Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-3202-2025.pdf
PDF · 95.42 KB
No categories available
46Ek/3202/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX/X, XXX XX D. E. F., proti povinnému: G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX E. I., XXX XX E. I., zast. Od 12.03.2026 JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom Sama Chalupku 6912/16C, 071 01 Michalovce o vymoženie 3.319,39 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu J. XXXX/XX, XXX XX I., sp. zn. 265EX 61/26, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 46Ek/3202/2025 zo dňa 26.02.2026, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť povinnej zo dňa 12.03.2026, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. č.k. 46Ek/3202/2025 zo dňa 26.02.2026 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.12.2025 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.319,39 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7Ro/110/2007 zo dňa 16.5.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť vykonateľnosť dňa 06.06.2007. Pôvodná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Marianna Vargová, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, pod sp. zn. EX 2472/07 a na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/662/2007.
2. Poverením zo dňa 26.01.2026 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu J. XXXX/XX, XXX XX I., ktorý ju vedie pod spisovou značkou 265EX 61/26.
3. Povinný doručil súdu dňa 04.02.2026 návrh na zastavenie exekúcie, pričom upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29.01.2026, čo znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15. dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nevie o starej exekúcii a tiež nevie či mu bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie (starej). Povinnému tiež nie je jasné či exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až po 18 rokoch, pričom platí, že právo sa premlčuje po 10 rokoch odo dňa keď sa malo plniť. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadajú exekúciu zastaviť.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený v podaní zo dňa 11.02.2026, kde uviedol, že tvrdenie povinného o nevedomosti starej exekúcie je zavádzajúce, nakoľko s z Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva v starej exekúcií vyplýva, že bolo doručené aj povinnému. Exekúcia proti povinnému trvala od roku 2007 do 12.07.2022 nepretržite, pričom premlčacia doba určite neuplynula.“ S poukazom na vyššie uvedené nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
7. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o ukončení niektorých EK“), pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
16. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964, Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
17. Podľa § 112 Občiansky zákonník, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
19. Zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní jasne upravuje možnosť podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, ak oprávnený (po komerčnej úvahe) dospeje k záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného, napr. zo zabezpečeného majetku oprávneného, alebo existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce vymoženie pohľadávky oprávneného v blízkej budúcnosti), môže oprávnený tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie realizovať, avšak už podľa súčasne platných a účinných procesných pravidiel. V súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie sa upravujú pravidlá, kedy ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované a kedy ostane zachované aj poradie starej exekúcie; podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi oprávneným, t.j. preukázanie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. Po uplynutí tejto lehoty exekútor bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcii, ak mu oprávnený nepreukázal (neosvedčil) podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote. Ak opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný a bol podaný v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného ostávajú zachované a nový exekútor je povinný požiadať pôvodného exekútora o doručenie príslušného exekučného spisu a pôvodný exekútor je povinný takejto žiadosti vyhovieť a exekučný spis bezodkladne zaslať novému exekútorovi. V prípade, ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný až po lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť.
20. Pokiaľ povinný namieta premlčanie, súd k danej námietke uvádza, že v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Oprávnený si v pôvodnom exekučnom konaní uplatnil pohľadávku pred uplynutím premlčacej doby (pôvodné poverenie doručené SE dňa 21.09.2007 a exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 06.06.2007), pričom následne počas celej exekúcie premlčacia doba v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka neplynula. Premlčacia doba začala zase plynúť po zastavení starej exekúcie (dňa 13.07.2022 došlo k zastaveniu starej exekúcie) do podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie 18.12.2025), keď oprávnený v súlade so zákonom č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko zákon výslovne upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára (repodaj). Oprávnený súdu preukázal (oznámením o ukončení exekučného konania a upovedomením o zastavení starej exekúcie), že opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote a v súlade so zákonom.
21. Pokiaľ povinný namieta, že nevedel o starej exekúcií ani o tom či exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, súd konštatuje, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu J. XXXX/XX, XXX XX I. sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7Ro/110/2007 zo dňa 16.5.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť vykonateľnosť dňa 06.06.2007. Z listinný dôkazov, ktoré predložil oprávnený (exekučné príkazy) jasne vyplýva, že Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva bolo povinnému doručené dňa 09.04.2008. Z vyššie uvedený dôvodov považuje súd námietku povinného za irelevantnú a účelovú. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali premlčanie alebo neplatnosť exekučného titulu, a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by súd tento návrh na zastavenie povolil.
22. Na základe uvedených skutočností dospel vyšší súdny úradník k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia návrh povinnej uznesením zo dňa 26.02.2026 zamietol.
23. Voči uvedenému rozhodnutiu si podala povinná sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 12.03.2026 v zákonnej lehote, v ktorej poukázala na to, že Povinná sťažnosť voči napadnutému uzneseniu podáva najmä z dôvodu, že chce namietať exekučným titulom priznanú výšku úroku z omeškania vo výške 7% mesačne zo sumy istiny 3.166,72 € od 01.12.2006 do zaplatenia (čo ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie povereným súdnym exekútorom JUDr. Jánom Harvanom, č.k. 265EX 61/26 zo dňa 26.01.2026 predstavuje sumu 50.956,26 €, ktorá suma v prípade, že exekučné konanie nebude zastavené, by bola pre povinnú likvidačná. Povinná chce poukázať na súdnu prax súdov v SR pri rozhodovaní o výške úrokov v spotrebiteľských veciach, ktorá podlieha prísnym pravidlám na ochranu spotrebiteľa, pričom sa prihliada najmä na súlad zmluvy so zákonom a judikatúru súdov. Súdy v spotrebiteľských sporoch spravidla priznávajú dohodnuté zmluvné úroky len do momentu zosplatnenia úveru (t. j. kým sa celá suma nestane naraz splatnou kvôli porušeniu zmluvy). Po tomto momente má veriteľ (oprávnený v ex. konaní) nárok už len na zákonné úroky z omeškania. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti (napr. chýbajúca RPMN, nesprávna ročná úroková sadzba alebo chýbajúci rozpis splátok), úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade súd nárok na úroky zamietne. Spotrebiteľ (povinný v ex. konaní) je povinný platiť úroky z omeškania, ak je v omeškaní s platením splátok. Ich výška je však limitovaná nariadením vlády a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi alebo neprimeraná (neprijateľná zmluvná podmienka). Súčasný aktuálny legislatívny rámec priznávania úrokov sa v spotrebiteľských veciach riadi najmä Zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Pri sporoch súdy preverujú, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by mohli viesť k neplatnosti dojednania o úrokoch. Podľa názoru povinnej, s ohľadom na výšku istiny (3.166,72 €) a vymáhaný úrok z omeškania (ku dňu 26.01.2026 vo výške 50.956,26 € - čo je 16 násobok vymáhanej istiny) je zrejmé, že zmluvne dojednaný úrok z omeškania je neprimeranou zmluvnou podmienkou a je absolútne neplatným dojednaním.
24. Podľa § 202 ods. 1 druhej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Podľa odseku 2 písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
25. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
27. Sudca preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
28. Súd v prvom rade plne odkazuje na napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka a jeho odôvodnenie, s ktorým sa plne stotožňuje. Naviac však dodáva, že povinná v sťažnosti, potom ako si splnomocnila právneho zástupcu uvádza úplne iné skutočnosti, ako sú uvedené v jej návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 03.02.2026. S argumentami, ktoré uviedla vo svojom návrhu sa vyšší súdny úradník v plnej miere vysporiadal vo svojom rozhodnutí, na ktoré súd plne odkazuje. Súd rozhodujúc sudcom má taktiež za to, že exekúcia nebola premlčaná s poukazom na výkon staršej exekúcie počas ktorej premlčacia doba neplynula. V podanej sťažnosti sa však už povinná sťažuje na neprimerané zmluvné podmienky s poukazom na výšku jej úrokov z omeškania. Tu súd uvádza, že tento argument použila povinná po 20 rokov po vydaní platobného rozkazu, ktorým bola zaviazaná na úhradu istiny 3166,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% mesačne zo sumy 3166,72 EUR od 01.12.2006 do zaplatenia. Je jasné, že 20 rokov plynutia úroku z omeškania z dôvodu neuhradenia danej istiny spôsobilo jeho značný nárast. Nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou 20 ročný úrok z omeškania bez ohľadu na jeho výšku. Suma úroku je taká z dôvodu dlhodobého nehradenia dlžnej sumy, ktorú mala možnosť povinná uhradiť už dávno počas plynutia tejto doby. Žiadny úrok z omeškania sa nedojednáva s tým, že tento bude rásť len do určitej doby a po príliš dlhom trvaní sa už stane neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Povinná si už mohla dávno dohodnúť s oprávneným a súdnym exekútorom splátkový kalendár na úhradu istiny ako aj úrokov, čím by znížila svoju dlžobu a nemuselo dôjsť k takému nárastu úroku z omeškania. Prípadne môže aj teraz požiadať oprávneného o odpustenie časti úrokov samozrejme za prejavenia vôle úhrady dlžnej sumy, ktorej plateniu sa doteraz vyhýbala. Tvrdenie právneho zástupcu, že takýto úrok je likvidačný je zavadzajúci, pretože tak ako je vyššie uvedené, povinná mohla zabrániť plynutia úroku úhradou istiny, pričom si musela byť vedomá výšky úroku z omeškania.
29. Čo sa týka samotnej výšky úrokov z omeškania a námietky neprimeraných zmluvných podmienok, súd má za to, že úrok z omeškania bol primeraný v danom období a bol potvrdený súdnym rozhodnutím, ktorý sa stal exekučným titulom v tejto veci. Zároveň súd poukazuje na to, že sa jednalo o pôžičku medzi fyzickými osobami a preto nemožno prijať iný záver než ten, že oprávnený si v danom prípade uplatnil nárok, ktorý nepochádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo veci preto nemožno aplikovať právne normy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa. V posudzovanom prípade je oprávnený aj povinný fyzickými osobami – nepodnikateľmi. Zmluva (napr. zmluva o pôžičke), ktorá predchádzala vydaniu exekučného titulu, bola uzatvorená mimo rámca akejkoľvek podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Chýba tu preto základný pojmový znak spotrebiteľského vzťahu – prítomnosť dodávateľa (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 53 Občianskeho zákonníka a s tým súvisiaci exekučný prieskum podľa Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z.) sa vzťahuje striktne a výlučne na spotrebiteľské zmluvy. Keďže zmluvný vzťah medzi dvoma občanmi (fyzickými osobami) nie je spotrebiteľským vzťahom, ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok sú v tomto konaní právne neaplikovateľné. Povinný sa preto nemôže úspešne domáhať ochrany, ktorá patrí len spotrebiteľom.
30. Námietky, ktoré uplatňuje povinná v návrhu na zastavenie predstavujú okolnosti, ktoré sa týkajú hmotnoprávnej stránky exekučného titulu, pričom súd uvádza, že má obmedzenú možnosť preskúmavať správnosť exekučného titulu a to aj vykonateľných rozhodnutí. Exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul. Cieľom exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 135/2012 zo dňa 7.08.2012 jasne vymedzil, že na to, aby išlo o spotrebiteľskú zmluvu, musia byť naplnené subjektívne znaky účastníkov podľa Občianskeho zákonníka. Ak zmluvu uzatvárajú dve fyzické osoby, pričom ani jedna nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ide o bežný občianskoprávny vzťah. ,, Ak chýba status dodávateľa (podnikateľa), zmluvný vzťah nemožno posudzovať podľa tretej časti prvej hlavy Občianskeho zákonníka (Spotrebiteľské zmluvy). Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach sú na takýto vzťah neaplikovateľné.“
31. Vzhľadom na uvedené súd nezistil žiadne dôvody na zastavenie súdnej exekúcie preto návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyhovel a jej sťažnosť zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).