Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-30-2019.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5Csp/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v spore žalobcu: Freight consulting s. r. o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 47204052 v zastúpení: LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému: Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N.Ú. XXX/X, Y. o zaplatenie 577,95 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 577,95 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny 577,95 Eur, titulom peňažnej náhrady za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.11.2018 na pozícii vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C + E. Na základe pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 08.11.2018 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. V zmysle článku VIII ods. 2 pracovnej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli, že v súlade s § 62 ods. 8 Zákonníka práce, pokiaľ zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalovaný odo dňa 19.11.2018 nenastúpil bez udania dôvodu do práce, pričom svoju absenciu nijako neospravedlnil. Žalobca preto ukončil pracovný pomer so žalovaným výpoveďou zo dňa 06.12.2018, ktorá sa z poslednej známej adresy žalovaného vrátila ako nedoručená dňa 12.12.2018. Keďže výpovedná lehota bola jeden mesiac, pracovný pomer žalovaného sa skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.01.2019. Žalovaný počas trvania výpovednej doby po doručení výpovede bez ospravedlnenia v práci nepokračoval a na pracovisku sa nezdržiaval. V zmysle § 134 ods. 1 a 4 a ods. 10 Zákonníka práce žalobca vyčíslil priemerný zárobok žalovaného na pracovnoprávne účely podľa výplatnej pásky žalovaného - priemerný hrubý hodinový zárobok dosiahol žalovaný vo výške 3,3231 Eur za hodinu, teda jeho priemerný mesačný zárobok (pravdepodobný ) by dosiahol 577,95 Eur mesačne (3,3231 Eur krát 173,92 hodín ) pri týždennom fonde pracovného času zamestnanca 40 hodín.
3. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca predložil súdu: pracovnú zmluvu z 07.11.2018, výpoveď z 06.12.2018, výplatný lístok za 11/2018.
4. V rámci upomínacieho konania bolo vo veci rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý sa však nepodarilo žalovanému riadne doručiť do vlastných rúk. V dôsledku žiadosti žalobcu o pokračovanie v konaní došlo zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená na ďalšie konanie tunajšiemu súdu.
5. Nakoľko si žalovaný doručovanú žalobu s prílohami a poučením účastníka konania neprevzal na adrese trvalého pobytu a súdu sa nepodarilo zistiť miesto jeho pobytu ani vykonaným šetrením, bola mu žaloba a všetky vyššie spomenuté písomnosti doručované v súlade s § 116 ods. 2 CSP formou oznámenia zverejneného na webovej stránke súdu a tiež na úradnej tabuli súdu. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 07.11.2018, výpovede zo dňa 06.12.2018 a výplatného lístka za 11/2018 a zistil nasledovný skutkový stav :
7. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom dňa 07.11.2018 súd zistil, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer na druh práce vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C + E s nástupom do práce dňa 08.11.2018, na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. V článku VIII bod 2 sa zamestnanec a zamestnávateľ písomne dohodli v súlade s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu sume podľa stanovenej ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce.
8. Z výpovede zo dňa 06.12.2018 súd zistil, že žalobca ukončil so žalovaným pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) t.j. pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalovaného spočívalo v neospravedlnenej absencii na pracovisku za obdobie od 19.11.2018 po dobu viac ako 15 pracovných dní. Žalobca zároveň žalovaného vyzval, aby sa dostavil na miesto plnenia práce a pokračoval v plnení pracovných úloh. Z kópie listovej zásielky vyplýva, že dňa 12.12.2018 bola po neúspešnom pokuse o doručenie žalovanému vrátená žalobcovi.
9. Z výplatného lístku za mesiac 11/2018 súd zistil, že priemerný hrubý hodinový zárobok žalovaného bol 3,3231 Eur za hodinu.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, (ďalej len „Zákonník práce“), ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
12. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
13. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
14. V prejedávanej veci mal súd preukázanú existenciu pracovnoprávneho pomeru medzi stranami sporu na dobu neurčitú, pracovný pomer žalovaného u žalobcu trval od 07.11.2018 do 31.01.2019. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť existencie pracovného pomeru a to, že pracovný pomer skončil na základe výpovede žalobcu zo dňa 06.12.2018 doručenej dňa 12.12.2018.
15. V pracovnej zmluve si strany písomne dohodli v článku VIII bod 2 v súlade s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa,
zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume stanovenej podľa ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce.
16. Pracovný pomer medzi stranami sporu skončil na základe výpovede žalobcu zo dňa 06.12.2018, doručenej žalovanému dňa 12.12.2018. V zmysle cit. ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce, pracovný pomer mal skončiť uplynutím jednomesačnej výpovednej doby ku dňu 31.01.2019. Žalovaný počas plynutia výpovednej doby u žalobcu nezotrval. Z uvedeného je zrejmé, že s poukazom na cit. ustanovenie § 62 ods. 8 Zákonníka práce vznikol žalobcovi nárok na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalobca dôkazne preukázal výšku priemerného mesačného zárobku žalovaného ( v tomto prípade pravdepodobný zárobok ) v sume 577,95 Eur mesačne (3,3231 Eur krát 173,92 hodín ) pri týždennom fonde pracovného času zamestnanca 40 hodín.
17. Súd považoval nárok uplatnený žalobcom za preukázaný, preto mu vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.