Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-63-2026.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Subarea
7Co/63/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., právne zastúpená: JUDr. Mária Vančová, advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 84, Nitra, IČO: 505 25 191, proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 36C/49/2026-13 zo dňa 25. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í takto:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým:
- odporcovi ukladá povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom a správnom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch a s výnimkou času na prevzatie a odovzdanie maloletých detí.
II. Odvolací súd odporcu p o u č u j e, že môže podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobnej výkonom neodkladného opatrenia.
III. Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti odporcovi v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj skutočnosťami osvedčenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodne podaný . 1.1. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na obsah podaného návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi nariadi zákaz priblíženia k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 m, s výnimkou konania pred orgánmi verejnej moci v rámci priestupkového konania, trestného konania alebo súdneho konania a s výnimkou času určeného súdom na prevzatie a odovzdanie maloletých detí. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že odporca je jej bývalý partner, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a majú spolu dve maloleté deti, ktoré sú zverené do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je fyzické napadnutie navrhovateľky odporcom už počas tehotenstva, potom dňa 05.01.2022, 15.01.2023 a 14.11.2025, o čom predložila lekárske správy a potvrdenia o podaní oznámenia o podozrení zo spáchania priestupku na OO PZ Zlaté Moravce. Dôvodila, že správanie odporcu pod vplyvom návykových látok a alkoholu je nevyspytateľné, preto sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia zákazu priblíženia. Zdôraznila, že na základe fyzických napadnutí má navrhovateľka obavu pred ďalšími útokmi a neodkladné opatrenie zákazu priblíženia navrhuje preto, že chce žiť v kľude aj so svojimi deťmi a tiež, aby bola chránená jej telesná i duševná integrita. 1.2. Súd prvej inštancie poukázal na obsah priložených listín, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka bola ošetrená v zdravotníckom zariadení v dňoch 05.01.2022 a 15.01.2023 po fyzickom napadnutí odporcom s dobou liečenia od 3 do 7 dní, bez vystavenia práceneschopnosti a so záverom ľahkého úrazu. Z potvrdenia OO PZ v D. E. zo dňa 14.11.2025 vyplýva, že žalobkyňa vykonala ústne oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku podľa zákona o priestupkoch vo veci napadnutia bývalým druhom pred materskou školou v D. E.. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, teda zákaz priblíženia, podala navrhovateľka osem mesiacov po poslednom fyzickom napadnutí. V tomto kontexte poznamenal, že navrhovateľka neosvedčila hrozbu konkrétnej bezprostrednej ujmy, ktorá by jej hrozila v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia, pričom takúto hrozbu ani v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila a chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť. Je jednou zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Strach navrhovateľky súd prvej inštancie vnímal, avšak strach nezakladá potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Aplikácia uvedeného inštitútu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g) i h) CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. 1.3. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie prijal záver, že navrhovateľka neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a to tým, že neosvedčila naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery strán sporu (dôvodnú obavu z potencionálne násilného správania odporcu), ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a ani potrebu ochrany a zásahu do práv osoby, voči ktorej má byť nariadené. Uviedol, že návrh nie je dostatočne konkrétny, aby súd osvedčil neodkladnú úpravu pomerov, naliehavosť a nevyhnutnú potrebu ochrany pred odporcom. I keď navrhovateľka predložila potvrdenie OO PZ, súdu prvej inštancie z neho nevyplývalo, ako bola vec ďalej riešená, pričom od jeho podania ubehlo 7 mesiacov. Samotné oznámenie samé osobe neosvedčilo naliehavosť potreby navrhnutej bezodkladnej úpravy. Pre nedostatočne odôvodnený návrh a absenciu dôkazov osvedčujúcich, že konaním odporcu dochádza k ohrozovaniu telesnej či duševnej integrity navrhovateľky, súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP a neosvedčenie skutočností uvedených v návrhu viedlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V závere uviedol, že nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania, pretože ich navrhovateľke kvôli zamietnutiu návrhu priznať nemohol a odporca nemá o návrhu vedomosť, keďže sa mu rozhodnutie v prípade zamietnutia ani nedoručoval.
2. Proti uvedenému uzneseniu podala písomne, v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanému návrhu v celom rozsahu vyhovuje, a teda vydá rozhodnutie, v ktorom odporcovi uloží povinnosť nepriblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou konania pred orgánmi verejnej moci v rámci priestupkového konania, trestného konania alebo súdneho konania a s výnimkou času určeného súdom na prevzatie a odovzdanie maloletých detí, resp. žiadala, aby odvolaní súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil plynutie času od posledného incidentu zo dňa 14.11.2025, ako dôkaz o tom, že potreba ochrany už pominula alebo neexistuje. Takýto záver považuje v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a povahou medziľudských vzťahov poznačených domácim násilím. Dlhodobý strach navrhovateľky a stupňujúca sa dynamika správania odporcu, nie sú vyhasínajúcou hrozbou. Skutočnosť, že navrhovateľka po poslednom fyzickom napadnutí pri materskej škole a následnom obťažovaní (vyzváňanie na zvonček, hádzanie kameňov do okna) nezaznamenala otvorený fyzický konflikt priamo v posledných týždňoch pred podaním samotného návrhu, neznamená zánik hrozby. Uviedla, že žije v permanentnom strese a strachu. Absencia každodenných útokov v poslednom období je dôsledkom toho, že sa navrhovateľka maximálne izoluje, bojí sa chodiť von sama a strachuje sa o svoju bezpečnosť i bezpečnosť maloletých detí. Namietala, že súd prvej inštancie úplne opomenul, že ide o dlhodobý vzťah poznačený opakovaným fyzickým a psychickým násilím v rokoch 2022, 2023 a 2025, pričom odporca vykazuje nevyspytateľné správanie pod vplyvom návykových látok a alkoholu. Konkrétne dátumy (05.01.2022, 15.01.2023 a 14.11.2025), ktoré súd uviedol vo svojom odôvodnení uznesenia, nie sú výlučnými dátumami, kedy malo zo strany odporcu dôjsť k násiliu voči navrhovateľke,
a teda je záver súdu, že odporca navrhovateľku len trikrát fyzicky napadol nepresný. Pri všetkých troch dátumoch šlo o príkladné dátumy, ktoré navrhovateľka vedela priamo uviesť aj dátumovo, nakoľko k nim disponovala lekárskymi správami, resp. potvrdeniami o podaní oznámenia, ktoré súdu predložila pri podaní návrhu ako dôkaz. Násilie zo strany odporcu trvá dlhodobo už niekoľko rokov. 2.1. V závere zdôraznila, že súd prvej inštancie správne uviedol, že pri neodkladnom opatrení netreba nárok preukázať, ale postačuje jeho osvedčenie, a že vo veciach fyzického násilia možno spravidla vychádzať z tvrdení navrhovateľa a záznamov a rozhodnutí polície. Napriek tomu však súd uplatnil na navrhovateľku excesívnu dôkaznú povinnosť. Navrhovateľka predložila lekárske správy z ošetrení v rokoch 2022 a 2023 preukazujúce fyzické napadnutia s dobou liečenia a potvrdenie o ústnom oznámení o podozrení zo spáchania priestupku zo dňa 14.11.2025. Namietala konštatovanie súdu, že z potvrdenia o oznámení nevyplýva, ako bola vec ďalej riešená, avšak preniesť dôkazné bremeno a zodpovednosť za ďalší úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, či v priestupkovom konaní na ňu, ako obeť domáceho násilia, považuje navrhovateľka za nesprávne a nezákonné. Bránila sa tým, že si splnila svoju povinnosť tvrdenia a osvedčenia tým, že predložila listinné dôkazy o útokoch a ak súd označil takto popísané a doložené skutočnosti za nedostatočné na preukázanie hrozby ujmy, popiera tým samotný zmysel § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorého primárnym účelom je eliminovať kontakt medzi osobami, práve na účely ochrany pred násilím, prenasledovaním a obťažovaním.
3. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje § 326 CSP. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
9. Navrhovateľka sa podaným návrhom voči odporcovi domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, obsahom ktorého boli dôvody uvedené v ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, pričom kvalitatívne požiadavky na
osvedčenie rozhodujúcich skutočností, budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. V predmetnej veci navrhovateľka túto potrebu osvedčila lekárskymi správami zo dňa 05.01.2022 a 15.01.2023 (č. l. 3 spisu) a tiež potvrdením OR PZ v H., pracovisko OO PZ D. E. zo dňa 14.11.2025, o oznámení priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, vo veci napadnutia jej osoby zo strany odporcu (č. l. 4 spisu).
10. Odvolací súd v prejednávanej veci zohľadnil, že incidenty, ktoré navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala a priloženými listinami osvedčila, sa udiali v minulosti v rokoch 2022, 2023 a 2025. Z uvedeného časového intervalu však vyplýva, že odporca sa voči navrhovateľke už dlhodobo správa agresívne, čo pretrváva opakovane v priebehu niekoľkých rokov, čo u navrhovateľky môže vyvolávať pretrvávajúci strach o svoju bezpečnosť a o bezpečnosť ich maloletých detí. Práve takýto stav si vyžaduje okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom bude zamedzenie toho, aby sa odporca voči navrhovateľke na stanovenú vzdialenosť priblížil, správal sa agresívne, vyhrážal sa jej zabitím (tak ako to v minulosti mal už urobiť) a vykonal akýkoľvek násilný, fyzický či verbálny atak voči jej osobe. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) alebo h) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Postačuje teda hrozba ohrozenia, ktorá nemusí byť v čase nariadenia neodkladného opatrenia naplnená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa v žiadnom prípade nemusí osvedčovať až taká intenzita ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa, odôvodňujúca začatie trestného stíhania osoby, voči ktorej návrh smeruje (Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, 2026, s. 802-816, P. Giertl). Navrhovateľka v podanom návrhu dostatočne a zrozumiteľne opísala skutočnosti, ktoré v nej vyvolávajú pretrvávajúci strach z dôvodu, že odporca ju niekoľkokrát napadol pod vplyvom omamných látok, opakovane žiadal peniaze a násilne sa správal aj v prítomnosti ich maloletých detí. Práve v dôsledku tohto stavu bola navrhovateľka nútená niekoľkokrát zmenil svoje bydlisko. Záver o tom, že súd je povinný poskytnúť ochranu v prípade, ak sa odporca voči navrhovateľovi správa násilným spôsobom, vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/120/2023 zo dňa 26.10.2023, v ktorom sa uvádza, že „obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom tu je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana“.
11. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 35P/37/2026 odvolací súd zistil, že v správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H., oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 28.04.2026 (č. l. 21 spisu) maloletá I. F. uviedla, že: „otec (odporca) sa k matke (navrhovateľke) správal nevhodne, škaredo jej nadával a fyzicky ju napádal pred deťmi, čo je dôvod, prečo k nemu deti nechcú chodiť. Maloleté dcéra I. uviedla, že sa viackrát stalo, že otec (odporca) bol pod vplyvom alkoholu a následne sa správal nevhodne. Uviedla, že deti fyzicky nenapádal, avšak matku (navrhovateľku) áno“. Obsahom tohto spisu je aj záznam zo stretnutia rodičov spísaným na Okresnom súde Nitra zo dňa 05.06.2026, kedy odporca sám uviedol, že bol na liečení kvôli alkoholu. (č. l. 26 rub, spisu).
12. Vzhľadom na vyššie osvedčené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že konanie odporcu sa javí ako násilné správanie voči navrhovateľke, pretože existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený zdravie, život, telesná a duševná integrita alebo bezpečnosť navrhovateľky o to viac, že odporca sa podľa tvrdenia navrhovateľky správe nevyspytateľne a to aj v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov. Keďže toto konanie zároveň vzbudzuje u navrhovateľky dôvodnú obavu z napadnutia alebo z iného zásahu do jej telesnej či duševnej integrity, odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci existuje potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, aj napriek tomu, že podľa tvrdenia navrhovateľky k poslednému napadnutiu došlo v novembri 2025.
13. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhovateľka sa od posledného napadnutia odporcom maximálne izoluje, bojí sa chodiť von sama, preto aj keď od novembra 2025 nedošlo k otvorenému
konfliktu, jeho hrozba existuje. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že primárnym účelom nariadeného neodkladného opatrenia je zabrániť akejkoľvek forme násilného správania odporcu voči navrhovateľke. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti ako aj preventívny účel neodkladného opatrenia odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávane a návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyhovel. Odvolací súd sa však nestotožnil s návrhom navrhovateľky, aby sa odporca nepribližoval k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Takto určená vzdialenosť je neprimerane veľká a v reálnom živote môže medzi dotknutými osobami spôsobovať problémy, keď odporca ani nemusí vedieť, že navrhovateľka sa nachádza od neho vo vzdialenosti menšej ako 50 metrov, pričom preukazovanie takejto skutočnosti je náročné. Preto odvolací súd považuje za adekvátne stanoviť vzdialenosť, na ktorú sa odporca nesmie priblížiť k navrhovateľke nie menšiu ako 20 metrov. Takto určená vzdialenosť je vyhovujúca jednak pre ochranu telesnej integrity navrhovateľky a zároveň pre jej dodržanie zo strany odporcu. Na dodržanie uvedenej vzdialenosti sa však vzťahuje výnimka v prípadoch, kedy odporca realizuje styk so svojimi maloletými deťmi. V týchto prípadoch môže dôjsť k bližšej vzdialenosti medzi navrhovateľkou a odporcom, avšak iba na nevyhnutnú dobu, nutnú k odovzdaniu a prevzatiu si maloletých detí.
14. Odvolací súd zároveň nestanovil časový limit doby trvania neodkladného opatrenia vo veci týkajúcej sa nepribližovania sa odporcu k navrhovateľke. Neodkladné opatrenie v tomto prípade má povahu rozhodnutia vo veci samej a predstavuje možnosť trvalej úpravy právneho vzťahu medzi sporovými stranami, a preto navrhovateľke nenariadil povinnosť podávať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Keďže v danom prípade má nariadenie neodkladného opatrenia povahu rozhodnutia vo veci samej, nemusí na toto konanie nadväzovať konanie vo veci samej. Ak pominú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší (§ 334 CSP).
15. Keďže odvolací súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 CSP), poučil odporcu tak ako mu to ukladá ust. § 337 ods. 1, 2 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej (výrok II.)
16. Z dôvodu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo jeho povinnosťou v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodnúť o trovách celého konania. Nakoľko odvolací súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a navrhovateľka bola plne úspešná, odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal navrhovateľke voči odporcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).