Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/520/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast. zákonnou zástupkyňou: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX G., právne zast. H. E. I. J., advokátka, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, IČO: 46359231, o vymoženie výživného s prísl., vedenej súdnym exekútorom: K. L., so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 1408/58, 905 01 Senica, IČO: 34049231, pod sp. zn. 134EX 180/25, o sťažnosti oprávnenej zo dňa 21.11.2025 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 06.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávnenej zo dňa 21.11.2025 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 06.11.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 25.02.2025, v spojení s jeho opravou zo dňa 03.03.2025 a 04.03.2025, domáhala od povinného vymoženia výživného prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2016, vykonateľnosť dňa 16.01.2017, a exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 06.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2024, vykonateľnosť dňa 16.07.2024 (ďalej spolu ako „exekučné tituly“ ).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 05.03.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi K. L., so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 1408/58, 905 01 Senica, IČO: 34049231 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 134EX 180/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 05.03.2025. Jeho doručením sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 07.05.2025 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2025, spolu s jeho prílohami, a to: Plnomocenstvo zo dňa 03.04.2025, uznesenie Okresnej prokuratúry Skalica sp. zn. -6 zo dňa 22.09.2023, sťažnosť zákonnej zástupkyne oprávnenej voči uzneseniu podľa § 197 ods. 1 písm. d) zo dňa 07.08.2023, uznesenie OR PZ Skalica ČVS:ORP-165/VYS-SI-2023 zo dňa 21.07.2023, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica č. SDD 160/2016 zo dňa 14.07.2023, Zápisnica OR PZ Skalica o výsluchu č. ČVS: ORP-137/SI- SI-2023 zo dňa 12.06.2023, Zápisnica Okresného súdu Skalica sp. zn. o pojednávaní zo dňa 04.04.2023, potvrdenia o úhradách výživného, ďalej aj Vyjadrenie zákonnej zástupkyne oprávnenej zo dňa 29.04.2025, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému, elektronické potvrdenie o podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Dňa 13.08.2025 právny zástupca povinného predložil súdu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.02.2022. Dňa 08.10.2025 právny zástupca povinného predložil súdu rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 06.06.2024, spolu s doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti,

prípis súdneho exekútora zo dňa 20.08.2025 k podaniu oprávnenej zo dňa 29.06.2025, potvrdenia o úhradách. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 134EX 180/25 zo dňa 31.03.2025 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 04.04.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2025 bol elektronicky podaný a doručený súdnemu exekútorovi dňa 08.04.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v časti zameškaného výživného a v časti bežného výživného požiadal o odklad exekúcie, a to z nasledovných dôvodov. Predmetom exekučného konania je nárok na vymoženie zameškaného výživného vo výške 6430 EUR, ktorý je uplatňovaný za obdobie od roku 2016 do roku 2022. V rámci rozhodujúceho obdobia však nemohlo dôjsť k vzniku omeškania s úhradou výživného v prospech maloletej oprávnenej, keďže bola uzatvorená dohoda o výkone striedavej osobnej starostlivosti oprávnenej, v rámci ktorej bola uzatvorená aj dohoda o vzájomnom neuhrádzaní výživného medzi rodičmi počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Povinný poukázal na prvá veta o rodine (ďalej len „“). Povinný poukázal na skutočnosť, že pred Okresným riaditeľstvom policajného zboru Senica sa pod ČVS: M./K. viedlo trestné stíhanie na podklade trestného oznámenia od zákonnej zástupkyne oprávnenej pre podozrenie z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , , , s poukazom na , ktorého sa mal dopustiť povinný tým, že v období od 01.10.2017 do 30.06.2023 ako otec mal. oprávnenej, avšak predmetné trestné oznámenie bolo odmietnuté uznesením ČVS:ORP-165/VYS- SI-2023 zo dňa 21.07.2023, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . Po podaní sťažnosti zo strany zákonnej zástupkyne oprávnenej proti uvedenému rozhodnutiu konajúci prokurátor sťažnosť zamietol. Povinný navrhol pripojenie spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru Skalica ČVS: ORP-165/VYS-SI-2023. Povinný dodal, že z uznesenia príslušnej okresnej prokuratúry vyplýva, že rodičia maloletej oprávnenej sa od mesiaca október 2017 do novembra 2022 dohodli, že budú starostlivosť o maloletú oprávnenú zabezpečovať spoločne prostredníctvom inštitútu osobnej starostlivosti. Od decembra 2022 do nasledujúceho obdobia do júla 2023 povinný výživné riadne uhradil. Povinný poukázal na zo, že zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 14.07.2023 zabezpečenej pre trestné konanie vedené pod č. N.: M./K. vyplýva, že rodičia sa už v mesiaci júl 2017 ústne dohodli, že bude prebiehať jednotýždňová striedavá osobná starostlivosť a výživné si nebudú platiť. Striedavá osobná starostlivosť fungovala do mesiaca decembra 2022. Povinný zdôraznil, že v rámci výsluchu na OR PZ Skalica v konaní vedenom pod ČVS: ORP-165/VYS-SI-2023 dňa 12.06.2023 zákonná zástupkyňa oprávnenej vyhlásila, že eviduje dlh za obdobie od 01.10.2017 do 31.05.2023 v sume 6790 EUR, pričom výslovne uviedla, že výživné považuje za uhradené za obdobie od decembra 2016 do septembra 2017. Pre účely trestného konania bola zabezpečená aj zápisnica o pojednávaní zo dňa 04.04.2023 z konania vedeného pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn. , kde sme zhodne rodičia maloletej oprávnenej uviedli, že striedavá osobná starostlivosť prebiehala, odkedy mal. oprávnená nastúpila do školy a to až do 11/2022, s dodatkom povinného, že striedavá osobná starostlivosť fungovala od leta 2017. Povinný uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v časti výživného určeného v zmysle rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.12.2016, resp. exekučný titul bol zrušený, a to dohodou rodičov o striedavej osobnej starostlivosti. Povinný uviedol, že vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 06.06.2024, si plní každý mesiac, avšak doplnil, že príležitostne sa stalo, že výživné nebolo uhradené v príslušnom mesiaci včas do 15. dňa toho ktorého mesiaca, avšak výživné je za obdobie do marca 2025 riadne uhradené. K omeškaniu malo dôjsť z dôvodu plnenia daňových a iných povinností spojených s podnikateľkou činnosťou povinného, avšak zákonná zástupca oprávnenej neupozornila, že by uvedené považovala za problém. V časti vymáhaného bežného výživného od mesiaca apríl 2025 povinný požiadal o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Povinný dodal, že bol nastavený trvalý príkaz tak, aby bolo výživné uhradené vždy najneskôr v 15. deň, a to na účet exekútora. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol zastaviť exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného. Povinný si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v spojení s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.

6. V podaní zo dňa 13.08.2025 povinný s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.02.2022, ktorým bolo konštatované, že zákonná povinnosť vyživovať maloleté dieťa môže mať aj nefinančnú (naturálnu) formu, a že plnením vyživovacej povinnosti je aj samotná osobná starostlivosť o dieťa, v prejednávanej veci považoval za nepochybné, že takou významnou právnou skutočnosť bola dohoda rodičov na striedavej osobnej starostlivosti rodičov o oprávnenú, následkom čoho došlo k naturálnemu plneniu vyživovacej povinnosti zo strany povinného. A preto povinný konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dôvodne. V podaní zo dňa 08.10.2025 povinný poukázal na rozsah plnenia vyživovacej povinnosti po začatí exekúcie vykonávaných priamymi úhradami súdnemu exekútorovi, ako aj na výkon zrážok na sumy bežného výživného.

7. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne vyjadrila svoj nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu a to s poukazom na nasledovné okolnosti. Povinný bežné výživné neuhrádza včas, a vo svojom podaní tvrdí, že si až teraz nastavil trvalý príkaz s dátumom úhrady do 15. dňa v mesiaci a to až pod vplyvom vedenia exekučného konania. V zmysle rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, a dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. bolo zastavené konanie o návrhu povinného o zverenie mal. oprávnenej do striedavej osobnej starostlivosti, dohoda súdom schválená nebola, a nedošlo ani k zrušeniu exekučného titulu. Oprávnená uviedla, že trestné oznámenie bolo zamietnuté nie z dôvodu, že by zanikol nárok na peňažné plnenie, ale z dôvodu že naturálne plnenie povinného možno započítať ako časť splnenej vyživovacej povinnosti. Oprávnená požiadala o pokračovanie exekučného konania, nakoľko povinný naschvál nedodržiava splatnosť výživného (platil vždy posledný deň daného mesiaca) a iba vplyvom exekučného konania prejavil snahu stanovený termín dodržiavať. Záverom oprávnená uviedla, že na základe doložených úhrad povinného upravuje výšku zameškaného výživného na sumu vo výške 6460 EUR (pre vykonané úhrady za rok 2018 vo výške 230 EUR).

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

15. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel k právnemu záveru, že je v čiastočnom rozsahu dôvodné.

16. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať procesné podmienky vedenia exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na účely zistenia prípadnej existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už nariadenú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

17. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.12.2016, ktorého III. výrokom je povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 100 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám zákonnej zástupkyne oprávnenej, počnúc dňom 01.09.2016. Štvrtým výrokom tohto exekučného titulu súd určil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 30.11.2016 vo výške 210 EUR, a uložil povinnému povinnosť zaplatiť predmetnú sumu formou pravidelných mesačných splátok vo výške 70 EUR splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha aj na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 06.06.2024, ktorého I. výrokom je povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou vo výške 260 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám zákonnej zástupkyne oprávnenej, počnúc dňom 07.11.2022 do budúcna. Zároveň na žiadosť rodičov styk povinného s mal. oprávnenou súd neupravil. Druhým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.12.2016, v časti výživného a v časti úpravy styku povinného s oprávnenou. Tretím výrokom konajúci súd konanie o návrhu povinného na zverenie mal. oprávnenej do striedavej osobnej starostlivosti a uloženia výchovného opatrenia zastavil. Súd v tomto bode preskúmal exekučné tituly aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučné tituly sú formálne a materiálne vykonateľné, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku sú spôsobilými exekučnými titulmi, aby na ich podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.

18. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha za účelom vymoženia nároku na zameškané výživné v celkovej výške 6430 EUR, ktoré malo vzniknúť v rozhodujúcom období 09/2016 - 11/2022, a ktoré pozostáva zo zameškaného výživného za rok 2016 vo výške 310 EUR (01.09.2016 - 31.11.2016 vo výške 210 EUR, 01.12.2016 - 31.12.2016 vo výške 100 EUR), zameškaného výživného za rok 2017 vo výške 300 EUR (01.01.2017 - 31.03.2017 3 x 100 EUR), zameškaného výživného za rok 2018 vo výške 1200 EUR (01.01.2018 - 31.12.2018 12 x 100 EUR), zameškaného výživného za rok 2019 vo výške 1200 EUR (01.01.2019 - 31.12.2019 12 x 100 EUR), zameškaného výživného za rok 2020 vo výške 1200 EUR (01.01.2020 - 31.12.2020 12 x 100 EUR), zameškaného výživného za rok 2021 vo výške 1200 EUR (01.01.2021 - 31.12.2021 12 x 100 EUR) zameškaného výživného za rok 2022 vo výške 1020 EUR (01.01.2022 - 30.10.2022 10 x 100 EUR + 01.11.2022 - 06.11.2022 20 EUR). Predmetom exekúcie je aj vymoženie nároku na bežného výživného vo výške 260 EUR mesačne od mesiaca 03/2025 do budúcna. V danom rozsahu súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie. V zmysle uvedeného súd v exekučnom konaní sa najmä (nie výlučne) zaoberal len dôvodnosťou uplatneného nároku oprávnenej na vymoženie výživného, ktoré vzniklo v rámci špecifikovaného rozhodujúceho obdobia.

19. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu aj výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že v období od mesiaca 04/2024 - 03/2025 platil výživné za jednotlivé mesiace nasledovnými úhradami: 04/2024 vo výške 100 EUR dňa 30.04.2024, 05/2024 vo výške 100 EUR dňa 31.05.2024, 06/2024 vo výške 260 EUR dňa 30.06.2024, 07/2024 vo výške 260 EUR dňa 15.07.2024, 08/2024 vo výške 260 EUR dňa 15.08.2024, 09/2024 vo výške 260 EUR dňa 15.09.2024, 10/2024 vo výške 260 EUR dňa 15.10.2025, 11/2024 vo výške 260 EUR dňa 19.11.2024, 12/2024 vo výške 260 EUR dňa 30.12.2024, a vo výške 960 EUR dňa 31.12.2024, 01/2025 vo výške 260 EUR dňa 03.02.2025, 02/2025 vo výške 260 EUR dňa 01.03.2024, 03/2025 vo výške 260 EUR dňa 31.03.2025. Tieto úhrady sú riadne opatrené ich účelom - výživné v prospech oprávnenej aj s označením príslušnému mesiaca, za ktoré sa výživné uhrádzalo. Po preskúmaní daných príloh bolo možné konštatovať, že tieto úhrady predstavujú úhrady výživného mimo rámca rozhodujúceho obdobia, v ktorom mal vzniknúť nárok na zameškané výživné, ktoré je predmetom vymoženia v rámci tohto exekučného konania, v čoho dôsledku je zrejmé, že tieto úhrady nepredstavujú zánik vymáhaného nároku čo do zameškaného výživného. Avšak poskytujú relevantné informácie o plnení vyživovacej povinnosti mimo rámca exekučného konania na dobrovoľnej báze zo strany povinného. Uvedené platí aj o predložených úhradách za obdobie mesiacov 02/2023 - 07/2023. Vo vzťahu k úhrade zo dňa 31.03.2025 za mesiac marec 2025 vo výške 260 EUR je potrebné osobitne poukázať, na to že táto predstavuje úhradu vymáhaného nároku na bežné výživné, avšak k samotnej realizácií došlo až v čase po začatí exekúcie, v čoho dôsledku oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku bola povinná bezodkladne upovedomiť súdneho exekútora o čiastočnom zániku vymáhaného nároku, keďže po začatí exekúcie o účinkoch splnenia vymáhaného nároku mimo osobitných prípadoch (napr. § 61k ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku) výlučne rozhoduje súdny exekútor. Uvedené platí aj vo vzťahu k preukázaným úhradám bežného výživného povinného v prospech účtu súdneho exekútora v období od 04/2025 - 09/2025, ktorými povinný uhradil bežné výživné riadne a včas. K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným po začatí exekúcie, v takom prípade nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t. j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky po začatí exekúcie. V prípade ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie (bez ohľadu na to či bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Ak povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku vrátane trov exekúcie, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3 Exekučného poriadku). Ak povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom. K zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu úhrady pohľadávky, resp. jej časti, až po začatí exekúcie, tak ako je v prejednávanej veci v dotknutom rozsahu, nemôže dôjsť. Je nutné uviesť, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu exekučného konania len v prípade úhrady vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-právne by súd uznesenie o zastavení exekúcie nevydával. Vyššie špecifikované úhrady bežného výživného po začatí exekúcie možno v tomto exekučnom konaní považovať za vymožené. O tejto skutočnosti môže však s konečnou platnosťou po začatí exekúcie rozhodnúť len poverený súdny exekútor v zmysle § 61f Exekučného poriadku. Zároveň

aj súdny exekútor je len oprávnený rozhodnúť aj o naplnení podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

20. Predmetom exekúcie je nárok na vymoženie zameškané výživného za obdobie od 01.01.2018 - 06.11.2022 v celkovej výške 5820 EUR. Preskúmaním povinným predložených príloh a to uznesenia Okresnej prokuratúry Skalica sp. zn. -6 zo dňa 22.09.2023, uznesenia OR PZ v Skalici ČVS: OR-165/VYS-SI-2023 zo dňa 21.07.2023, zápisnice Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. SDD 160/2016 zo dňa 14.07.2023, ako aj zápisnice z pojednávania sp. zn. , bolo zistené, že zákonná zástupkyňa oprávnenej a povinný sa v mesiaci 07/2017 ústne dohodli na výkone striedavej osobnej starostlivosti oprávnenej v týždňových intervaloch s tým, že si navzájom nebudú platiť výživné, pričom striedavá osobná starostlivosť o oprávnenú trvala do mesiaca 11/2022 (podľa správy UPSVaR do 12/2022). Podľa týchto príloh osobná striedavá starostlivosť v tejto forme bola medzi zúčastnenými reálne praktizovaná v rámci dotknutého obdobia. Predmetné okolnosti, ktoré boli zistené tak v rámci konania tak pred príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj v konaní pred príslušným úradom práce, a súdom, ktorý vydal jeden z exekučných titulov, a preto predstavujú dostatočné zistené okolnosti, na ktoré môže súd v exekučnom konaní prihliadnuť. Z trestného konania sú v tomto zmysle relevantné pre exekučný proces také rozhodnutia, ktorými nielen súd právoplatne rozhodol o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj ktoré preukazujú skutočnosť, že nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá bola vytýkaná. Na skutočnosť výkonu osobnej striedavej starostlivosti o oprávnenému poukázala aj samotná zákonná zástupkyňa oprávnenej, ktoré uviedla, že jej trestné oznámenie bolo zamietnutú z dôvodu, že naturálne plnenie povinného možno započítať ako časť splnenej vyživovacej povinnosti.

21. K uvedenému je namieste potrebné doplniť, že síce po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku s maloletým dieťaťom vyžaduje, aby každá rozhodujúca zmena pomerov bola zohľadnená súdom formou ďalšieho rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom. Rozhodovacia prax súdov však pripúšťa, že vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa za istých okolností po ich vydaní mení či dokonca zruší. K takejto modifikácii súdneho rozhodnutia tohto typu dochádza na základe právne významných skutočností, ako je napríklad aj obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (R 31/1968, R 8/1982). Za ďalšiu relevantnú modifikáciu exekučným titulom uloženej povinnosti možno považovať aj faktický výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, zo strany rodiča, ktorému rozhodnutím súdu síce nebolo dané dieťa zverené do osobnej starostlivosti, za predpokladu že samotní rodičia v rozhodujúcom období reálne po vzájomnej dohode (a teda za prítomnosti súhlasu oboch rodičov) zabezpečovali potreby maloletého dieťaťa spôsobom odlišným od rozhodnutia súdu. Za takúto modifikáciu možno považovať aj dohodnutú osobnú striedavú starostlivosť o maloleté v pravidelných týždňových intervaloch (keďže vytvára predpoklad že v priebehu jedného mesiaca povinný a zákonná zástupkyňa oprávnenej zabezpečovali osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu - dva týždne zo štyroch). Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného spočíva v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme, teda v poskytovaní faktickej starostlivosti o inú osobu. V prípade maloletého dieťaťa sa nejedná teda len o hradenie/použitie finančných prostriedkov na úhradu nevyhnutných životných nákladoch - bývanie, strava, vzdelávania, ale ide aj o poskytovanie kompletnej osobnej starostlivosti vrátane starostlivosti o jeho zdravie, všestranný rozvoj, hygienu a voľno časové aktivity, a to taktiež nielen vo forme úhrady výdavkov s tým spojených, ale aj v poskytovaní každodennej bežnej osobnej starostlivosti o dieťa. Judikatúra slovenských súdov zastáva konštantný názor, že zákonná povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe (napr. R 112/1999, R 44/1966, R 31/1968, R 8/1982).

22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.02.2022 podľa ktorého: „Ústavný súd konštatuje, že zákonná povinnosť vyživovať maloleté dieťa môže mať aj nefinančnú (naturálnu) formu. Plnením vyživovacej povinnosti je aj samotná osobná starostlivosť o dieťa. Ide dokonca o najbežnejší spôsob naplňovania vyživovacej povinnosti. Naopak, vo vzťahoch založených na dohode sú finančné formy výživného zriedkavé a obmedzujú sa na plnenia vreckového a pod. Výživné teda nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie vrátane starostlivosti o jeho výchovu a všestranný rozvoj.“

23. Reálny výkon osobnej striedavej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany povinného v rozhodujúcom období môže mať za určitých okolností za následok neúčinnosť exekučného titulu na výživné a byť dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (ako skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu). Takáto neúčinnosť exekučného titulu na výživné môže trvať len počas času, keď sa takto dohodnutá forma výkonu starostlivosti praktizovala. Je tomu tak z dôvodu, že na výchove a starostlivosti a zodpovednosti o maloleté dieťa participujú obaja rodičia, ktorí si spoločne plnia vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Exekučný súd je toho názoru, že pokiaľ povinný z vyživovacej povinnosti mal maloletú oprávnenú reálne u seba a riadne zabezpečoval jej potreby, tak si plnil vyživovaciu povinnosť. Ak by sa prijal názor, že okrem vyššie uvedených plnení mal povinný ešte k rukám matky plniť to čo ukladá exekučný titul, bol by to iba prílišný formalizmus a tento záver by bol zjavne nespravodlivý voči povinnému a v rozpore dobrými mravmi. Z tohto dôvodu má exekučný súd za to, že počas preukázaného výkonu osobnej striedavej starostlivosti o maloletú v týždenných intervaloch v období mesiacov od 10/2017 až 11/2022 si povinný splnil svoju vyživovaciu povinnosť v prospech oprávnenej v naturálnej forme, a preto bolo možné konštatovať, že v danej časti je prítomná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto súčasne v dotknutej časti exekúcia nezačala dôvodne. Na základe uvedeného v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 5820 EUR je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

24. Taktiež nemožno opomenúť, že povinný predložil súdu výpisy z účtu za obdobie 05/2018 - 07/2018, (ktoré sú opatrené poznámkou o účele len v rozsahu označenia mena oprávnenej), z ktorých vyplýva, že povinný v mesiaci máj 2018 uhradil dňa 22.05.2018 sumu vo výške 105 EUR, v mesiaci jún 2018 sumu vo výške 75 EUR dňa 14.06.2018, v mesiaci júl 2018 sumu vo výške 50 EUR dňa 11.07.2018. Predmetné úhrady preukazujú realizovanie peňažného plnenia nároku na výživné v prospech maloletej oprávnenej, avšak pre absenciu presnej špecifikácie v týchto úhradách a s prihliadnutím, že ani v rovine tvrdenia povinný nešpecifikoval účel úhrad týchto platieb, bolo možné (aj s poukazom na vyjadrenie oprávnenej) prihliadnuť len na to, že tieto úhrady predstavujú len úhrady výživného za vyššie uvedené mesiace. K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že návrhom na vykonanie exekúcie za tieto mesiace bol zo strany oprávnenej uplatnený nárok na výživné v plnej výške (100 EUR za každý dotknutý mesiac), v čoho dôsledku je zrejmé, že tento nárok bol uplatnený v rozpore s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže v danom rozsahu zanikol tento nárok jeho splnením. A preto v častiach týchto úhrad nezačala exekúcia dôvodne, a je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

25. Predmetom exekúcie je nárok na vymoženie zameškané výživného za obdobie od 01.12.2016

- 31.03.2017 v celkovej výške 400 EUR. Preskúmaním zápisnice o výsluchu zákonnej zástupkyne oprávnenej pred OR PZ v Skalici bolo zistené, že z jej strany bol v ňom definovaný dlh na zameškanom výživnom v celkovej výške 6790 EUR, ktorý mal vzniknúť za obdobie od 01.10.2017 do 31.05.2023. V predmetnom dokumente zákonná zástupkyňa oprávnenej uviedla, že povinný uhradil len niekoľko splátok výživného a to od mesiaca 04/2017 do 10/2017 po 100 EUR mesačne (700 EUR), november 2017 vo výške 80 EUR, december 2017 vo výške 80 EUR, január 2018 vo výške 100 EUR a február 2018 vo výške 50 EUR, v čoho dôsledku povinný uhradil sumu v celkovej výške 1010 EUR, z celkového nároku za obdobie od 15.12.2016 do 05/2023 vo výške 7800 EUR, pričom dobrovoľne uhradená suma vo výške 1010 EUR slúžila na vyplatenie mesiacov december 2016 až september 2017. V zmysle uvedeného je zrejmé, že zákonná zástupkyňa oprávneného definovala rozsah celkovej povinnosti na výživnom v predmetnom období a jasne a určito definovala aj rozsah dobrovoľného plnenia povinnosti, najmä skutočnosť, že prijaté plnenie od povinného započítala na splatné výživné podľa III. výroku rozsudku okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.12.2016 (výrok o bežnom výživnom) od mesiaca 12/2016 do 09/2017. V rámci exekučného konania oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne uplatnila nárok na zameškané výživné za obdobie mesiacov 12/2016 - 03/2017 v celom ich rozsahu aj napriek skutočnosti, že pre účely trestného konania zákonná zástupkyňa považovala výživné v prospech oprávnenej za dotknuté mesiace za riadne splnené. Zo sťažnosti zákonnej zástupkyne oprávnenej zo dňa 07.08.2023 proti predloženému rozhodnutiu OR PZ v Skalici 21.07.2023 vyplýva, že povinný si neplnil vyživovaciu povinnosť len v rámci obdobia od 10/2017 do 11/2022, čím bola z ďalšieho tvrdenia zákonnej zástupkyne oprávnenej potvrdená okolnosť, že v rámci vymáhaného obdobia 12/2016

- 03/2017 bol splnený nárok na výživné v prospech oprávneného, ktorý je deklarovaný exekučným titulom. Bolo možné konštatovať právny záver, že vyjadrenie, ktoré oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne ohľadom rozsahu dobrovoľného plnenia a započítaním na príslušné mesiace, v ktorej existovala vyživovacia povinnosť, a ktoré poskytli súdu v exekučnom konaní je v zjavnom rozpore so

špecifikovaním rozhodujúceho obdobia pre potreby vedenia trestného konania. Je možné konštatovať aj rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 3 písm. k) Exekučného poriadku v rozsahu zjavne nesprávneho vyhlásenia oprávnenej o rozsahu dobrovoľného splnenia povinnosti deklarovanej exekučným titulom. A preto v rozsahu prislúchajúcej sumy zameškaného výživného za obdobie 12/2016

- 03/2017 vo výške 400 EUR exekúcia nezačala dôvodne a je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného v celkovej výške 6220 EUR zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

27. Predmetom exekúcie je nárok na vymoženie zameškané výživného za obdobie od 01.09.2016 - 31.11.2016 v celkovej výške 210 EUR, ktorý bol vo forme nedoplatku priznaný oprávnenej IV. výrokom rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.12.2016, a povinnému umožnil plnenie tohto nároku formou mesačných splátok vo výške 70 EUR spolu s bežným výživným. Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že zo strany povinného neboli súdu predložené žiadne dôkazne prostriedky, ktoré by preukazovali splnenie tohto nároku, alebo prítomnosť prekážky, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v tejto časti. Z jednotlivých dokumentov týkajúcich sa najmä trestného konania vyplýva, že jeho predmetom bolo definované obdobie len od právoplatnosti daného rozsudku (15.12.2016 - 05/2023), s tým, že za mesiace 12/2016 - 09/2017 sa považuje za splnené. Teda vyživovacia povinnosť za obdobie 09/2016 - 11/2016 podľa IV. výroku daného exekučného titulu nebola predmetom konania pre príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní, a ani zákonná zástupkyňa oprávneného v rámci daného trestného konania neposkytovala vyjadrenia k danému obdobiu. S prihliadnutím na neunesenie dôkazného bremena na strane povinného a na základe predložených dôkazov zo strany oprávneného, súd konštatoval, že absentuje dôvod zastavenia danej exekúcie v časti vymoženia sumy zameškaného výživného za obdobie 09/2016 - 11/2016 vo výške 210 EUR, a preto v tejto časti je návrh na zastavenie exekúcie nedôvodným podaním.

28. Na záver súd poznamenáva, že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné, exekučný súd musí skonštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného, ktorá bolo začatá čo i len v časti dôvodne čo do zameškaného výživného (čo je aj prejednávaná vec, keď exekúcia začala dôvodne vo výške 210 EUR), len ak sú splnené predpoklady vyššie citovaného ust. Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods.1 SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti súdneho exekútora. Avšak k uvedenému môže dodať, že povinný po začatí exekúcie preukázal plnenie bežného výživného prostredníctvom súdneho exekútora.

29. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta ak je zástupcom oprávneného alebo povinnej advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

33. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

34. Podľa pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.

35. Podľa odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

36. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

37. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

40. Súd priznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávnenej v celkovej výške 234,07 EUR (93,46 % zo sumy 250,45 EUR = 234,07 EUR), ktorý je oprávnená povinná uhradiť povinnému prostredníctvom jeho právneho zástupcu v tomto konaní v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Prevyšujúca časť uplatneného nároku na náhradu trov povinného nepredstavuje účelne vynaloženú náhradu trov v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, ktorú by bolo možné povinnému od oprávnenej.

41. Na základe uvedených skutočností dospel teda vyšší súdny úradník k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie je z prevažnej časti dôvodný a preto s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia uznesením zo dňa 06.11.2025 v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 6220 EUR exekúciu zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol, zároveň priznal povinnému náhradu trov exekučného.

42. Voči uvedenému rozhodnutiu si podala oprávnená sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 20.11.2025 v zákonnej lehote, v ktorej poukázala na to, že súd pri rozhodovaní o tejto právnej veci prekročil svoju právomoc, pretože nerešpektuje pôvodné rozhodnutie súdu – exekučný titul, a to rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.12.2016, ktorý fakticky týmto svojim rozhodnutím mení a hodnotí už rozhodnutú vec. Ďalej poukazuje na to, že žiadna dohoda o neplatení výživného nebola a že rozhodnutie v trestnej veci, ktorej bolo predmetom trestné oznámenie oprávnenej z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy zo strany povinného, nemôže byt podkladom pre napadnuté rozhodnutie súdu v exekučnej veci.

43. Podľa druhej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Podľa

odseku 2 písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

44. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

46. Sudca preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

47. Súd v prvom rade plne odkazuje na napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka a jeho odôvodnenie, s ktorým sa plne stotožňuje. Naviac však dodáva, že vyšší súdny úradník vo svojom uznesení rozdelil neuhradené platby výživného do troch období, pričom v dvoch prípadoch exekúciu zastavil a to za obdobia : od 01.01.2018 - 06.11.2022 v celkovej výške 5820 EUR a za obdobie od 01.12.2016 - 31.03.2017 v celkovej výške 400 EUR. V prípade obdobia od 01.09.2016 - 31.11.2016 v celkovej výške 210 EUR návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel. Sťažnosť oprávnenej smeruje predovšetkým ku posúdeniu súdu týkajúce sa nahradenia výživného striedavou starostlivosťou. V predmetnej veci oprávnená namieta obdobie (v exekúcii označené ako od 01.01.2018 - 06.11.2022), počas ktorého sa vykonávala striedavá starostlivosť. Rodičia mali svoje rodičovské práva a povinnosti prvotne upravené súdnym rozhodnutím, rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 08.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2016, vykonateľnosť dňa 16.01.2017 a následne rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 06.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2024, vykonateľnosť dňa 16.07.2024, pričom uvedené druhé rozhodnutie súdu nemalo vplyv na predmetné obdobie do roku 2022, pričom taktiež išlo podobne ako v roku 2016 pri prvotnom rozhodovaní súdu o schválenie rodičovskej dohody, teda obidvaja rodičia sa na tom dohodli. Rodičia sa teda po prvom súdnom rozhodnutí z roku 2016 vzájomnou rodičovskou dohodou ústne dohodli na tom, že maloleté dieťa bude fungovať v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a počas výkonu tejto starostlivosti, si rodičia nedohodli výživné. Uvedená skutočnosť je potvrdená jednak viacerými výpoveďami matky a otca, teda oprávnenej a povinného ale aj správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Skalica zo dňa 14.07.2023, predloženou OR PZ Skalica, ktorá bola tiež doložená do elektronického spisu súdu, z ktorej vyplýva, že „v júly 2017 sa rodičia ústne dohodli na striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s tým, že si nebudú platiť navzájom výživné. Tento stav trval až do decembra 2022. Matka maloletej následne podala dňa 07.11.2022 návrh na neodkladné opatrenie vo veci stretávania sa maloletej s otcom, ktorá bola zamietnutá“. Z uvedeného teda jasne vyplýva dohoda rodičov ako aj dĺžka trvania tejto starostlivosti. Oprávnená síce následne namietala, že ohľadne neplatenia výživného sa nedohodli, že len povinný prestal platiť, čo ona fakticky tolerovala, taktiež uviedla, že ju mal k striedavej starostlivosti donútiť povinný úhradou nejakého úveru, čo však súd už považuje za špekulácie oprávnenej, pretože je zrejmé, že oprávnená počas daného obdobia ani nevykonala žiadny úkon na to, aby zameškané výživné od neho žiadala, ani nijako striedavú starostlivosť nespochybňovala až do momentu, kedy sa vzťah dcéry s otcom narušil koncom roku 2022 a dcéra už k otcovi nechcela chodiť, čo však súd považuje za bežný vývoj takýchto vzťahov a uvedené nemôže mať vplyv na dovtedy vykonanú striedavú starostlivosť. Oprávnená začala žiadať výživne aj za dané obdobie fakticky až v návrhu na začatie exekúcie v roku 2025.

48. Súdu je však zároveň zrejmé, že predmetná rodičovská dohoda nebola schválená súdom, čo samozrejme má vplyv aj na jej právnu vymáhateľnosť. Súd si je vedomý, že v konkrétne v ale aj následne v je uvedené, že rodičovská dohoda podlieha schváleniu súdom. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody by predloženú rodičovskú dohodu musel najprv preskúmať, a to v tom smere, či táto neodporuje zákonu, dobrým mravom, resp. či nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a až následne by ju mohol schváliť. V prípade, ak by mal

súd za potrebné, mohol by ju modifikovať v spolupráci s rodičmi, resp. by vo veci sám autoritatívne rozhodol. Z ust. je možné vyvodiť, že rodičovská dohoda, ktorá bola rodičmi realizovaná 4 roky, je právne nevymáhateľná, preto by exekučný súd mal návrh povinného na zastavenie exekúcie formálne zamietnuť. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že rodičovská dohoda je právny úkon, z ktorého samotného názvu vyplýva, že nejde o autoritatívne rozhodnutie jedného rodiča, ale je to istý kompromis medzi obidvomi rodičmi ohľadne realizácie ich práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa. Teda rodičovská dohoda je prejav vôle rodičov, ktorí sa dobrovoľne dohodnú o výkone svojich rodičovských práv a povinností. Zo skutkového stavu vyplýva, že rodičia sa ústne dohodli na úprave rodičovských práv a povinností, čo potvrdzuje jednak neplatenie výživného zo strany otca, ale aj odovzdanie dieťaťa zo strany matky do striedavej starostlivosti. Uvedená forma starostlivosti o maloleté dieťa fungovala 4 roky, pokiaľ sa maloleté dieťa nerozhodlo vrátiť do výlučnej starostlivosti k matke. Je zjavné, že matka rodičovskú dohodu rešpektovala, pretože nevymáhala od otca výživné skôr, t.j. napr. počas výkonu striedavej starostlivosti, tiež sa nedomáhala vrátenia maloletého dieťaťa do svojej starostlivosti, ktorá jej bola priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. Matka fakticky nenamietala a ani v konaniach nepreukazovala to, že jej dieťa bolo zo strany otca odňaté, nedomáhala sa jeho návratu do jej výlučnej starostlivosti, ani nepodávala trestné oznámenie na podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

49. Súkromné právo je vybudované na určitých základných princípov medzi ne patrí aj zásada Pacta sunt servanda, resp. „dohody treba dodržiavať“. Rodičovská dohoda, ktorú si rodičia medzi sebou uzavreli ústne nie je dohodou, z ktorej výhody čerpá len jedna strana. Takáto dohoda neznamenala len rozšírenie kontaktu otca s maloletým dieťaťom, ale znamenala aj odbremenenie matky zo všetkej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá do uzavretia rodičovskej dohody bola v jej réžií. Nie je preto možné, aby z rodičovskej dohody ťažila len jedna strana. Obidvaja rodičia dodržiavaním tejto dohody len fakticky potvrdzujú skutočný stav. Otec pri výkone striedavej starostlivosti bol dobromyseľný, čo potvrdzuje aj trestné konanie, v rámci ktorého dospeli OČTK k záveru, že nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, pretože otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil naturálnym plnením, t. j. osobnou starostlivosťou. Naopak konanie matky sa javí ako zneužitie práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože svojim konaním, dlhodobým fungovaním a faktickým potvrdzovaním uvedeného stavu matka u otca vytvorila legitímne očakávanie, že ústna dohoda je pre oboch záväzná a otec si svoje povinnosti plní riadne. Ak by otec vedel, že matka bude neskôr žiadať a vymáhať výživné, tak by si možno plnil vyživovaciu povinnosť riadne v zmysle súdneho rozhodnutia a nesúhlasil by so striedavou starostlivosťou, s ktorou možno predpokladať boli vyššie výdavky ako je samotná výška výživného. Súd teda považoval za nespravodlivé, aby povinný spätne plnil sumu 5820 EUR za dané obdobie, pokiaľ sa už výživné poskytol priamo dieťaťu v možno reálne odhadovať na oveľa vyššiu sumu, naviac do toho vložil osobnú starostlivosť. Súd má za to, že takéto naturálne plnenie bolo plne v záujme dieťaťa a toto nahradilo finančné plnenie výživného a preto pokračovanie exekúcie v tejto časti by bolo nad rámec zmyslu povinnosti platenia výživného a bolo by v rozpore s dobrými mravmi.

50. Čo sa týka výživného za obdobie 01.12.2016 - 31.03.2017 v celkovej výške 400 EUR, tu súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom s ktorým sa stotožňuje, ktorý vychádzal predovšetkým z výpovedí oprávnenej, ktorá viackrát vypovedala, či už na súde alebo na polícii nie raz rozporne, resp. neprehľadne, čo sa týka uhradeného výživného, čo súd vyhodnotil v prospech povinného, a teda tak že výživné za dané obdobie bolo uhradené, tak ako je vyššie uvedené.

51. Čo sa týka výživného za obdobie 09/2016 - 11/2016 vo výške 210 EUR, tu sa súd tiež stotožnil s rozhodnutím vyššieho úradník a v tejto časti exekúciu nezastavil, pričom voči tomuto rozhodnutiu ani nesmerovala sťažnosť.

52. Čo sa týka trov konania, súd sa stotožnil s rozhodnutím súdneho úradníka ohľadne trov v konaní o návrhu. V sťažnostnom konaní si trovy, aj keď len všeobecne bez špecifikácie uplatnila len oprávnená, ktorá však úspešná nebola, preto jej súd trovy nepriznal.

53. Vzhľadom na uvedené súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozhodnutia a preto sťažnosť oprávnenej zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).