Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/133/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej a JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX a otec A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -103 zo dňa 17. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -103 zo dňa 17. apríla 2026 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozsudkom vo výroku I. zaviazal matku maloletého prispievať na jeho výživu sumou 120,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa výživné platí k rukám otca, počnúc od 29.9.2025; výrokom II. uložil matke povinnosť splácať zameškané výživné za obdobie od 29.09.2025 do 17.04.2026 v celkovej výške 595,- Eur v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok; výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 16.02.2023 v časti o určení vyživovacej povinnosti matky na maloletého; výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd s poukazom na o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov, predovšetkým na strane maloletého, ktorého odôvodnené potreby sa vzhľadom na vek, štúdium na osemročnom gymnáziu a s tým súvisiace výdavky zvýšili. Zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od januára do apríla 2026 predstavoval sumu 3 328,24 Eur, pričom otec poukázal na zníženie svojho príjmu po ukončení ďalšieho pracovného pomeru vykonávaného na dohodu. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd ďalej preukázané pravidelné výdavky maloletého na dopravu, stravu, telefón, poistenie, ošatenie, hygienické potreby, školské pomôcky, záujmovú činnosť a ďalšie potreby súvisiace so štúdiom, avšak dospel k záveru, že otec nepreukázal také náklady, ktoré by presahovali sumu 250,- Eur mesačne. Na strane matky zistil, že po skončení rodičovskej dovolenky je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, jej príjem tvoril rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti, pričom prihliadol aj na jej pravidelné výdavky na bývanie, hypotekárny úver a zabezpečenie domácnosti, ako aj na skutočnosť, že žije v manželstve, v ktorom sa na finančnom zabezpečení rodiny má povinnosť podieľať sa aj manžel. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh otca je dôvodný len čiastočne, keď za primerané výživné vzhľadom na vek maloletého, jeho odôvodnené potreby a príjmové

možnosti matky považoval sumu 120,- Eur mesačne. Matku zároveň zaviazal uhradiť zameškané výživné vo výške 595,- Eur v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným, zmenil posledný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom v časti určenia vyživovacej povinnosti matky na maloletého a o trovách konania rozhodol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 3. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého, ktorá napadla rozsudok v časti určenia výživného a závislom výroku o zameškanom výživnom z dôvodov uvedených v , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jej vyživovaciu povinnosť určí vo výške 80,- Eur mesačne. Zároveň žiadala, aby po dovŕšení plnoletosti maloletého od 25.09.2028 bolo výživné poukazované priamo k rukám maloletého a nie k rukám otca. Uviedla, že je po skončení rodičovskej dovolenky evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nemá pravidelný príjem a stará sa o dve maloleté deti vo veku 6 a 3 rokov, pričom mladšia dcéra trpí zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú zvýšenú osobnú starostlivosť a obmedzujú jej možnosti zamestnať sa. Poukázala na prebiehajúce konanie o priznaní predĺženého rodičovského príspevku zo zdravotných dôvodov dieťaťa a k odvolaniu pripojila potvrdenie pediatra, podľa ktorého dcéra momentálne opakovane nemôže zo zdravotných dôvodov navštevovať materskú školu. Okresný súd uvedené skutočnosti pri určení výšky výživného dostatočne nezohľadnil. Zdôraznila tiež svoje pravidelné výdavky spojené s bývaním, hypotékou, zabezpečením domácnosti a starostlivosťou o dve maloleté deti, pričom poukázala na výrazne vyšší príjem otca, ktorý podľa zistení okresného súdu presahuje 3 300,- Eur mesačne. Výživné vo výške 120,- Eur mesačne považovala vzhľadom na svoje aktuálne možnosti za neprimerané a dlhodobo neudržateľné, pričom za reálne zodpovedajúce svojim možnostiam označila výživné vo výške 80,- Eur mesačne.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že nemá nové dôkazy ani návrhy na zmenu rozhodnutia okresného súdu a v celom rozsahu zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie.

5. Otec k odvolaniu matky uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí a navrhol, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, prípadne ho zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť matky určí vo výške 250,- Eur mesačne, ako navrhoval už v konaní pred súdom prvej inštancie. Konštatoval, že odvolanie matky neprináša žiadne nové rozhodujúce skutočnosti, keďže všetky okolnosti, na ktoré poukazuje, najmä jej evidencia na úrade práce, zdravotný stav mladšej dcéry, starostlivosť o ďalšie maloleté deti, ako aj jej rodinné a sociálne pomery, boli predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie a boli pri rozhodovaní zohľadnené. Namietal, že matka napriek tvrdeniam o nepriaznivej finančnej situácii po vyhlásení rozsudku dobrovoľne uhrádzala výživné vo výške 120,- Eur spolu so splátkou zameškaného výživného vo výške 10,- Eur mesačne, čo podľa neho preukazuje jej schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom okresným súdom. Matka žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorého pravidelný príjem predstavuje približne 2 500,- Eur mesačne, pričom hoci manžel nemá voči maloletému vyživovaciu povinnosť, jeho príjem ovplyvňuje ekonomické pomery domácnosti. Zdôraznil tiež, že samotná evidencia na úrade práce nepreukazuje neschopnosť plniť vyživovaciu povinnosť, keďže pri posudzovaní možností rodiča treba prihliadať aj na jeho pracovný potenciál, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti a možnosti uplatnenia na trhu práce. Matka disponuje úplným stredoškolským vzdelaním a má možnosť zvýšiť si kvalifikáciu alebo nájsť si vhodné zamestnanie, vrátane práce vykonávanej formou home office. Ďalej poukázal na pripravovanú novelu smerujúcu k zvýšeniu minimálneho výživného na približne 130,- Eur, z čoho vyvodzoval, že jeho pôvodný návrh na určenie výživného vo výške 250,- Eur mesačne nemožno považovať za neprimeraný. Rozhodujúcu časť nákladov na maloletého znáša výlučne on, pričom matka výšku ani opodstatnenosť týchto nákladov v konaní nespochybnila. 6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto ho v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil cez úpravu v , v spojení s . 7. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré

prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa . 8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu ( ). 9. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( ). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. 10. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

11. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z , , , , , , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. 12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie návrhu otca na zvýšenie výživného, a to z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je na výživu rodičov naďalej plne odkázané, ako aj z hľadiska schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Zistené skutočnosti následne správne porovnal s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 16.02.2023 a dospel k správnemu záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov, predovšetkým na strane maloletého, spočívajúcej vo zvýšení jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na vek, štúdium na osemročnom gymnáziu a s tým súvisiace pravidelné výdavky. Súčasne zisťoval a hodnotil príjmové, majetkové a osobné pomery oboch rodičov vrátane rozsahu osobnej starostlivosti otca o maloletého. Na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že sú splnené podmienky na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti matky, avšak nie v rozsahu navrhovanom otcom, keďže nebolo preukázané, že odôvodnené potreby maloletého odôvodňujú určenie výživného vo výške 250,- Eur mesačne. Primeranú výšku vyživovacej povinnosti matky preto správne ustálil na sume 120,- Eur mesačne. 13. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku matky, že okresný súd pri rozhodovaní dostatočne nezohľadnil jej osobné, rodinné a majetkové pomery. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že okresný súd sa podrobne zaoberal jej príjmovými pomermi po skončení rodičovskej dovolenky, zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, príjmami z rodičovského príspevku a prídavkov na deti, predchádzajúcim pracovným zaradením, pravidelnými výdavkami spojenými s bývaním a hypotekárnym úverom, ako aj skutočnosťou, že maloletému pravidelne sporí. Pri hodnotení jej pomerov prihliadol aj na to, že žije v manželstve, v ktorom na zabezpečení potrieb spoločnej domácnosti má povinnosť podieľať sa aj jej manžel. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu matky, že uvedené okolnosti zostali pri rozhodovaní opomenuté. 14. Pokiaľ matka v odvolaní opätovne poukazovala na zdravotný stav svojej mladšej dcéry a k odvolaniu pripojila potvrdenie pediatra, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že zdravotný stav mladšej dcéry si vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť matky, pričom túto okolnosť zohľadnil pri posudzovaní jej osobných a majetkových pomerov. Predložené potvrdenie nie je spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal. 15. Rovnako nemožno prisvedčiť odvolacej námietke matky, že určené výživné vo výške 120,- Eur mesačne nezodpovedá jej schopnostiam a možnostiam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri určení výšky výživného nevychádzal izolovane z pomerov matky, ale komplexne hodnotil pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby maloletého, ako aj rozsah osobnej starostlivosti otca, ktorý maloletému zabezpečuje každodennú starostlivosť. Súčasne neprijal návrh otca na určenie výživného vo výške 250,- Eur mesačne práve z dôvodu, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané také výdavky na maloletého, ktoré by takúto výšku výživného odôvodňovali. Za týchto okolností považuje odvolací súd záver okresného súdu o primeranosti výživného vo výške 120,- Eur mesačne za vecne správny.

16. Odvolací súd konštatuje, že odvolacia argumentácia matky predstavuje prevažne opakovanie tvrdení, ktoré boli predmetom dokazovania už pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení okresného súdu alebo odôvodniť odlišné právne posúdenie veci. Ani vyjadrenia ostatných účastníkov odvolacieho konania neobsahujú také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišný záver od záveru súdu prvej inštancie. 17. Pokiaľ matka v odvolaní navrhla, aby po dovŕšení plnoletosti maloletého bolo výživné poukazované priamo k jeho rukám, odvolací súd pre úplnosť uvádza, že predmetom odvolacieho prieskumu je správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Keďže okresný súd o tejto otázke nerozhodoval a nebola predmetom konania pred súdom prvej inštancie, nejde o odvolaciu námietku,

ktorá by mohla mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň dodáva, že nadobudnutím plnoletosti dieťaťa sa zo zákona mení osoba oprávnená prijímať výživné, a preto nie je potrebné, aby súd o tejto skutočnosti osobitne rozhodol. 18. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil podľa ako vecne správny; v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku ( ). 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle , aplikujúc , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.