Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/189/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa matky: C. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., v súčasnosti bytom F. G., H. XX, zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. PaedDr. Róbert Monsberger Kozák, advokát, so sídlom Komenského 18, Liptovský Mikuláš, a otca: D. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom I. E. XX, F., zastúpeného právnou zástupkyňou: JUDr. Eva Dorociaková, advokátka, so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, za účasti Centra pre deti a rodiny G. E., so sídlom E. XXX, G. E., IČO: 00 634 786, a za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, Liptovský Mikuláš, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, v štádiu konania o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -681 zo dňa 29.7.2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že výrokom I. začal konanie o zrušenie neodkladného opatrenia, nariadeného uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -283 zo dňa 16. 3. 2026 v spojení s uznesením č. k. -415 zo dňa 4.5.2026. Výrokom II. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -283 zo dňa 16.3.2026 v spojení s uznesením č. k. -415 zo dňa 4. 5. 2026 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 9. 7. 2026 vo výroku I.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 13. 8. 2025 doručený návrh otca maloletého na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd dočasne zveril syna do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal platením výživného v nevyhnutnej miere.

3. Okresný súd podrobne uviedol zistenia zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. , z obsahu Správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš (ďalej len „úrad“) zo dňa 19. 5. 2026, 30. 6. 2026, 15. 7. 2026, 27. 7. 2026, Správy Centra pre deti a rodiny G. E. zo dňa 9. 7. 2026, Znaleckého posudku č. 103/2026 zo dňa 11. 7. 2026 vypracovaného v trestnom konaní vedenom pre prečin porušovania domovej slobody, na základe príkazu sudkyne pre prípravné konanie na vyšetrenie duševného stavu C. C. a z nich osvedčený stav a za aplikácie , , a , a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

4. S ohľadom na zistené závažné zmeny skutkového stavu veci dospel okresný súd k záveru, že je nevyhnutné začať konanie o zrušenie dotknutých neodkladných opatrení, ktorým okrem iného súd upravil stretávanie matky s maloletým A..

5. Okresný súd skonštatoval, že uznesením č. k. -18 zo dňa 1. 9. 2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 9. 10. 2025 rozhodol o zverení maloletého A. B. do právoplatného skončenia konania vo veci samej do starostlivosti otca a matke uložil vyživovaciu povinnosť.

6. Na základe návrhu matky okresný súd nariadil uznesením č. k -283 zo dňa 16. 3.2026 neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s maloletým A. B. tak, že matka je oprávnená do právoplatného skončenie konania vo veci samej stretávať sa maloletým A. B. každý pracovný utorok v každom kalendárnom mesiaci v čase od 13.30 hod. do 15.00 hod. v zariadení Centra pre deti a rodiny G. E., za prítomnosti pracovníkov tohto zariadenia a otca maloletého.

7. Uznesením č. k. -415 zo dňa 4. 5. 2026 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. vo výroku I. zo dňa 9. 7. 2026 bolo okrem iného rozhodnuté o zmene neodkladného opatrenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -283 zo dňa 16. 3. 2026 tak, že matka je do právoplatného skončenia konania vo veci samej oprávnená stretávať sa maloletým A. B. každý pracovný štvrtok v každom kalendárnom mesiaci v čase od 9.30 hod. do 11.00 hod. v zariadení Centra pre deti a rodiny G. E., za prítomnosti pracovníkov tohto zariadenia a bez prítomnosti otca. Súd prítomnosť otca na stretnutiach vylúčil v záujme nerušeného priebehu, keďže mal preukázané, že nepatričná konfliktná komunikácia medzi rodičmi vnášala do stretnutia napätie, čo mohlo mať negatívny dopad na prežívanie maloletého A..

8. Z udalostí posledných týždňov, z doručených Správ úradu zo dňa 19. 5. 2026, 30. 6. 2026, 15. 7. 2026, 27. 7. 2026, ako aj CDR zo dňa 9. 7. 2026 mal však okresný súd preukázané, že správanie matky nekorešponduje s najlepším záujmom maloletého. Neustále podávanie podnetov z jej strany o zanedbávaní starostlivosti maloletého, ktoré sa vždy ukázali ako neopodstatnené, vážnym spôsobom narúšajú režim maloletého, jeho spánok a je vystavovaný pri stretnutiach ostrým konfrontáciám rodičov. Z predložených správ úradu mal okresný súd preukázané, že v domácnosti otca za obdobie od 19. 8. 2025 do 26. 6. 2026 bolo zrealizovaných celkom 23 neohlásených osobných šetrení úradom, z toho 10 bolo vykonaných z dôvodu podnetov matky pre zanedbávanie starostlivosti o maloleté dieťa zo strany otca. Zdôraznil, že len v mesiaci jún 2026 bol úrad v domácnosti otca preveriť podnety matky zo zanedbávania starostlivosti o maloletého 4 krát, a to v dňoch 16. 6., 19. 6., 25.6. a 29.6.2026, z toho 3 krát v nočných hodinách. Sám kolízny opatrovník maloletého konštatoval, že takéto konanie matky závažným spôsobom ohrozuje priaznivý psychický a sociálny vývin maloletého, čo je potrebné zohľadniť pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

9. Okresný súd skonštatoval, že správanie matky má stupňujúci charakter, o čom svedčia aj udalosti posledných dní. Dňa 1. 7. 2026 napriek tomu, že jej úprava styku s maloletým je presne zadefinovaná súdnym rozhodnutím, v zmysle ktorého je oprávnená stretávať sa s maloletým v CDR G. E. v presne vymedzený čas a za prítomnosti pracovníkov CDR, táto sa dňa 1.7.2026 domáhala stretnutia so synom priamo v bydlisku jeho otca. Uvedené stretnutie opäť skončilo intervenciou polície a RZP. Dňa 9. 7. 2026 opäť došlo k incidentu, keď matka násilím vytrhla maloletého z náručia otca, čo malo za následok silné rozrušenie a plač maloletého.

10. Ďalšou nemenej významnou skutočnosťou podľa okresného súdu boli aj výsledky znaleckého dokazovania C. J. E., znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá v Znaleckom posudku č. 103/2026 zo dňa 11. 7. 2026, vypracovanom v inej veci, v trestnom konaní uviedla, že matka maloletého trpí zmiešanou poruchou osobnosti a duševnou chorobou zo schizofrénneho okruhu. Vzhľadom na popísané príznaky a prejavy ochorenia (bod 8. tohto rozhodnutia), ako aj s poukazom na to, že matka sa nelieči a ochorenie si nepripúšťa, vyvstáva vážna obava aj v tomto smere, keďže znalkyňa sa v znaleckom posudku vyjadrila o tendenciách matky konať nepredvídateľne a bez uváženia dôsledkov. Taktiež ďalšie vyjadrenia znalkyne o významne oslabenej sebakontrole matky s adaptačnými ťažkosťami a o tom, že svoje správanie nedokáže účinne korigovať, nedávajú záruku, že pokračujúce stretnutia matky, tak ako boli upravené neodkladným opatrením, sú pre maloletého bezpečné.

11. Okresný súd posúdil, že udalosti posledných týždňov, v spojitosti s novými poznatkami nadobudnutými zo zistení a záverov znalkyne, dostávajú stretávanie matky s dieťaťom do iného svetla. Za aktuálnej situácie v preukázateľnej nepriaznivej až škodlivej a ohrozujúcej atmosfére prameniacej z nevhodného správania a postoja matky, je jej stretávanie s dieťaťom neudržateľné a potenciálne ohrozujúce. Oslabená schopnosť sebakontroly matky a jej sklon k nepredvídateľnému správaniu predstavujú objektívnu prekážku pre realizáciu doterajšej úpravy styku, nakoľko matka v súčasnosti nedokáže garantovať stabilné a bezpečné výchovné prostredie. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a Zákona o rodine prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu a prevyšuje subjektívne právo rodiča na styk s dieťaťom. Právo matky na zachovanie osobného kontaktu s dieťaťom nemôže byť realizované na úkor bezpečnosti, emočnej stability a zdravého vývoja maloletého.

12. Zdôraznil okresný súd, že zrušením doterajšej dočasnej úpravy styku matky s dieťaťom sa neodopiera matke právo na účasť na výchove a starostlivosti maloletého, avšak otvára sa tým priestor pre novú, bezpečnú a komplexnú úpravu rodičovských práv a povinností v konaní vo veci samej, ktorá bude plne reflektovať aktuálny zdravotný stav matky.

13. Výrazne do pozornosti dal okresný súd zistenia a závery znalkyne, že vzhľadom na pretrvávajúcu negatívnu symptomatológiu matkinho ochorenia je vhodné, aby sa dobrovoľne podrobovala pravidelnej psychiatrickej liečbe a dispenzárnej starostlivosti. Stabilizácia psychického stavu a zmiernenie negatívnych symptómov by mohli priaznivo ovplyvniť jej sebastarostlivosť, celkové psychosociálne fungovanie, spôsob života, ako aj schopnosť spolupracovať s bývalým partnerom pri výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k ich maloletému synovi.

14. Okresný súd apeloval na matku, aby v záujme stabilizácie svojho zdravotného stavu, a s tým priamo súvisiaceho výkonu jej rodičovských práv a povinností, zvážila odporúčania znalkyne C. J. E. o potrebe dobrovoľne sa podrobovať pravidelnej psychiatrickej liečbe a dispenzárnej starostlivosti. Následne, pri rozhodovaní vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému A. bude súd skúmať, či došlo ku náprave, prestavbe postojov matky vo vzťahu ku potrebe liečby, zmene jej správania, a to všetko v záujme zásadného cieľa - vytvárať maloletému bezpečné, harmonické, podnetné a podporujúce výchovné prostredie. Súd po vykonaní potrebného dokazovania rozhodne vo veci samej s ohľadom na najlepší záujem maloletého.

15. Súčasne okresný súd apeloval na otca, aby v záujme syna a konsolidácie pomerov prejavoval matke maloletého patričnú podporu a motiváciu.

16. Proti tomuto uzneseniu, a to výroku II., v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa a , ako aj . Napadnutý výrok II. uznesenia považovala za predčasný a neprimeraný, založený na neúplnom vyhodnotení skutkového stavu a na právnom posúdení, ktoré dostatočne nezohľadňuje potrebu zachovania vzťahu maloletého dieťaťa k obom rodičom ani možnosť zabezpečiť najlepší záujem maloletého menej reštriktívnym spôsobom. Nespochybnila, že pri každom rozhodovaní vo veciach maloletého A. musí byť prvoradým hľadiskom jeho najlepší záujem a že je potrebné ho chrániť pred konfliktnými, stresujúcimi alebo inak nevhodnými situáciami. Nemožno však prehliadnuť, že zrušením doterajšieho neodkladného opatrenia (neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -283 zo dňa 16.03.2026) zaniká jediná súdom stanovená dočasná úprava pravidelného osobného kontaktu matky s maloletým A., a to bez toho, aby bola súčasne nahradená inou, bezpečnejšou formou styku. Praktickým dôsledkom napadnutého rozhodnutia je ponechanie matky bez súdom garantovaného pravidelného osobného kontaktu s maloletým synom až do ďalšieho rozhodnutia súdu vo veci samej. Takýto zásah je svojimi dôsledkami mimoriadne intenzívny, najmä s prihliadnutím na nízky vek maloletého, keď dlhšie prerušenie pravidelného kontaktu môže viesť k ďalšiemu oslabovaniu už ich existujúcej vzťahovej väzby. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia podľa názoru matky dostatočne nevyplýva, prečo nebolo možné ochranu maloletého zabezpečiť miernejším opatrením, napr. skrátením dĺžky stretnutí, zmenou miesta ich realizácie, zabezpečením prítomnosti odborne spôsobilej osoby, vylúčením priameho kontaktu rodičov pri odovzdávaní dieťaťa alebo inou vhodnou formou asistovaného styku. Pôvodná úprava styku už sama o sebe predstavovala výrazne kontrolovanú formu kontaktu – stretnutia sa uskutočňovali v Centre pre deti a rodiny G. E. za prítomnosti

jeho pracovníkov a následne bez prítomnosti otca maloletého. Ak Centrum pre deti a rodiny G. E. uviedlo, že za súčasnej situácie nie je v jeho možnostiach zabezpečiť bezproblémové stretávanie a požiadalo o zastavenie realizácie stretnutí v priestoroch jeho zariadenia, táto skutočnosť sama osebe ešte neznamená, že bezpečný asistovaný kontakt nie je možné zabezpečiť iným organizačným spôsobom alebo na inom vhodnom mieste. Zo správy Centra pre deti a rodiny G. E. predovšetkým vyplývali problémy spojené s vyhrotenou atmosférou medzi rodičmi pri odovzdávaní dieťaťa. Práve odstránenie priameho kontaktu rodičov pri odovzdávaní maloletého alebo realizácia styku prostredníctvom tretej odborne spôsobilej osoby, by preto malo byť posúdené, ako jedna z možných alternatív pred tým, ako dôjde k faktickému prerušeniu pravidelného styku matky so synom. Matka nespochybňuje, že počas niektorých stretnutí boli zo strany pracovníkov zaznamenané nevhodné alebo problematické prejavy a že je potrebné na nich ďalej pracovať; avšak zároveň však nemožno pri celkovom hodnotení dôkazov opomenúť tie zistenia, ktoré preukazujú, že kontakt matky s maloletým je za kontrolovaných podmienok realizovateľný. Zo Správy úradu týkajúcej sa asistovaného styku dňa 23. 07. 2026 výslovne vyplýva, že stretnutie prebiehalo bez vážnejších komplikácií. Matka sa s maloletým A. hrala s plyšovými hračkami, rozprávala sa s ním, dala mu napiť a prebalila ho. Maloletý A. bol síce plačlivý a vyhľadával starú matku, čo je vzhľadom na jeho aktuálne väzby významná skutočnosť, avšak samotný priebeh kontaktu nebol vyhodnotený ako situácia bezprostredne ohrozujúca jeho život alebo zdravie. Aj táto okolnosť podľa matky svedčí skôr v prospech potreby odborne vedeného, postupného a primerane krátkeho kontaktu, ktorého cieľom bude budovanie bezpečnej vzťahovej väzby medzi matkou a maloletým. Samotná skutočnosť, že maloletý A. aktuálne spontánne vyhľadáva inú blízku osobu viac než matku, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na prerušenie styku. Naopak, pokiaľ vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom nie je dostatočne vytvorená alebo je oslabená, dlhodobé prerušenie kontaktov môže tento stav ešte prehĺbiť. Významnú časť odôvodnenia uznesenia v napadnutej časti okresný súd založil na znaleckom posudku č. 103/2026 zo dňa 11.07.2026 vypracovanom znalkyňou C. J. E.. Z napadnutého uznesenia však vyplýva, že uvedený posudok bol vypracovaný v trestnom konaní. Považovala za potrebné rozlišovať medzi psychiatrickým posúdením duševného stavu osoby na účely trestného konania a odborným posúdením konkrétnych rodičovských kompetencií, vzťahovej väzby a schopnosti rodiča realizovať styk s dieťaťom za presne stanovených a kontrolovaných podmienok. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by predmetom uvedeného znaleckého dokazovania bolo osobitne posúdiť, či matka predstavuje pri asistovanom kontakte s maloletým A. konkrétne nebezpečenstvo, resp. či by bolo možné jej kontakt s maloletým A. bezpečne realizovať za prítomnosti odborne spôsobilej osoby. Ani samotná znalkyňa podľa obsahu posudku neuvádza, že matka nesmie alebo nemôže byť v kontakte so svojím maloletým synom. Naopak, je reprodukované jej odporúčanie pravidelnej psychiatrickej liečby a dispenzárnej starostlivosti s tým, že stabilizácia psychického stavu môže priaznivo ovplyvniť aj schopnosť matky spolupracovať pri výkone rodičovských práv a povinností. Znalecký posudok je nepochybne relevantným podkladom pre ďalšie dokazovanie, avšak, podľa názoru matky, nemožno bez ďalšieho z jeho záverov vyvodiť nevyhnutnosť prerušenia súdom upraveného pravidelného kontaktu matky s maloletým A.. Pokiaľ okresný súd uvádza, že zrušením doterajšej dočasnej úpravy styku neodopiera matke právo na účasť na výchove a starostlivosti maloletého a že sa tým má otvoriť priestor pre novú, bezpečnú a komplexnú úpravu rodičovských práv a povinností, tak práve z uvedeného záveru však podľa matky vyplýva potreba zabezpečiť, aby do času konečného rozhodnutia nedošlo k faktickému prerušeniu vzťahu medzi matkou a jej maloletým synom. Najlepší záujem maloletého A. nemožno redukovať iba na odstránenie bezprostredného konfliktu medzi rodičmi a je potrebné hľadať také riešenie, ktoré maloletého A. ochráni pred konfliktnými situáciami, ale zároveň mu podľa možností zachová vzťah s oboma rodičmi. Matka je pripravená rešpektovať primerané podmienky styku, jeho prípadné kratšie trvanie, odbornú asistenciu, spôsob odovzdávania maloletého syna bez jej priameho kontaktu s otcom, ako aj ďalšie opatrenia, ktoré okresný súd alebo príslušný odborný subjekt vyhodnotí ako potrebné na zabezpečenie pokojného a bezpečného priebehu kontaktu. Rovnako je pripravená rešpektovať odborné odporúčania týkajúce sa jej zdravotného stavu a preukázať svoju schopnosť spolupracovať pri postupnom budovaní bezpečného vzťahu s maloletým A.. Za tejto situácie sa úplné zrušenie existujúcej dočasnej úpravy bez jej nahradenia akoukoľvek bezpečnou formou pravidelného styku javí ako opatrenie presahujúce mieru nevyhnutnú na ochranu maloletého A. a zároveň ako neprimerane tvrdý zásah do rodičovských práv matky k maloletému A. bez poskytnutia alternatívy. Matka zastáva názor, že zachovanie bezpečného asistovaného (hoci aj minimálneho) kontaktu matky s maloletým synom A. je lepším, než úplná absencia súdom upraveného styku. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13. 8. 2026 bolo odvolanie matky doručené otcovi prostredníctvom právnej zástupkyne, kolíznemu opatrovníkovi, Centru pre deti a rodiny G. E., Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš (doručenky na č.l. 713 rub spisu).

18. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, ktorá uznesenie súdu prvej inštancie považovala za zákonné a dôvodné. Uviedla, že boli osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce zrušenie existujúcej dočasnej úpravy styku matky s maloletým. Z doterajších priebehov styku matky s maloletým v kontrolovanom prostredí Centra pre deti a rodiny G. E. vyplýva, že maloletý je opakovane vystavovaný vypätým a konfliktným situáciám za prítomnosti príslušníkov policajného zboru, zdravotníkov RZP, pracovníkov Centra pre deti a rodiny G. E. a pracovníkov sociálnej kurately. Rovnako tak je preukázané, že správanie matky k maloletému počas asistovaných stykov je pre maloletého ohrozujúce, napríklad snaha matky dňa 16. 7. 2026 nakŕmiť maloletého jedlom vykazujúcim znaky pokazenia, či nútenie maloletého k dojčeniu, ktoré s plačom odmietal. Poukázala na správy z priebehu asistovaného styku matky s maloletým, z ktorých vyplýva, že väzba medzi matkou a maloletým sa javí, ako výrazne narušená. Maloletý počas kontaktov spontánne nevyhľadával prítomnosť matky a jeho správanie neosvedčovalo pocit istoty v jej prítomnosti, čo sa prejavovalo opakovaným plačom maloletého. Mala za to, že pokračovanie v nastavenom režime stretávania v zmysle neodkladného opatrenia, by malo negatívny dopad na psychický, fyzický, ako aj sociálny vývin maloletého a nie je v jeho najlepšom záujme; naopak predstavuje pre maloletého konkrétne a aktuálne ohrozenie. Navrhla odvolanie matky zamietnuť.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a za aplikácie ust. , uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia , v spojení s . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zrušil nariadené neodkladné opatrenie uznesením č. k. -415 zo dňa 4.5.2026 v spojení s výrokom I. uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 9. 7. 2026 o úprave styku matky s maloletým.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že nemal dôvod nesúhlasiť s uznesením okresného súdu v odvolaním napadnutej časti ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie k nej sa viažucej, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné nariadené neodkladné opatrenie zrušiť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal ,,novými“ okolnosťami, ktoré nastali, a vo väzbe k nim predpokladmi, ktoré musia byť splnené, aby mohol rozhodnúť o zrušení skôr nariadeného neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil z akých dôvodov. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť obmedziť sa na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď matka maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie ( ).

22. Za rešpektovania ust. k odvolacím námietkam matky uvádza krajský súd nasledovné závery.

23. Podstatou odvolacej argumentácie matky bolo, že okresný súd nedostatočne posúdil v súčasnosti existujúce skutkové okolnosti, keď v dôsledku zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia nastane stav ponechania matky bez garantovaného styku s maloletým, čo s ohľadom na jeho nízky vek môže viesť k ďalšiemu oslabovaniu ich vzťahovej väzby, ak sú možné také spôsoby úpravy styku matky s maloletým dieťaťom, aby bol zachovaný pokojný a bezpečný priebeh ich kontaktu.

24. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

26. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

27. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

28. Podľa Čl. 5 písm. b) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava.

29. Krajský súd zvýrazňuje, že potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého dieťaťa týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Najlepší záujem maloletého dieťaťa musí súd vyhodnocovať nielen mechanicky a formálne, ale adresne s prihliadnutím na okolnosti posudzovanej veci (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. mája 2022).

30. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nielen nariadenia neodkladného opatrenia, ale aj jeho trvania posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Inak povedené, objektívnym zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je ,,záujem maloletého dieťaťa“. Tak ako posúdenie existencie potreby nariadenia neodkladného opatrenia, účelom ktorého je dočasná úprava pomerov, je ponechané na úvahe súdu, tak aj v prípade nadobudnutia vedomosti súdu o zmene v dočasne upravených pomeroch oproti už skôr nariadenému neodkladnému opatreniu, je to súd, ktorý musí tieto všetky ,,nové“ relevantné okolnosti a ich dôsledky zohľadniť a posúdiť. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie, bezpečnosť, stabilitu a rozvoj dieťaťa.

31. Zo zákonnej úpravy neodkladných opatrení je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní nezisťuje všetky skutočnosti, obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť, či aj existujúca dočasná úprava v prípade maloletého dieťaťa je v jeho najlepšom záujme.

32. V zhode s prijatými závermi okresného súdu aj podľa odvolacieho súdu bola osvedčená potreba bezodkladne zmeniť/riešiť aktuálne existujúci stav oproti stavu podľa neodkladného opatrenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -283 zo dňa 16. 3. 2026 v spojení s výrokom I. uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 9. 7. 2026, ktorým bol dočasne upravený styk matky s maloletým dieťaťom tak, že matka je do právoplatného skončenia konania vo veci samej oprávnená stretávať sa maloletým A. B. každý pracovný štvrtok v každom kalendárnom mesiaci v čase od 9.30 hod. do 11.00 hod. v zariadení Centra pre deti a rodiny G. E., za prítomnosti pracovníkov tohto zariadenia a bez prítomnosti otca, t.j. zrušením toho neodkladného opatrenia. Z osvedčených skutkových okolností, správ úradu vyplynulo, tak ako konštatoval okresný súd v odsekoch 5. a 6. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že boli vykonávané o.i. osobné šetrenia v domácnosti otca, na základe podnetov matky, pre údajné zanedbávanie starostlivosti (v počte 10), pričom nedostatky v starostlivosti otca o maloletého zistené neboli, čo bolo konštatované i Krajským súdom v Žiline v odseku 15. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. , , . Zo správy (Správa zo dňa 30. 6. 2026, na č.l. 617 - 618 spisu) vyplynulo, že neodkladná intervencia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa uskutočňovala i v nočných hodinách na podnet matky, dôsledkom ktorej bolo opakované vyrušovanie dieťaťa v nočných hodinách, a tým zásah do jeho práva na odpočinok. Zároveň bolo zrejmé, že matka nerešpektuje už skôr nariadeným neodkladným opatrením nastavenú formu a rozsah styku, ak sa dňa 1. 7. 2026 v bydlisku

otca, bez dohody s otcom a neinformovaní kolízneho opatrovníka, domáhala stretnutia s maloletým, čo v konečnom dôsledku vyústilo do vyvolania konfliktnej situácie a privolania policajnej hliadky a RPZ (Správa zo 6. 7. 2026 na č.l. 623 spisu, Úradný záznam zo dňa 1. 7. 2026 na č.l. 626 spisu, Správa z 15. 7. 2026 na č.l. 663 spisu). Následne pri stretnutí 9. 7. 2026 v priestoroch CDR opätovne došlo ku konfliktnej situácii pri odovzdávaní dieťaťa na styk, ktorej bol maloletý vystavený (plač), ktorá bola riešená hliadkou ORPZ, pracovníkmi RPZ, pracovníkmi SPODaSK, ÚPSVaR a CDR (Správa z 15.07.2026, č.l. 663, z 09.07.2026 na č.l. 629 spisu). Napriek tomu, že neodkladným opatrením okresného súdu č.k. -415 zo dňa 4. mája 2026 v spojení s výrokom I. uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. , , bol upravený spôsob realizácie styku, a to asistovaný styk, v obmedzenom časovom rozsahu a bez prítomnosti otca, ktorý mal prispieť k odstráneniu konfliktných situácií a poskytnúť záruky pre ochranu maloletého, tak zo správ kolízneho opatrovníka ako i vyššie uvedenej správy CDR bolo osvedčené, že vo výsledku aj tento nastavený režim stretávania nenaplnil účel, ak pôsobí na mal. dieťa traumatizujúco, pričom dieťa neprejavuje správanie svedčiace o istote v prítomnosti matky. Práve aktuálnym konaním matky je tak vyvolávaný stav, ktorý predstavuje okolnosť spôsobilú ohrozovať priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Za tohto zmeneného stavu odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že tento spôsob výkonu rodičovských práv matky nemôže byť na úkor dieťaťa, pretože narúša stabilitu nielen v jeho výchovnom prostredí, ale je spôsobilý ohroziť napĺňanie jeho stavu bezpečia a emocionálnych potrieb.

33. Pokiaľ matka v odvolaní argumentovala tým, že dlhodobá absencia jej kontaktu s maloletým dieťaťom je v rozpore s jeho najlepším záujmom, nakoľko im znemožňuje rozvíjať už oslabený vzťah, pričom matka je pripravená rešpektovať odborné odporúčania týkajúce sa jej zdravotného stavu a preukázať svoju schopnosť spolupracovať pri postupnom budovaní bezpečného vzťahu s maloletým A., tak odvolací súd opätovne poukazuje na to, že práve skorším neodkladným opatrením už bol nariadený asistovaný styk, bez prítomnosti otca, za účelom eliminovania príp. konfliktov rodičov, čo sa nenaplnilo, matkine správanie v negatívnej rovine má stupňujúcu tendenciu, čo nie je na prospech práve mal. dieťaťa, ktoré je, ako už bolo vyššie uvedené, prioritou. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na Znalecký posudok č. 103/2026 zo dňa 11. 7. 2026, vypracovaný síce v trestnom konaní, z ktorého vyplynulo, že u matky vzhľadom na prítomnosť poruchy osobnosti ...,,sú spôsoby reagovania, správanie sa a sociálne postoje často neadaptívne“, ako aj, že je u matky ...,,tendencia konať nepredvídateľne a bez uváženia dôsledkov“. Podľa znalkyne ...,,rozsah a forma styku by mali byť určované predovšetkým s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa“. Matka síce svoju pripravenosť v odvolaní deklarovala, avšak neosvedčila vykonanie takého úkonu/-ov, ktorý by smeroval k rešpektovaniu odborných odporúčaní týkajúcich sa jej zdravotného stavu, resp. vyhľadanie odbornej pomoci a poradenstva. Uvedené tak zostalo len v rovine tvrdenia. Maloletý podľa názoru odvolacieho súdu v súčasnosti potrebuje k svojmu harmonickému psychickému vývinu pocit istoty a bezpečia, ktoré mu pôvodne určený styk s matkou neodkladným opatrením neposkytuje, a preto zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia o úprave styku okresným súdom bolo na mieste.

34. Je zrejmé, že na Okresnom súde Liptovský Mikuláš prebieha pod sp.zn. konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom sa vykonáva dokazovanie, v rámci ktorého je dostatočný priestor pre posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dieťaťom, tak aby bola v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, s ohľadom na úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, bezpečie a stabilitu prostredia dieťaťa. Tak ako uviedol aj okresný súd v odsekoch 22. a 23. odôvodnenia napadnutého uznesenia je žiaduce, aby matka vynaložila úsilie a zrealizovala úkony vedúce k zlepšeniu a stabilizácii svojho zdravotného stavu, a to práve v záujme nadobudnutia schopnosti spolupráce s otcom dieťaťa a za účelom vytvorenia bezpečného, harmonického výchovného prostredia pre maloletého, pričom je aj na otcovi, aby matke za stavu ňou vynaloženého úsilia poskytol podporu.

35. Na základe uvedeného aj odvolací súd zastáva názor, že od rozhodnutia súdu o dočasnej úprave styku matky s maloletým dieťaťom, došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala naliehavosť/ bezodkladnosť zrušenia úpravy styku matky s maloletým, v pôvodne upravenej asistovanej forme (v CDR, bez prítomnosti otca), keďže nebolo dostatočne osvedčené, že i táto forma styku bola, vzhľadom na aktuálny (doteraz v konaní osvedčený) stav, v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorý je primárnym hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí.

36. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je nevyhnutné priorizovať záujem maloletého dieťaťa, ktorý môže prevládnuť nad záujmom rodiča ako aj záujmami tretích osôb. Práve pre najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý prevláda, a to s ohľadom na opísané udalosti, vzhliadol aj odvolací súd v zabezpečení absolútnej stability a bezpečia maloletého dieťaťa, pokiaľ nebude dokazovaním, ktoré presahuje možnosti konania o neodkladnom opatrení, náležite preukázané, že je možná zmena existujúcej situácie.

37. Zdôrazňuje odvolací súd, že zhodnotenia prijaté v tomto rozhodnutí sa vzťahujú len pre štádium konania o zrušení (skôr) nariadeného neodkladného opatrenia, pretože v konaní o veci samej (vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. ) bude uskutočnené riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú zistené všetky rozhodujúce skutočnosti k tomu, aby mohol okresný súd meritórne rozhodnúť vo veci samej, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov matky maloletého dieťaťa, preto uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. a .

39. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže išlo o nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania o veci samej, o ktorých trovách bude rozhodovať okresný súd v konečnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa ust. .

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

V K., dňa 28. 08. 2026

Mgr. Zuzana Štolcová

predsedníčka senátu

(sudkyňa spravodajkyňa)

JUDr. Martina Nemravová členka senátu

JUDr. Róbert Bebčák

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Lucia Spišiaková