Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-47-2026.pdf
PDF · 97.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/47/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22.06.2026, sp. zn. 6PP/9/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 19. augusta 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie súdu I. stupňa.
Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B., D. E. XXX/X, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.11.2023 sp. zn. 0T/117/2023, právoplatným 24.11.2023, v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05.12.2024 sp. zn. 0T/117/2023, právoplatným 11.12.2024, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 66 ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/110/2024 vydaným dňa 11.11.2024, doručeným dňa 11.11.2024, právoplatným dňa 11.11.2024, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/117/2023 vydaným dňa 24.11.2023, doručeným dňa 24.11.2023, právoplatným dňa 24.11.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/117/2023 zo dňa 05.12.2024, právoplatným dňa 11.12.2024 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí (prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a výsluch odsúdeného) zistil, že odsúdený dňa 09.05.2023 splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vykonal polovicu uloženého trestu odňatia slobody, avšak nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Uviedol, že súčasťou materiálnych podmienok pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení je preukázanie, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie, za súčasného preukázania, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a poukázal na ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.
Poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal okrem iného aj z odporúčania ústavu, ktoré je pre súd významným podkladom, nie je však záväzné. Vychádzajúc z charakteru trestnej činnosti, pre ktorú v súčasnosti odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj z jeho sklonov k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, vyvodil záver, že páchanie trestnej činnosti nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť, pričom nie je záruka, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa opakovane trestnej činnosti nedopustí a uvedené potvrdzuje aj hodnotenie rizika sociálneho zlyhania odsúdeného, z ktorého bolo zrejmé, že resocializačná prognóza sa u neho javí ako menej priaznivá. Súd I. stupňa vyhodnotil, že odsúdený nesplnil všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z materiálneho hľadiska a to pre jeho sklon k páchaniu trestných činov, preto tu pre spoločnosť existuje v prípade podmienečného prepustenia vysoké riziko recidívy (ide o osobu v minulosti devätnásťkrát súdne trestanú, jedenásťkrát za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia) a dokonca v prípadoch, keď bol v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu, sa vo všetkých prípadoch neosvedčil v skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon trestu, preto nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. Zároveň uviedol, že odsúdeného možno považovať za recidivistu s kriminálnou minulosťou, u ktorého nemožno predpokladať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život, i keď odsúdený formálne nepopiera spáchanie trestnej činnosti a konštatuje ju, jej spáchanie bagatelizuje a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je len čiastočne kritický, po prepustení z výkonu trestu sa domnieva, že bude bývať u svojej matky a zamestná sa na farme v D.. Podľa hodnotenia ústavu na výkon trestu bol odsúdený jedenkrát disciplinárne odmenený a mal evidované negatívne poznatky, ciele programu zaobchádzania plní vo všetkých oblastiach okrem oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích, ktoré plní iba čiastočne. Mal za to, že podľa predchádzajúcich odsúdení mal odsúdený dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, ale nevyužil ich, a preto dospel k záveru, že u odsúdeného je potrebné zachovať ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok.
Uvedené uznesenie, ihneď po vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že jeho žiadosť bola súdom I. stupňa zamietnutá z dôvodu jeho recidívy a nesplnenia materiálnych podmienok. Ďalej uviedol, že si je vedomý svojej trestnej činnosti, ktorú spáchal, je mu veľmi ľúto, že zaťažuje spoločnosť svojou trestnou činnosťou, čas už bohužiaľ nevráti späť, ale pribúdajúcim vekom jeho matky a vekom dospievajúcej dcéry si uvedomuje, že robí starosti rodine a okoliu, uvedomuje si, že návrat do spoločnosti je ťažký, ale žiada o šancu sa zaradiť. Argumentoval, že po uplynutí polovice zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, chce požiadať, aby si mohol spraviť vodičský preukaz (ktorý nevlastnil nikdy), aby so svojou matkou mohol navštevovať doktora a pomáhať jej. Pri otázke súdu, kde bude bývať, odpovedal u matky (nie domnieva sa) B., D. E. XXX/X C., aj s družkou. Ďalej poukázal na to, že mu bolo vytknuté, že program zaobchádzania vo všetkom plní okrem oblasť vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích oblastí. Dovolí si však uviesť časovú os jeho práce ako „šalkar“ (podáva obvineným stravu a vodu) Dňa 18.02.2025 bol zaradený do práce, kde zotrváva dodnes, plní si povinnosti pracovne, bol odmenený, má slušné správanie aj vystupovanie, je si vedomý, že už len to nie je dôvod na podmienečné prepustenie, ale o 4.20 má nástup do práce 8.00 končí výdaj stravy, 10.20 znova sa vracia do práce (medzitým nemá žiadny program zaobchádzania) o 14.00 končí, 16.20 znova do práce, 18.30 koniec práce, takto 2 dni, z toho jeden deň voľno. Ak sa za tie dni voľna a voľna medzi prácou nič nedeje ohľadom resocializácie vzdelávania atď. nemôže sa zúčastniť a keď pracuje, tak isto sa nemôže zúčastniť, tak nerozumie, prečo mu vytýka pedagóg vec, ktorej sa nemôže a nevie zúčastniť. Jeho snahou sa je zapájať do vzdelávacích programov a vždy vo voľnom čase sa aj zapojil. Uviedol, že jeho snahou sa je vrátiť do spoločnosti, do rodiny, riadne sa zamestnať (má prisľúbenú prácu v Rakúsku na farme), kde pracoval pred nástupom trestu, bývať bude u svojej matky, kde má aj trvalý pobyt, chce dokázať spoločnosti a hlavne rodine, zmenu jeho správania a využije každú možnosť, aby nikoho nesklamal. Žiadal o probačný dohľad, primerané obmedzenia a povinnosti, ktoré určí súd. Záverom uviedol, že ľutuje svoj počin, ktorý v minulosti spáchal, chce viesť riadny život.
K sťažnosti odsúdeného sa pripojila i jeho matka, ktorá podaním označeným ako „Pripájačka k odvolaniu vo veci podmienečného prepustenia“ uviedla, že čestne prehlasuje, že syn A. B. bude po prípadnom prepustení bývať u nej na adrese, kde má trvalý pobyt a z toho dôvodu žiada zohľadniť aj jej vysoký
vek a komplikácie s tým spojené. Uviedla, že syn by jej bol nápomocný v každodenných úkonoch a s nákladmi na bývanie.
Krajský súd v Nitre ako súd nadriadený na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná, aj keď z iných dôvodov ako sa sťažovateľ domáhal.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdený za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a/ až c/, § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, nadriadený súd v prvom rade zistil, že odsúdený dňa 10.05.2026 ukončil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/110/2024 zo dňa 11.11.2024, právoplatným dňa 11.11.2024 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a nastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/117/2023 zo dňa 24.11.2023, právoplatným 24.11.2023 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11.12.2024, právoplatným 05.12.2024, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti i vykonáva, s predpokladaným ukončením trestu dňa 09.11.2027. Súd I. stupňa síce správne argumentoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vykonal polovicu uloženého trestu odňatia slobody (i keď vo výroku napadnutého uznesenia uviedol, že mu zamietol návrh na podmienečné prepustenie z dvoch výkonov trestu odňatia slobody) a nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia, avšak uvedenú skutočnosť neoprel o vyššie citované ustanovenie § 66 ods. 3 Tr. zák. Keďže odsúdený už v čase podania žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, doručenej súdu I. stupňa dňa 20.05.2026, teda i v čase rozhodovania súdu I. stupňa dňa 22.06.2026, trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/110/2024 vykonal dňa 10.05.2026, nemohol súd I. stupňa do svojho rozhodovania zahrnúť tento trest, mohol ho vziať do úvahy iba na splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odsúdeného v zmysle § 66 ods. 3 Tr. zák. Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, s poukazom na vyššie citované ustanovenia, mal odsúdený splnenú dňa 09.05.2026. Okrem formálnej podmienky, ktorá určuje dĺžku odpykaného trestu odňatia slobody, po ktorej môže byť odsúdený podmienečne prepustený, zákon ustanovuje aj materiálne podmienky, ktoré musia byť splnené spolu s formálnou podmienkou. Materiálne podmienky znamenajú, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Či sú splnené materiálne podmienky, záleží od každého konkrétneho prípadu a súd je povinný prihliadať pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie na všetky
okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, na jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, na prostredie, v ktorom pred nástupom do výkonu žil, na celkový doterajší život, povahu a charakter páchanej trestnej činnosti. Rozhodujúcim kritériom je dosiahnutý stupeň prevýchovy odsúdeného.
Prvá podmienka, teda, že odsúdený preukázal plnením svojich povinností a svojím správaním polepšenie, sa preukazuje prostredníctvom príslušného ústavu na výkon trestu v hodnotení odsúdeného. V tomto smere je potrebné poukázať na hodnotenie riaditeľa, kde odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Z hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Nitra vyplýva, že odsúdený bol do výkonu trestu dodaný príslušníkmi PZ dňa 11.11.2024 do ÚVV a ÚVTOS Nitra, pričom do ÚVTOS Želiezovce bol premiestnený dňa 10.12.2024 a v rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“, adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu prebehla bez problémov, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval, jeho správanie bolo na požadovanej úrovni, príkazy a pokyny príslušníkov rešpektoval a plnil, v kolektíve odsúdených bol bez konfliktov. Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol a pracovne bol zaradený od 27.01.2025 do 11.02.2025 na pracovisku v ústave F. G. pomocník v kuchyni, kde si svoje pracovné povinnosti plnil. Dňa 11.02.2025 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do ústavu Nitra, kde bol 17.02.2025 umiestnený do kolektívu odsúdených mužov v strednom stupni stráženia pracovne zaradených na pracoviskách vnútornej prevádzky ústavu v diferenciačnej skupine „B“. Správanie odsúdeného nie je vždy na požadovanej úrovni, evidované má negatívne poznatky v oblasti šetrného zaobchádzania s majetkom, využívania pracovného času, plnenia zákonných povinností a plnenia pokynov príslušníkov. Disciplinárne odmenený bol jedenkrát a to 17.10.2025 formou pochvaly za plnenie pracovných povinností, disciplinárne tresty už evidované nemá. Pracovne je zaradený od 18.02.2025 na pracovisku vnútorného hospodárstva v ústave: Kuchyňa odsúdených a chodbár, pracovné povinnosti si vykonáva zodpovedne a svedomito, s jeho prístupom k pracovným povinnostiam je vyjadrená spokojnosť a je zaraďovaný aj do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, z pracovnej oblasti má evidované kladné poznatky. Kontakt udržiava s družkou, jej dcérou, matkou, sestrou a synovcom a fyzické návštevy máva pravidelne realizované s družkou, jej dcérou a matkou. Deklaruje snahu zamestnať sa na farme v Rakúsku, kde pracoval aj pred výkonom trestu odňatia slobody. Postoj k trestnej činnosti má čiastočne kritický, konštatujúci, stanovené ciele programu zaobchádzania plní vo všetkých oblastiach okrem oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, ktoré plní čiastočne. Resocializačná prognóza je u neho podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Riaditeľ ústavu odsúdeného odporúčal podmienečne prepustiť a v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného odporúčal probačný dohľad a uložiť povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Nadriadený súd uvádza, že je potrebné vychádzať z účelu inštitútu podmienečného prepustenia a zo zákonných podmienok podľa Trestného zákona. Podmienečné prepustenie nie je nárokovateľné právo odsúdeného po uplynutí zákonom stanovenej časti trestu, ale mimoriadna možnosť, ktorá prichádza do úvahy len vtedy, ak odsúdený preukázal polepšenie vo výkone trestu a možno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Splnenie formálnej podmienky výkonu potrebnej časti trestu samo osebe nepostačuje.
Odsúdený má v registri trestov 19 záznamov, pričom 11-krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Ide o opakovanú a dlhodobú trestnú činnosť, ktorá sa tiahne od roku 1998, teda viac ako dve desaťročia, teda jeho protiprávne konanie nebolo viazané len na jednorazové alebo výnimočné životné zlyhanie. Takto rozsiahla recidíva objektívne svedčí o tom, že predchádzajúce odsúdenia, vrátane viacerých nepodmienečných trestov rôznej dĺžky, nesplnili svoj preventívny ani výchovný účel. Odsúdenému boli v troch prípadoch uložené podmienečné tresty odňatia slobody, ktorých výkon mu však bol následne, pre porušenie skúšobnej doby, nariadený vo všetkých troch prípadoch, dokonca v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdený tiež nedodržal podmienky podmienečného prepustenia a zvyšok trestu mu bol nariadený. Napriek opakovanému výkonu trestu odňatia slobody, sa odsúdený opätovne dopúšťal trestnej činnosti. Táto skutočnosť preto jednoznačne preukazuje, že doterajšie represívne ani resocializačné opatrenia neviedli k trvalej zmene správania odsúdeného, čo významne oslabuje záver, že po prepustení bude viesť riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko recidívy stredné a i napriek tomu riaditeľ ústavu odsúdeného odporučil podmienečne prepustiť
s probačným dohľadom a uložením povinnosti v príkaze zamestnať sa alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie, súd však týmto stanoviskom nie je viazaný. Skutočnosť, že odsúdený nebol disciplinárne potrestaný, svoje pracovné povinnosti si vykonáva zodpovedne a svedomito je síce pozitívna, avšak ide o očakávaný štandard správania odsúdeného vo výkone trestu (i keď jeho správanie nie je vždy na požadovanej úrovni) a sama osebe nepreukazuje vnútornú premenu osobnosti, ani dostatočnú záruku riadneho života na slobode, najmä pri tak výraznej recidíve.
K námietkam odsúdeného, že jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu jeho recidívy nadriadený súd zdôrazňuje, že samotná predchádzajúca trestná činnosť nepredstavuje automatickú prekážku podmienečného prepustenia, je však významnou okolnosťou pri posudzovaní prognózy jeho budúceho správania. Opakované zlyhanie odsúdeného v minulosti, na ktoré už nadriadený súd poukázal, nemožno pri hodnotení možnosti jeho riadneho života na slobode prehliadnuť. Nadriadený súd pritom zohľadnil aj pozitívne skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia ústavu, najmä plnenie pracovných povinností, absenciu disciplinárneho trestu a udelenie jednej disciplinárnej odmeny, ako aj odporúčanie riaditeľa ústavu na podmienečné prepustenie s probačným dohľadom. Tieto okolnosti však nemožno hodnotiť izolovane. Správanie odsúdeného nie je vždy na požadovanej úrovni, jeho postoj k trestnej činnosti je hodnotený ako čiastočne kritický a riziko recidívy je stredné. Za pozitívne možno považovať aj jeho deklarovanú ľútosť, záujem pomáhať matke a zámer po prepustení pracovať v D.. Ide však o okolnosti týkajúce sa jeho budúcich zámerov, ktoré samy osebe nepostačujú na vytvorenie dostatočnej priaznivej prognózy jeho ďalšieho správania. Pokiaľ odsúdený namietal, že si plní pracovné povinnosti a z dôvodu pracovného zaradenia sa nemohol v požadovanom rozsahu venovať vzdelávaniu v rámci programu zaobchádzania, nadriadený súd uvádza, že túto okolnosť možno zohľadniť v jeho prospech, avšak plnenie pracovných povinností nenahrádza plnenie ostatných stanovených cieľov programu zaobchádzania, preto ani táto námietka sama osebe neodôvodňuje záver o splnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Nadriadený súd prihliadol aj na skutočnosť, že odsúdený má naďalej uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, preto jeho zámer získať vodičské oprávnenie v súčasnosti nemožno hodnotiť ako okolnosť svedčiacu v jeho prospech, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti bol opakovane odsúdený aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia a bol mu uložený zákaz činnosti. Opakovane nadriadený súd uvádza, že pri posudzovaní zákonných podmienok zároveň prihliadol na § 66 ods. 3 Tr. zák. a do zákonom ustanovenej doby výkonu trestu započítal aj relevantný predchádzajúci výkon trestu (Okresný súd Nové Zámky sp. zn. 0T/110/2024).
Nadriadený súd prihliadol aj na čestné vyhlásenie matky odsúdeného, ktorá uviedla, že po jeho prepustení bude bývať v jej domácnosti a vzhľadom na jej vysoký vek a s tým súvisiace ťažkosti jej bude pomáhať pri každodenných úkonoch a s nákladmi na bývanie. Uvedenú okolnosť nadriadený súd vníma ako pozitívny prvok jeho sociálneho zázemia, avšak nemožno jej pripísať rozhodujúci význam, najmä keď odsúdený súčasne uvádza zámer pracovať na farme v Rakúsku a teda jeho deklarované plány týkajúce sa pracovného uplatnenia a každodennej starostlivosti o matku nie sú úplne vzájomne zosúladené.
V súhrne preto nadriadený súd dospel k záveru, že napriek viacerým pozitívnym skutočnostiam, nemožno v prípade odsúdeného v súčasnosti vysloviť dostatočne priaznivú prognózu jeho ďalšieho správania na slobode. Rozsah a opakovateľnosť jeho trestnej činnosti, predchádzajúce zlyhania a stredné riziko recidívy v spojení s len čiastočne kritickým postojom k trestnej činnosti neodôvodňujú záver, že účel trestu bol jeho výkonom dosiahnutý v takej miere, aby bolo možné očakávať jeho riadny život na slobode. Dospel preto k záveru, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu aktuálne vykonávaného trestu nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
Keďže krajský súd zistil pochybenie súdu I. stupňa vo výroku napadnutého uznesenia, nakoľko v čase rozhodovania súdu I. stupňa už nešlo o trest, z ktorého by bolo možné odsúdeného podmienečne prepustiť, hoci vecný záver súdu I. stupňa o nedôvodnosti žiadosti odsúdeného bol správny, napadnuté uznesenie preto krajský súd zrušil a sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, avšak iba vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený v súčasnosti vykonáva.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.