Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-203-2026.pdf
PDF · 133.23 KB
Case nature
Subarea
12CoP/203/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov - matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, E., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom, IČO: 47 253 142 a otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XXXX/XX, G., zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická č. 6667, Trenčín, IČO: 42 021 626, o návrhu matky o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a návrhu otca o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/72/2026-46 zo dňa 03. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým nariadil neodkladné opatrenie a vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti návrh matky zamietol
m e n í tak, že otec si podľa styku upraveného rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. maloletého A. prevezme v školskom zariadení a maloletého C. v predškolskom zariadení a po skončení styku odovzdá obe maloleté deti v mieste bydliska matky.
V prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom/predškolskom zariadení z dôvodu školských prázdnin, sviatkov alebo iných prekážok otec obe maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.
Počas ostatného styku upraveného rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 otec si obe maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.
Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia veci vedenej u Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 26P/47/2026.
Výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie z r u š u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k. 26P/72/2026-46 zo dňa 03. júna 2026 rozhodol tak, že:
I. Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie:
„Otec si maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX prevezme na styk v deň a v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 v mieste aktuálneho bydliska matky a otec maloleté deti po skončení styku matke odovzdá v deň a v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 v mieste aktuálneho bydliska matky.“
II. Vo zvyšnej časti sa návrh matky zamieta.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, a to na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/72/2026.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom vo veci samej domáha zmeny úpravy styku otca s maloletým deťmi, v ktorom táto žiada, aby bol styk otca s maloletými deťmi upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. pričom v ostatnej časti platí predchádzajúci rozsudok s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska maloletých detí, kde ich po ukončení styku odovzdá. Vec je vedená u okresného súdu po sp. zn. 26P/72/2026. Zároveň sa matka domáhala, aby súd neodkladným opatrením rozhodol tak, že otcovi sa za účelom výkonu jeho rodičovského práva na styk s maloletými nariaďuje maloletých prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky v termínoch upravených v rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 s tým, že nariadené neodkladné opatrenie by trvalo do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/47/2026.
1.2 Súd mal osvedčené, že maloletý A. má 7 rokov a maloletý C. má 4 roky. Obaja pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025, v ktorom súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 280 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 220 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súčasťou rozsudku bola dohoda rodičov ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod., každý nepárny víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod., s výnimkou veľkonočných, letných a zimných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas zimných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 15.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 15.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý kalendárny rok od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 15.00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od poslednej júlovej soboty od 10.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 15.00 hod., od prvého júlového piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., tretí augustový piatok od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2025. Ďalej bolo súdom konštatované, že na okresnom súde pod sp. zn. 26P/47/2026 prebieha konanie o návrhu otca o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého C. bude predškolské zariadenie a po nástupe do školy školské zariadenie (družina), ktoré maloletý navštevuje a bude navštevovať a v prípade nemožnosti odovzdania a prevzatia dieťaťa v tomto mieste je to bydlisko toho ktorého rodiča po predchádzajúcom elektronickom upozornení druhého rodiča na vzniknutú prekážku a miestom odovzdania a prevzatia maloletého A. je školské zariadenie (družina), ktoré maloletý navštevuje a v prípade nemožnosti odovzdania a prevzatia dieťaťa v tomto mieste je to bydlisko toho ktorého rodiča po predchádzajúcom elektronickom upozornení druhého rodiča na
vzniknutú prekážku. Úpravu styku rodičov s maloletými deťmi počas sviatkov a prázdnin žiadal ponechať na dohode rodičov a vzájomnú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom nežiadal určiť. Ďalej žiadal, aby súd uložil povinnosť rodičom navzájom sa aj písomne alebo niektorou z foriem elektronickej komunikácie (e-mail, WhatsApp, SMS) informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach dotýkajúcich sa zdravotného stavu maloletých detí. V konaní nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté.
1.3 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 360 ods. 1 a 2 CMP.
1.4 V danom prípade konštatoval, že matka osvedčila skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá neznesie odklad. Zo zhodných tvrdení matky a otca mal za osvedčené, že po úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 styk otca s maloletými deťmi prebiehal na základe dohody rodičov schválenej súdom, pričom miesto odovzdávania a preberania detí bolo ponechané na mimosúdnu dohodu rodičov. Z vyjadrení rodičov, ako aj správy kolízneho opatrovníka bolo osvedčené, že vzťah medzi rodičmi sa po rozvode manželstva zhoršil a aktuálne sa prejavuje v ich neochote, a teda neschopnosti zabezpečiť riadne odovzdávanie maloletých detí po skončení ich styku s otcom, čo sprevádzajú vyhrotené situácie. Týmto došlo k znefunkčneniu dohody rodičov o styku otca s maloletými deťmi. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že hoci sa realizuje styk otca s maloletými deťmi, vzhľadom na neexistenciu dohody medzi rodičmi o mieste preberania (ale aj odovzdávania) maloletých detí, uvedené spôsobuje právnu neistotu ako rodičov tak maloletých detí a nie je v ich záujme. Tým je daný skutkový základ pre okamžitý zásah súdu a nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude upravený styk otca s maloletými deťmi, keď za situácie prebiehajúceho rodičovského konfliktu nemožno ponechať styk otca s maloletými deťmi bez konkrétnej úpravy miesta ich preberania a odovzdávania. Takto dospel súd k úprave styku maloletých detí s otcom tak, ako určil vo výroku tohto uznesenia.
1.5 Matka sa domáhala, aby neodkladné opatrenie trvalo do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/47/2026. Z dôvodu, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po podaní návrhu matky na zmenu úpravy styku a vecne s týmto návrhom súvisí, súd v tejto časti návrh matky zamietol. Zároveň určil, že toto neodkladné opatrenie, ktorým bol dočasne zmenený rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, trvá najdlhšie do skončenia konania vo veci samej o zmenu úpravy styku vedenej pod sp. zn. 26P/72/2026.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 16.06.2026, a to proti výrokom I. a III., ktorý navrhol zmeniť nasledovne:
I. Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie:
„Otec si maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX prevezme na styk v deň a v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 v predškolskom a školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú, v prípade, že predškolské alebo školské zariadenie bude zatvorené, tak v mieste aktuálneho bydliska matky a otec maloleté deti po skončení styku matke odovzdá v deň a v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 v mieste aktuálneho bydliska otca.“
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, a to na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/72/2026.
2.1 Otec považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti za nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a to odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ako aj na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a g/ CSP ako i § 62 CMP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav.
2.2 V odvolaní uviedol, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu ich rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2025) sa rodičia dohodli na všetkých aspektoch výkonu ich rodičovských práv a povinností. Matka pred uzatvorením uvedenej rodičovskej dohody viackrát deklarovala, dokonca aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 10.10.2025, že mu nehodlá žiadnym spôsobom brániť v kontakte s ich synmi. Z tohto tvrdenia a prísľubu matky otec vychádzal aj pri uzatváraní uvedenej dohody. Po rozvode ich manželstva sa dokázali dohodnúť na mieste preberania a odovzdávania ich maloletých detí. Otec si maloleté deti cez týždeň preberal z predškolského a školského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú a matke ich vracal na mieste, ktoré si flexibilne dohodli. K zmene postoja matky došlo vtedy, keď zistila, že podal na súde návrh na zverenie ich maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
2.3 Ďalej otec uviedol, že maloleté deti pôvodne žili v jeho byte v G., v ktorom on žije doteraz. Z tohto bytu sa matka spolu s maloletými deťmi odsťahovala k svojej matke do E. bez jeho súhlasu. On pri uzatváraní uvedenej rodičovskej dohody nemal úmysel preberať si deti v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich matke voziť do jej miesta bydliska. Počas pracovných dní má upravený styk s maloletými deťmi v rozsahu 3 hodiny v utorok a 3 hodiny vo štvrtok, t. j. 6 hodín. Vozením maloletých detí z E. do G. (cca 20 km 30 minút cesty) a späť by stratil 2 hodiny týždenne. Celkove má právo stráviť s maloletými synmi 84 hodín do mesiaca, vozením maloletých detí z E. do G. a späť by stratil 10 hodín mesačne a so svojimi deťmi by strávil len 74 hodín. Kolíznemu opatrovníkovi maloletých detí dňa 17.05.2026 zaslal svoje vyjadrenie k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia emailom, v ktorom navrhol, že si maloletých synov bude preberať zo školského zariadenia, resp. trvalého bydliska matky a po ukončení styku si matka preberie ich synov v mieste jeho trvalého bydliska. Kolízny opatrovník však jeho vyjadreniu nevenoval náležitú pozornosť a toto ani súdu neuviedol.
2.4 Ďalej otec vytýkal súdu, že vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o miesto preberania a odovzdávania maloletých detí a toto určil miestom aktuálneho bydliska matky, pričom svoje rozhodnutie, prečo práve takto určil miesto preberania a odovzdávania maloletých detí vôbec neodôvodnil. S argumentáciou matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že za obvyklých okolností je bežné, že maloleté dieťa si oprávnený rodič prevezme v mieste bydliska dieťaťa alebo v školskom zariadení a po ukončení styku dieťa vráti druhému rodičovi v mieste jeho bydliska a že takáto úprava je zaužívaná aj v rozhodnutiach súdov, podľa otca nie je možné sa stotožniť. Poukázal na rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk vyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 7/2022. Následne zdôraznil, že hlavným účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je zabezpečenie spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa, udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom.
2.5 Ďalej otec uviedol, že matka dlhodobo nerešpektuje jeho výchovnú úlohu ako otca v živote ich maloletých synov a všemožne sa snaží o to, aby ho zo života maloletých detí vymazala majúc za to, že ich maloleté deti patria do jej novej rodiny, do rodiny s novým partnerom, v ktorom ako on ich otec nemá miesto a je potrebné sa ho zbaviť. Ako otec si už dávnejšie všimol tieto nezrelé a nevhodné výchovné postoje matky, ako aj komunikáciu, ktorá je s matkou veľmi sťažená. Na odporúčanie kolízneho opatrovníka rodičia preto aktuálne podstupujú psychologické poradenstvo na referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Deti nemajú žiadny problém s ním ako otcom, problém s ním ako otcom má len matka.
3. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 06.07.2026 navrhla, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.
3.1 Uviedla, že napriek tomu, že obsah tohto vyjadrenia, ako aj obsah podaného odvolania presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení, k jednotlivým skutočnostiam uvádzaným otcom v odvolaní má potrebu stručne sa vyjadriť.
3.2 Matka potvrdila, že v rámci pojednávania o rozvode ich manželstva (10.10.2025) sa dohodli na vzájomnom rešpekte, najmä v záujme ich spoločných maloletých detí. Už niekoľko dní po rozvode však otec narušil pokojný stav a začal presadzovať svoje požiadavky tak, ako tomu bolo počas celého trvania manželstva. Vyzval ju, aby mu odovzdala ich spoločné vozidlo, ktoré dovtedy užívala najmä v súvislosti so starostlivosťou o deti a dňa 05.02.2026 jej vozidlo aj fakticky odňal s argumentáciou, že neuhradila ním uzatvorené povinné zmluvné poistenie vozidla vo výške 600 eur. Rovnako takmer pri každom stretnutí (v závislosti od jeho aktuálnej nálady) vyvolával konflikty a prezentoval jej absurdné výčitky napr. ohľadne oblečenia maloletých detí. Na jej opakované požiadavky na odovzdanie osobných vecí detí, ktoré ešte ostali v jeho byte v G., reagoval odmietavo s argumentáciou, aby deťom za ním poskytované výživné kúpila nové. Takéto a mnohé iné zbytočné konflikty otec pravidelne vyvolával a vyvoláva s jediným zámerom uspokojenia vlastnej potreby ju „potrestať“ za to, že si dovolila využiť svoje právo podať návrh na rozvod ich rozpadnutého manželstva. Ich vzťah sa teda dostal do štádia permanentného otcom udržiavaného konfliktu.
3.3 Za nepravdivé matka považovala, že by sa po rozvode manželstva flexibilne dohadovali na tom, kde budú maloleté deti po realizácii styku s otcom jej odovzdané. Otec ich vozil vždy do miesta ich bydliska, aj keď takmer vždy s omeškaním cca 1 až 2 hodiny. Zmena v správaní otca nastala na jar 2026, kedy odovzdávanie maloletých detí začal „problematizovať“, odmietal ich v súdom stanovenom čase doviezť do miesta ich bydliska s argumentáciou, že takúto povinnosť nemá. Tieto úkony začal vykonávať v rovnakom období ako sa začala stupňovať jeho „nervozita“ v súvislosti s jej nevôľou vystaviť mu potvrdenie o tom, že si v rámci vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov voči nemu neuplatňuje nijaké majetkové nároky. V rovnakom období požiadal súd o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti.
3.4 Podľa matky nie je pravdou, že sa s maloletými deťmi odsťahovala bez súhlasu otca. Dlhodobo ich vzťah smeroval k odlúčeniu, aj preto mladšieho syna v roku 2024 prihlásili do Materskej školy v E. a staršieho syna ešte na jar 2025 do Základnej školy v E., kde sa následne s deťmi koncom mája 2025 presťahovala. Po ich odchode zo spoločnej domácnosti v súčinnosti s otcom prehlásila trvalý pobyt maloletých detí aj svoj z jeho bytu v G. do rodinného domu svojej matky v E.. Ak dnes otec tvrdí, že všetky tieto úkony boli robené v rozpore s jeho vôľou a bez jeho súčinnosti, neuvádza pravdu a takúto argumentáciu používa vyslovene účelovo.
3.5 Matka mala za to, že nikdy otcovi nebránila v realizácii jeho rodičovských práv. Jeho styk s maloletými deťmi, tak ako je ich dohodou upravený v rozsudku o rozvode ich manželstva, je výsledkom ním prezentovaných požiadaviek, ktorým sa v plnom rozsahu prispôsobila. Opakovane, aj nad rámec súdnej úpravy, otcovi opakovane ponúkla, že môže s maloletými deťmi tráviť viac času, napr. predĺžený víkend. Túto jej ponuku nie vždy využil, vždy v závislosti od toho ako mu to vyhovovalo a ako mal naplánované iné súkromné alebo pracovné aktivity. Nikdy nebol ochotný poskytnúť deťom starostlivosť vo forme čerpania OČR z dôvodu choroby dieťaťa. Matka tiež uviedla, že maloleté deti vedie k tomu, aby sa
s otcom stretávali a v prípade, ak sa im v stanovenom čase nechce ísť s otcom, snaží sa ich k tomu maximálne motivovať. U mladšieho syna je to však čoraz ťažšie, nakoľko je na ňu naviazaný a veľmi citlivo vníma správanie otca k nej, čo o nej pred maloletými deťmi hovorí a ako ich nechce po ukončení stretnutia priviezť domov. Naviac od otca prichádzajú s omeškaním 1-2 hodiny, vyčerpané a hladné.
3.6 Matka uviedla, že považuje za prirodzené, ak ich maloleté deti budú prirodzenou súčasťou oboch rodín, jej aj otcovej. Rešpektuje jeho priateľku a nemá voči nej nijaké výhrady a je rada, že maloleté deti ju akceptujú a prirodzene s ňou komunikujú. Netuší však, z čoho vychádzajú predstavy otca o tom, že ho chce vymazať zo života maloletých detí. Neuviedol jediný termín, kedy by mu ona zabránila stretnutia s maloletými deťmi.
3.7 Tiež uviedla, že zodpovedá skutočnosti, že po posledných incidentoch im kolízny opatrovník odporučil psychologické poradenstvo, ktorého sa v mesiacoch jún a júl 2026 aj zúčastnili. Otec na stretnutiach vystupuje konfrontačne a neustále ju obviňuje z niečoho, čo nezodpovedá skutočnosti.
3.8 Podľa matky otcom citovaný rozsudok publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 7/2022 upravuje odlišnú situáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa, kedy rodičia dieťaťa žili v mestách vzdialených od seba cca 5 až 6 hodín cesty autom v rámci Slovenskej republiky a v tomto individuálnom konkrétne posudzovanom prípade nepovažoval v záujme maloletého dieťaťa, aby sa na znášaní nákladov v podobe financií a času stráveného cestovaním podieľala jeho matka. V tejto súvislosti matka uviedla, že E. a G. sú mestá v jednom okrese, medzi ktorými je vzdialenosť cca 15 km a cesta autom medzi nimi trvá cca 20 minút. Otec s maloletými deťmi v priebehu týždňa trávi čas prevažne v A. E. H. u starého otca maloletých detí a z dôvodu futbalových tréningov staršieho syna. Maloleté deti si naviac vyzdvihuje v čase jeho odchodu z práce v A. E. H.. Vzdialenosť medzi týmito mestami je cca 5 km a trvá do 10 minút. Počas víkendov otec s maloletými deťmi cestuje na väčšie vzdialenosti (I., B., J., Česká republika), takže jeho čas strávený s deťmi vo vozidle je zanedbateľný oproti času, počas ktorého vezie deti do miesta jej bydliska ako matky. Ďalej matka uviedla, že otec si maloleté deti vyzdvihuje skôr a odovzdáva ich oveľa neskôr (1 až 2 hodiny). Čas strávený v aute počas toho, ako má maloleté deti doviezť do miesta ich bydliska v E., je skutočne zanedbateľný. Za rovnako zanedbateľné považovala s tým spojené cestovné náklady na strane otca s ohľadom na jeho pomery, ktorý užíva luxusné osobné motorové vozidlo patriace obchodnej spoločnosti jeho otca.
3.9 Ďalej matka uviedla, že aktuálne upravený styk v priebehu pracovného týždňa je upravený do 18.30 hod., čo je veľmi neskorý termín na odovzdanie maloletých detí a aj z toho dôvodu podala návrh na zmenu takejto úpravy. Ak by mala maloleté deti vyzdvihnúť ona o 18.30 hod. v G., tak domov by prišli cca o 19.00 hod. Poznamenala, že otec nerešpektuje ani čas odovzdania o 18.30 hod. a nezriedka sa stáva, že mešká hodinu až dve. S maloletými deťmi tak musí neskorú večernú hodinu absolvovať večeru, hygienu, uspávanie a so starším synom aj prípravu do školy. Na jej upozornenia otec nijako nereflektoval a opakovane sledoval výlučne vlastné záujmy. Na maloleté deti veľmi negatívne vplýva to, v akom čase a v akom rozpoložení (unavené, prestimulované, uplakané, hladné) sa od otca po realizácii styku vracajú. Naviac starší syn nemá urobené domáce úlohy a musí sa pripravovať na ďalší deň do školy. Okrem toho tento naviac trénuje futbal za dva futbalové kluby súčasne (A., E.), čo je pre neho veľmi vyčerpávajúce v priebehu týždňa aj cez víkendy (turnaje, zápasy). V júni už trpel chronickou únavou, bol preťažený, k čomu určite prispelo aj problematizovanie odovzdávania maloletých detí v priebehu týždňa v neskorých hodinách. Mladší syn má nepriaznivý zdravotný stav z dôvodu dlhodobých problémov s príjmom potravy.
3.10 Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj to, že otec síce od nej očakáva, že si maloleté deti po realizácii jeho styku s nimi vyzdvihne v G. v mieste jeho bydliska, avšak dňa 05.02.2026 jej bez jej vedomia a súhlasu odňal spoločné motorové vozidlo, ktoré dovtedy používala prevažne v súvislosti so starostlivosťou o deti.
3.11 Podľa matky bydlisko maloletých detí predstavuje ich prirodzené životné centrum, odkiaľ odchádzajú a kde sa vracajú. Otec nadradil svoje vlastné záujmy nad najlepší záujem maloletých detí, čo vyplýva aj z obsahu jeho komunikácie priloženej k podanému návrhu. Podľa matky prevzatie a odovzdanie maloletých detí v mieste ich bydliska eliminuje konflikty rodičov pri ich odovzdávaní a zodpovedá potrebe čo najmenej deti zaťažovať logistikou ich stretávania sa s otcom. Deti potrebujú mať jeden stabilný bod návratu - svoje bydlisko. Žijú v rôznych mestách toho istého okresu vo vzdialenosti pár kilometrov, čo pre otca nepredstavuje také časové a finančné zaťaženie, ktoré by muselo byť nadradené nad najlepší záujem maloletých detí spočívajúci v potrebe predvídateľnosti ich režimu.
4. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 27.07.2026 s vyjadrením matky zásadne nesúhlasil a jej tvrdenia považoval za nepravdivé, účelové a tendenčné. Za potrebné považoval zdôrazniť, že vyjadrenie matky ďaleko presahuje vyjadrenie k jeho odvolaniu proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Tvrdenia matky v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nie sú podložené a ani len osvedčené, zostávajú len v rovine ničím nepreukázaných, subjektívne a emočne podfarbených tvrdení.
4.1 Ďalej otec uviedol, keď vyvrátil právny názor matky v odvolaní s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, matka už mení rétoriku a uvádza, že medzi ich bydliskami nie je až taká veľká vzdialenosť. V tomto smere je otec presvedčený o tom, že je v záujme ich maloletých detí, aby ich právo na styk s ním počas týždňa v rozsahu 6 hodín nebolo krátené tým, že on ich bude musieť voziť späť do bydliska matky, na čom sa rodičia pri uzatváraní rodičovskej dohody o rozsahu jeho styku s deťmi vôbec nedohodli. Matka má vodičské oprávnenie. Rovnako ako on disponuje osobným motorovým vozidlom, a preto je správne a spravodlivé, aby sa aj ona, ktorá ich deti presťahovala z miesta ich pôvodného bydliska v G. bez jeho súhlasu do mesta E., podieľala na preprave maloletých detí nielen finančne, ale aj časovo. V tomto smere argumentácia matky, že v rozhodnutí súdov je zaužívané, že otec si vždy preberá a odovzdáva deti v mieste bydliska matky, je už dávno prekonaná a aj diskriminačná, nezohľadňujúca právo detí na rovnocenný, rovnoprávny a pravidelný styk s druhým rodičom, ktorý ich nemá v osobnej starostlivosti.
4.2 V ďalšej časti otec reagoval na tvrdenia matky vo vyjadrení (presadzovanie požiadaviek otca ohľadom auta, neskoré odovzdávanie detí matke, odchod matky zo spoločnej domácnosti, psychologické poradenstvo, egocentrizmu otca a pod.).
5. Matka sa k replike otca písomne nevyjadrila.
6. Kolízny opatrovník na odvolanie otca, vyjadrenie matky a repliku otca nereagoval.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP).
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie ohľadom miesta prevzatia a odovzdania maloletých detí pri realizácii styku otca s maloletými deťmi upraveného rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025.
9. Súd prvej inštancie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia za situácie prebiehajúceho rodičovského konfliktu vyhovel a určil ako miesto prevzatia a odovzdania maloletých detí na styk s otcom bydlisko matky.
10. Proti tomuto uzneseniu podal otec odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým určenie miesta prevzatia a odovzdávania maloletých detí. Poukazoval na doterajší spôsob realizácie styku, keď si maloleté deti počas pracovných dní preberal v školskom, resp. predškolskom zariadení, ako aj na časovú a organizačnú náročnosť spojenú s prepravou maloletých detí. Vytýkal súdu, že záver o určení miesta ako aktuálneho bydliska matky vôbec neodôvodnil. Odvolával sa na rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 7/2022. Navrhoval, aby si maloleté deti preberal v školskom, resp. predškolskom zariadení a v prípade neprítomností detí v zariadeniach v mieste aktuálneho bydliska matky a po skončení styku ich odovzdával matke v mieste svojho bydliska.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné čiastočne.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že úprava styku otca s maloletými deťmi upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 vychádzala z možnosti rodičov dohodnúť sa na praktických otázkach jeho realizácie. Takýto spôsob však za súčasného stavu vzájomných vzťahov rodičov nie je funkčný. Medzi rodičmi došlo k narušeniu komunikácie a pri otázke miesta preberania a odovzdávania maloletých detí sa nedokážu dohodnúť. Aj samotný otec v odvolaní potvrdzuje, že komunikácia medzi rodičmi je značne sťažená.
13. Za tejto situácie bolo aj podľa odvolacieho súdu potrebné upraviť miesto preberania a odovzdávania maloletých detí. Odvolací súd pritom nepovažoval za potrebné zaoberať sa v tomto konaní otázkou, ktorý z rodičov je za vzniknutý konflikt zodpovedný. Takéto posudzovanie nie je nevyhnutné pre rozhodnutie o dočasnej úprave spôsobu realizácie styku. Rozhodujúce je, že konflikt medzi rodičmi existuje a že sa premieta do praktického výkonu styku. Práve preto je potrebné nastaviť režim, ktorý jeho realizáciu čo najviac stabilizuje.
14. Odvolací súd vychádzal pritom z toho, že pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je prvoradým hľadiskom ich najlepší záujem, ktorý v prejednávanej veci spočíva v minimalizácii ich vystavovania akútnemu rodičovskému konfliktu pri odovzdávaní, aby ich rozhodnutie v maximálnej miere chránilo pred psychickou záťažou z nezhôd rodičov.
15. Na námietku otca, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o určení bydliska matky ako miesta preberania a odovzdávania maloletých detí dostatočne neodôvodnil, odvolací súd neprihliadol. Mal za to, že okresný súd sa stotožnil s návrhom matky aj preto, že táto poukazovala hlavne na problémy pri odovzdávaní detí otcom.
16. Otec v odvolaní poukázal aj na to, že počas pracovných dní si maloleté deti preberal v školskom, resp. predškolskom zariadení. Odvolací súd preto v tejto časti jeho argumentáciu akceptoval a považoval za primerané určiť, aby si otec každý utorok a štvrtok maloletého A. prevzal v školskom zariadení a maloletého C. v predškolskom zariadení. Takto určené miesto prevzatia zodpovedá bežnému režimu maloletých detí a zároveň nadväzuje na spôsob, akým sa styk otca s maloletými deťmi v minulosti realizoval. Súčasne sa tým predchádza zbytočnému presunu maloletých detí najskôr z príslušného zariadenia do miesta ich bydliska a následne k otcovi, čím sa zachováva čas určený na samotný styk otca s maloletými deťmi.
17. Pokiaľ však ide o miesto odovzdania maloletých detí po skončení utorkového a štvrtkového styku, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú požiadavku otca, aby týmto miestom bolo jeho bydlisko. Pri posudzovaní tejto otázky nemožno vychádzať len z časovej alebo organizačnej náročnosti prepravy
maloletých detí na strane otca. Je potrebné zohľadniť aj aktuálne pomery medzi rodičmi a skutočnosť, že títo sa nedokážu dohodnúť na praktickej realizácii styku. Pokiaľ by bolo miestom odovzdania maloletých detí po skončení styku bydlisko otca, vyžadovalo by to následnú súčinnosť matky pri ich prevzatí v tomto mieste. Za aktuálnej situácie medzi rodičmi by tak vznikal ďalší priestor na potrebu ich koordinácie a na vznik konfliktov pri samotnom odovzdávaní maloletých detí.
18. Otec v odvolaní poukazoval aj na rozhodnutie publikované pod R 7/2022, z ktorého vyvodzuje potrebu prihliadať pri úprave styku na individuálne okolnosti prípadu a zachovanie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami maloletých detí a rodičov. Odvolací súd túto argumentáciu v zásade akceptuje. Dodáva však, že „spravodlivá rovnováha“ neznamená matematickú symetriu a teda že otec prevezme maloleté deti u matky a matka u otca. Rovnováha sa dosahuje vtedy, keď je záťaž spojená s dopravou rozdelená úmerne možnostiam rodičom, pričom kritériom stability je návrat detí do kmeňového prostredia bez logistických kolízií. Z judikátu R 7/2022 jednoznačne vyplýva, že rozdelenie logistickej záťaže musí rešpektovať individuálne pomery. V posudzovanej veci odvolací súd zohľadnil toto stanovisko tak, že otcovi uľahčil situáciu pre preberaní detí (priamo zo zariadení), avšak z dôvodu eliminácie konfliktu (keďže matka by musela cestovať k otcovi) ponechal odovzdávanie v kmeňovom prostredí matky. Tým bola spravodlivá rovnováha zachovaná.
19. Takéto určenie miesta odovzdania nemožno vnímať ako zvýhodnenie matky na úkor otca. Rozhodujúce je, že za aktuálnej situácie umožňuje odstrániť potrebu ďalšej dohody rodičov o mieste skončenia styku a tým znižuje priestor pre vznik konfliktov pri realizácii styku. Súčasne tým nie je dotknutý rozsah ani čas styku otca s maloletými deťmi.
20. Rovnaká úvaha sa uplatní v prípade, ak maloleté deti v deň začatia utorkového alebo štvrtkového styku nie sú prítomné v školskom/predškolskom zariadení (napr. v čase školských prázdnin, sviatkov alebo iných prekážok). Ani v takejto situácii nemožno ponechať miesto prevzatia na následnú dohodu rodičov. Odvolací súd preto určil, že v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom/ predškolskom zariadení ich otec prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Ide o pravidlo, ktorého účelom je zachovať jednoznačnosť a vykonateľnosť úpravy aj v situáciách, keď prevzatie detí v zariadení nebude možné.
21. Pokiaľ ide o ostatný styk otca s maloletými deťmi upravený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/63/2025-66 zo dňa 10.10.2025 (konkrétne nepárny víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod., veľkonočné, letné a zimné prázdniny), odvolací súd mal za to, že je logisticky nevyhnutné naviazať začiatok styku na primárne prostredie detí, t.j. bydlisko matky, kde sa teda maloleté deti pred víkendom či prázdninami nachádzajú. Preto považoval za potrebné určiť aj pri tomto styku ako miesto preberania a odovzdávania maloletých detí bydlisko matky.
22. Odvolací súd tak dospel k záveru, že požadovanú stabilizáciu pomerov možno dosiahnuť úpravou, podľa ktorej pri utorkovom a štvrtkovom styku otec prevezme maloletého A. v školskom zariadení a maloletého C. v predškolskom zariadení, a po skončení styku odovzdá obe maloleté deti v mieste bydliska matky. Ak maloleté deti nebudú v školskom alebo predškolskom zariadení prítomné, otec ich prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Pri ostatnom styku upravenom rozsudkom je miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí miesto bydliska matky.
23. Takto určený spôsob realizácie styku podľa názoru odvolacieho súdu primerane zohľadňuje právo otca na pravidelný osobný styk s maloletými deťmi, ako aj potrebu zachovania ich stabilného režimu. Súčasne reaguje na aktuálnu neschopnosť rodičov dohodnúť sa na praktických otázkach realizácie styku a odstraňuje potrebu ich ďalšej dohody o mieste preberania a odovzdávania maloletých detí. Jeho účelom je preto predovšetkým stabilizácia pomerov a minimalizácia konfliktných situácií pri realizácii styku.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým nariadil neodkladné opatrenie zmenil. 25. Rovnako zmenil aj výrok II., ktorým vo zvyšnej časti návrh matky ohľadom trvania neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko sa jedná o súvisiaci výrok s výrokom I. Rozhodol preto tak, že toto rozhodnutie bude trvať do právoplatného skončenia veci vedenej u Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 26P/47/2026. Dôvodom je, že po vydaní napadnutého rozhodnutia (03.06.2026) okresný súd uznesením č. k. 26P/47/2026-34 zo 08.06.2026 rozhodol tak, že konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/47/2026 (o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti) a konanie začaté na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/72/2026 (o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi) sa spájajú na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 26P/47/2026. 26. Výrok III. ohľadom zmeny pôvodného rozsudku okresného súdu odvolací súd zrušil lebo neodkladné opatrenie pôvodný rozsudok neruší ani natrvalo nemení. Iba pozastavuje jeho vykonateľnosť po dobu, po ktorú je neodkladné opatrenie účinné. 27. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie má len dočasnú a preventívnu povahu. Toto rozhodnutie neprejudikuje konečné usporiadanie vzťahov, ale slúži ako „prvá pomoc“ na preklenutie akútnej krízy v komunikácii rodičov, aby deti neboli vystavené stresu pri odovzdávaní. Otázka aj definitívnej úpravy miesta prevzatia a odovzdávania detí bude predmetom komplexného dokazovania v konaní vo veci samej, ktorej predmetom je aj návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. 28. Keďže v uvedenej veci bude naďalej prebiehať konanie vo veci samej, o náhrade trov celého konania (vrátane odvolacieho), a teda aj týkajúcich sa neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).