Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/10/2018

Potvrdené rozhodnutím 6Co/5/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcov: 1/ U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX O., Česká republika, 2/ I. Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX O., Česká republika, proti žalovanému: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX E. G. Z., zastúpenému spoločnosťou: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, o určenie povinnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/10/2018-87 zo dňa 21. júna 2021, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/10/2018-87 zo dňa 21. júna 2021 potvrdzuje. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, O., Y. P., štátny občan ČR, 2/ I. Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, O., Y. P., štátny občan ČR, proti žalovanému: O. nar. 0X.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, E. G. Z., štátny občan SR, právne zast. Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom V .Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, o určenie povinnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2018 domáhali, aby súd žalovanému uložil v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z pozemkov parc. č. XXX, XXX, XXX a parc. č. XXX zapísaných v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. K., obec J. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastra, všetok ním navezený materiál a zabezpečiť jeho uloženie pred zosuvom na uvedené pozemky žalobcov. Zároveň navrhovali, aby súd uložil žalovanému zdržať sa všetkých konaní, ktoré by mohli spôsobovať škody na majetku žalobcov alebo porušovať ich vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemkov parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX zapísaných v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. K., obec J. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastra. Žalovaný ako majiteľ priľahlých pozemkov parc. č. XXX/X, č. XXX, č. XXX vedených na LV č. XXX nerešpektujúc ich vlastnícke práva k predmetným pozemkom pri vykonávaní terénnych úprav na týchto pozemkoch a taktiež na verejnej ceste č. XXX idúcej popri týchto pozemkoch, ktorá je vo vlastníctve Mesta Žilina, ponavážal stavebný materiál a hlinu zo svojich pozemkov na pozemky žalobcov. Tento navezený materiál žalovaný odmieta odpratať napriek tomu, že žalobca 1/ podal na neho trestné oznámenie, ktoré však bolo Okresnou prokuratúrou odmietnuté z dôvodu, že sa jedná o občianskoprávnu záležitosť. Žalovaný odmieta tento materiál z pozemkov žalobcov odpratať a tento stav trvá.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.05.2018 uviedol, že hlinu z parciel odviezol, aj keď nezasahovala do parciel žalobcov. Hlinou bola zrovnávaná cesta - parcela č. XXX vo vlastníctve mesta Žilina z dôvodu sprístupnenia k parcele č. XXX a XXX. V čase sprístupňovania parciel č. XXX a č. XXX bola parcela vo vlastníctve inej osoby, s ktorou bol žalovaný dohodnutý na jej predaji a na jej využívaní v jeho prospech. Z toho dôvodu začal zveľaďovať aj miestnu komunikáciu, ktorá bola v zarastenom stave kríkmi a trávou. Po zrovnaní cesty sa stala cesta zjazdná, prechodná, čomu sa potešili aj okolo bývajúci susedia. Žalobca, ktorý chodí na svoju nehnuteľnosť zriedka a zanedbáva ju,

je opačného názoru. Žalovaného vyzval na odstránenie hliny „ak chce v klade žiť“. Nestalo sa tak hneď na vyzvanie žalobcu z dôvodu, že si žalovaný nebol vedomý priestupku. Po čase sa nátlak žalobcu stupňoval tým, že s podivnými ľuďmi prechádzal autom okolo trvalého bydliska žalovaného a ukazoval im, kde býva žalovaný a niečo vysvetľoval, a preto z dôvodu obavy o svoju rodinu hlinu z parcely odstránil. V čase odstraňovania hliny bagristom prišiel aj žalobca, ktorý sa choval vulgárne a agresívne a nechcel spolupracovať a ukázať miesta, ktoré chcel, aby boli podľa jeho predstáv. Potom žalovaného fyzicky napadol a odišiel s tým, že na žalovaného podá žalobu. Na žalobcu si pýtal žalovaný telefónne číslo, aby sa vec riešila, ale nebolo mu poskytnuté z dôvodu, že si to žalobca 1/ nepraje. Navrhoval preto, aby súd prikázal žalobcovi upresniť miesta, ktoré chce, aby boli zveľadené.

4. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 20.06.2018 potvrdili, že čiastočne žalovaný hlinu vyviezol, no nie všetku a ani neodstránil neporiadok, ktorý tam zostal. Žalovaný na svoju obranu robí zo seba obeť vyhrážania a násilia, ktorého sa mali dopustiť žalobcovia, čo je klamstvo. K čiastočnému odstráneniu závadného stavu žalovaný pristúpil až pod hrozbou trestného stíhania (nie vyhrážania), čo potvrdzuje existenciu v žalobe uvedeného závadného stavu. Pokiaľ žalovaný chce upresniť miesta, ktoré chcú žalobcovia „zveľadiť“, k tomu žalobcovia uviedli, že mu to bolo už niekoľkokrát ukázané a vysvetlené aj za prítomnosti svedkov. Ako svedkov pôvodného stavu a stavu pozemku po zásahoch žalovaného navrhovali žalobcovia vypočuť predchádzajúcu majiteľku nehnuteľnosti E. Z. a Q.. B. G..

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 27.07.2018 navrhoval, aby súd stanovil termín navezenia „neporiadku“, prípadne prizval osobu, ktorá bude prítomná na úkone.

6. Dňa 09.06.2021 predložil žalovaný odborné vyjadrenie a fotodokumentáciu týkajúcu sa parciel žalobcov č. XXX, XXX, XXX a XXX vypracované T.. A. W..

7. Žalobkyňa 2/ dňa 18.05.2021 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že je predvolaná na výsluch dňa 21.06.2021. Poznamenala, že ako bývalá manželka žalobcu 1/ je stále ešte spoluvlastníkom pozemkov v Žiline, ktoré súvisia so sporom, ale skutočnosťami vzťahujúcimi sa k sporu nie je oboznámená. Na mieste samom nebola viac ako 10 rokov, nehnuteľnosť užíva iba bývalý manžel. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby súd upustil od jej výsluchu, pričom doplnila, že splnomocní žalobcu 1/ na jej zastupovanie v spore.

8. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.06.2021, na ktorom sa zúčastnil žalobca 1/, ktorý predložil súdu aj splnomocnenie od žalobkyne 2/ na zastupovanie v prejednávanej veci, ako aj žalovaný a jeho právny zástupca.

9. Žalobca 1/ na pojednávaní súdu predložil fotografie, kde na prvej fotografii sa nachádza stavebný materiál, na druhej kamene, na tretej z bližšia fotené, na štvrtej fotografii je bližšie uvedený okraj pozemku, na piatej fotografii domček alebo maštaľ, ktorá je celá zasypaná a je to na pozemku žalobcu. Ďalšia fotografia - práca bagrom, ďalšia fotografia - z bližšia ukázaný dom, aký je zasypaný a posledná fotografia - odfotený bager. Ďalej žalobca uviedol, že predložené fotografie sú fotografie urobené asi tri roky dozadu, ku dňu podania žaloby. Úpravy, ktoré boli urobené sú len kozmetické úpravy, úrady v tej veci nekonajú, nie je to len jediný sused, ktorý takéto práce robí. V dôsledku toho žalobca nemôže pozemok užívať, nemôže ho predať, ani prenajať. Žalovaný vyviezol hlinu na štátny pozemok, ktorú neodpratal a v tom dôsledku sa každým dažďom žalobcovi dostáva hlina na pozemok. Na jeho pozemku je stále navozený násyp. Tam by bolo preukázať skutočný stav. Už dvakrát sa o veci rozprával so žalovaným a žiadal ho, aby to bolo odstránené, ale naopak došlo ešte k navezeniu. Uviedol, že sú svedkovia, ktorí môžu uvedené preukázať, avšak v tomto smere nebude súd zaťažovať. Dôkazy, ktoré boli doposiaľ predložené sú jednoznačným dôkazom, je potrebné ich predložiť protistrane, aby bolo zrejmé, že nárok žalobcu preukazujú. Doplnil, že nemá čas na zháňanie dokumentácie, uvedené sa deje už 10 rokov.

10. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení, ktoré boli prezentované v rámci doterajšieho súdneho konania. Poukázal na žalobcom predloženú fotodokumentáciu z roku 2017, ktorá ani nie je ku dňu podania žaloby, lebo žaloba bola podaná v roku 2018. Táto fotodokumentácia je z obdobia, kedy žalovaný vyviezol hlinu z parciel, ktoré ale nie sú vo vlastníctve žalobcu, takže tento dôkaz považoval za absolútne irelevantný. Žalobca neuniesol vo vzťahu k tomuto konaniu dôkazné bremeno, že tá hlina nachádza na jeho parcele. Od podania žaloby mal dostatočný čas na zabezpečenie dôkazov. Naopak žalovaný toto preukázal odborne

spôsobilou osobou - odborným vyjadrením k vytýčeniu hraníc. V tomto prípade ide o negatívnu dôkaznú teóriu, kedy žalobca má preukázať, že sa tam niečo nachádza. Žalovaný týmto odborným vyjadrením preukázal, že sa tam nič nenachádza.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a to: Výpisom z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 21.02.2018 (č. l. 3 -5 spisu), Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline ČVS-ORP-1647/ZV-ZA-2017 zo dňa 08.11.2017 (č. l. 8-9 spisu), fotografiami predloženými žalobcom (prílohová obálka), fotografiami predloženými žalovaným (č. l. 21 - 33 spisu), Odborným vyjadrením T.. A. W. zo dňa 07.06.2021 s prílohami (č. l. 64-66 spisu), fotografiami predloženými žalobcom (č. l. 71-80 spisu), ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výpisu Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 21.02.2018 mal súd preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi pozemkov - parciel registra „C“ č. XXX záhrady o výmere 118 m2, č. XXX záhrady o výmere 148 m2, č. XXX záhrady o výmere 222m2 a č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 265 m2.

13. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline ČVS:ORP-1647/ZV-ZA-2017 zo dňa 08.11.2017 súd zistil, že vec podozrenia z prečinu „Neoprávnené nakladanie s odpadmi“, ktorého skutku sa mal dopustiť žalovaný O. I., tým, že asi pred rokom mal naviesť v k. ú. K., J. stavebný materiál - hlinu z úpravy svojho domu na pozemky č. XXX a XXX, ktorých majiteľom je U. I., ako aj na pozemok č. XXX, čo je cestná miestna a účelová komunikácia, bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . V odôvodnení sa uvádza, že skutok nenapĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v , ani iného trestného činu.

14. Z odborného vyjadrenia k vytýčeniu hraníc pozemok p. č. XXX, XXX, XXX, XXX vypracovaného dňa 07.06.2021 T.. A. W. - Geodetické práce vyplýva, že po vytýčení lomových bodov hraníc týchto parciel na podklade pravouhlých súradníc lomových bodov a ich označení v teréne drevenými kolíkmi geodet konštatoval, že na týchto parcelách zapísaných v katastri nehnuteľností pre obec J., k. ú. K., evidovaných na LV č. XXX sa nenachádza žiaden navezený materiál a teda nie je potrebné zabezpečiť uloženie tohto materiálu a nehrozí ani žiaden zosuv materiálu na pozemky žalobcov. Súčasťou je aj grafické znázornenie situácie vytyčovaných hraníc a fotodokumentácia.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:

Podľa z. č. (ďalej len „“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa Čl. 8 Základných princípov z. č. (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa Základných princípov , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa až 3 , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

16. Predmetom sporu je odstránenie navezeného stavebného materiálu a hliny z pozemkov žalobcov parc. registra „C“ č. XXX, XXX, XXX a XXX a zabezpečenie jeho uloženia pred zosuvom na pozemky žalobcov, ako aj uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa všetkých konaní, ktoré by mohli spôsobovať škody na majetku žalobcov alebo porušovať ich vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam.

17. Medzi stranami bolo nesporné, že sú vlastníkmi susediacich pozemkov. Žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov - parciel registra „C“ č. X., XXX, XXX a XXX vedených na LV č. XXX a žalovaný parciel registra „C“ č. XXX, XXX, XXXX, XXX/X a XXX. Medzi uvedenými pozemkami sa nachádza cesta označená ako parc. registra „C“ č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2, ktorej vlastníkom je Mesto Žilina. Nesporné bolo aj to, keďže žalovaný to priznal, že z jeho strany došlo k navezeniu stavebného materiálu a hliny, avšak žalovaný poprel, že by došlo k ich navezeniu na pozemok žalobcov. Nesporné bolo aj to, že čiastočne došlo k náprave vzniknutého stavu.

18. V súdnej veci žaloba žalobcov predstavovala žalobu na plnenie podľa . Žalobcovia sa domáhali tzv. negatórnou žalobou v zmysle ust. ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a ruší ich vo výkone ich vlastníckeho práva. V širšom zmysle za zapieraciu žalobu možno považovať aj žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhajú aj toho, aby žalovaný odstránil následky rušivých zásahov - v tomto prípade odstránenie navezeného stavebného materiálu a hliny z pozemku žalobcov.

19. Spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť rozhodná pre posúdenie danej veci, či sa na pozemkoch žalobcov 1/ a 2/ nachádza navezený stavebný materiál a hlina a či tento naviezol žalovaný. Žalovaný priznal, že stavebný materiál a hlinu naviezol, ale poprel, že by to bolo na pozemok žalobcov, nakoľko naviezol iba na cestu vo vlastníctve Mesta Žilina, za účelom zabezpečenia príjazdovej cesty k ďalším pozemkom v jeho vlastníctve.

20. V sporovom konaní, ktoré je viazané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou, to znamená nielen neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku, ale aj viazanosť tzv. skutkovými tvrdeniami, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a ním tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Na preukázanie rozhodnej skutočnosti, že stavebný materiál, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú sa nachádza na pozemkoch žalobcov a že ho naviezol žalovaný, žalobcovia doložili súdu iba fotografie. Súd však konštatuje, že tieto fotografie len samotné nie sú ako dôkazný prostriedok spôsobilé preukázať rozhodnú skutočnosť a to, že sa na ich pozemkoch nachádza nejaký navezený materiál a hlina, resp. že by došlo k zosunu pôdy na ich pozemky v takom rozsahu, že by prípadne i došlo k posunu hranice v neprospech žalobcov. Navyše predložené fotografie žalobcami k žalobe aj na pojednávaní nepreukazujú súčasný stav na pozemkoch, ale stav z roku 2017 - 2018, teda pred a v čase podania žaloby. Na preukázanie nimi tvrdených skutočností však nepredložili žalobcovia žiadne iné dôkazy a ani súdu neoznačili ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že on nemá čas zháňať dokumentáciu. Súd však zdôrazňuje, že ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného

prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.

21. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 692-693, resp. 696-697). Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu.

22. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

23. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné a v týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu.

24. V prejednávanej veci bola otázka, či sa navezený materiál a hlina nachádzajú na pozemku žalobcov, resp. či došlo k zosuvu pôdy na pozemkoch žalobcov a v akom rozsahu v dôsledku konania žalovaného, bola otázkou rozhodnou, avšak žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobcovia k tomuto svojmu rozhodnému tvrdeniu nedoložili iné, ďalšie relevantné dôkazy a nenavrhli žiadne dokazovanie v tomto smere, neuniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich ležalo. Súd bez obhliadky na mieste samom, prípadne bez znalosti presných hraníc pozemkov žalobcov a žalovaného nie je schopný posúdiť, či je na pozemku žalobcov navezený stavebný materiál a hlina, pričom na vyriešenie otázky či došlo resp. dochádza k zosunu pôdy a v akom rozsahu na pozemky žalobcov a či došlo v tom dôsledku k posunu hranice v neprospech žalobcov, je otázkou odbornou, na vyriešenie ktorej sú potrebné odborné znalosti a ktorú súd nie je v konaní oprávnený sám posudzovať.

25. Žalobcovia však na vyriešenie sporných otázok nepredložili súdu žiaden relevantný návrh na vykonanie dokazovania, napríklad obhliadku na mieste samom, prípadne znalecké dokazovanie. V danej veci boli práve žalobcovia povinní preukázať, že ich vlastnícke právo bolo porušené zo strany žalovaného navezením materiálu a zeminy (resp. zosunom pôdy a posunutím hranice) a teda na nich ležalo dôkazné bremeno. Súd nemohol len z doložených fotografií a zároveň pri účinnom popretí zo strany žalovaného, ktorý predložil odborné vyjadrenie T.. A. W., dospieť k záveru, že nárok žalobcov je daný. Naopak z predmetného odborného vyjadrenia vyplýva, že na parcelách žalobcov zapísaných na LV č. XXX sa nenachádza žiaden navezený materiál a teda nie je potrebné zabezpečiť uloženie tohto materiálu a nehrozí žiaden zosuv materiálu na pozemky žalobcov.

26. Pokiaľ žalobcovia zároveň súdu navrhovali uložiť žalovanému zdržať sa konaní, ktoré by mohli spôsobovať škody na majetku žalobcov a porušovať ich vlastnícke právo, aj vo vzťahu k tejto časti žalobného návrhu bolo potrebné preukázať, že porušovanie ich vlastníckeho práva ku dňu vyhlásenia rozsudku trvá, príp. že prestalo, ale hrozí jeho opakovanie v budúcnosti. K tomuto neuviedli žalobcovia žiadne relevantné skutkové tvrdenia a vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný zásah do práv žalobcov,

nie je dôvodné ukladať žalovanému v tejto súvislosti akúkoľvek povinnosť. Pokiaľ by aj súd posudzoval túto časť petitu podľa ust. , muselo by byť z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcom hrozí vznik vážnej škody, čo žalobcovia ani netvrdili a ani nepreukázali.

27. Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že by tieto dôkazy nemohli zjavne nič zmeniť na dôvodoch rozhodnutia v prejednávanej sporovej veci, ani nevykonal žalobcami navrhované dokazovanie výsluchom svedkov E. Z. a arch. B. G..

28. V prejednávanej veci súd konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sú im na prospech a preto žalobu žalobcov zamietol.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, z toho dôvodu mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

32. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.