Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/10/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a členiek senátu A. B. C. a A. D. E., v spore žalobcu Práva veriteľov, so sídlom Ráztočno, Handlovská 486/62, IČO: 51 134 101, proti žalovanej C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H., B. XXX/XX, o zaplatenie 98,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. -285 zo dňa 16. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %. V poradí druhým rozsudkom takto rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia 98,- eur s príslušenstvom. Nepovažoval za dôvodnú žalobu žalobcu, založenú na tvrdení, že pôvodný veriteľ I. E. - Eurocentrum uzavrel so žalovanou dňa 02.06.2022 zmluvu o prenájme hnuteľného majetku, podľa ktorej si žalovaná požičala osobný automobil Toyota AYGO s evidenčným číslom J. na 2 dni, za čo mala zaplatiť nájom vo výške 98,- eur po vrátení vozidla, čo neurobila. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná za prenájom vozidla zaplatila už pri jeho prevzatí, ktoré tvrdenia boli preukázané výpoveďou žalovanej a svedkyňou - dcérou žalovanej. Nakoľko konateľka žalobcu a svedok E., manžel konateľky žalobcu, zhodne potvrdili, že žalovaná neuhradila cenu za prenájom pri prevzatí, ale obaja pripustili, že prax v požičovni bola rôzna, niekedy sa platilo aj vopred, niekedy po prevzatí vozidla, bola možnosť hodiť kľúče do schránky (čo predpokladá platbu vopred, napriek textu zmluvy), súd nepovažoval text uzavretej zmluvy za rozhodný (zrejme text v časti článku 2 Špecifikácia predmetu zapožičiavania „celková suma s DPH -- za 2 dni zapožičania vozidla: 98,- eur bude zaplatená po vrátení vozidla“). Pokiaľ ide o listinný dôkaz o úhrade ceny prenájmu, predložený žalovanou - príjmový doklad, o ktorom žalovaná uviedla, že ňou bol podpísaný podľa pokynov osoby, ktorá odovzdávajúce vozidlo od nej prevzala a podpísala sa preto ako príjemca, pri posudzovaní obsahu listiny zohľadnil, že zo žiadneho dôkazu nevyplývalo, že by osoba, ktorá vozidlo prevzala, mala doklad aj vyplniť. Nebol zaistený originál tejto listiny, ktorá skutočnosť znemožnila vo veci vykonať grafologické skúmanie. Súd na tento dôkaz vôbec neprihliadal. Uviedol, že svedeckými výpoveďami svedkov: D. E., I. a I., ktorí si požičiavali vozidlá od rôznych firiem prevádzkovaných na ulici I., J., resp. v F., teda reálne od p. E. (hoci zmluvy znejú na podnikateľské subjekty nazvané napríklad Eurocentrum, živnosť p. E., Eurocentrum Café a iné), bolo potvrdené, že vždy platili vopred za prenájom vozidla. Nasvedčuje tomu aj prax, ktorá vyplýva z opisu predmetného prípadu žalovanou, že bola možnosť vrátiť kľúče od vozidla do schránky, kedy je predpokladom to, že nájom je už zaplatený. Dôležitým dôkazom bola pre súd komunikácia o dlžobe žalovanej s p. E. alebo z firemných čísiel autopožičovne, ktorú nerozporovala žiadna strana,

ktorá nasledovala po dni 02.06.2022, z ktorej je nepochybné, že z nej nevyplýva, že by okrem úhrady pokuty za nezaplatenú diaľničnú známku žalobca a jeho právni predchodcovia žiadali žalovanú v tejto komunikácii aj o úhradu dlžného nájomného. Vec právne posúdil podľa , , , , a .

2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1. Zohľadnil, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie, alebo aby vo veci rozhodol sám tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalovanú sumu a žalobcovi prizná trovy konania vo výške 100 %. Uplatnil odvolacie dôvody, ktorými namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že prvostupňový súd sa neriadil pokynmi odvolacieho súdu. Po vrátení veci žalovaná nenavrhla a nezabezpečila ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval zaplatenie žalovaného nájmu, pričom vznik nároku na zaplatenie nájmu bol žalobcom preukázaný a žalovanou nespochybnený. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom o príjmovom doklade, predloženom elektronicky žalovanou, sa vyjadril, že na tento prihliadať vôbec nebude. Nevypočul svedka D. K., na ktorého poukazoval odvolací súd, že práve tento svedok mal preberať auto od žalovanej, kedy jej mal byť vydaný príjmový doklad. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí mali vypovedať ku zvykom o platení pri preberaní auta, aj keď je v zmluve uvedené, že zaplatia až po vrátení. Trval na tom, že svedkovia L. I., L. I., D. E., M. N. sú „profesionálni svedkovia“, ktorí nevedia nič o tomto požičaní auta žalovanej a nemajú s požičaním auta žalovanej nič spoločné. Dvaja z nich sú narkomani a díleri drog, ktorí používali autá na drogovú trestnú činnosť. Voči L. I. majú právoplatné rozhodnutie o tom, že nezaplatil nájom vôbec, preto voči nemu vedú exekúciu. Uviedol, že komunikácia o dlhu žalovanej (iba za nezaplatenú pokutu) je vytrhnutá z kontextu, pretože žalovaná účelovo predložila iba niektoré texty z niektorých správ, ktoré sa týkali iba nezaplatenej pokuty a tie, ktoré sa týkali jej nezaplateného nájmu, zatajila. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý z výpovedí manžela konateľky žalobcu a konateľky žalobcu vyvodil, že prax bola rôzna, niekedy sa platilo aj vopred, niekedy po prevzatí vozidla a bola aj možnosť vhodiť kľúče do schránky, čo predpokladá platbu vopred, napriek textu zmluvy. Uviedol, že je bežné, že niekto má, a preto chce zaplatiť peniaze pri prevzatí auta, niekto iný nemá a viac mu vyhovuje zaplatiť po vrátení auta, preto sa vždy upravuje text pôvodným veriteľom, čo je úplne štandardný postup a nič výnimočné pri možnosti vybrať si čas zaplatenia nájmu. Vyjadril nesúhlas aj s názorom súdu, že pri možnosti vhodenia kľúčov do schránky pri vrátení auta sa predpokladá platba vopred, napriek textu zmluvy. Uvedené nie je pravda, pretože zákazníci bežne platia nájom prevodom na účet a nie v hotovosti za prítomnosti zamestnanca. Zákazník vykoná bezhotovostnú platbu a hodí kľúče do schránky. Dokonca je bežné, že sa zákazník telefonicky alebo osobne dohodne, že zaplatí za nájom až za 2, 5 alebo aj 10 dní, ide o dohodu obidvoch strán.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. K námietkam vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu uviedla , že štatutárka žalobcu sa súdnych pojednávaní osobne zúčastňovala, rovnako ako aj jej právny zástupca, a preto mali plný priestor a procesné možnosti navrhovať dôkazy, spochybňovať svedkov a preukázať svoje tvrdenia. Uviedla, že svedkovia E., I. a I. pred súdom jasne a zrozumiteľne opísali proces opakovaného požičiavania vozidiel a spôsob realizácie platieb. Ich výpovede boli v súlade s jej tvrdeniami a súd ich vyhodnotil ako hodnoverné. So svedkom E. sa osobne nikdy nestretla a je s ním v kontakte výhradne cez sociálne siete v skupine, ktorá združuje stovky poškodených osôb vystavených praktikám firmy riadenej O. A. E. v zastúpení manželky. Títo ľudia popisujú systematické okrádanie, zastrašovanie a vydieranie. Ani so svedkami I. a I. sa pred výsluchom nestretla. Osobne sa nepozná ani so svedkom N., ide o bývalého zamestnanca žalobcu, ktorý žalovanú kontaktoval v súvislosti s prípravou mediálnej reportáže o praktikách žalobcu. Žalobca mal možnosť zabezpečiť účasť svedka K. na pojednávaní, avšak sám potvrdil, že svedok je nedohľadateľný a nevie, kde sa nachádza. Namietanie jeho absencie je v konaní vrcholne nekorektné. Doplnila, že žalobca účelovo prehliada dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie, konkrétne výpoveď svedkyne H. F., ktorá bola priamo prítomná pri odovzdávaní vozidla a súdu jasne a presvedčivo opísala moment úhrady nájomného. Potvrdila, že videla, ako žalovaná p. E. odovzdala hotovosť vo výške 100,- eur a opísala aj skutočnosť, že z tejto sumy jej vydal zvyšok peňazí.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia k podanému odvolaniu súdu doručené neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správny.

7. Pri posudzovaní tejto veci odvolací súd vychádzal z predpokladu, že všetky súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako hodnotový činiteľ. Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych skutkových zisteniach.

8. Žalobca, na ktorého bola pôvodným veriteľom postúpená pohľadávka, podanou žalobou žiada zaplatenie peňažnej sumy 98,- eur s príslušenstvom z titulu nároku za nájom motorového vozidla, a to v dôsledku zmluvy zo dňa 02.06.2022 o prenájme hnuteľného majetku, ktorou si žalovaná požičala od prenajímateľa I. E. - Eurocentrum osobný automobil Toyota AYGO s evidenčným číslom J. na 2 dni, za čo mala zaplatiť nájom vo výške 98,- eur po vrátení vozidla, čo neurobila. Rozhodujúcim skutkovým tvrdením žalobcu bola zmluva o prenájme hnuteľného majetku, ktorá v článku II. Špecifikácia predmetu zapožičiavania obsahuje dojednanie, že celková suma s DPH (za 2 dni zapožičania vozidla) 98,- eur bude zaplatená po vrátení vozidla. O uvedenej žalobe súd prvej inštancie rozhodol tak, že túto v poradí druhým rozsudkom zamietol. Odvolací súd poukazuje na to, že aj prvým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu zamietol (rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.04.2024, č. k. -150), rozhodnutie bolo Krajským súdom v Trenčíne, sp. zn. -203 zo dňa 26.03.2025 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na tom, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd považoval za nedostatočné/nesprávne, nepreskúmateľné, čím bol znemožnený riadny prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, čím bol odvolací dôvod v zmysle žalobcom uplatnený dôvodne. Zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že úlohou súdu prvej inštancie bolo v danej veci vykonať dokazovanie v rozsahu navrhovanom stranami sporu s povinnosťou vyhodnotiť svedecké výpovede, vyhodnotiť listinný dôkaz - príjmový doklad a zvážiť výsluch svedka K.. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie záväzný, avšak nestotožňuje sa s tvrdením, že prvostupňový súd sa pokynmi odvolacieho súdu neriadil. V zmysle ust. pokyny odvolacieho súdu majú za cieľ nasmerovať priebeh ďalšieho konania pri rešpektovaní záväzných procesných pravidiel, ktorými sa riadi civilné sporové konanie. V sporovom konaní je vylúčené prikázať prvostupňovému súdu vykonanie dokazovania bez návrhu sporovej strany nad rámec ust. a s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany.

9. S ohľadom na uplatnené odvolacie námietky žalobcu, spochybňujúce správnosť skutkových zistení a vyhodnotenie vykonaného dokazovania odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú strán sporu zaťažujúce povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strany konania, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o sporovú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Právna teória pripúšťa tzv. presúvanie dôkazného bremena,

pri ktorom ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Pravidlá delenia dôkazného bremena vytvárajú určitý systém. Jeho jadrom je základné pravidlo, podľa ktorého je každá strana sporu zaťažená dôkazným bremenom a bremenom tvrdenia ohľadne skutkových znakov jej priaznivej právnej normy (platí tzv. teória analýzy noriem).

10. Vzhľadom na obsah podanej žaloby, uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, rozhodujúcou skutkovou a právnou otázkou bolo zistenie a posúdenie, či žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená, patrí právo na nájomné za nájom - zapožičanie vozidla v sume 98,- eur. V zmysle ust. veta prvá , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy.

11. Nájomná zmluva je odplatná, čo znamená, že za plnenie poskytované prenajímateľom sa očakáva zaplatenie odplaty - nájomného. Odplatnosť je jedným z pojmových znakov nájmu (viď ). Splatnosť nájomného má vyplynúť najmä z nájomnej zmluvy. Z nájomnej zmluvy - zo zmluvy o prenájme hnuteľného majetku, uzavretej medzi prenajímateľom a nájomcom dňa 02.06.2022, vyplýva dojednanie, že celková suma nájmu bude zaplatená po vrátení vozidla.

12. Obvykle platí, že skutočnosti, navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti, toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti sporových strán. Žalobca je tak zaťažený dôkazným bremenom ohľadne znakov skutkovej podstaty nárokovej právnej normy, ktorú je nevyhnutné v dôvodoch rozsudku identifikovať, zatiaľ čo žalovaného ťaží dôkazné bremeno zabraňujúce vzniku nároku žalobcu, alebo spôsobujúce zánik jeho nároku. Keďže v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku sporu, každú zo strán v opačnom smere zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Každá strana musí v závislosti od hypotézy právnej normy tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej a označiť v záujme ich preukázania dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

13. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že dôkazné bremeno v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia, alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu, ak žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne, žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenie žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 51 - 53).

14. V uvedenej veci nebol medzi stranami sporný fakt, že žalovaná si motorové vozidlo od prenajímateľa požičala na 2 dni a s prenajímateľom uzavrela dňa 02.06.2022 zmluvu o prenájme hnuteľného majetku. Súd prvej inštancie z hľadiska zistenia skutkového stavu uvádza, že tento mal preukázaný, ako to tvrdila žalovaná. Uviedol, že tvrdenia žalobcu v konaní neboli konzistentné.

15. Aj keď podľa zistení súdu prvej inštancie niet pochýb a javí sa nesporným zmluvné dojednanie o úhrade nájmu, resp. o zaplatení po vrátení vozidla, možno konštatovať, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že povinnosťou žalovanej bolo zaplatiť nájomné po vrátení vozidla, ktoré bolo zapožičané na 2 dni (02.06.2022 - 04.06.2022). Nakoľko žalovaná sa počas konania (už v podanom odpore) bránila tým, že poplatok za prenájom vozidla vo výške 98,- eur platila dňa 02.06.2022 pri prevzatí vozidla za prítomnosti svedka - jej dcéry, o čom jej bol vydaný iba príjmový pokladničný doklad (tvrdenie v odpore podanom žalovanou, že pokladničný doklad bol vydaný O. A. E., v priebehu konania žalovaná spresnila tým, že pokladničný doklad jej vydal „nejaký pán, ktorý vozidlo vonku pred kanceláriou prevzal“), týmto tvrdením žalovaná poprela tvrdenie žalobcu, že nájom nezaplatila. Pretože obranou žalovanej bolo tvrdenie, že nájom zaplatila, preniesla sa na žalovanú povinnosť uniesť dôkazné bremeno o preukázaní ňou tvrdenej skutočnosti svedčiacej v jej prospech, ktorá by pre ňu znamenala zánik

práva žalobcu na zaplatenie nájomného vo výške 98,- eur. Žalovaná na svoje tvrdenie predložila príjmový doklad zo dňa 02.06.2022 o tom, že uhradila 98,- eur za prenájom vozidla, Toyota AYGO, J., ktorý príjmový doklad žalobca účinne spochybnil, preto tak, ako vyplýva z bodu 28., súd na tento dôkaz vôbec neprihliadal. Žalovaná svojou výpoveďou a výpoveďou svedkyne H. H. F. preukázala, za akých okolností, v akom čase, akým spôsobom, komu odovzdala sumu 98,- eur v deň prevzatia vozidla, konkrétne zaplatila manželovi konateľky žalobcu, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi (č. l. 143) uviedol : „Viem, že nebola zaplatená záloha, lebo si to mala zaplatiť až po vrátení auta“. Aká je zaužívaná prax u žalobcu, resp. spoločností prevádzkovaných konateľkou žalobcu a jej manželom, aká je zavedená bežná obchodná prax pri zapožičiavaní vozidiel, vyplynulo z vykonaného dokazovania, o praktikách vypovedali svedkovia D. E., I. a I., ktorých výpovede žalobca v podanom odvolaní namieta z dôvodu, že títo sú „profesionálni svedkovia“, ktorí nevedia nič o požičaní vozidla žalovanej, ide o účelových svedkov, s čím -vo vzťahu k okolnostiam predmetného prenájmu - možno súhlasiť. Na rozdiel od námietok žalobcu, odvolací súd akcentuje, že uvedení svedkovia nevypovedali ohľadne zapožičania vozidla žalovanej, ale o praktikách a zaužívanej praxi u žalobcu, resp. spoločnostiach prepojených so žalobcom. Ich výpovede korešpondujú s výpoveďou svedka O. A. E., ktorý uviedol, či sa má platiť pri prevzatí, je individuálne. Vyslovene uviedol, že je možnosť platiť pri prevzatí, pri vrátení, ale aj po vrátení v splátkach. Zdalo sa mu, že žalovaná mala zaplatiť po vrátení auta. Nevie, kto auto prevzal, zamestnanec nemôže nič s tým, keď ten, čo vracia auto, povie, že nezaplatí, nemôže ho zadržať, ani nič. Uvedené svedecké výpovede teda preukázali a možno z nich vyvodiť, že prax bola rôzna, a teda nie je vylúčené, že boli prípady, kedy sa platilo pri prevzatí, ako aj prípady, keď sa platilo po vrátení vozidla.

16. Ako listinné dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil aj vzájomnú komunikáciu medzi žalovanou a p. E., resp. komunikáciu z firemných čísiel autopožičovne, ktorá nasledovala po 02.06.2022 a z ktorej súd prvej inštancie vyvodil, že táto komunikácia súvisí len s vymáhaním pokuty za nezaplatenú diaľničnú známku a netýka sa dlžného nájomného. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že komunikácia o dlhu žalovanej o nezaplatenej pokute je vytrhnutá z kontextu, pretože žalovaná účelovo predložila iba niektoré texty z niektorých správ, odvolací súd uvádza, že žalobca nepredložil takú komunikáciu so žalovanou, z ktorej by vyplynulo, že vzájomne komunikovali nielen o nezaplatenej pokute, ale aj o dlžnom nájomnom.

17. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd nevykonal výsluch svedka D. K., na ktoré mal poukazovať v zrušujúcom rozhodnutí, odvolací súd, že práve tento svedok mal preberať auto od žalovanej, odvolací súd zdôrazňuje, že odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie zvážiť opätovne výsluch svedka K., nebolo jeho povinnosťou takýto dôkaz vykonať. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa zaviazal, že svedka na súdne pojednávanie zabezpečí, jeho prítomnosť sa zabezpečiť nepodarilo a súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.12.2025 vyhlásil uznesenie, že od výsluchu svedka D. K. (ako aj M. N.) upúšťa. Pokiaľ žalobca namieta nevykonanie uvedeného dôkazu, odvolací súd poukazuje na to, že kým navrhovanie dôkazov je právom a súčasne procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (porov. ). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Nakoľko žalobcom navrhovaný svedok mal vypovedať ohľadom príjmového pokladničného dokladu, na ktorý dôkaz súd neprihliadol, (ako bolo uvedené už v bode 15.) odvolací súd nepovažoval za procesné pochybenie, keď prvostupňový súd uvedený dôkaz, s prihliadnutím na priebeh konania a stav dokazovania, nevykonal.

18. So zreteľom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).