Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61Ek/619/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 45 684 618, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO 47 255 706 proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. jazerom, o vymoženie príslušenstva vedenom súdnym exekútorom JUDr. Martinom Petrovičom, Exekútorský úrad Rožňava, Kósu-Schoppera 8, 048 01 Rožňava pod sp. zn. 413EX 192/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.04.2026 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.04.2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 07.04.2026, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 413EX 192/20 zo dňa 29.10.2025 vydané súdnym exekútorom JUDr. Martinom Petrovičom zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor dňa 29.10.2025 vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovanie majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške 73,80 eur.

3. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora (ďalej aj ako „námietky“) uviedol, že žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 413EX 192/20 zo dňa 29.10.2025 zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému. Oprávnený namietal nesprávnosť vydania napadnutého upovedomenia najmä z dôvodu nesprávnych/neúplných zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného a neúčelnosti zastavenia exekučného konania. Súdny exekútor vydal napadnuté upovedomenie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 24.03.2020. Okresný súd Banská Bystrica - pracovisko upomínacieho a exekučného konania poverením zo dňa 20.4.2020 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Podľa odbornej literatúry: Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného (bližšie pozri § 39). (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 380). Z oznámení - správ o majetku povinného vydaných

súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 Exekučného poriadku nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové pomery povinného. Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie z prostredia svojho exekútorského úradu. Z uvedeného nie je možné nijakým spôsobom skonštatovať a preukázať, kedy bol majetok povinného podliehajúci exekúcii (peňažná hotovosť a hnuteľný majetok) predmetom posledného zexekvovania a či došlo k vydaniu napadnutého upovedomenia pred uplynutím zákonnej lehoty 5 rokov. Vzhľadom na časový úsek začatia tohto exekučného konania povinný mohol nadobudnúť peňažnú hotovosť, resp. hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť relevantne exekvovateľný. Oprávnený mal za to, že z uvedených správ o majetku povinného nevyplýva, že súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najmä môže vylučovať fatálne následky viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného). Z uvedených správ o majetku povinného nevyplýva, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle ustanovenia § 40 Exekučného poriadku, ani predložil vyhlásenie o svojom majetku v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Rovnako v správach o majetku povinného súdny exekútor neuviedol, že použil donucovacie opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený mal za to, že by v danom prípade nebolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnenému nebolo zrejmé, prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladal, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou, však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle ustanovenia § 115 Exekučného poriadku, resp. podliehajúci exekúcii. Následne, všetok majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ustanovení § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplývalo, že súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného: požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to banku Revolut Bank UAB, so sídlom na adrese D. E. XXX, F., XXXXX, G. H., registračné číslo 304580906, kód FI 70700; vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného (táto zrejme nie je prázdna); požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, na základe akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť; požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to o odpoveď od prípadných zamestnávateľov povinného; vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného v sídle prípadného zamestnávateľa povinného; požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným; požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby, a to obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt; vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnený žiadal, aby súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, odôvodnil a preukázal, prečo uvedené navrhované úkony za účelom zistenia majetku povinného nevykonal.

4. Oprávnený poukázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.06.2025, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.12.2024, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.02.2025, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18.02.2025, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.05.2025, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.07.2025, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.07.2025 a uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.07.2025. Zároveň mal za zrejmé, že povinný uspokojuje svoje životné potreby. Zákonným predpokladom na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je vykonanie takého zisťovania majetkových pomerov povinného, na základe ktorého možno nepochybne vysloviť záver o tom, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený mal za to, že súdny exekútor v

dostatočnom rozsahu nepreukázal splnenie zákonných podmienok ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, aby bolo toto exekučné konania z dôvodu, že pri exekúcii na majetok povinného sa do 5 rokov nepodarilo zistiť majetok. Prípadné zamietnutie námietok proti napadnutému upovedomeniu a právoplatné zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku bez dostatočného zistenia aktuálnych majetkových pomerov povinného by bolo predčasné a nezákonné. Oprávnený tiež považoval zastavenie tohto exekučného konania za neúčelné, nakoľko síce uplynula „doba bezúspešnosti“ konania (t. j. v stanovenej lehote 5 rokov nebol zistený nový majetok ani dosiahnutý výťažok), ale v blízkej dobe môže (na základe predchádzajúceho zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej pohľadávky, pretože pohľadávka oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky (najmä po vykonaní zistení, ktoré uviedol oprávnený vyššie, alebo aj zrážkami zo mzdy, účtu v banke atď.) a naopak, uspokojenie pohľadávky oprávneného bude pravdepodobne bezúspešné práve v prípade zastavenia exekúcie a nutnosti iniciovania nového exekučného konania. (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 391). Je úlohou aj Okresného súdu Banská Bystrica

- pracovisko upomínacieho a exekučného konania v konkrétnom prípade posúdiť, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj zohľadnenie oprávnených záujmov oprávneného, lebo v prípadne zastavenie exekúcie sa môže zhoršiť jeho postavenie vo vzťahu k povinnému, napr. strata poradia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v prípade vedenia viacerých exekúcii voči povinnému alebo premlčanie prejudikovaného nároku. Taktiež oprávnený mal za to, vzhľadom na vek povinného, že majetkové pomery povinného nie sú také, resp. nebudú také, že by exekúciu bolo možné a nutné zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, sp. zn. 413EX 192/20 zo dňa 29.10.2025 a žiadal, aby súd podaným námietkam vyhovel, upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že boli vykonané aj úkony súčinnosti aj s príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bolo zistené, že povinný je poberateľom prídavkov na maloleté deti vo výške 120,- eur mesačne (60,- eur na jedno dieťa). Povinný okrem uvedených prídavkov na deti poberá aj rodičovský príspevok na maloleté dieťa aktuálne vo výške 351,80 eur mesačne od 05.07.2023. Štátne sociálne dávky sú vyplácané na účet. Nie je chybou exekútora, že štátne sociálne dávky sú nepostihnuteľné exekúciou, pričom je zjavné, že pri inej právnej úprave by v danom prípade mohlo dôjsť k vymoženiu pohľadávky. Uvedené informácie boli oprávnenému doručené v rámci podania správy o stave exekúcie. Napriek uvedeným skutočnostiam oprávnený počas exekúcie nedal exekútorovi žiadne iné pokyny pre zistenie majetku povinného podľa § 59 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený zároveň neponúkol exekútorovi zloženie preddavku na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, v prípade, že by skutočne mal záujem na ich vykonaní. Povinný bol vyzvaný na podanie vyhlásenia o majetku a predvolávaný na exekútorský úrad ešte v roku 2020. Napriek uvedenému žiadnym spôsobom nereagoval. Použitie donucovacích opatrení podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku je fakultatívne a nemá smerovať k vymoženiu vymáhaného nároku. V prípade, že súd exekúciu zastaví, súdny exekútor si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 60 eur + DPH 23% - 13,80 eur, spolu: 73,80 eur. Súdny exekútor tiež uviedol, že oprávnený vedie proti povinnému na jeho exekútorskom úrade aj ďalšie dve exekúcie, z ktorých bola už predošlá pod č. 413EX 176/2020 taktiež zastavená, kde sa oprávnený proti upovedomeniu o zastavení exekúcie taktiež odvolal. Uvedené považoval súdny exekútor zo strany oprávneného iba za účelové odďaľovanie času, nakoľko sú proti nemu už vedené iné exekúcie od exekútorov, kde neplatí ani súdom priznané trovy exekúcie pri jej zastavení.

6. Súd preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora ako aj ďalší spisový materiál a dospel k nasledujúcim zisteniam. Súd v prvom rade uviedol, že účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Do zoznamu majetku zahrnie súdny exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa však môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku majetok obsahuje (povinný nie je nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné zexekvovať. Aj v takomto prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - „nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou“, keďže vyššie citované ust. § 61n ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť) a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného (absolútnu nemajetnosť). Pokračovať v exekúcii možno len pri zistení majetku či príjmov, ktoré je možné zexekvovať a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov fyzickej osoby nezistí žiadny takýto majetok či príjmy a od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku uplynulo 5 rokov, je povinný postupovať v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

7. Súd ďalej poukázal na ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Ak je podkladom na exekúciu exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti a predajom podniku. Spôsob, ktorým sa exekúcia vykoná, určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorého úlohou je s ohľadom na majetkové pomery povinného zvoliť taký spôsob vykonania exekúcie, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor je v zmysle ust. § 59 ods. 1 Exekučného poriadku povinný pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykonať potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. V zmysle vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súdny exekútor zisťuje majetok povinného najmä prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť s nasledujúcou prioritou: a) účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, b) nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, c) evidencie Sociálnej poisťovne, d) pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, e) obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, f) vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel, g) iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor je povinný lustrovať majetok povinného primárne prostredníctvom elektronických prostriedkov v dostupných registroch, resp. prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť. Podrobnejšie zisťovanie majetku povinného súdnym exekútorom Exekučný poriadok, ani neupravujú a v tejto súvislosti ani neukladajú súdnemu exekútorovi žiadne ďalšie povinnosti. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného ako aj určenie spôsobu vykonanie exekúcie patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý musí v každom individuálnom prípade zvážiť, či je hospodárne a efektívne (aj vzhľadom k výške vymáhanej povinnosti) vykonať aj ďalšie (fyzické) zisťovanie majetku povinného, napr. v mieste bydliska povinného, prípadne na inom mieste.

8. Zo zoznamu úkonov, ktoré súdu predložil súdny exekútor, vyplýva, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie vykonával pravidelne lustrácie majetku povinného, a to lustráciu účtov v súčinnosti s bankami, lustráciu nehnuteľností v súčinnosti s katastrom nehnuteľností, lustráciu motorových vozidiel a lustráciu v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou všetko s negatívnym výsledkom. Súd mal tiež za preukázané, že povinný bol súdnym exekútorom predvolaný do sídla exekútorského úradu za účelom podania vyhlásenia o jeho majetku, avšak povinný si túto zásielku v odbernej lehote neprevzal. Z predloženej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 28.05.2020 vyplývalo, že povinný v tom čase poberal rodičovský príspevok od 01.06.2019 do doby trvania podmienok naposledy v sume 270,- eur mesačne a tiež prídavok na dieťa od 01.06.2019 do doby trvania podmienok naposledy v sume 24,95 eur mesačne. V prípade týchto príspevkov sa však jedná o sociálne dávky, ktoré v zmysle ust. § 111 ods. 2 Exekučného poriadku nepodliehajú exekúcii, a preto ich súdny exekútor nemohol zexekvovať.

9. Súd konštatoval, že súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku a v rozsahu, v akom mu to

ukladá Exekučný poriadok a ., no napriek tomu sa mu nepodarilo zistiť žiadnu existenciu majetku či príjmu povinného, ktorý bolo možné zexekvovať v predmetnej exekúcii a ktorý by postačil aspoň na úhradu trov súdneho exekútora. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať vo svojom obydlí hnuteľný majetok podliehajúci exekúcii je ničím nepodložené a ide len o subjektívnu domnienku oprávneného, na základe ktorej nemožno dospieť k záveru, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo v predmetnej veci zo strany súdneho exekútora vydané nedôvodne, resp. predčasne. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že spôsob, akým bude exekúcia vedená a aké ďalšie úkony nad rámec toho čo mu ukladá Exekučný poriadok a vykoná, určuje súdny exekútor podľa okolností konkrétneho prípadu. Skutočnosť, že súdny exekútor nežiadal o súčinnosť tretie osoby a nevykonal osobné zisťovanie hnuteľného majetku povinného v mieste jeho bydliska, tak ako to uviedol oprávnený v námietkach, nespôsobuje nezákonnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie. Súdny exekútor pri zisťovaní majetku povinného prihliadne na pokyny oprávneného, len ak sú pre zistenie majetku povinného potrebné a ak si ich uskutočnenie nevyžaduje náklady vo výške neprimeranej k výške vymáhanej povinnosti. Osobné zisťovanie hnuteľného majetku povinného súdny exekútor vykonáva spravidla len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie.

10. K tvrdeniu oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, súd uviedol, že nemožno vylúčiť, že povinný mal, resp. má k dispozícii peňažné prostriedky, ktorými je schopný uhradiť vymáhaný nárok alebo jeho časť. Pokiaľ však tieto finančné prostriedky povinný neeviduje (napr. v banke), súdny exekútor nemá možnosť získať o nich vedomosť a postihnúť ich v predmetnej exekúcii.

11. K námietke oprávneného, že súdny exekútor nepristúpil k použitiu donucovacieho opatrenia, súd uviedol nasledovné. S účinnosťou od 01.04.2023 došlo k zavedeniu inštitútu donucovacích opatrení, ktoré majú slúžiť účelu vynútenia splnenia uloženej povinnosti a ktorých základnou funkciou je predovšetkým funkcia prevenčná, nakoľko majú pôsobiť preventívne a až po nesplnení dotknutej povinnosti nastupuje funkcia represívna. Donucovacie opatrenia majú slúžiť na vynútenie a upevnenie súdnej autority, vrátane autority exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je v právnom štáte súčasťou súdnej moci, a tým majú viesť k rýchlemu a efektívnemu plneniu povinností povinných osôb v exekučnom konaní a súčasne k rýchlej a účinnej ochrane práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb, najmä k rýchlemu, hospodárnemu a efektívnemu vymoženiu nárokov vymedzených v exekučnom titule. Bolo potrebné zdôrazniť, že uloženie donucovacieho opatrenia musí byť účelné, t. j. je možné ho uložiť len v prípade, ak možno predpokladať, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu dotknutej povinnosti, a to za súčasného splnenia zákonných podmienok upravených Exekučným poriadkom. Uloženie donucovacieho opatrenia či už súdom alebo povereným súdnym exekútorom v rámci výkonu exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného má byť prostriedkom ultima ratio, krajným a výnimočným prostriedkom, ktorým sa má povinný donútiť k výkonu splnenia povinnosti jemu v rámci výkonu exekúcie uloženej, avšak len v prípade, ak všetky ostatné prostriedky zlyhali, teda že exekúciu nemožno bez splnenia predmetnej (uloženej) povinnosti vykonať, či v nej ďalej pokračovať. Má tak ísť o prostriedok, ktorého uloženie má sledovať konkrétny cieľ, ktorým však nie je a nemôže byť uľahčenie činnosti súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Súd poukázal na skutočnosť, že donucovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý súdny exekútor môže, ale nemusí využiť. Je na súdnom exekútorovi, ktorý je štátom splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, aby určil akým spôsobom bude exekúcia vykonaná a aké prostriedky k vynúteniu splnenia povinnosti, ktorá je predmetom výkonu exekúcie, použije. Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdnemu exekútorovi v období piatich rokov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bolo by kontraproduktívne ukladať povinnému peňažnú pokutu, ktorá by s dôvodným presvedčením nebola taktiež vymožená. Uloženie donucovacieho opatrenia vo

forme peňažnej pokuty by bolo s ohľadom na majetkové pomery povinného neprimerané a neviedlo by k splneniu vymáhanej povinnosti, skôr k väčšiemu zadlženiu povinného.

12. Súd ďalej považoval za irelevantné aj tvrdenie oprávneného o možnosti budúceho nadobudnutia majetku alebo získania príjmov povinným, ktorými by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená. Povinnosť súdneho exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vzniká, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby nezistil majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a to do piatich rokov od začatia exekúcie (t. j. od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Zákon teda súdnemu exekútorovi neumožňuje rozhodnúť sa či vydá alebo nevydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ale táto povinnosť je stanovená obligatórne slovným spojením „vydá upovedomenie“. Pri naplnení stanovených podmienok je tak súdny exekútor povinný zastaviť exekúciu, a to bez ohľadu na potencionálnu možnosť získania majetku, resp. príjmov zo strany povinného v budúcnosti.

13. Súd konštatoval, že zo strany oprávneného nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti porušil svoje povinnosti a k využitiu ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pristúpil nedôvodne. Súd mal za to, že súdny exekútor postupoval správne, keď po uplynutí lehoty 5 rokov od začatia exekúcie, t. j. odo dňa 20.04.2020, kedy mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pristúpil dňa 29.10.2025 k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko sa mu napriek vykonaným lustráciám nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že v danej veci nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné námietkam oprávneného vyhovieť a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušiť, a preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 413EX 192/20 zo dňa 29.10.2025, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Martin Petrovič, zamietol.

14. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61n ods. 1 písm. d), § 61n ods. 3 a § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

15. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia oprávnený v celom rozsahu nesúhlasí, pričom podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu spočíva podľa oprávneného najmä v nesprávnom posúdení zistení súdneho exekútora ohľadne majetku povinného. Z oznámení - správ o majetku povinného vydaných v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie z prostredia svojho exekútorského úradu. Tieto zistenia nemôžu nijakým spôsobom potvrdzovať úplné majetkové pomery povinného. Z uvedených správ o majetku povinného rovnako nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom exekučnom konaní voči nemu, resp. o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému. Podstatnou úlohou súdneho exekútora je vykonať také úkony voči povinnému, alebo voči jeho majetku, ktoré by viedli k čo najrýchlejšiemu a čo najefektívnejšiemu vymoženiu nároku oprávneného. Z dostupných podkladov si súdny exekútor túto úlohu nesplnil a to zrejme len z dôvodu hospodárnosti konania. Nakoľko zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia exekútorského úradu boli negatívne, tak jedinou možnosťou na vymoženie uplatneného nároku je výkon exekúcie zaistením peňažnej hotovosti u povinného, alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného. Tieto úkony súdny exekútor neurobil. Oprávnený mal za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom, mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Ak si exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov, ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania

vyberali. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdny exekútori tí poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Náhodné prideľovanie exekúcií sa zaviedlo aj z dôvodu lepšej dostupnosti a skrátenie vzdialenosti medzi súdnym exekútorom a povinným. Týmto došlo aj k zníženiu nákladov spojených s vedením exekúcie a lepšej komunikácií medzi súdnym exekútorom a povinným. To, že podľa § 59 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2.000,- eur a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod. Ten istý následok vyplýva aj z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a teda, že poradie zisťovania majetku osobami povinnými poskytnúť exekútorovi súčinnosť nemá vplyv na povinnosť exekútora zisťovať aj iný majetok povinného, inými spôsobmi, ak je to v záujme vymoženia pohľadávky oprávneného a primeraného postihnutia majetku povinného.

16. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa odbornej literatúry exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Súdnemu exekútorovi, ale aj Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania by malo byť z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania pri prípadoch s obdobným skutkovým základom neodôvodňuje nemajetnosť povinného len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, ale aj ďalšie úkony súdneho exekútora. Tu oprávnený uviedol extenzívny odkaz na rôzne rozhodnutia tunajšieho súdu, pričom sťažnostný súd osobitne dodáva, že niektoré z nich sa ani len netýkali skutkového stavu prejednávanej veci. Oprávnený mal za to, že z napadnutého uznesenia a správ o majetku povinného nevyplýva, že: súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najmä môže vylučovať fatálne následky, viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného); by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle ust. § 40 Exekučného poriadku, ani predložil vyhlásenie o svojom majetku v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku; kedy došlo k zisťovaniu peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku v mieste bydliska povinného; súdny exekútor použil donucovacie opatrenia v zmysle ust. § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený namieta, že počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie súpisom a následným predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/ spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije, resp. v jeho domácnosti nachádza. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou, však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie v zmysle ust. § 115 Exekučného poriadku, resp. podliehajúci exekúcii. Následne, všetok majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ust. § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného (táto zrejme nie je prázdna); požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, na základe akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť; požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným; požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby, a to obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt; požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to o odpoveď od prípadných zamestnávateľov povinného; vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného v sídle prípadného zamestnávateľa povinného; požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to banku Revolut Bank UAB, so sídlom na adrese D. E. XXX, F., XXXXX,

G. H., registračné číslo 304580906, kód FI 70700; vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnený žiada, aby súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, odôvodnil a preukázal, prečo uvedené navrhované úkony za účelom zistenia majetku povinného nevykonal. S poukazom na uvedené oprávnený podáva sťažnosť voči uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 07.04.2026, sp. zn. , žiada, aby súd uznesenie zo dňa 07.04.2026, sp. zn. zrušil a aby pokračoval v konaní podľa podaného návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami oprávneného uvedené v sťažnosti v celom rozsahu. Oprávnený svojim konaním len odďaľuje rozhodovanie vo veci a snaží sa vyhnúť povinnosti platiť vzniknuté trovy konania, ktoré neplatia ani v prípadoch, že exekúcia je zastavená z iných dôvodov ako pre zistenú nemajetnosť povinného. S ohľadom na uvedené navrhuje, aby súd potvrdil rozhodnutie a priznal odmenu exekútorovi v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím vo veci.

18. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

19. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

20. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

21. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

22. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

23. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

25. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak sťažnostný súd považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

27. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd len skutočne nad rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj sťažnostný súd konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. In aliis verbis, vychádzame z vyvrátiteľnej domnienky, že súdny exekútor pri zisťovaní majetku vynaložil nevyhnutné úsilie, no bezvýsledne, pričom spochybniť tento záver možno poukazom na konkrétny majetok, nie domnienkami o jeho existencii.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Rozhodujúci je aktuálny stav a exekúciu nie je možné viesť len preto, že oprávnený očakáva zmenu majetkových pomerov v budúcnosti. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je zastaviť exekúciu, ktorá je neperspektívna, v rámci ktorej je vymoženie pohľadávky vysoko nepravdepodobné, pretože jej ďalšie vedenie by malo pre povinného neprimerane nepriaznivé následky. Vedenie tzv. preventívnych exekúcii v domnení, že pohľadávka sa (možno) niekedy v budúcnosti vymôže, je neprípustné. To by bolo v rozpore so základnými zásadami exekučného konania ako je zásada primeranosti a suficiencie (§ 64 Exekučného poriadku). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len

v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti, ktorej niektoré časti sa ani nevzťahujú na prejednávanú vec (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že tento nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi, kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného, sťažnostný súd udáva, že s týmto názorom oprávneného možno súhlasiť. Je však v záujme oprávneného za predpokladu, ak má tento vedomosť o existujúcom hnuteľnom majetku povinného, aby o uvedenej skutočnosti súdneho exekútora informoval v záujme efektívneho vedenia exekúcie a možného uspokojenia pohľadávky oprávneného. Nejde vo svojej podstate o prechod dôkazného bremena, ale o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie.

29. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého plnenia, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

30. Na záver sťažnostný súd k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach uvádza, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak oprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd nie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň treba uviesť, že citované rozhodnutia sú založené na skutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností v predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných veciach.

31. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné či nedôvodné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

32. Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.04.2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.