Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-70-2020.pdf
PDF · 280.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/70/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. X. X, XXX XX K., štátna občianka SR, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom: J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, zast. na základe generálneho substitučného plnomocenstva advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP, s.r.o., IČO: 36 863 998, so sídlom: Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 3.458,-Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.458,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3458,-Eur Eur od 06.07.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.07.2020 domáhal zaplatenia sumy 3.458,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.458,-Eur od 06.07.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania v rozsahu 100 %.
2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.05.2013 malo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. K neplatnosti Zmluvy o úvere právny zástupca žalobcu dal do pozornosti súdu časť 2) Zmluvy o úvere označenú ako „Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu (vyplní klient)“. Túto časť vyplnil žalobca dňa 17.05.2013, kedy na predmetnú Zmluvu o úvere pripojil svoj podpis. Táto časť zmluvy o úvere je návrhom na uzatvorenie zmluvy. Primárne dal do pozornosti súdu, že zmluva o úvere je na základe uvedeného absolútne neplatným právnym úkonom. V návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere sa uvádza, že žalobca žiada žalovaného o úver vo výške 7.000,-Eur s dobou splácania úveru 6 rokov, uvedený spôsob čerpania úveru - prevodom na účet, žiadosť o základný súbor poistenia. V súvislosti s prijatím návrhu s výhradou, dáva právny zástupca žalobcu do pozornosti súdu časť 3) Zmluvy o úvere označenú ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní banka)“, konkrétne bod 3.1., ktorý doplnil žalovaný dňa 22.05.2013, kedy na predmetnú zmluvu o úvere pripojil svoj podpis. Táto časť zmluvy o úvere mala byť prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o úvere, avšak z dôvodu zmien v obsahu oproti návrhu je časť 3) zmluvy o úvere, in concreto bod 3.1 podľa názoru právneho zástupcu
žalobcu novým návrhom na uzatvorenie zmluvy o úvere. V časti 3) zmluvy o úvere v bode 3.1 sa nad rámec návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere uvádza:
- výška úveru: 5.000,- Eur,
- výška mesačnej splátky: 121,85 Eur,
- celková výška nákladov: 3.402,81 Eur,
- dátum konečnej splatnosti: 20.05.2019,
- dátum prvej platby do: 20.06.2013,
- úroková sadzba: 19 % p.a.,
- dátum ďalšej platby k: 20. dňu,
- počet mesačných splátok: 72,
- priemerná RPMN na trhu v %: 19,47,
- RPMN banky v %: 20,74. V tomto bode sa nachádza aj číslo zmluvy, číslo úverového účtu a číslo osobného účtu. Z uvedeného je podľa názoru právneho zástupcu žalobcu zrejmé, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ a jednostranný úkon „prijatie návrhu“ nie sú zhodné, keďže zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu k zmenám. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (t.j. súhlas s návrhom) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje zmenu obsahu (výhrady, dodatky, zmeny,...), považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia podmienok v § 43a ods. 1 OZ za nový návrh so zmeneným obsahom. Keďže k opätovnému prijatiu zmeneného návrhu zmluvy nedošlo, nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru - pre prípad, že by zmluva o úvere bola vyhodnotená ako platná, dáva právny zástupca do pozornosti súdu, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje nasledovné náležitosti požadované Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. ich uvádza zavádzajúco a nesprávne. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:
- v súlade s písm. a) druh spotrebiteľského úveru - v zmluve o úvere táto náležitosť absentuje, - v súlade s písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - v Zmluve o úvere táto náležitosť absentuje,
- v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - v Zmluve o úvere absentuje náležitosť doba trvania zmluvy,
- v súlade s písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V Zmluve o úvere absentuje náležitosť celková čiastka, resp. celková čiastka daná súčtom výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom nie je správna. Súčinom výšky mesačnej splátky 121,85 Eur a počtu splátok 72 činí sumu 8.773,20 Eur. V Zmluve o úvere je uvedená nesprávna výška RPMN. Pri prepočte RPMN na webovej stránke pri zadaní správnych vstupných údajov, a to:
- dátum úveru - 22.05.2013,
- výška úveru - 5.000,- Eur,
- počet splátok - 72,
- periodicita splátok - mesačne,
- výška splátky - 121,85 Eur, vychádza RPMN 22,54 % čo nezodpovedá údaju uvedenému v časti 3) Zmluvy o úvere bode 3.1 pri položke označenej ako RPMN Banky v %, kde sa uvádza 20,74 % (zdroj: http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn). Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že úver poskytnutý žalovaným je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. že žalovaný nemal právo na odplatu za poskytnutý úver. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
- v súlade s písm. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
- v súlade s písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu uvádza, že úver za považuje v zmysle § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov aj v prípade, keď zo strany veriteľa dôjde k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1, pričom za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej
situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver ako tomu v skutočnosti je.
3.Identifikácia bezdôvodného obohatenia - právny zástupca žalobcu považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný poskytol žalobcovi v zmysle bodu 3.1 Zmluvy o úvere, úver vo výške 5.000,-Eur. Žalobca uhradil doposiaľ na poskytnutý úver celkovo sumu vo výške 8.710,54 Eur. Uvedené vyplýva z listiny označenej ako „Výpis z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX za obdobie od 22.05.2013 do 30.04.2020 - N. H.“. Celková výška úhrad žalobcu vyplýva aj z časti s názvom rekapitulácia nachádzajúca sa na strane 7 predkladaného výpisu, kde súčet položiek označených ako zaplatená istina 4.265,85 Eur, zaplatené úroky 4.142,25 Eur a zaplatené poplatky 302,44 Eur, predstavuje sumu celkových úhrad 8.710,54 Eur (4.265,85 Eur + 4.142,25 + 302,44 Eur). K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo po prvý raz dňa 18.05.2017, kedy bola uhradená suma žalobcom vo výške 425,-Eur (položka splátka anuity 18.05.2017), z ktorej časť 305,46 Eur bola započítaná na istinu úveru a časť sumy vo výške 119,54 Eur už predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia žalovaného. Nakoľko bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 5.000,-Eur a reálne už zaplatil sumu 8.710,54 Eur a súčasne žalovaný nemá nárok na odplatu (úroky a poplatky) za poskytnutý úver, potom sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou 3.710,54 Eur za obdobie od 18.05.2017 do 31.10.2018. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.458,- Eur za obdobie od 14.07.2017 do 31.10.2018, ktoré bolo prijaté žalovaným bez právneho dôvodu. Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, počnúc dňom 06.07.2020 (deň nasledujúci po poskytnutej lehote na plnenie do dňa 05.07.2020 v predžalobnej výzve zo dňa 30.06.2020). (č.l. 4-9)
4.Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Lučenec č.k. XCsp/XX/XXXX zo dňa 09.07.2020 súd zaviazal žalovaného, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi istinu vo výške 3.458,-Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.458,-Eur od 06.07.2020 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podal na súde odpor s odôvodnením. (č.l. 47 spisu)
5.Právny zástupca žalovaného doručil tunajšiemu súdu dňa 29.07.2020 písomný odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. XCsp/XX/XXXX, ktorý odôvodnil nasledovne:
- Odborná starostlivosť žalovaného: žalobca tvrdí, že zmluva o úvere nebola uzavretá s odbornou starostlivosťou žalovaného, a to hrubým porušením povinností žalovaného v dôsledku čoho má žalobca za to, že úver poskytnutý žalobcovi na základe úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Námietka žalobcu o tom, že žalovaný (hrubým porušením povinností žalovaného) nepostupoval pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou je neopodstatnená. Žalovaný overuje bonity dlžníkov nielen dotazovaním klientov (žiadateľov o úver), ale aj dopytovaním v Registri úverov, v registri EOS KSI a u Sociálnej poisťovne. Rovnako aj v tomto prípade sa žalovaný dopytoval vo vyššie uvedených inštitúciách. Jednotlivé lustrácie vzťahujúce sa na žalobcu je žalovaný schopný v konaní preukázať. Žalovaný má za to, že pri uzatváraní zmluvy dodržal všetku zákonom vyžadovanú odbornú starostlivosť a tvrdenia žalobcu, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti hrubým spôsobom považuje za zrejme účelové.
- Písomná forma zmluvy o úvere a absolútna neplatnosť právneho úkonu: tvrdenia žalobcu týkajúce sa nedodržania písomnej formy sú neopodstatnené a nezakladajú sa na pravde. Zmluva o úvere bola síce podpisovaná zo strany žalobcu skôr ako ju podpísal samotný žalovaný, avšak ten obsah zmluvy nijakým spôsobom neupravoval, nemenil a ani nedopĺňal čo žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení uvádzaných vo svojom žalobnom návrhu, hoci podľa CSP je to práve žalobca kto znáša dôkazné bremeno svojich tvrdení. Vzhľadom na to, že súčasťou obsahu zmluvy o úvere boli od jej samotného počiatku všetky údaje, výslovne popiera tvrdenia žalobcu o tom, že v čase podpisu zmluvy žalobcom tieto v zmluve absentovali. Poukazuje na § 44 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.“ S vysoko extenzívnym výkladom žalobcu týkajúcim sa predmetného ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, sa žalovaný absolútne nestotožňuje a takýto výklad považuje za značne účelový. Okrem skutočnosti, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje svoje tvrdenie o tom, že v čase podpisu Zmluvy o úvere zo strany žalobcu mal v zmluve absentovať bod 3.1. Zmluvy, tento neobsahuje žiadne dodatky, výhrady, obmedzenia ani iné zmeny v
obsahu, ktoré by v kontexte uzatváranej zmluvy o úvere vymedzovali obsah navrhovanej zmluvy inak ako obsah jej samotného návrhu uvedeného v časti 2. Zmluvy o úvere. Je absolútne zrejmé, že bod 3.1. zmluvy vymedzuje totožný obsah navrhovanej zmluvy a z jeho obsahu nevyplýva absolútne žiadna zmena obsahu navrhovanej zmluvy, čo napokon potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že konanie žalobcu (reálne čerpanie a splácanie poskytnutého úveru) niekoľko rokov zodpovedalo práve obsahu bodu 3.1. Zmluvy o úvere. Ustanovenie § 44 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vo svojej druhej vete práve pripúšťa/predpokladá situáciu, že návrh zmluvy a prijatie návrhu zmluvy nemusia byť zhodné (identické), pokiaľ z odpovede (prijatia návrhu) nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy, ako je to práve v tomto prípade, preto úvaha žalobcu o potrebe opätovného prijatia nezmeneného návrhu ako nutnosti pre uzavretie zmluvy o úvere je právne irelevantná a účelová.
- Druh spotrebiteľského úveru - druh zmluvy o úvere vyplýva priamo z jej označenia (zmluva o úvere „Dostupná pôžička“). V bodoch 3.1 a 3.2 Zmluvy o úvere je presne špecifikované, aký úver bol žalobcovi poskytnutý. Okrem toho žalobca o predmetný úver sám požiadal, a to písomnou žiadosťou o úver zo dňa 17.05.2013. Vyjadrenie, že nepoznal druh úveru je preto zjavne nepravdivé a účelové. Žalobca svojim podpisom na zmluve o úvere potvrdil, že mu boli poskytnuté informácie z formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Predmetný formulár hneď v prvej informácii uvádza, že ide o poskytnutie bezúčelového úveru a ďalej ho špecifikuje. Právny zástupca žalovaného poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/187/2018: „Súd nesúhlasí v tomto prípade s názorom žalobkyne o chýbajúcich náležitostiach zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), k) citovaného zákona. Druh úveru totiž vyplýva z bodu 2 zmluvy - ide o bezhotovostný úver.“ Poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov v konaní č.k. 9Csp/80/2018: „Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 06.10.2010 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere s názvom „Dostupná pôžička“. Už z tohto názvu zmluvy je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru.“ Nakoľko účelom zákona je zabezpečenie dostatočnej informovanosti dlžníka o druhu a podmienkach poskytovaného úveru v súlade s predmetným výkladom je zjavné, že žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený o informácie. Vedel, aký úver a za akých podmienok mu bude poskytnutý, s predmetným súhlasil, úver prijal a začal ho splácať podľa podmienok dohodnutých v bode 3.1 Zmluvy o úvere. Akékoľvek iné tvrdenie žalobcu sa preto javí ako účelové v snahe o získanie nedôvodného prospechu v podobe výhody získania úveru „zadarmo“. -Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - pokiaľ ide o uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, právny zástupca žalovaného poukazuje na to, že Zmluva o úvere v čl. 1 obsahuje adresu žalovaného, a to uvedením celého obchodného mena, sídla, identifikačného čísla a zápisu v Obchodnom registri príslušného okresného súdu. Krajský súd v Trenčíne sa taktiež stotožnil so záverom, že uvedenie adresy veriteľa na zmluve je pre spotrebiteľa dostatočnou informáciou na to, aby vedel na koho sa má obrátiť s akoukoľvek požiadavkou týkajúcou sa úverovej zmluvy. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6C/73/2016 zo dňa 28.07.2016, s ktorého argumentáciou sa stotožnil Krajský súd v Trenčíne č.k. 5Co/361/2016 zo dňa 21.06.2017: „Tvrdenie žalovaného (tam spotrebiteľa) o absencii adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť súd považoval za účelové. V tomto smere sa stotožnil s tvrdením žalobcu (tam banky), že v danom prípade sa jedná o bezúčelový úver poskytnutý priamo žalobcom na účet žalovaného. Nejedná sa o spotrebiteľský úver na nákup tovaru, kde by došlo prefinancovaniu nákupu tovaru žalovaného zo strany obchodného partnera žalobcu. Na zmluve preto, aj podľa názoru súdu, nie je nutné uvádzať adresu „predajcu“, ale nachádzajú sa na nej priamo identifikačné údaje žalobcu (tam banky), a preto v prípade akýchkoľvek reklamácií musí byť aj priemernému spotrebiteľovi zrejmé, na koho sa má obrátiť s akoukoľvek požiadavkou týkajúcou sa úverovej zmluvy.“ Naviac, v obchodných podmienkach žalovaného je zároveň uvedené, že: „Vzájomné práva a povinnosti Banky a Dlžníka/ Spoludlžníka vyplývajúce zo zmluvy o úvere alebo súvisiace so zmluvou o úvere v súvislosti s prijímaním, evidovaním a vybavovaním podaní zo strany Dlžníka/Spoludlžníka, ako aj podaní na vykonávanie finančného sprostredkovania upravuje reklamačný poriadok, ktorý je prístupný na každom obchodnom mieste a na internetovej stránke.“ Podľa reklamačného poriadku (spôsob a forma uplatnenia reklamácie): Reklamáciu môže klient uplatniť aj formou písomného podania, a to jeho odovzdaním na ktoromkoľvek obchodnom mieste banky. Vzhľadom na znenie reklamačného poriadku je dôvodný záver, že reklamácia podaná na adrese sídla žalobcu uvedenej priamo na zmluve o úvere je adresou, na ktorej žalobca prijíma reklamácie. Adresa sídla žalobcu je totiž aj jednou z adries jeho pobočiek.
- Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - pokiaľ ide o uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (72 mesiacov) a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (20.05.2019), poukazuje právny zástupca žalobcu na to, že tieto údaje zreteľne vyplývajú z bodu 3.1 Zmluvy o úvere. Tvrdenia žalobcu o ich absencii preto považuje za zavádzajúce.
- Celková čiastka úveru, celkové náklady spotrebiteľa - pokiaľ ide o celkovú čiastku úveru, Zmluva o úvere obsahuje predmetný údaj, a to v jej bode 3.1, kde je zreteľne uvedené, že celkovú čiastku predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Okrem toho je pre spotrebiteľa výhodné, že presne vie koľko uhradí nad rámec istiny úveru (celková výška nákladov spotrebiteľa) a teda, o koľko predmetný úver „preplatí“. Z hľadiska účelu zákona o spotrebiteľských úveroch bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí. Priemerný spotrebiteľ aj s priemerným vzdelaním si totiž vie sčítať predmetné dva údaje, a to celkovú výšku nákladov spotrebiteľa, ktorú musí zaplatiť a výšku úveru, ktorá mu bola poskytnutá. Tieto údaje sú v zmluve o úvere uvedené bez akýchkoľvek pochybností. Dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok s ich výškou tak ako to tvrdí žalobca, ale podľa § 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Zákon taktiež celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom nedefinuje ako násobok počtu splátok a výšky splátok, od ktorého sa má odpočítať poskytnutá istina úveru. Celkové náklady spojené s úverom podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, boli definované ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zmluva o úvere obsahuje správnu výšku celkových nákladov spotrebiteľa, a teda aj správnu výšku RPMN. Žalobca uzatvoril poistený úver so základným súborom poistenia. Podmienky poistenia upravujú obchodné podmienky úveru nasledovne:
- 11.1. „Ustanovenia tohto článku sa použijú v prípade, ak klient v návrhu prejavil svoj záujem o poistenie...“.
- 11.3. „S uzatvorením poistenia je spojená povinnosť platiť náklady spojené s poistením, ktorých výška je uvedená v sadzobníku poplatkov a v poistnej zmluve PU. Ak si klient vybral poistenie súhlasí s tým, že akékoľvek náklady spojené s poistením sú súčasťou splátky úveru.“
- 11.4. „Vo vzťahu k zvolenému poisteniu (základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a vyjadruje súhlas s príslušnou poistnou zmluvou a poistnými podmienkami poisťovne, ktoré sú uvedené v bode 11.1, ...“. Z citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca uzatvoril poistenie na základe vlastného slobodného rozhodnutia, ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Dikcia zákona je pritom jednoznačná. Do celkových nákladov tak podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch patria:
- všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere;
- náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zákonodarca použil podmieňovací spôsob pre zakotvenie povinnosti započítať náklady na poistné do celkových nákladov úveru. Zo znenia zákona: „Ak spotrebiteľ musí, aby získal, je dôvodný jediný správny záver, a to tak podľa logického ako aj gramatického výkladu a síce, že ak spotrebiteľ nemusí navyše úver poistiť aby ho získal, nie je zákonom daná povinnosť započítať náklady na poistné do celkových nákladov úveru“. Keďže poistenie úveru nebolo podmienkou úveru a jeho suma bola spočítaná s anuitnou splátkou úveru, pre výpočet nákladov spojených s úverom nemožno disponovať so sumou 121,85 Eur, ale len s anuitnou splátkou úveru (t.j. bez poistného). Vzhľadom na predmetné tak výpočet žalobcu nie je pravdivý a nekorešponduje so skutkovým stavom a platnou právnou úpravou. Pritom výšku poistného žalobca poznal zo sadzobníka poplatkov, kde je pre úvery do 5.000,-Eur stanovené mesačné poistné. Žalobca poznal výšku celkových nákladov, výšku mesačnej splátky, počet mesačných splátok, výšku zmluvného úroku, termín konečnej splatnosti úveru, výšku RPMN banky. Žalobca tak vedel, koľko z toho čo zaplatí pripadne na príslušenstvo (nakoľko bolo vyjadrené celkovou výškou nákladov spotrebiteľa). Žalobca nemohol mať žiadne pochybnosti o výške svojho záväzku a ani teoretické pripustenie správnosti
výpočtu iných skutočných hodnôt celkovej výšky nákladov spotrebiteľa tak, ako to prezentuje žalobca na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť. Úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku, čo v tomto prípade rozhodne bolo dodržané.
- RPMN - Zmluva o úvere obsahuje správnu výšku RPMN. Žalobca ním tvrdenú nesprávnosť výšky RPMN uvedenej v zmluve žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že sú rôzne výpočtové kalkulačky dostupné na internete, ktoré však nezodpovedajú právnej úprave času uzatvorenia zmluvy o úvere, preto sú pre daný súdny prípad nepoužiteľné. Internetové kalkulačky neposkytujú úplné a presné výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý počíta RPMN len informatívne a nemožno na ne hľadieť ako na záväzný dôkaz. Naviac štruktúra výpočtu RPMN aj prostredníctvom takýchto internetových kalkulačiek sa v čase mení v súvislosti s vývojom definície výpočtu RPMN, podľa v danom čase platnej právnej úpravy. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/203/2015: „Súd poukazuje na to, že vzorec, podľa ktorého sa RPMN vypočítava bol podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (05.11.2007) iný ako je vzorec výpočtu RPMN podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy. Kalkulačky prístupné na internete, ktoré umožňujú výpočet RPMN, robia výpočet podľa vzorca platného v súčasnosti. V čase uzavretia zmluvy mohol veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len takú výšku RPMN, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý ustanovoval zákon v čase uzavretia zmluvy a nie podľa vzorca, ktorý je uvedený v zákone v neskoršom znení. Preto skutočnosť, že podľa súčasného výpočtu RPMN - 21,17 % neznamená, že výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov.“ Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu taktiež poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/187/2018, ktorý skúmal výpočet RPMN v inej zmluve o úvere: „Súd si rovnako overil výpočet RPMN na internetovej kalkulačke používanej žalobcom, pričom výška RPMN pri úvere 2.000,- Eur a pravidelnej splátke 58,- Eur po dobu 60 mesiacov vyšla vo výške 27,32 % čo je o 0,5 % viac ako RPMN uvedená v zmluve, pričom si je však súd vedomý toho, že táto kalkulačka nie je celkom presná z dôvodu, že výška RPMN závisí aj od dňa v mesiaci kedy bol úver poskytnutý. Vzhľadom na uvedené považuje súd výpočet RPMN zo strany žalovaného za správny, a teda žalobca nesprávny výpočet RPMN nepreukázal.“ Pokiaľ ide o predpoklady použité na výpočet RPMN, Zmluva o úvere podľa názoru žalovaného všetky predpoklady použité na výpočet RPMN obsahuje. Žalobca však žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ktoré konkrétne predpoklady použité na výpočet RPMN zmluva o úvere neobsahuje. Na druhej strane je zaujímavé, že žalobca predpoklady použité na výpočet RPMN zo zmluvy o úvere zjavne vyčítal, keďže ich sám použil pri svojom výpočte RPMN, hoci právne irelevantným spôsobom. Ani z tohto preto predmetný spotrebiteľský úver žalobcu nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
- Písomná forma zmluvy o úvere a ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch - tak, ako uvádza žalobca vo svojej žalobe, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere: „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1“. Z dikcie zákona teda vyplýva, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Zmluva o úvere však bola preukázateľne uzatvorená v písomnej forme a žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje opak. Z uvedeného tak vyplýva, že akokoľvek nebola splnená jedna z dvoch podmienok kumulatívne potrebných pre možnosť sankcionovania úveru bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Spojka a predstavuje spojku, ktorá tak z gramatického ako i logického výkladu dedukuje jediný záver, a to nutnosť kumulatívneho splnenia podmienok, ktoré spája na umožnenie dosiahnutia sledovaného cieľa. Spojkami sa vyjadrujú vzťahy medzi jazykovými jednotkami (slovami alebo vetami). Priraďovacou spojkou a sa vyjadruje zlučovací vzťah. Spojka a neumožňuje interpretovať dané spojenie ako vylučovací vzťah, v ktorom je možný výber jednej alternatívy, nemožno ju zamieňať so spojkou alebo. Opačný výklad by bol porušením zásad právnej istoty, nakoľko by zakladal neistotu v právnych vzťahoch aj v ostatných ustanoveniach zakladajúcich sa na spojke a. Skutočnosť, že ide o žalobcu
- spotrebiteľa pritom neznamená, že mu právo svedčí vždy a za každých okolností, aj keby to malo znamenať porušenie logiky právnej normy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť tak na to, aby bol nárok žalobcu hoci teoreticky oprávnený, je potrebné preukázať splnenie oboch tam uvedených podmienok súčasne, t.j. absencie niektorej z povinných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere a
zároveň i absencie písomnej formy zmluvy o úvere. Nad rámec uvedeného má však žalovaný za to, že Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu podpisu Zmluvy o úvere, preto i z hľadiska nesplnenia tejto podmienky zákona, taktiež nie je daný zákonný dôvod na sankcionovanie úveru žalobcu bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.
- Priemerný spotrebiteľ - žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu apeluje na potrebu posudzovania úkonov a postupov v danom spore s ohľadom na priemerného spotrebiteľa. Pojem priemerného spotrebiteľa sa vyskytuje často v judikatúre Súdneho dvora ES, ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného spotrebiteľa vykladajú eurokonformne. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho považovania za naivného a nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky súdny dvor uviedol, že od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie aby zistil, aký tovar kupuje. Európsky súdny dvor v rozsudku zo dňa 12.01.2006, sp.zn. C - 361/04, vo veci Claude Ruiz - „Picasso“ uviedol, že: „Priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie“, pričom upozornil na to, že tento model je platný pre všetky výrobky bez ohľadu na druh. Toto tvrdenie vo všeobecnosti môžeme považovať za platné, avšak ak by sme šli viac do hĺbky predsa len nie je možné obísť skutočnosť, že miera pozornosti priemerného spotrebiteľa je z predmetového hľadiska ovplyvnená druhom tovaru/služby, o ktorú ide. Pozornosť spotrebiteľa závisí aj od povahy a najmä od finančnej hodnoty kupovaného tovaru, či služby, nakoľko priemerný spotrebiteľ si určite dôkladnejšie premyslí kúpu motorového vozidla za niekoľko tisíc Eur, ako výrobku nepatrnej hodnoty. Európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia automatická pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018, ktorým rozhodol o rozpore ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň právny zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že Krajský súd Trenčín č.k. 19Co/3/2019 v Rozsudku uviedol: „Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá, nemôže prekračovať limity stanovené zákonom pre všetky zmluvné strany.“
- Bezdôvodné obohatenie, nepreukázanie (absencia) aktívnej vecnej legitimácie, námietka premlčania
- žalobca si uplatňuje taktiež nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že poskytnutý úver má byť podľa názoru žalobcu bezúročný a bez poplatkov, resp. že Zmluva o úvere má byť absolútne neplatným právnym úkonom. Bezdôvodné obohatenie žalobca vyčíslil ako rozdiel medzi čerpanou výškou istiny úveru a súčtom všetkých uhradených splátok. Žalovaný popiera nárok žalobcu na vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia. Tento nárok nevznikol, keďže žalobca neplnil ani bez právneho dôvodu a ani na základe neplatného právneho úkonu. Bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu. Zmluva o úvere je zmluvou uzatvorenou v súlade s požiadavkami právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia. Žalovaný má (napriek tomu, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo) však zároveň za to, že žalobca vierohodne nepreukázal svoje tvrdenia o identifikácii ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu svoje bremeno dôkazu neunáša dostatočne a zákonom predpokladaným spôsobom. Žalovaný trvá na tom, že nikdy nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a rovnako na tom, že žalobca nepreukázal základné atribúty bezdôvodného obohatenia požadované zákonom v zmysle zásad na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom, že žalovaný sa mal prípadne obohatiť práve na úkor žalobcu. Táto podmienka je však z hľadiska zákonných zásad na vydanie bezdôvodného obohatenia nevyhnutná. Nie je právne bezvýznamné, kto z vlastných zdrojov plní plnenie, ktorého právny dôvod (titul) príp. neskôr odpadol v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že predmetné bankové účty (žalovaný poukazuje na najmenej tri rôzne bankové účty uvedené vo výpise z úverového účtu žalobcu, ktoré sa pritom líšia od osobného bankového účtu žalobcu uvedeného v zmluve o úvere), z ktorých bolo žalovanému plnené patrili žalobcovi (dôkazné bremeno v tomto prípade znáša žalobca, nie žalovaný) a rovnako nepreukázal, že by finančné zdroje nachádzajúce sa na týchto bankových účtoch patrili žalobcovi. Pritom v prípade, pokiaľ by v konaní bolo naopak preukázané, že za žalobcu plnila tretia osoba a nie on sám, potom podľa § 534 Občianskeho zákonníka „Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne“. To znamená, že v prípade, ak za žalobcu poskytovala plnenie žalovanému tretia osoba, bola na poskytovanie tohto plnenia zaviazaná v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka, a teda nikdy nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia medzi žalobcom a touto treťou osobou v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. Režim § 534 Občianskeho zákonníka preto v praxi vylučuje použitie § 454 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda k bezdôvodnému obohateniu došlo, došlo k nemu na úkor osoby, ktorá plnenie reálne žalovanému poskytla. Žalobca však v konaní nepreukázal, že touto osobou bol práve žalobca. Aktívne vecne legitimovaná vo vzťahu k žalovanému potom môže byť iba osoba, ktorá plnenie, ktorého právny dôvod príp. odpadol, reálne žalovanému poskytla. Pre úplnosť žalovaný poukazuje na to, že z výpisu z úverového účtu, ktorý predložil žalobca nemôže žiadnym spôsobom vyplývať, že jednotlivé splátky úveru uhrádzal skutočne žalobca, nakoľko sa jedná o inkasný - úverový, a nie bežný účet žalobcu, t.j. všetky položky tohto výpisu sú plusové (kreditové), t.j. svedčia o peniazoch, ktoré na úverový účet boli prijaté (nevedno však odkiaľ), iba položky súvisiace s čerpaním úveru sú mínusové, t.j. svedčia o peniazoch, ktoré z úverového účtu boli odoslané. V ďalšom konaní by tak podľa názoru žalovaného mal konajúci súd posúdiť dôvodnosť žaloby žalobcu aj v zmysle zásad na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“ Podľa § 103 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“ Žaloba bola podaná na súd dňa 06.07.2020. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že žalobcovo prípadné právo na akékoľvek bezdôvodné obohatenie sa premlčalo dňa 06.07.2018. Žalovaný týmto z uvedeného dôvodu uplatňuje námietku premlčania, príp. nároku žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonnom vyžadované náležitosti, a to zákonom vyžadovaným spôsobom, nebola uzavretá v rozpore so zákonom a ani mu neodporuje. Žaloba žalobcu preto nie je dôvodná. Navrhol, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a aby priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. (56-62 spis)
6.Súd Uznesením č.k. XCsp/XX/XXXX-73 zo dňa 04.08.2020 platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č.k. XCsp/XX/XXXX-45 zo dňa 09.07.2020 zrušil v plnom rozsahu.
7.Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.08.2020 uviedol nasledovné:
- Nedodržanie odbornej starostlivosti uviedol nasledovné - v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má žalovaný v pozícii veriteľa obligatórnu povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru, pričom v prípade, ak dôjde k hrubému porušeniu tejto povinnosti veriteľom, Zmluva o úvere je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.). právny zástupca žalobcu má za to, že žalovaný neskúmal bonitu žalobcu spôsobom, ktorý by bol v súlade so zákonom, na základe čoho nemožno súhlasiť s jeho tvrdením, že pri poskytovaní úveru dodržal všetky ustanovenia vzťahujúce sa na konanie s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti podporne poukazuje na bod č. 36 Rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 9Csp/149/2019 zo dňa 18.05.2020, v ktorom je uvedené: „V intenciách uvedeného zákonného ustanovenia došlo k porušeniu povinnosti veriteľa, minimálne veriteľ v konaní nepreukázal, že by postupoval s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti splácať úver spotrebiteľom, pretože reflektujúc na vyhlásenie spotrebiteľa sa uspokojil len s uvedením jeho príjmov na invalidnom dôchodku, veriteľ nepreukázal, že by došlo k zisťovaniu rodinného stavu spotrebiteľa, výšku príjmu jeho domácnosti a najmä výdavkov, ale predovšetkým veriteľ nepreukázal, že by došlo k zisťovaniu údajov z príslušných databáz či spotrebiteľ žiadajúci o spotrebiteľský úver má aj iné úvery, aká je ich výška a v svetle mesačných splátok, či bude schopný takýto úver uhrádzať. Predmetné porušenie povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia súd hodnotí ako hrubé porušenie povinností veriteľa spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. Povinnosťou veriteľa je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa úver splácať, konať proaktívne, zisťovať pomery dlžníka aj v príslušných databázach, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje veriteľa.“ Žalovaný tvrdí, že overoval bonitu klienta v Registri úverov, v registri EOS KSI a u Sociálnej poisťovne, avšak uvedené tvrdenie žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu splnenie tejto povinnosti, a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v otázke preverovania bonity klienta prostredníctvom registra dlžníkov.
-Absolútna neplatnosť právneho úkonu - v tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobcu na postavenie žalovaného, ktorý ako odborne znalý dodávateľ je tá strana zmluvného úverového vzťahu, ktorá pripravuje zmluvu o úvere, má na ňu rozhodujúci vplyv a zároveň má v rukách celý kontraktačný proces, pričom je povinný postupovať pri jej koncipovaní v súlade so zákonom. Trvá na skutočnostiach a argumentácii uvedenej v žalobe, a teda že nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže podľa jeho názoru jednostranný úkon „návrh zmluvy“ a jednostranný úkon „prijatie návrhu“ nie sú zhodné, nakoľko zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu k zmenám. Podmienkou vzniku akejkoľvek zmluvy je prijatie návrhu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. Pokiaľ teda nedošlo k opätovnému prijatiu zmeneného návrhu, nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu zmluvy. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere je dôsledkom chyby žalovanej banky v procese uzatvárania obdobných zmlúv. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/372/2017 zo dňa 22.01.2019, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že neexistujú dva zhodné prejavy vôle zmluvných strán, nakoľko zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky je novým návrhom a nie akceptáciou pôvodnej žiadosti bez výhrad, a teda potvrdil správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že z dôvodu nedostatku písomnej formy je zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Právny zástupca poukazuje predovšetkým na bod č. 17 a 18 uvedeného rozsudku. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 11Csp/86/2018 zo dňa 28.05.2019, v ktorom príslušný súd vo výroku I. určil, že zmluva o úvere je absolútne neplatná.
- Absencia obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere - právny zástupca žalobcu poukazuje tiež na skutočnosť, že zmluva o úvere vykazuje aj iné nedostatky v podobe absencie obligatórnych náležitostí, resp. sú v nej uvedené zavádzajúco a nesprávne čo má za následok že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. 1.Druh spotrebiteľského úveru: V zmysle § 9 ods. 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. je druh spotrebiteľského úveru jednou z obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere, preto je veriteľ povinný ju do zmluvy o úvere uviesť. Tvrdenie žalovaného, že druh spotrebiteľského úveru vyplýva priamo z jej označenia je nutné pokladať za nesprávne, nakoľko z uvedeného je možné vydedukovať jedine názov zmluvy, nie druh spotrebiteľského úveru, keďže za druh spotrebiteľského úveru sa považuje napr. informácia, či ide o úver viazaný, účelový, bezúčelový, kontokorentný. Žalovaný vo svojom odpore poukázal na listiny, ktoré majú obsahovať druh spotrebiteľského úveru, avšak uvedeným tvrdením len žalovaný sám potvrdzuje, že v Zmluve o úvere označenie druh spotrebiteľského úveru chýba. Právny zástupca žalobcu má za to, že druh spotrebiteľského úveru na základe vyššie uvedeného v predmetnej zmluve o úvere absentuje. 2.Adresa predávajúceho, na ktorej si spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť: Čo sa týka absencie tejto obligatórnej náležitosti, právny zástupca má za to, že adresa veriteľa musí byť vyslovene vymedzená v zmluve o úvere, nakoľko samotná adresa sídla spoločnosti automaticky nemusí predstavovať adresu prevádzky, kde si spotrebiteľ v prípade potreby bude môcť uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak je informácia o takejto adrese obsiahnutá len v reklamačnom poriadku, považuje to právny zástupca za spôsob nepostačujúci, čím dochádza k obchádzaniu ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. Má za to, že adresa veriteľa, na ktorej si spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nie je v zmluve o úvere uvedená. 3.Celková čiastka a RPMN: V bode č. 2. Zmluvy o úvere sa nachádza predformulovaná, žalovaným vopred pripravená časť textu o tom, že žalobca žiada o poistenie, pričom na výber sa mu dáva len v tom, či si zvolí základný alebo komplexný súbor poistenia, avšak v tejto časti zmluvy absentuje nejaká tretia možnosť, ktorá by žalobcovi vyslovene umožňovala takéto poistenie odmietnuť. V prejednávanej veci žalobca žiadal o základný súbor poistenia. Uvedené vyplýva priamo z textu zmluvy o úvere uvedeného v časti 2 zmluvy o úvere. Pri vykonaní voľby z viacerých možných variantov poistenia, avšak bez možnosti odmietnutia poistenia, objektívne nemôže ísť podľa jeho názoru o dobrovoľný náklad v podobe poistného, ale o náklad povinný, ktorý je podmienkou poskytnutia úveru. Uzavretie poistenia tak bolo podmienkou pre poskytnutie úveru zo strany žalovaného, a preto malo byť poistné zahrnuté do celkových nákladov. Výška celkovej čiastky v zmluve o úvere je uvedená v nesprávnej výške z dôvodu nezahrnutia poistného do celkových nákladov čo súčasne spôsobuje nesprávny údaj o RPMN uvedený v zmluve o úvere. Právny zástupca má za to, že pokiaľ poistenie predstavuje povinný náklad, musí byť zahrnutý do výpočtu celkovej čiastky a rovnako sa musí premietnuť aj do výpočtového vzorca parametra RPMN. Povinné náklady musia tvoriť súčasť zmluvy o úvere, nemôžu byť uvedené v obchodných podmienkach, ktoré spotrebiteľ ani nepodpísal a nie sú bežne zistiteľné. Výpočet RPMN prostredníctvom internetových kalkulačiek možno považovať za právne relevantný spôsob zisťovania
výšky RPMN, nakoľko pre výpočet je nutné zadať niekoľko vstupných parametrov, a to napr. dátum pôžičky, výška pôžičky, počet splátok atď. 4. Doba trvania zmluvy: V zmluve o úvere absentuje náležitosť doba trvania zmluvy, pričom tvrdenie žalovaného, že táto náležitosť vyplýva z bodu 3.1 Zmluvy o úvere nemôže obstáť. Žalovaný v zátvorke uvádza že doba trvania zmluvy je 72 mesiacov, avšak tento údaj predstavuje počet splátok nie dobu trvania zmluvy. Zákonodarca podľa názoru právneho zástupcu žalobcu jasne vymedzuje v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., že zmluva o úvere musí obsahovať jednak náležitosť počet splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z), ako aj dobru trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z), pričom tieto náležitosti sú kategorizované ako obligatórne, a preto absenciou ktorejkoľvek obligatórnej náležitosti je úver bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že sa jedná o dve rozdielne náležitosti, ktoré je potrebné do zmluvy o úvere uviesť spôsobom, ktorý bude aj pre spotrebiteľa dostatočne jasný a zrozumiteľný, pričom nie je úlohou spotrebiteľa ich zisťovať rôznymi dedukciami z iných náležitostí zmluvy o úvere, ani žiadnymi matematickými výpočtami, ktoré by musel spotrebiteľ absolvovať, aby sa dopátral k niečomu čo má byť zrejmé priamo zo zmluvy o úvere. V prípade ak by aj počet splátok mal súčasne vyjadrovať dobu trvania zmluvy bolo v kompetencii žalovaného to tak do zmluvy o úvere aj naformulovať, ak to bol jeho zámer od počiatku. Právny zástupca žalobcu má za to, že doba trvania v zmluve o úvere chýba. Účelom právnej úpravy spotrebiteľských úverových zmlúv je v prvom rade zachovanie jednoznačnosti, prehľadnosti, zrozumiteľnosti týchto zmlúv. S uvedeným určite nekorešponduje uvádzanie povinných náležitostí v zmluvách o spotrebiteľských úveroch takým spôsobom, že tieto je potrebné doslova hľadať na rôznych miestach zmluvnej dokumentácie. V tejto súvislosti právny zástupca poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11.11.2013, ktorý poukazuje na to, že zmluva (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere) musí mať dostatočne prehľadnú formu. Obdobného názoru bol aj Krajský súd v Trenčíne pri rozhodovaní vo veci 5Co/294/2016 dňa 12. júla 2017: „...text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o formulárovú zmluvu má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.“ Má za to, že žalovaný nemal v žiadnom prípade nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky z dôvodu absencie povinných náležitostí v zmluve.
- Bezdôvodné obohatenie: keďže zo strany žalobcu došlo k doplateniu istiny úveru a žalovaným poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, tak všetky ďalšie úhrady nad rámec poskytnutého úveru už tvoria bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, pričom takého úhrady už prijímal bez právneho dôvodu. Je nepochybné, že žalovaný prijímal všetky plnenia na Zmluvu o úvere od žalobcu, čo vyplýva aj z listinného dôkazu označeného ako Výpis z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX za obdobie od 22.05.2013 do 30.04.2020 - N. H., pričom sa jedná o výpis z účtu, ktorý vyhotovil samotný žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný. Súčasne uvádza, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj jeho výška jednoznačne vyplýva zo skutočností obsiahnutých v žalobe ako aj z predložených listinných dôkazov.
- K námietke premlčania: žalobca svoj nárok nepovažuje v žiadnom prípade za premlčaný. Postavenie žalobcu ako spotrebiteľa v nerovnom dodávateľsko-spotrebiteľskom vzťahu má podľa názoru právneho zástupcu žalobcu podstatný dosah a vplyv na to, do akej miery reálne žalobca mohol vedieť o tom, že zmluva, na základe ktorej plnil inému bezdôvodne je neplatným právnym úkonom a že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, a teda došlo k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka z ktorého eklatantne vyplýva: „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“ V kontexte vyššie uvedeného a okolností prejednávanej veci aj s poukazom na kontradiktórnosť konania má právny zástupca za to, že v prípade vznesenia odôvodnenej námietky premlčania zo strany žalovaného proti nároku žalobcu je potrebné skúmať, kedy reálne žalobca nadobudol vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Východiskom, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní otázky premlčania z dôvodu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, resp. začiatku jej plynutia je v súvislosti s bezdôvodným obohatením získaným plnením z neplatného právneho úkonu alebo z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, subjektívny moment kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého sa plnilo je neplatný alebo že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Na podporu tohto nestačí predpokladaná, ale sa vyžaduje preukázaná a skutočná vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. V spojitosti s uvedeným právny zástupca žalobcu poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 43/2020 zo dňa 12.05.2020. Do pozornosti súdu dal aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo
145/2004, v ktorom sa uvádza: „Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobca pri riadnej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Táto (subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná.“ Žalobca sa o okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť neplatnosť zmluvy a bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, reálne dozvedel až v mesiaci jún 2020 kedy bol informovaný od Združenia P. o rozpore zmluvy o úvere so zákonom. Uvedený čas je preto nutné stabilizovať ako čas dozvedenia sa oprávneného z bezdôvodného obohatenia o okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť neplatnosť, ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, a teda ako moment, kedy vo vzťahu k nároku žalobcu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota. V predmetnej veci má za to, že žalobou uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný v dvojročnej a ani trojročnej premlčacej lehote.
- Priemerný spotrebiteľ: ku kategórii priemerného spotrebiteľa poukazuje právny zástupca žalobcu na to, že zatiaľ je možné ju bohužiaľ vnímať skôr v jej abstraktnej podobe. Je nutné vyhodnotiť a vziať v úvahu, či sa žalovaná banková inštitúcia správala vo vzťahu ku svojmu klientovi ako priemerný dodávateľ s odbornou starostlivosťou alebo ako podpriemerný dodávateľ s minimálnym záujmom rešpektovať právne predpisy. (č.l. 88-91 spisu)
8.Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.09.2020, reagoval na písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, tým že všetky tvrdenia žalobcu považuje za zrejme účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojich finančných povinností a obohatiť sa na úkor žalovaného žalobcom. Odborná starostlivosť žalovaného Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že pri uzatváraní zmluvy dodržal všetku zákonom vyžadovanú odbornú starostlivosť a tvrdenia žalobcu, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti hrubým spôsobom považuje za zrejme účelové. Námietka žalobcu o tom, že žalovaný hrubým porušením povinností žalovaného nepostupoval pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou je neopodstatnená. Žalovaný overuje bonity dlžníkov nielen dotazovaním klientov, ale najmä dopytovaním v Registri úverov, v registri EOS KSI a u Sociálnej poisťovne. Rovnako aj v tomto prípade sa žalovaný dopytoval vo vyššie uvedených inštitúciách. Z informácií v systéme žalovaného vyplýva, že žalovaný pred poskytnutím úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, preveril bonitu žalobcu a zistil nasledovné:
- deklarovaný pomer a príjem žalobcu žalovaný overil z externého nezávislého zdroja (Sociálna poisťovňa) a akceptoval žalobcom uvádzaný príjem žalobcu vo výške 535,- Eur,
- v rámci posudzovania bonity žalobcu mal žalovaný k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žalobcu (výdavky), a to zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI),
- žalobca v žiadosti o úver uvádzal rodinný stav (vydatá) a dve vyživované deti,
- žalobca v žiadosti o úver uvádzal čistý mesačný príjem domácnosti 900,- Eur,
- žalobca v žiadosti o úver uvádzal výšku mesačných splátok ďalších pôžičiek žalobcu 40,- Eur,
- finančná analýza žalovaného platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru žalobcovi len vo výške 5.000,-Eur na 6 rokov s mesačnou splátkou 117,-Eur + poistenie 4,85 Eur, pričom žalobca v žiadosti požadoval úver vo výške až 7.000,- Eur. Je preto zrejmé, že žalovaný pred poskytnutím úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, keďže v čase uzatvárania zmluvy o úvere disponoval uvedenými údajmi o žalobcovi v dôsledku čoho sa rozhodol poskytnúť žalobcovi úver v nižšej výške ako žalobca požadoval. Písomná forma zmluvy o úvere a absolútna neplatnosť právneho úkonu Tvrdenia žalobcu týkajúce sa nedodržania písomnej formy sú neopodstatnené a nezakladajú sa na pravde. Žalovaný opakuje, že zmluva o úvere bola síce podpisovaná zo strany žalobcu skôr ako ju podpísal samotný žalovaný, avšak ten obsah zmluvy nijakým spôsobom neupravoval, nemenil a ani nedopĺňal, čo žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Opätovne poukázal a zdôraznil to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení uvádzaných vo svojom žalobnom návrhu, hoci podľa CSP je to práve žalobca, kto znáša dôkazné bremeno svojich tvrdení. Druh spotrebiteľského úveru
Žalovaný opätovne poukázal na to, že druh zmluvy o úvere vyplýva priamo z jej označenia (zmluva o úvere „dostupná pôžička“). V bodoch 3.1 a 3.2 Zmluvy o úvere je presne špecifikované, aký úver bol žalobcovi poskytnutý a rovnako z týchto ustanovení zmluvy vyplýva, že žalobca druh úveru poznal. Zdôrazňuje, že účelom zákona je zabezpečenie dostatočnej informovanosti dlžníka o druhu a podmienkach poskytovaného úveru. V súlade s predmetným výkladom je zjavné, že žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený o informácie, vedel aký úver a za akých podmienok mu bude poskytnutý, s predmetným súhlasil, úver prijal a začal ho splácať podľa podmienok dohodnutých v bode 3.1 Zmluvy o úvere. Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť Ako žalovaný uviedol vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, podľa Reklamačného poriadku: Reklamáciu môže klient uplatniť aj formou písomného podania, a to jeho odovzdaním na ktoromkoľvek obchodnom mieste banky. Vzhľadom na znenie reklamačného poriadku je dôvodný záver, že reklamácia podaná na adrese sídla žalobcu uvedenej priamo na zmluve o úvere je adresou, na ktorej žalobca prijíma reklamácie. Adresa sídla žalobcu je aj jednou z adries jeho pobočiek, preto je táto obligatórna náležitosť zmluvy zo strany žalovaného splnená. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru Žalovaný poukazuje na to, že údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (72 mesiacov) a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (20.05.2019) zreteľne vyplývajú z bodu 3.1 Zmluvy o úvere, tvrdenia žalobcu o ich absencii preto považuje za zavádzajúce a účelové. Celková čiastka úveru, celkové náklady spotrebiteľa, RPMN Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného Zmluva o úvere obsahuje správnu výšku celkových nákladov spotrebiteľa, a teda aj správnu výšku RPMN. Žalobca uzatvoril poistený úver so základným súborom poistenia, pričom poistenie úveru mohol žalobca odmietnuť. Jednoznačnú možnosť odmietnutia poistenia úveru žalobcom žalovaný podrobne vysvetlil vo svojom odpore proti platobnému rozkazu. V prípade, ak by žalobca poistenie úveru odmietol, v kolónke „Žiadosti o poistenie úveru“ by logicky nebola zaškrtnutá žiadna možnosť. Žalovaný v tom čase bežne uzatváral zmluvy o úvere s klientmi i bez toho, aby bolo s klientom dohodnuté poistenie. Keďže poistenie úveru nebolo podmienkou úveru a jeho suma bola spočítaná s anuitnou splátkou úveru, pre výpočet nákladov spojených s úverom nemožno disponovať so sumou 121,85 Eur, ale len s anuitnou splátkou úveru vo výške 117,-Eur (t.j. bez poistného 4,85 Eur). Výšku poistného žalobca poznal zo sadzobníka poplatkov, kde je pre úvery do 5.000,-Eur stanovené mesačné poistné 4,85 Eur. Úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku, čo v tomto prípade rozhodne bolo dodržané. Ani z uvedených dôvodov preto predmetný spotrebiteľský úver žalobcu nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Bezdôvodné obohatenie, nepreukázanie (absencia) aktívnej vecnej legitimácie, námietka premlčania V spojitosti s bezdôvodným obohatením právny zástupca žalovaného poukazuje na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že predmetné bankové účty (žalovaný poukazuje na najmenej tri rôzne bankové účty uvedené vo výpise z úverového účtu žalobcu, ktoré sa pritom líšia od osobného bankového účtu žalobcu uvedeného v Zmluve o úvere), z ktorých bolo žalovanému plnené, patrili žalobcovi (dôkazné bremeno v tomto prípade znáša žalobca, nie žalovaný) a rovnako nepreukázal, že by finančné zdroje nachádzajúce sa na týchto bankových účtoch (pokiaľ žalobca nie je vlastníkom uvedených bankových účtov) patrili žalobcovi (dôkazné bremeno aj v tomto prípade znáša žalobca, nie žalovaný). Z výpisu úverového účtu (hoci je vedený na meno žalobcu a bol vyhotovený žalovaným) nemôže žiadnym spôsobom vyplývať a ani nijako nevyplýva, že jednotlivé splátky úveru uhrádzal skutočne žalobca, nakoľko sa jedná o inkasný - úverový a nie bežný účet žalobcu, t.j. všetky položky tohto výpisu sú plusové (kreditové), t.j. svedčia o peniazoch, ktoré na úverový účet boli prijaté (nevedno však odkiaľ), iba položky súvisiace s čerpaním úveru sú mínusové, t.j. svedčia o peniazoch, ktoré z úverového účtu boli odoslané. Z tohto výpisu z úverového účtu však žiadnym spôsobom nie je možné bez ďalšieho určiť, kto a z akých zdrojov vykonával úhrady jednotlivých splátok. Žalovaný uplatňuje námietku premlčania, príp. nároku žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o tom, že žalovaný sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť až v mesiaci jún 2020 od Združenia P., žalovaný popiera, a toto tvrdenie žalobcu považuje za účelové (aj pokiaľ by žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá nateraz žalobcovi úplne absentuje). Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonnom vyžadované náležitosti, a to zákonom vyžadovaným spôsobom, nebola uzavretá v rozpore so zákonom a ani mu neodporuje. Žaloba na základe uvedeného teda nie je dôvodná. (č.l. 108-114 spisu)
9.Zo zmluvy o úvere „Dostupná pôžička“ podpísaná žalobcom dňa 17.05.2013 a žalovaným podpísaná dňa 22.05.2013 má súd za to, že v časti č. 2. označenej ako „Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu (vyplní klient)“ žiadal žalobca o poskytnutie úveru vo výške 7.000,-Eur s dobou splatnosti úveru do 6 rokov, o poskytnutie „Základného súboru poistenia“, ako aj o Zriadenie osobného účtu balík „H. s platobnou kartou S. pre majiteľa účtu“. Z časti č. 3. zmluvy označenej ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní banka)“ má súd za to, že žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 5.000,-Eur s mesačnou splátkou 121,85 Eur, celková výška nákladov 3.402,81 Eur, s dátumom prvej platby do 20.06.2013, s dátumom konečnej splatnosti dňa 20.05.2019, pri úrokovej sadzbe 19,00 % p.a., s dátumom ďalšej platby k 20. dňu, s poistením - základný súbor poistenia, s počtom mesačných splátok 72, priemernou RPMN 19,47 %, RPMN banky 20,74 %. V časti č. 1. Predmetnej zmluvy sú inkorporované: adresa sídla žalovaného, informácie skúmania bonity žalobkyne: zamestnávateľ: G. N., s.r.o., IČO: XX XXX XX, čistý mesačný príjem: 535,-Eur, čistý mesačný príjem v domácnosti: 900,-Eur, počet vyživovaných detí: 2, mesačné splátky ďalších pôžičiek: 40,-Eur, druh bývania: vlastný, rodinný stav: vydatá, najvyššie dosiahnuté vzdelanie: bakalárske. (č.l. 11 spisu)
10.Z predžalobnej výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.06.2020 má súd za preukázané, že na základe toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zásadné nedostatky a je uzatvorená v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, právny zástupca žalobcu zastáva názor, že spoločnosť, t.j. žalovaný nemal nárok na prijímanie odplaty nad rámec poskytnutého úveru podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Týmto vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie sumy vo výške 3.710,54 Eur, ktorá predstavuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zároveň právny zástupca vyzval žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobcu. (č.l. 21 spisu)
11.Z podacieho hárku č. D má súd za preukázané, že právnym zástupcom žalobcu bola podaná predžalobná výzva na pošte, druh zásielky prvá trieda dňa 30.06.2020. (č.l. 22 spisu)
12.Právny zástupca žalobcu doložil do súdneho spisu Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11Csp/86/2018-180, ktorým bolo určené, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 18.01.2013 medzi žalobcami v rade 1 a v rade 2 (spotrebitelia) a žalovaným (Poštová banka, a.s.) je absolútne neplatná. Zároveň priznal žalobcom v rade 1 a v rade 2 nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému. Uvedené konanie bolo o určenie o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, eventuálne o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, v ktorom žalovaný bol totožný so žalovaným v tomto konaní. (č.l. 92 - 101 spisu)
13.Právny zástupca žalobcu doložil súdu aj Rozsudok Najvyššieho súdu č.k. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.06.2016, v ktorom v spore žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/48/2014-50 zo dňa 13.11.2014 potvrdil. Žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd konštatoval, že v tomto prípade z listinných dôkazov pripojených v administratívnom spise bolo nesporné, že žalobca v zmluve o pôžičke spotrebiteľa s potrebnou starostlivosťou, zákonodarcom v zákone o ochrane spotrebiteľa predpokladanou, neinformoval pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to ani v zmluve o spotrebiteľskom úvere jednoznačne, určito a jasne neuviedol podstatné náležitosti úveru, majúce za následok obmedzenie vôle spotrebiteľa v schopnosti urobiť rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktorú pri dostatku informácií neurobil. (č.l. 156 - 160 spisu)
14.Z potvrdenia Združenia P. zo dňa 01.10.2020 má súd za preukázané, že žalobcovi bola zo strany Združenia P. v mesiaci jún 2020 poskytnutá informácia o výsledku posúdenia spornej zmluvy so žalovaným, a to so záverom, že na strane žalobcu existuje nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. (č.l. 161 spisu)
15.Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie od 22.05.2013 do 30.04.2020 eklatantne vyplýva, že uhradil k 30.04.2020 žalovanému istinu v celkovej výške 4.265,85 Eur, úroky v sume 4.142,25 Eur, poplatky v sume 302,44 Eur, in summa 8.710,54 Eur. Konečný stav istiny úveru k 30.04.2020: -734,15 Eur,
nezaplatené splátky: 993,41 Eur, nezaplatené poplatky: 0,-Eur, spolu po splatnosti: 993,41 Eur. (č.l. 16
- 19 spisu)
16.Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
17.Podľa § 43a ods. 1, ods. 2 prvej vety OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
18.Podľa § 43c ods. 1, ods. 2 prvej vety OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
19.Podľa ustanovenia § 44 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
20.Podľa § 1 ods.1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase spísania zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21.Podľa § 1 ods.2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22.Podľa § 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.
23.Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
24.Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe predložil žalobca a listinami, ktoré predložil žalovaný, výpisom z obchodného registra žalobcu, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
26.Zo žalobcom predloženého tlačiva označeného ako Zmluva o úvere - dostupná pôžička súd zistil, že v časti 1 označenej ako „Zmluvné strany“ sú inkorporované: adresa žalovaného, osobné údaje o žalobcovi ako klientovi, jeho zamestnávateľovi, výške príjmu, rodinnom stave. V časti 2 označenej ako „Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného účtu - vyplní klient“ je uvedená žiadaná výška úveru 7.000,-Eur, doba splácania úveru 6 rokov, žiadosť o zriadenie osobného účtu balík H. s platobnou kartou S. pre majiteľa účtu, poistenie - základný súbor. V časti 3 tlačiva označenej ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia - vyplní banka“ sú uvedené nasledovné údaje: číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, výška úveru 5.000,-Eur, počet mesačných splátok 72, výška mesačnej splátky 121,85 Eur, dátum prvej platby do 20.06.2013, každej ďalšej k 20.dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 20.05.2019, výška úrokovej sadzby 19 % p.a., celková výška nákladov 3.402,81 Eur, RPMN 20,74 %, priemerná RPMN 19,47 %. Tlačivo podpísal žalobca ako klient dňa 17.05.2013 vo P., zástupca banky dňa 22.05.2013.
Podľa bodu 3.2 predmetnej zmluvy právne vzťahy neupravené v zmluve o úvere sa riadia VOP, OP pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení.
27.Žalobca počas celého konania trval na tom, že vyššie uvedená úverová zmluva je absolútne neplatná, lebo návrh zmluvy a prijatie návrhu nie sú v zhode, lebo zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu k zmenám a keďže k opätovnému prijatiu zmeneného „návrhu zmluvy“ nedošlo, nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Naviac trval aj na tom, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, lebo neobsahuje všetky predpísané zákonné povinné náležitosti uvedené v § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase spísania zmluvy. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o úvere „dostupná pôžička“ s dátumom podpisu žalobcu dňa 17.05.2013 a dňa 22.05.2013 je zmluva podpísaná zástupcom Poštovej banky, a.s. (žalovaným), k podpisu je pripojené razítko Poštovej banky, a.s.. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v čase vyplnenia časti 1. a 2. zmluvy na pobočke banky, 3. časť vyplnená nebola. Časť 1. a 2. zmluvy vyplnil za žalobcu zamestnanec Poštovej banky, a.s., po vyplnení prednej časti zmluvy v časti 1. a v časti 2. dal zamestnanec Poštovej banky, a.s. posúdiť žiadosť žalobcu o úver 7.000,-Eur, uvedené vyplýva aj z časti 3. tejto zmluvy a po posúdení žiadosti žalobcu Poštová banka, a.s. (žalovaný) následne dňa 22.05.2013 potvrdila podpisom zamestnanca Poštovej banky, a.s. zmluvu s pripojením razítka Poštovej banky, a.s..
28.Predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má nesporne charakter spotrebiteľskej zmluvy. Predovšetkým je nutné zdôrazniť, že žalobca dňa 17.05.2013 vyplnil formulár označený v záhlaví ako Zmluva o úvere, dostupná pôžička s vedomím a s jeho súhlasom, že ostatné náležitosti, ako výška splátok úveru, splatnosť jednotlivých splátok, ich počet, konečná splatnosť úveru, výška RPMN, ako aj výška priemernej RPMN, výška úrokovej sadzby, ako aj výška celkových nákladov, o ktorých v čase podpisu zmluvného formulára nemal vedomosť, mohli byť žalobcovi známe až po posúdení bonity a schopností splácať úver z preukázaného príjmu žalobcu. Žalovaný tieto relevantné údaje doplnil do Zmluvy dňa 22.05.2013, pričom takto vyplnenú zmluvu doručil žalobcovi. K posúdeniu otázky uzavretia zmluvy o úvere súd konštatuje, že spôsob uzatvorenia zmluvy bol upravený medzi stranami v čl. 2 bod 2 Obchodných podmienok, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Je nesporné, že to bol žalobca, ktorý požiadal žalovaného o poskytnutie sumy 7.000,-Eur a vyplnil prvú a druhú časť formulára Zmluvy svojimi osobnými údajmi, výškou ním žiadaného úveru a tento osobne podpísal. Z návrhu Zmluvy žalovaného, tvoriaceho súčasť Zmluvy o úvere vyplýva, že sa žalobca oboznámil s Obchodnými podmienkami a výškou RPMN, resp. jej výpočtom, pričom banka (žalovaný) po posúdení všetkých údajov a vyhodnotení bonity klienta určila výšku úrokovej sadzby, mesačné splátky, ich výšku, začiatok a koniec ich platenia, a teda dĺžku doby splácania úveru, vrátane celkových nákladov tak, ako sa na tom strany Zmluvy vopred dohodli. Z predtlače Zmluvy o úvere podpísanej žalobcom vyplýva označenie zmluvných strán, výška žalobcom navrhovaného úveru, ním navrhnutá doba splácania, ním navrhnutý spôsob čerpania a splácania úveru. Žalovaný bol pritom oprávnená upraviť výšku úveru, ktorý žiadal žalobca, pokiaľ by mu z jeho príjmu splácanie jednotlivých splátok ním požadovaného úveru nevyšlo. Vyplnenie návrhu Zmluvy o údaje v bode 3 žalovaným podľa názoru súdu neodporuje požiadavke žalobcu, pričom ho nie je možné považovať za nič iné, ako za akceptáciu návrhu žalovaného.
29.Všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré musí obsahovať Zmluva o úvere nielen podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch musí banka oznámiť žiadateľovi o úver, rovnako ako aj to, že nespĺňa podmienky na vznik ním vybraného poistenia, čo vykoná podľa bodu 2 Obchodných podmienok telefonicky na telefónne číslo, ktoré je povinný klient uviesť už v jeho návrhu. Ak by klient nebol zastihnutý, doručí mu žalobca - veriteľ písomné oznámenie v zmysle čl. 8 Obchodných podmienok. Ak klient neodmietne telefonicky alebo písomne do 5 pracovných dní upravenú výšku úveru, úrokovej sadzby, prípadne dobu jeho splácania alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu splácania uvedenú v žiadosti klienta, odošle jeden originál zmluvy o úvere klientovi. Návrh žalovaného stráca uplynutím 30 dní od dňa jeho podania klientom platnosť. Za deň podania návrhu sa považuje deň podania na obchodnom mieste žalobcu, aj keď by bol odlišný odo dňa vyznačenom na formulári zmluvy o úvere. Podstatná však je posledná veta tohto dojednania, že úpravy návrhu na vykonanie v súlade s týmto ustanovením obchodných podmienok sa nepovažujú za zmenu návrhu.
30.Podľa článku 2 bodu 2.2 OP klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy tak, že na predtlačenom formulári banky vyplní prvú a druhú časť formulára ZoÚ, uvedie svoje osobné údaje ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta. Banka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak banka po vyhodnotení bonity dlžníka upraví požadovanú výšku úveru alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Oznámenie banka vykonaná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu; ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl. 7 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do 5 dní) upravenú výšku úveru, ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania, odošle jeden originál zmluvy klientovi.
31.Podľa čl. 2 bodu 2.3 OP, zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany banky klientovi. Zmluva nadobúda účinnosť čerpaním úveru podľa čl. 3 OP.
32.V prejednávanej veci sa pritom nemôže v žiadnom prípade jednať o zmeny návrhu Zmluvy zo strany žalovaného, keďže predtým žalovaný žiaden návrh žalobcovi, ktorým by bol doplnením údajov menil, nedal. Jediný, kto dával návrh na uzavretie zmluvy bol žalobca. Zo strany žalovaného sa tak nejednalo o taký jeho postup ako veriteľa, ktorý by bol v rozpore s kogentnou právnou úpravou § 43a a nasl. OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vznikla výlučne na základe návrhu žalobcu, doplneného žalovaným. Ak by žalovaný nebol doplnil do Zmluvy o úvere povinné údaje, Zmluva by nevznikla. Sú to totižto podstatné náležitosti vyžadované Obchodným a Občianskym zákonníkom, ako aj Zákonom o spotrebiteľských úveroch. O tom, že Zmluva o úvere vznikla a má písomnú formu niet žiadnych pochybností, a to aj preto, že ju žalobca neodmietol. Naopak obe zmluvné strany ju podpísali a bez akýchkoľvek výhrad prijali. O tom, že s návrhom žalobcu žalovaný súhlasil, ako aj to, že žalobca bez výhrad súhlasil s údajmi doplnenými žalovaným svedčí to, že si sumu 5.000,-Eur od žalovaného zinkasoval a túto aj splácal. V prejednávanej veci sa jedná práve o prijatie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy žalovaným, a nie o prijatie návrhu žalovaného, pričom sa v žiadnom prípade v prejednávanej veci nejedná o dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré by podľa svojho obsahu mali byť považované za nový návrh adresáta pôvodného návrhu, keď tieto údaje ani adresát pôvodného návrhu, t.j. žalobca nikdy nevzniesol. Nie je možné súhlasiť ani s tým, že vyplnenie bodu 3 Zmluvy o úvere podľa návrhu žalobcu zo dňa 17.05.2013 by bolo jeho odmietnutím zo strany žalovaného, pretože šlo zo strany žalobcu o uvedenie v poradí prvotných údajov, ktoré musia byť v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené tak, ako to vyplýva z § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere tak podľa názoru súdu vznikla na základe konsenzu zmluvných strán, keďže žalovaný návrh Zmluvy obsiahnutý v zmluvnom formulári podpísanom žalobcom dňa 17.05.2013 a žalovaným dňa 22.05.2013 neodmietol, ale ho akceptoval. V konaní žalobca nepreukázal, že by bol Zmluvu do 5 pracovných dní písomne alebo telefonicky odmietol. Súd je preto toho právneho názoru, že spôsob uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zodpovedá postupu stanovenom v § 43c ods.1 OZ, pretože žalobca prijal návrh žalovaného o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil odsúhlasením úverových podmienok čerpaním úveru a najmä tým, že zo strany žalobcu dochádzalo k mesačným úhradám poskytnutej sumy žalovanému. V prípade, že by žalobca nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere, nebol by zmluvu o úvere podpísal a úver v sume 5.000,-Eur by tak nebol vyčerpal.
33.V tejto súvislosti je relevantné aj ust. § 273 ods.1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého je možné časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvy známe alebo ak sú tieto k návrhu priložené. Žalobca už pri vypĺňaní návrhu Zmluvy o úvere potvrdil, že bol oboznámený so všetkými obchodnými podmienkami uvedenými v Zmluve o úvere, ako aj so sadzobníkom poplatkov, s výškou RPMN a s úrokovými sadzbami a že bol informovaný aj o poistení. Z vyššie uvedených dôvodov dospel preto súd k záveru, že v prejednávanej veci nešlo zo strany žalovaného potom, ako po vyplnení návrhu Zmluvy žalobcom v jej prvej a druhej časti, sám v nej vyplnil aj časť 3 Zmluvy, o žiadnu zmenu návrhu, ale len o uvedenie údajov, bez ktorých by ani ku vzniku zmluvy nemohlo dôjsť, pretože až doplnením zvyšnej časti Zmluvy žalovaným ohľadom podstatných náležitostí nevyhnutných pre jej vznik ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 22.05.2013 došlo k jej vzniku. Nie je preto možné uvažovať o tom, že by prvotné údaje zahrnuté do Zmluvy žalovaným mali byť zároveň aj zmenou zmluvy a už vôbec nie zmenou návrhu zmluvy, pretože tou by mohlo byť len také
podanie žalobcu, ktorým by svoj návrh (žalovaný žiaden návrh na uzavretie zmluvy nedával) vyhotovený dňa 17.05.2013, bol po vyplnení Zmluvy žalovaným namietal a keď by navrhol sám úpravu žalovaným stanovených podmienok, čo neurobil.
34.K odvolaciemu argumentu, že v samotnej zmluve o úvere nie je uvedený druh úveru, a to hneď v záhlaví zmluvy označenom ako „Zmluva o úvere dostupná pôžička“, je nevyhnutné konštatovať, že ZoSÚ neurčuje taxatívny výpočet druhov úverov. Dôvodová správa k Zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy v osobitnej časti k § 4 uvádza, že zákon nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov, pričom uvedená dôvodová správa len naznačuje niektoré základné typy: kontokorentný úver, klasicky bezúčelový spotrebiteľsky úver, spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja, finančný lízing, kreditné karty a ostatné typy. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že veriteľ môže označiť druh úveru aj vlastným označením. V zmluve o úvere (č.l. 8) je hneď v záhlaví uvedený druh úveru „Zmluva o úvere dostupná pôžička“, na základe čoho je podľa názoru súdu splnená náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, teda náležitosť o aký druh úveru ide. Tento odvolací argument však samostatne nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
35.Žalobca namietal neexistenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, ohľadne uvedenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, súd vyhodnotil aj túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd konštatuje, že § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona treba vykladať tak, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere postačí uviesť adresu veriteľa v takej podobe, aby na nej bolo možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Podľa súdu musí ísť teda o takú adresu, na ktorej môže pošta veriteľovi doručiť zásielku alebo na ktorej možno veriteľa osobne navštíviť s cieľom podať tam reklamáciu alebo sťažnosť. Takýto výklad rešpektuje aj požiadavky vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ale zároveň rešpektuje aj znenie citovaného ustanovenia, keďže doslovné znenie vyššie citovaného ustanovenia ani nevyžaduje to, aby pri adrese bolo uvedené, že na nej možno podať reklamáciu alebo sťažnosť. Vyžaduje len uvedenie adresy, na ktorej spotrebiteľ toto svoje právo objektívne dokáže realizovať. Súd doplňuje, že uzatvorená zmluva je takým druhom zmluvy, ktorý neumožňuje takýto údaj uviesť, ak nejde o úver vo forme splátkového predaja veci, ale ide o klasický bezúčelový spotrebiteľský úver, nie je možné predávajúceho v zmluve uviesť, pretože žiaden predávajúci účastníkom právnych vzťahov nie je. Na zmluve sú priamo v časti 1. formulárovej zmluvy uvedené identifikačné údaje žalovaného (banky), na základe ktorých v prípade akejkoľvek „reklamácie“ musí byť aj priemernému spotrebiteľovi zrejmé na koho sa má obrátiť s požiadavkou týkajúcou sa úverovej zmluvy.
36.Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že uvedený úver neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, súd túto námietku taktiež považuje za bezpredmetnú. Súd mal jednoznačne z predmetnej zmluvy v časti 3. za preukázané, že dátumom prvej splátky je deň 20.08.2013, dátumom konečnej splatnosti je deň 20.05.2019, dátum ďalšej platby k 20. dňu, počet mesačných splátok 72. Na základe tejto skutočnosti súd má za to, že v zmluve bol určený presný termín prvej, presná splatnosť každej mesačnej splátky, ako aj konečnej splatnosti a to tým, že bol určený dňom, mesiacom a rokom, kedy má byť predmetná zmluva splatená (prvá splátka a posledná splátka) a každá splátka je splatná k 20.-temu dňu toho ktorého mesiaca. Súd okrem iného poukazuje čo sa týka konečnej splatnosti na to, že zákon žiadnym spôsobom explicitne nevymedzuje akým spôsobom má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru v zmluvných dojednaniach daná, avšak aj priemernému spotrebiteľovi v prípade, ak je uvedený deň, mesiac a rok, kedy je stanovená konečná splatnosť úveru, je dňom, mesiacom a rokom dokedy má byť táto splátka zaplatená.
37.K odvolacej námietke, ohľadne celkovej čiastky úveru, je potrebné uviesť, že údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľa zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z.z. ZoÚS), síce nie je výslovne uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“), ale v zmluve o úvere v čl. 3 pod tabuľkou je uvedený spôsob výpočtu: „Celkovú čiastku Úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.“
Hoci slovný opis postupu výpočtu uvedený v zmluve o úvere je zrozumiteľný a matematická operácia pozostáva len zo súčtu dvoch súm, takto vypočítaná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je určená v správnej výške. Dôvodom je tá skutočnosť, že takýmto matematickým výpočtom získaný údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 8.402,81 Eur (5.000,- Eur + 3.402,81 Eur) nezodpovedá parametrom uvedeným v zmluve o úvere, keďže poskytnutý úver v sume 5.000,-Eur mal byť žalobcom splatený v 72 mesačných splátkach po 121,85 Eur (72 x 121,85 Eur = 8.773,20 Eur). To znamená, že v zmluve o úvere bola uvedená nižšia celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako suma, ktorú mal žalobca splatiť podľa výšky a počtu splátok. Keďže spotrebiteľ v kontraktačnej fáze dostal nepravdivú informáciu o celkovej výške nákladov, a z toho vyplývajúcej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom ide o obligatórnu náležitosť, je odôvodnený záver, že žalobca ako spotrebiteľ mal výrazne zhoršenú možnosť zhodnotiť výhodnosť úveru. Okrem toho takýto nepravdivý údaj spôsobuje spotrebiteľovi ťažkosti zistiť, koľko z úveru už uhradil, resp. koľko z úveru ešte zostáva uhradiť. Keďže nepravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V zmluve o úvere chýba náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, čo má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.
38.K odvolacej námietke, či v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, súd považuje za potrebné poukázať na to, že v preskúmavanom prípade je zrejmé, že poistenie je upravené v poistnej zmluve č. V v znení dodatkov medzi Poisťovňou Poštovej banky, a.s. a Poštovou bankou, a.s. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného o tom, že poistenie v zmluve o úvere nebolo podmienkou získania úveru. V zmluve o úvere sa nachádza vopred naformulované vyjadrenie spotrebiteľa o tom, že žiada o poistenie schopnosti splácať úver, ktoré dáva spotrebiteľovi voľbu len vo vzťahu k druhu poistenia, pričom zmluva o úvere nedáva spotrebiteľovi možnosť poistenie odmietnuť, napr. zaškrtnutím špeciálneho políčka určeného na odmietnutie poistenia. Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný a musí mu byť daná jednoznačná možnosť slobodne sa vyjadriť, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Žalobca takýmto spôsobom zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany a spoliehal sa na to, že žalovaný ako spotrebiteľ vyplní všetky políčka uvedené vo formulárovej zmluve, vrátane výberu druhu poistenia. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že pokiaľ poistenie predstavuje povinný náklad, musí byť zahrnutý do výpočtu celkovej čiastky.
39.Súd má za to, že do výpočtu RPMN žalovaný nezahrnul poplatok za poistenie. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. g/ ZoÚS, eklatantne vyplýva, že do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V zmysle predloženej zmluvy o úvere, kolónka (uzavrieť zmluvu bez poistenia vo formulári nebola), z čoho vyplýva povinnosť spotrebiteľa uzavrieť úverovú zmluvu s podmienkou jej poistenia. Avšak i v prípade, že žalobca nebol povinný uzatvoriť aj poistnú zmluvu, zo žiadnych listinných dôkazov nie je zrejmé, či jej uzavretie nejakým spôsobom ovplyvnilo poskytnutie úveru, resp. jeho podmienok. Pokiaľ žalobca uzatvoril poistnú zmluvu, malo by byť zrejmé akým spôsobom uvedené ovplyvnilo podmienky uzatvorenia zmluvy o úvere, teda či v konečnom dôsledku nebol nútený poistnú zmluvu uzavrieť za účelom získania úveru za daných podmienok. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je pojem vyskytujúci sa v úverových zmluvách (v ekonomickom slova zmysle) a podľa názoru súdu je pre spotrebiteľov najdôležitejším ukazovateľom ceny úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Takúto približnú charakteristiku RPMN možno nájsť na ktoromkoľvek internetovom portáli po zadaní slovného spojenia RPMN. Z uvedenej definície teda vyplýva, že pri výpočte RPMN by mali byť zohľadnené i poplatky za poistenie schopnosti splácať úver s prihliadnutím na vyššie uvedené. Z dôvodu absencie týchto náležitostí je dôvodné a správne zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného vide supra, argumentácia žalovaného, že na základe toho, že poistenie úveru nebolo podmienkou úveru a jeho suma bola spočítaná s anuitnou splátkou úveru, pre výpočet nákladov spojených s úverom nemožno disponovať so sumou 121,85 Eur, ale len s anuitnou splátkou úveru vo výške 117,-Eur (t.j. bez poisteného v sume 4,85 Eur) v tomto smere nemôže obstáť.
40.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41.Vychádzajúc z ustanovenia § 107 ods. 1 a ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
42.Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Pre určenie začiatku plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia však je podstatné ozrejmiť si, ako konkrétne, z akého právneho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 451 ods. 2 OZ k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť, pretože zodpovedanie tejto otázky je pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby kľúčové. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil, a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia.
43.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ (prvá komora) z 22.04.2021 vo veci C-485/19, LH proti Profi Credit Slovakia, s.r.o., ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (Slovensko) z 12. júna 2019 a doručený Súdnemu dvoru 25. júna 2019, ktorý súvisí s konaním: LH proti Profi Credit Slovakia s. r. o. Krajský súd v Prešove položil Súdnemu dvoru inter alia prejudiciálnu otázku: Má sa článok 47 [Charty] a implicitne právo spotrebiteľa na účinný prostriedok súdnej ochrany vykladať tak, že mu odporuje právna úprava v § 107 ods. 2 [slovenského] Občianskeho zákonníka o premlčaní práva spotrebiteľa v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, podľa ktorej sa právo spotrebiteľa na vrátenie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky premlčí aj v prípade, že spotrebiteľ sám nedokáže vyhodnotiť neprijateľnú zmluvnú podmienku, a toto premlčanie uplynie aj za stavu, že spotrebiteľ o povahe neprijateľnej zmluvnej podmienky nevedel? V predmetnom Rozsudku Súdneho dvora je v spojitosti s uvedenou otázkou dôvodnené nasledovné: V prejednávanej veci je potrebné prvú položenú otázku chápať tak, že jej cieľom je v podstate určiť, či sa má zásada efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm zaplatených neoprávnene na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade neexistencie pravidiel Únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie upravil procesné podmienky týkajúce sa žalôb určených na zaručenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, avšak pod podmienkou, že nie sú menej výhodné ako procesné podmienky, ktoré upravujú podobné situácie podľa vnútroštátneho práva (zásada ekvivalencie), a nevedú k praktickému znemožneniu alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právom Únie (zásada efektivity) (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 83, ako aj zo 6. októbra 2020, La Quadrature du Net a i., C-511/18, C-512/18 a C-520/18, EU:C:2020:791, bod 223, ako aj citovanú judikatúru). Pokiaľ ide konkrétne o zásadu efektivity, o ktorú ako jedinú ide v prejednávanej veci, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že každý prípad, v ktorom je nastolená otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, jeho priebeh a jeho osobitosti
na jednotlivých vnútroštátnych súdoch. Z tohto hľadiska je v prípade potreby potrebné zohľadniť zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, ako sú napríklad ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a požiadavka na riadny priebeh konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2017, Aquino, C-3/16, EU:C:2017:209, bod 53, ako aj z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, bod 60). Súdny dvor tiež spresnil, že povinnosť členských štátov zabezpečiť efektivitu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, zahŕňa, osobitne pokiaľ ide o práva vyplývajúce zo smernice 93/13, požiadavku účinnej súdnej ochrany zakotvenú tiež v článku 47 Charty, ktorá osobitne platí pre procesné podmienky žalôb založených na takýchto právach (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2014, Sánchez Morcillo a Abril García, C-169/14, EU:C:2014:2099, bod 35, ako aj z 31. mája 2018, Sziber, C-483/16, EU:C:2018:367, bod 49). S prihliadnutím na tieto skutočnosti je potrebné preskúmať, či také vnútroštátne pravidlo premlčania, aké je uvedené v bode 51 tohto rozsudku, možno považovať za zlučiteľné so zásadou efektivity, pričom toto preskúmanie sa musí týkať nielen dĺžky lehoty, o ktorú ide vo veci samej, ale aj podmienok jej uplatnenia, vrátane právnej skutočnosti zvolenej pre začatie jej plynutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, bod 61). V prvom rade, pokiaľ ide o námietku premlčacej lehoty voči žalobám podaným spotrebiteľmi na uplatnenie práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, je potrebné uviesť, že takéto pravidlo nie je samo osebe v rozpore so zásadou efektivity, pokiaľ jeho uplatnenie v praxi neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje výkon práv priznaných osobitne smernicami 93/13 a 2008/48. Súdny dvor už totiž uznal, že ochrana spotrebiteľa nie je absolútna a že stanovenie primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty je zlučiteľné s právom Únie (rozsudky z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, bod 56, ako aj zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 82, ako aj citovanú judikatúru). Konkrétnejšie Súdny dvor už rozhodol, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že žaloba o určenie neplatnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom sa nepremlčuje, a zároveň uplatňuje premlčaciu lehotu na žalobu o uplatnenie reštitučných účinkov tohto určenia, pričom musia byť dodržané zásady ekvivalencie a efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, bod 58, ako aj zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 84). V druhom rade pokiaľ ide o stanovenú dĺžku skúmanej premlčacej lehoty, ktorá je v tomto prípade tri roky, Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ je táto lehota stanovená a vopred známa, zdá sa, že lehota v takomto rozsahu je v zásade dostatočná na to, aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy, takže táto dĺžka sama osebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, body 62 a 64, ako aj zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 87 a citovanú judikatúru). Pokiaľ však ide v treťom rade o stanovený začiatok plynutia skúmanej premlčacej lehoty za okolností, o aké ide vo veci samej, existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ sa počas stanovenej lehoty nebude dovolávať práv, ktoré mu priznáva právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 22 a citovanú judikatúru), v dôsledku čoho by sa ocitol v situácii, že by tieto práva nemohol uplatniť. Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, a to najmä v rámci jeho prvej otázky, totiž vyplýva, že trojročná lehota stanovená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k premlčaniu dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je sám schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe predmetnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť znevýhodnené postavenie, v ktorom sa spotrebitelia nachádzajú voči predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia nevedia o svojich právach vyplývajúcich zo smernice 93/13 alebo zo smernice 2008/48, prípadne že nepoznajú ich rozsah (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, body 65 až 67, ako aj zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 90 a citovanú judikatúru).
Ako pritom v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 71 až 73 svojich návrhov, zmluvy o úvere, akou je zmluva, o akú ide vo veci samej, sa vo všeobecnosti plnia počas dlhého obdobia, a preto, ak je udalosťou, na základe ktorej začína plynúť trojročná premlčacia lehota, akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom, čo musí overiť vnútroštátny súd, nemožno vylúčiť, že prinajmenšom pre časť uskutočnených platieb môže dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty ešte predtým, než sa skončí platnosť zmluvy, takže takýto režim premlčania môže spotrebiteľom systematicky odopierať možnosť domáhať sa vrátenia platieb uskutočnených na základe zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s uvedenými smernicami. Preto je potrebné dospieť k záveru, že procesné podmienky, o aké ide vo veci samej, tým, že vyžadujú od spotrebiteľa, aby podal žalobu v lehote troch rokov od dátumu, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k tomuto obohateniu môže dôjsť počas plnenia dlhodobej zmluvy, sú takej povahy, že môžu nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré mu priznáva smernica 93/13 alebo smernica 2008/48, a teda že tieto podmienky sú v rozpore so zásadou efektivity (pozri analogicky rozsudky z 9. júla 2020, Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, body 67 a 75, ako aj zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 aC-259/19, EU:C:2020:578, bod 91). Okrem toho ako uviedol generálny advokát v bodoch 87 a 89 svojich návrhov, úmysel predajcu alebo dodávateľa, ktorý využil zmluvnú podmienku považovanú za nekalú, nemá vo vzťahu k právam spotrebiteľov vyplývajúcim z ustanovení smernice 93/13 žiadny význam, a to isté platí aj pokiaľ ide o článok 10 ods. 2 smernice 2008/48. Preto spotrebiteľ nemôže mať na účely uplatnenia svojich práv vyplývajúcich z týchto ustanovení povinnosť preukazovať úmyselnú povahu konania príslušného predajcu alebo dodávateľa. Z toho vyplýva, že možnosť predĺžiť trojročnú premlčaciu lehotu pod podmienkou, že spotrebiteľ preukáže úmysel predajcu alebo dodávateľa, ako je stanovená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže vyvrátiť konštatovanie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na prvú otázku potrebné odpovedať tak, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.
44.Keďže súd je toho názoru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodov uvedených vide supra, vzniklo žalobcovi právo domáhať sa od žalovaného vrátenia bezdôvodného obohatenia, hoc est rozdielu medzi sumou, ktorú žalovaný poskytol žalobcovi - 5.000,-Eur a sumou, ktorú žalobca žalovanému uhradil - 8.710,54 Eur ( inkorporujúca zaplatenú istinu v sume: 4.265,85 Eur, zaplatené úroky v sume: 4142,25 Eur a zaplatené poplatky v sume 302,44 Eur). V spojitosti s namietaným premlčaním nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu žalovaným, súd poukazuje na to, že žalobca začal mať pochybnosti ohľadne predmetnej zmluvy skutočne preukázateľne v mesiaci jún 2020, na základe čoho vyhľadal Združenie P. v K., ktoré mu oznámilo jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 161 spisu). Pre doplnenie súd uvádza, že žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 06.07.2020. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo na základe výpisu účtu žalovaného dňa 18.05.2017, kedy bola žalobcom uhradená suma 425,-Eur, z ktorej časť v sume 305,46 Eur bola započítaná na istinu úveru a časť sumy vo výške 119,54 Eur už predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.458,-Eur za obdobie od 14.07.2017 do 31.10.2018, ktoré bolo podľa názoru žalobcu prijaté žalovaným bez právneho dôvodu. Ako je konštatované v Rozsudku Súdneho dvora (prvá komora) z 22.04.2021 - vec C485/19, ohľadne dĺžky premlčacej lehoty v trvaní troch rokov, pokiaľ je táto stanovená a vopred známa, zdá sa, že lehota v tomto trvaní je v zásade dostatočná na to aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy, takže dĺžka tejto lehoty nie je sama osebe nezlučiteľná so zásadou efektivity. Ohľadne stanovenia začiatku plynutia skúmanej premlčacej lehoty za okolností o aké ide vo veci samej, existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ sa počas tejto lehoty nebude dovolávať svojich práv, ktoré mu priznáva právo Únie, v dôsledku čoho by sa ocitol v situácii, že by tieto práva nemohol uplatniť. Zmluvy o úvere, akou je aj zmluva v tomto spore sa vo všeobecnosti plnia počas dlhého obdobia, a preto, ak je udalosťou, na základe ktorej začína plynúť trojročná premlčacia lehota, akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom, čo musí overiť vnútroštátny súd, nemožno vylúčiť, že prinajmenšom pre časť uskutočnených platieb môže dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty ešte predtým, než sa skončí platnosť
zmluvy, takže takýto režim premlčania môže spotrebiteľom systematicky odopierať možnosť domáhať sa vrátenia platieb uskutočnených na základe zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s uvedenými smernicami. Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pričom spotrebiteľ nemôže mať na účely uplatnenia svojich práv vyplývajúcich z týchto ustanovení povinnosť preukazovať úmyselnú povahu konania príslušného predajcu alebo dodávateľa. Súd na základe tohto konštatuje, že právo na vydanie bezdôvodné obohatenie žalobcu nie je bezpochyby premlčané, na základe čoho súd z dôvodu, že predmetnú zmluvu zo dňa 22.05.2013 posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov, priznal právo žalobcovi na zaplatenie sumy 3.458,-Eur z titulu bezdôvodného obohatenia od 06.07.2020 (t.j. deň nasledujúci po poskytnutej lehote na plnenie do dňa 05.07.2020 v predžalobnej výzve žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 30.06.2020).
45.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48.Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
49.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.