Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-91-2026.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/91/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. F. XXXX/XXX, G., zastúpená: JUDr. Martina Kmeťová, advokátka, so sídlom Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. F. XXXX/XX, G., zastúpený: JUDr. JAKUB CVEJKUŠ - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ľudovíta Kubániho 10465/3, Zvolen, IČO: 57 369 241, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/156/2025-237 zo dňa 25. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku IV. m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý zaplatiť zameškané výživné na maloletého A. za obdobie október 2025 až marec 2026 v celkovej sume 1.080 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol tak, že vo výroku I. zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Vo výroku II. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod., kedy maloletého vyzdvihne z materskej školy do pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 8.00 hod., kedy maloletého odovzdá v materskej škole. V prípade, že sa dieťa v materskej škole nachádzať nebude, tak otec dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdá. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého A. v sume 220 eur mesačne splatné vždy do 20- tého dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc mesiacom október 2025. Výrokom IV. povolil otcovi splácať zameškané výživné na maloletého za obdobie október 2025 až marec 2026 v celkovej sume 1.080 eur v splátkach po 20 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. Vo výroku V. uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 30 hodín v CDR I. za účelom zlepšenia vzájomných vzťahov. Výrokom VI. určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého. Výrokom VII rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky doručený súdu dňa 29.09.2025, vyjadrenie otca, správu kolízneho opatrovníka, listinné dôkazy predložené k majetkovým pomerom účastníkov konania a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania na nariadených pojednávaniach, na skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania, ktorý právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 37 ods.
2 písm. d), § 24 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 52 CMP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. 3. Vychádzal z vykonaného dokazovania, na základe ktorého dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého zveriť ho do osobnej starostlivosti matky. Nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jej rodičovské schopnosti alebo psychický stav, na ktorý otec v priebehu konania opakovane poukazoval. Naopak, zo správ kolízneho opatrovníka, materskej školy, pediatra a zo záverov psychiatrického vyšetrenia vyplynulo, že matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého a je plne spôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť. Pri rozhodovaní prihliadol aj na nízky vek maloletého (tri roky) a na jeho prirodzenú väzbu na matku. 4. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, okresný súd vychádzal z toho, že maloletý má k obom rodičom pozitívny vzťah a obaja rodičia sú schopní zabezpečovať jeho starostlivosť. Keďže rodičia nedosiahli dohodu o styku, súd upravil styk otca v pomerne širokom rozsahu tak, aby bol zachovaný a rozvíjaný vzťah medzi otcom a maloletým. 5. Vo vzťahu k výživnému okresný súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Konštatoval, že príjmy rodičov sú porovnateľné, pričom matka zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Po zohľadnení veku dieťaťa, jeho odôvodnených potrieb, nákladov na materskú školu, stravu, hygienu, ošatenie a ďalších bežných výdavkov určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 220 eur mesačne od októbra 2025. 6. Za obdobie od októbra 2025 do marca 2026 vyčíslil otcovi zameškané výživné v sume 1.080 eur. Vychádzal pritom zo sumy 1.320 eur predstavujúcej šesť mesačných platieb výživného po 220 eur, od ktorej odpočítal 240 eur, ktoré otec v rozhodnom období uhradil na nákladoch spojených s návštevou materskej školy maloletým, čo medzi rodičmi nebolo sporné.
7. Pri rozhodovaní o spôsobe úhrady zameškaného výživného okresný súd prihliadol na príjmové pomery otca, ktorého mesačný príjem ustálil na približne 1.080 eur, ako aj na jeho povinnosť platiť bežné výživné vo výške 220 eur mesačne a ostatné výdavky. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že otec nie je schopný uhradiť celý dlh jednorazovo, a preto mu povolil splácať zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Okresný súd výslovne uviedol, že pri takto stanovenej výške splátok bude dlh splatený za 54 mesiacov, teda približne za štyri a pol roka, pričom vzhľadom na nízky vek maloletého túto dobu splácania nepovažoval za zásadný problém. 8. Z dôvodu pretrvávajúceho a intenzívneho rodičovského konfliktu okresný súd zároveň obom rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 30 hodín za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie a spolupráce vo veciach týkajúcich sa maloletého. O zastupovaní maloletého a správe jeho majetku rozhodol tak, že tieto práva a povinnosti zostávajú zachované obom rodičom, keďže nebol zistený dôvod na ich obmedzenie. 9. Do výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka a to dňa 04.05.2026 (č.l. 251) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala výrok IV., ktorým okresný súd povolil otcovi splácať zameškané výživné na maloletého za obdobie október 2025 až marec 2026 v celkovej sume 1.080 eur v splátkach po 20 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.. Považovala ho za rozporný so zisteniami o majetkových možnostiach a príjmoch otca a tiež so záujmami maloletého dieťaťa. Súdom ustálený príjme otca umožňuje uhradiť zročné výživné aj jednorazovo, prípadne v troch mesačných splátkach po 360 eur. Navyše do rozhodnutia súdu prvej inštancie náklady maloletého znášala takmer výhradne ona. Poukázala na ustálenú prax súdov, ako aj na Metodiku prijatú Ministerstvom spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, podľa ktorých súd by nemal povoľovať platenie zameškaného výživného v splátkach automaticky, iba v odôvodnených prípadoch, t.j. ak pomery povinného rodiča objektívne neumožňujú uhradiť zameškané výživné jednou platbou. Otec navyše nežiadal zaplatiť zročné výživné v splátkach. 10. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 11. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali. 12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie § 65, § 66 CMP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku IV. podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zmenil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti a v rozsahu podaného odvolania matky maloletého a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 14. Predmetom odvolacieho prieskumu bola správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou otcovi povolil zaplatiť zameškané výživné vo výške 1.080 eur v mesačných splátkach po 20 eur. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že pre povolenie splátok neboli v danom prípade splnené zákonné ani skutkové podmienky. 15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje zákonnú povinnosť, ktorej účelom je zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Výživné slúži na priebežné uspokojovanie každodenných potrieb dieťaťa a má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Z toho dôvodu možno povolenie splátok dlžného výživného považovať len za výnimočné riešenie, ktoré musí byť odôvodnené osobitnými okolnosťami prípadu a majetkovými alebo sociálnymi pomermi povinného rodiča. 16. Zákon o rodine nerieši osobitným ustanovením zročnosť nedoplatkov výživného, preto pri rozhodovaní sa aplikujú procesné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a na konanie podľa Civilného mimosporového konania sa aplikujú aj ustanovenia Civilného sporového konania, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak (§ 2 ods. 1 CMP). 17. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
18. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 19. Zo spisu nevyplýva, že by otec o povolenie splátok vôbec žiadal, ani že by tvrdil, či preukazoval také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že nie je schopný uhradiť zameškané výživné jednorazovo alebo v kratšom časovom horizonte. Súd prvej inštancie preto nemal dostatočný skutkový podklad pre určenie splátok v rozsahu 20 eur mesačne. 20. Odvolací súd zároveň považuje za významné, že pri takto určenej výške splátok, by splatenie dlhu vo výške 1.080 eur trvalo približne 54 mesiacov, teda viac ako štyri a pol roka. Takto dlhé obdobie splácania je v rozpore s účelom inštitútu zameškaného výživného a neprimerane zvýhodňuje povinného rodiča na úkor maloletého dieťaťa. Maloletý bol počas rozhodného obdobia ukrátený o finančné prostriedky, určené na uspokojovanie jeho potrieb, ktoré musel zabezpečovať druhý rodič. Nie je preto dôvod, aby následky neplnenia zákonnej vyživovacej povinnosti znášal maloletý tým, že sa mu dlžné výživné bude fakticky uhrádzať počas niekoľkých ďalších rokov. 21. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že zameškané výživné sa týka obdobia október 2025 až marec 2026, pričom ide o dlh vzniknutý neplnením zákonnej povinnosti otca. Tento dlh mal otec predvídať a počítať s jeho úhradou. Samotná existencia dlhu na výživnom, preto bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na jeho rozloženie do splátok. 22. Za daného stavu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, nie je vecne správne. Keďže skutkový stav bol dostatočne zistený a nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, odvolací súd napadnutý výrok podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné na maloletého za obdobie október 2025 až marec 2026 v celkovej sume 1.080 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď nevzhliadol ani dôvod pre určenie dlhšej lehoty splatnosti. 23. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP aplikujúc § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.