Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71C-49-2026.pdf
PDF · 104.92 KB
Case nature
Area
Subarea
71C/49/2026
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., prechodne bytom toho času E., zast. JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, IČO: 55 358 322, proti povinnému: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému zakazuje, aby sa približoval k navrhovateľke, na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, a to dočasne po dobu šiestich kalendárnych mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému zakazuje, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, a to ani prostredníctvom tretích osôb kontaktoval navrhovateľku, s výnimkou komunikácie v nevyhnutnom rozsahu týkajúcej sa spoločných maloletých detí, pričom táto komunikácia sa môže uskutočňovať výlučne písomne prostredníctvom e-mailu, a to dočasne po dobu šiestich kalendárnych mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
III. Súd poučuje strany sporu, že navrhovateľka môže ako žalobkyňa voči povinnému ako žalovanému podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni, že povinný ako žalobca môže voči navrhovateľke ako žalovanej podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom bude určenie práva priblížiť sa k žalovanej a žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd môže na návrh strany sporu neodkladné opatrenie zrušiť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynie čas, na ktorý bolo nariadené.
IV. Navrhovateľke súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka doručila súdu dňa 12.08.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia zákazu priblíženia sa povinnému k navrhovateľke, na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, a tiež uloženia zákazu povinnému telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, a to ani prostredníctvom tretích osôb kontaktovať navrhovateľku. Svoj návrh odôvodnila tak, že je v manželstve s povinným od roku 2015. Z manželstva sa narodili maloleté deti: G. C., nar. XX.XX.XXXX, C. C., nar. XX.XX.XXXX a H. C., nar. XX.XX.XXXX. Povinný sa postupne v manželstve začal prejavovať agresívnym a nepredvídateľným, neovládateľným konaním, dlhodobo a opakovane útočí na navrhovateľku nielen verbálne ale aj fyzicky, hrubo jej nadáva, opakovane vyvoláva konflikty,
navrhovateľku ponižuje, uráža, vyhráža sa jej fyzickým ublížením a zabitím, a to všetko v prítomnosti maloletých detí, i v prítomnosti rodičov matky. Navrhovateľka má z povinného strach. Psychické i fyzické násilie a šikanovanie navrhovateľky sa deje zo strany povinného dlhodobo a pravidelne. Od mája 2025 sa agresívne správanie povinného vystupňovalo do obludných rozmerov. V máji 2025 povinný v amoku zničil drahý obraz, ktorý vlastnila navrhovateľka, a to tak, že tento nohou rozkopal. Sám si pri tom takmer zlomil nohu, navrhovateľka ho musela odviezť na pohotovosť, pritom ju povinný hrubo osočoval. Vtedy mu navrhovateľka oznámila, že sa s ním chce rozviesť, načo on reagoval, že s tým nesúhlasí a z domu neodíde, kým ho navrhovateľka nevyplatí. V auguste 2025 povinný fyzicky napadol navrhovateľku udretím do tváre, a to pred jej matkou. Podľa povinného bolo dôvodom to, že bola drzá. Navrhovateľka totiž protestovala proti nátlakovému správaniu povinného voči ich maloletým deťom. Dňa 2. septembra 2025 ráno pred zrakmi maloletých detí povinný opäť navrhovateľku fyzicky napadol udretím do tváre. Dôvodom bola neopodstatnená žiarlivostná scéna. Vtedy navrhovateľka oznámila maloletým deťom, že chce od ich otca odísť, lebo im dáva zlé vzory správania do života, vzťah nefunguje a takto to nemá vyzerať medzi rodičmi. Odchod navrhovateľky od povinného znemožňovala zlá finančná situácia navrhovateľky, nemala kam s deťmi odísť. V októbri 2025 povinný opäť navrhovateľku fyzicky napadol udretím do tváre. Išlo o výmenu názorov kvôli financiám, kedy povinný vytýkal navrhovateľke jej výdavky, a že zarába málo. V novembri 2025 došlo k ďalšiu fyzickému napadnutiu navrhovateľky zo strany povinného udretím do tváre, keď navrhovateľka žiadala od povinného, aby prispel na domácnosť. Na to povinný poslal navrhovateľke SMS správu, že si za to môže sama, že si to pýtala. Vmáji 2026 povinný opätovne fyzicky napadol navrhovateľku udretím do tváre; súčasne sa jej vyhrážal zabitím. Dôvodom boli peniaze, ktoré povinný žiadal od navrhovateľky. Správanie povinného je agresívne aj voči maloletým deťom, keďže sa správal tak, že na normálne situácie reagoval veľmi prehnane, neadekvátne, skratovo (vybuchol a zaútočil na deti pri úplne bežných situáciách, napríklad pri pozeraní rozprávok), nedokázal pred nimi a kvôli nim ovládať svoju zlosť a agresivitu, často na ne kričal. Povinný napádal maloleté deti nielen slovne ale aj fyzicky, dal im facku, silno držal v oblasti tváre. Povinný ubližoval maloletým deťom psychicky, a to tým, že pred nimi bil navrhovateľku, ich matku, vyčíňal v dome, krompáčom rozbíjal dvere, kopal do vecí, hádzal veci o stenu a pod., keď deti museli častokrát pred ním utekať a schovať sa vo svojich izbách. Navrhovateľka má dôvod sa domnievať, že povinný má dlhodobé psychické problémy, ktoré nerieši, resp. ich rieši veľmi nesprávnym a nezdravým spôsobom, a to užívaním návykových látok. Dňa 08.07 2026 sa stal incident, pri ktorom bola navrhovateľka nútená privolať políciu, pretože povinný ju vážne fyzicky napadol, a to tak, že ju dvakrát udrel päsťou do hlavy, pár krát do tela a dvakrát ju kopol. Okrem toho, krompáčom rozbíjal drevené zárubne interiérových dverí v domácnosti. Tiež zničil kvetinu, hlinu rozotieral nohami po drevených parketách, hádzal pomaranče o stenu. To všetko v prítomnosti maloletých detí. Po privolaní polície sa povinný príslušníkom polície ku všetkému priznal; svoje konanie neľutoval, naopak, utvrdzoval seba i ostatných o dôvodnosti svojho konania. Príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Brezová pod Bradlom otca vykázali zo spoločného obydlia s matkou, z adresy posledného spoločného bydliska C. D. XXX, XXX XX C. D., podľa § 27a ods. 1 zákona č NRSR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 27a ods. 9 zákona č. 171/1993 Zb. 14 - dňová doba vykázania, počas ktorej mal povinný zákaz tiež navrhovateľku telefonicky kontaktovať, uplynula dňa 21.07.2026. Hneď nasledujúci deň po uplynutí doby vykázania, t.j. 22.07.026 povinný navrhovateľku telefonicky kontaktoval a v telefonáte jej, okrem iného, uviedol, že môže byť rada, že jej nerozbil hlavu. V dôsledku zranení, ktoré povinný spôsobil navrhovateľke dňa 08.07.2026, bola navrhovateľka nútená navštíviť urgentný príjem v Nemocnici Bory Bratislava, a to dňa 10.07.2026. Z lekárskej správy zo dňa 10.07.2026 vyplýva, že navrhovateľka utrpela poranenia kože hlavy, pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie bedra. Aktuálne je na Obvodnom oddelení PZ Myjava vedené priestupkové konanie. Navrhovateľka z dôvodu veľkého strachu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie svojich maloletých detí, opustila spoločné bydlisko s povinným v C. D.. Povinný po tomto incidente niekoľkokrát telefonicky kontaktoval navrhovateľku, kedy sa jej vyhrážal fyzickým ublížením a zabitím, nadával jej o.i. oslovením „ty sviňa“. Povinný tiež telefonicky kontaktuje najstaršieho 10 - ročného syna, ktorému v telefóne hovorí, že si to s mamou (navrhovateľkou) ešte vybaví, že si zaslúžila dostať bitku. Aj v správach cez aplikáciu wattsapp sa povinný navrhovateľke vyhrážal ublížením na zdraví, neskôr však povinný túto správu odstránil. Povinný si cez tretie osoby, a aj cez maloleté deti zisťuje, kde sa navrhovateľka nachádza. Aktuálne navrhovateľka i s maloletými deťmi býva v prenajatom byte v E.. Navrhovateľka sa dôvodne obáva zverejniť miesto bydliska seba i maloletých detí, v snahe zabrániť akejkoľvek forme násilia zo strany povinného, ktorý sa násilím i zabitím navrhovateľke opakovane vyhráža a jeho správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená alebo priamo narušená. Podľa názoru navrhovateľky z vyššie opísaných udalostí je nepochybné, že došlo ku závažným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú záver,
že sú dané zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - naliehavosť veci a potreba okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov. Z dôvodu stupňujúceho sa preukázaného agresívneho a nepredvídateľného správania povinného a najmä z dôvodu opakovaných vyhrážok fyzického ublíženia na zdraví a zabitia navrhovateľky má navrhovateľka vážne obavy o svoj život a zdravie. Táto obava navrhovateľky sa stupňuje tým, že po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou s deťmi dochádza u povinného k stupňovaniu agresivity a zlosti voči navrhovateľke, čo v kombinácii s jeho iracionálnym a nepredvídateľným správaním, doterajšími fyzickými útokmi na navrhovateľku a vyhrážkami speje k tomu, že povinný tak bude konať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že situácia dosiahla stupeň naliehavosti, ktorý si vyžaduje okamžitú úpravu pomerov zo strany súdu. Existuje reálne riziko, že povinný bude ďalej konať skratovo a iracionálne, že dokoná svoje hrozby, a to tým, že jej ublíži alebo zabije. Takéto konanie už v minulosti mnohých obdobných prípadoch iných obetí vyústilo do tragických situácií vplyvnom nezvládnutých emócií a násilného správania. Navrhovateľka prežíva stav enormného strachu a obáv o svoj život a zdravie, čo zakladá potrebu neodkladne zabezpečiť stav ochrany jej života a zdravia navrhovaným neodkladným opatrením, ktorým bude zakázané povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, pričom táto vzdialenosť by mala navrhovateľku dostatočne ochrániť pred fyzickým napadnutím zo strany povinného. Súčasne je dôvodné uložiť povinnému, aby nekontaktoval navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronicky, ani inými prostriedkami, nakoľko komunikácia povinného s navrhovateľkou je výhražná, agresívna, útočná, plná vyvolávania strachu, prejavov psychického násilia, a je spojená s hrozbami fyzického násilia, teda je ohrozujúca telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky. Tento zákaz kontaktovania sa navrhuje uložiť aj prostredníctvom tretích osôb, teda aj spoločných maloletých detí. V rámci zákazu sa navrhuje výnimka, a to informovanie sa povinného vo veciach týkajúcich ich spoločných maloletých detí, a to v nevyhnutnej miere. Je žiaduce uviesť, že povinnému bolo už rozhodnutím Obvodného oddelenia Brezová pod Bradlom, okrem dočasného vykázania zo spoločného obydlia, uložené, aby navrhovateľku nekontaktoval, pričom ako je vyššie uvedené, tento zákaz platil len 14 dní. Potreba aj tejto neodkladnej dočasnej úpravy pomerov naďalej pretrváva. Nariadený zákaz priblíženia sa povinného k navrhovateľke sa nebude vzťahovať na súdne konania, správne konania, resp. vyšetrovacie úkony. Navrhované neodkladné opatrenie predstavuje dočasné riešenie, ktoré je nevyhnutné v záujme ochrany života a zdravia navrhovateľky a zabraňuje možnému skratovému a ohrozujúcemu konaniu povinného s fatálnym koncom. Zákaz priblíženia je preventívne opatrenie a povinného žiadnym spôsobom nezasiahne, pričom má bydlisko v inom meste. Bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí, že v prípade budúceho osobného kontaktu povinného s navrhovateľkou možno dôvodne predpokladať, že v takomto správaní bude povinný ďalej pokračovať, a možno predpokladať vznik ťažko napraviteľnej ujmy na živote a psychickom i fyzickom zdraví navrhovateľky. Preto je namieste mu uložiť povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke a zákaz navrhovateľku kontaktovať.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
15. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po ukončení konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie môže byť v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov strán sporu. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi stranami, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov strán je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
16. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického útoku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek útokoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej
alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012). Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Vo veciach fyzického násilia pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne a záznamov a rozhodnutí polície.
17. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Súd má po oboznámení sa s návrhom za to, že tento je dostatočne vecne odôvodnený, nakoľko navrhovateľka plne osvedčila nielen potrebu upraviť pomery strán sporu (dôvodnú obavu z násilného správania žalovaného - povinného), ale i nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej psychickej či fyzickej ujmy. Vydaním predmetného neodkladného opatrenia sa zabráni prípadnému útoku žalovaného, vzhľadom na jeho už vykonané psychické a fyzické útoky na navrhovateľku, čo vyplýva z navrhovateľkou opísaného doterajšieho správania sa žalovaného, verbálneho a fyzického ofenzívneho pôsobenia na psychiku a telesnú schránku navrhovateľky vyplývajúceho z priloženého Potvrdenie OO PZ Brezová pod Bradlom o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.07.2026 a Lekárskej správy zo dňa 10.07.2026. Súd má za osvedčené, že žalovaný bol preukázateľne riešený príslušným oddelením policajného zboru, bol dňa 08.07.2026 vykázaný zo spoločného obydlia, 14 dňová doba vykázania mu uplynula dňa 21.07.2026. Súd k vydaniu neodkladného opatrenia pristúpil z dôvodu navrhovateľkou preukázaného opakujúceho a stupňujúceho sa agresívneho správania povinného a najmä z dôvodu opakovaných vyhrážok fyzického ublíženia na zdraví navrhovateľky, a to aj po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou s deťmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že situácia dosiahla stupeň naliehavosti, ktorý si vyžaduje okamžitú úpravu pomerov zo strany súdu.
18. Keďže súd je povinný svojim rozhodnutím vyčerpať celý predmet konania, teda rozhodnúť o celom návrhu, dospel k záveru, že v posudzovanom prípade možno ustáliť, že navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snaží dosiahnuť uloženie zákazu priblíženia sa povinného k jej osobe, ktoré ohraničila vzdialenosťou 50 metrov. Z dôvodu, že v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť, navrhovateľka zákaz priblíženia presnejšie vymedzila s prihliadnutím na konkrétne situácie a okolnosti s výnimkou súdnych konaní, správnych konaní, resp. vyšetrovacích úkonov. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, má súd za to, že sa stotožnil s návrhom navrhovateľky na uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie kratšej ako 50 metrov, ktorú súd považoval za dostatočnú na vylúčenie fyzickej a verbálnej konfrontácie. Súd považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť uvedený zákaz v prípade vedenia prípadných súdnych konaní, resp. iných verejných konaní, správnych konaní resp. vyšetrovacích úkonov pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa účastníci stretnú. Obavu navrhovateľky skutkovo podporuje skutočnosť, že sa odsťahovala s deťmi zo spoločného obydlia od povinného, pričom navrhovateľka sa dôvodne obáva zverejniť miesto bydliska seba i maloletých detí, v snahe zabrániť akejkoľvek forme násilia zo strany povinného, ktorý sa násilím navrhovateľke opakovane vyhráža a jeho správaním by telesná alebo duševná psychická integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená alebo priamo narušená. Súčasne súd považoval za dôvodné uložiť povinnému, aby nekontaktoval navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronicky, ani inými prostriedkami, s výnimkou komunikácie v nevyhnutnom rozsahu týkajúcej sa spoločných maloletých detí, pričom táto komunikácia sa môže uskutočňovať výlučne písomne prostredníctvom e- mailu. Súd tak rozhodol z dôvodu, že komunikácia povinného s navrhovateľkou je výhražná, agresívna,
útočná, plná vyvolávania strachu, prejavov psychického násilia, a je spojená s hrozbami fyzického násilia, teda je ohrozujúca telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky. V nadväznosti na uvedené súd o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v zmysle návrhu navrhovateľky tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. tohto rozhodnutia, pričom súd trvanie neodkladného opatrenia časovo ohraničil a podľa § 330 ods. 1 CSP, určil že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený a to dočasne po dobu šiestich kalendárnych mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa domáhala uloženia predmetného neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, tzv. trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Súd modifikoval - obmedzil dobu, počas ktorej bude neodkladné opatrenie trvať. Nariadené neodkladné opatrenie je rozhodnutím dočasným, nakoľko jeho trvanie súd podľa § 330 odsek 1 CSP v tomto konkrétnom prípade obmedzil len na určený čas, t.j. na dobu šiestich mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy skutočnosť, že strany sporu sú rodičmi spoločných maloletých detí, a z toho vyplývajúcu starostlivosť o maloleté deti. Zároveň súd poukazuje na to, že hlavnou funkciou neodkladného opatrenia je rýchla spravidla dočasná úprava právnych a faktických pomerov strán sporu, a preto by neodkladné opatrenie len vo výnimočných prípadoch malo mať charakter trvalej úpravy pomerov medzi stranami. A to aj poukazom na to, že z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Súd sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení opiera o výsledky urýchleného dokazovania, spravidla nevykonáva dokazovanie výsluchom strán, vyjadreniami strán sporu a svoje rozhodnutie opiera o skutočnosti tvrdené a preukázané navrhovateľom. Súd má za to, že táto lehota je v súčasnej dobe postačujúca na to, aby bola poskytnutá neodkladná ochrana porušených a ohrozených práv navrhovateľky. Nariadeným neodkladným opatrením nebude zároveň zasiahnuté do práv povinného do takej miery, aby vznikla dôvodná pochybnosť o potrebe jeho nariadenia, a to z dôvodu významu práv navrhovateľky, ktorým sa jej poskytuje ochrana. Zároveň súd strany sporu v zmysle § 337 ods. 2 CSP vo výroku poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, ako aj návrh strany sporu o zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynie čas, na ktorý bolo nariadené. Vzhľadom na tvrdené a preukázané skutočnosti súd považuje uloženú dobu za primeranú na základné usporiadanie pomerov medzi stranami. Navrhovateľka môže podať opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ak by bolo potrebné aj po tejto dobe bezodkladne upraviť pomery.
19. Súd s ohľadom na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP nepristúpil k možnosti uloženia povinnosti stranám podať návrh vo veci samej.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže mala žalobkyňa vo veci plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd za čiastočný neúspech žalobkyne nepovažoval modifikovanie znenia neodkladného opatrenia súdom v časti obmedzenia trvania neodkladného opatrenia len na určený čas, nakoľko toto záviselo od posúdenia veci súdom. O výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 CSP.