Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/3001/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s. r. o., IČO: 44 307 683, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXXXX D., o vymoženie 794,78 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku v časti príslušenstva pohľadávky: úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy:

- 842,66 EUR od 28.10.2006 do 29.11.2013,

- 826,31 EUR od 30.11.2013 do 10.01.2014,

- 782,99 EUR od 11.01.2014 do 21.03.2014,

- 766,65 EUR od 22.03.2014 do 26.03.2014,

- 760,42 EUR od 27.03.2014 do 08.01.2020,

- 749,02 EUR od 09.01.2020 do zaplatenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 13.12.2023 domáhal od povinného vymoženia vo výške 794,78 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. -23, zo dňa 29.01.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.03.2009, vydaný vyšším súdnym úradníkom (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. V prílohe k návrhu bolo doložené Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 04.12.2023, sp.zn. EX 1500/2017 súdneho exekútora JUDr. Dagmar Kováčová a Upovedomenie o zastavení starej exekúcie tohto súdneho exekútora zo dňa 24.10.2023, ako aj Zmluva o postúpení pohľadávok na oprávneného zo dňa 21.09.2009. Súd preto konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie bol uplatnený podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

3. Oprávnený sa v návrhu na vykonanie exekúcie okrem istiny 794,78 Eur domáhal vymoženia zmluvnej pokuty: 128,31 Eur, trov základného konania: 304,54 Eur a úroku z omeškania vo výške: 0,10 % denne zo sumy:

- 842,66 EUR od 28.10.2006 do 29.11.2013

- 826,31 EUR od 30.11.2013 do 10.01.2014

- 782,99 EUR od 11.01.2014 do 21.03.2014

- 766,65 EUR od 22.03.2014 do 08.01.2020

- 755,25 EUR od 09.01.2020 do zaplatenia.

4. Oprávnený na podklade výzvy súdu zo dňa 09.01.2024 opravil dňa 12.01.2024 návrh na vykonanie exekúcie tak, že výšku vymáhanej istiny znížil na sumu: 788,55 Eur (z pôvodnej sumy: 794,78 Eur), k iným pôvodne uplatneným nárokom sa nevyjadril, súd má teda za to, že tieto oprávnený ponechal nezmenené, pričom opravil úroky z omeškania tak, že tieto sú v sadzbe: 9,5 % ročne zo sumy:

- 842,66 EUR od 28.10.2006 do 29.11.2013,

- 826,31 EUR od 30.11.2013 do 10.01.2014,

- 782,99 EUR od 11.01.2014 do 21.03.2014,

- 766,65 EUR od 22.03.2014 do 26.03.2014,

- 760,42 EUR od 27.03.2014 do 08.01.2020,

- 749,02 EUR od 09.01.2020 do zaplatenia.

4. Ako doplňujúce informácie o peňažnom nároku oprávnený v oprave zo dňa 12.01.2024 odôvodnil korekciu úroku z omeškania len v rozsahu zákonného úroku z omeškania, ktorý bol platný k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom ku dňu omeškania): "Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba NBS (do 31.12.2002 diskontná sadzba) platná ku dňu omeškania bola vo výške 4,75 %. Oprávnený si teda uplatnil úroky z omeškania v rozsahu zákonného úroku z omeškania platného k prvému dňu omeškania, t. j. vo výške 9,50 % (4,75 % x 2 = 9,50 %). Povinný uhradil v minulom exekučnom konaní platby v dňoch: 29.11.2013 – sumu 16,35 Eur, 10.1.2014 - sumu 43,32 Eur, 21.3.2014 - sumu 16,34 Eur, 26.03.2014 - sumu 6,23 Eur, 8.1.2020 – sumu 11,40 Eur. Oprávnený oznámil aj účet pre poukázanie vymoženej pohľadávky a osobitne pre trovy právneho zastúpenia.

5. Oprávnený ako prílohu k oprave zo dňa 12.01.2024 doložil aj súdom požadovanú Zmluvu o úvere č. 01000087, zo dňa 12.02.2002 s Obchodnými podmienkami Zmluvy o úvere spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. (bez dátumu, bez podpisu účastníkov zmluvy, ďalej aj „Obchodné podmienky“). V závere Obchodných podmienok sa uvádza úroková sadzba pre úrok z omeškania: 0,1% denne z dlžnej sumy.

6. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

7. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia .

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

9. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak, bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa (ďalej len ako „“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

15. Súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti predmetného návrhu na vykonanie exekúcie a nároku priznaného exekučným titulom aj v zmysle aktuálnej judikatúry. V danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona - a v zmysle uvedeného predpisu dal zákonodarca možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu. Hoci sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, to však neznamená, že tento návrh by mal byť posudzovaný inak (odlišne) než akýkoľvek iný „nový“ návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené totiž nemá oporu v zákonnej úprave. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ako každý iný návrh na vykonanie exekúcie, podlieha novým pravidlám exekučného konania v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, čo znamená, že exekučný súd je nielen oprávnený ale aj povinný tento návrh posúdiť z pohľadu novej právnej úpravy.

16. v zákonom vymedzených prípadoch ( Exekučného poriadku) pripúšťa aj hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. V danej súvislosti súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie vyzval dňa 09.01.2024 oprávneného na odstránenie viacerých nedostatkov, t.j. na opravu v časti neuhradenej istiny vzhľadom na sumu vymoženú v starej exekúcii, ktorú oprávnený nezohľadnil v plnej výške, teda treba zohľadniť všetky čiastočné úhrady, celkom: 93,64 EUR. K úrokom z omeškania súd poukázal na to, že oprávnený podľa exekučného titulu požaduje vymáhanie úrokov z omeškania v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) formulára (Vymáhaný nárok) tak, že v každej položke úrokov z meškania je uvedená sadzba: 0,10% denne, k čomu súd uviedol, že dojednanie, resp. uplatnenie o úrokov z omeškania presahujúcich zákonnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ktoré boli následne v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom, súd môže vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Oprávnený bol vyzvaný, aby oprávnený takéto úroky z omeškania v návrhu na vykonanie exekúcie vôbec nepožadoval. Súd požadoval aj doloženie spotrebiteľskej zmluvy vrátane súvisiacich dokumentov a takých na ktoré zmluva odkazuje v zmysle Exekučného poriadku .

17. Oprávnený dňa 12.01.2024 doručil súdu opravu návrhu na vykonanie exekúcie, ako sa už uvádza, okrem iných opráv tak, že úroky z omeškania opravil v každej položke v sadzbe: 9,50 % ročne: zo sumy: 842,66 EUR od 28.10.2006 do 29.11.2013, zo sumy 826,31 EUR od 30.11.2013 do 10.01.2014, zo sumy: 782,99 EUR od 11.01.2014 do 21.03.2014, z sumy: 766,65 EUR od 22.03.2014 do 26.03.2014, zo sumy: 760,42 EUR od 27.03.2014 do 08.01.2020, z sumy: 749,02 EUR od 09.01.2020 do zaplatenia. Korekciu úroku z omeškania oprávnený odôvodnil len v rozsahu zákonného úroku z omeškania, ktorý bol platný k prvému dňu omeškania. Poukázal na znenie nariadenia vlády č. (v znení účinnom ku dňu omeškania): Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby

určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba NBS (do 31.12.2002 diskontná sadzba) platná ku dňu omeškania bola vo výške 4,75 %. Oprávnený si teda uplatnil úroky z omeškania v rozsahu zákonného úroku z omeškania platného k prvému dňu omeškania, t. j. vo výške 9,50 % (4,75 % x 2 = 9,50 %). Povinný uhradil v minulom exekučnom konaní platby: 29.11.2013: 16,35 Eur, 10.1.2014: 43,32 Eur, 21.3.2014: 16,34 Eur, 26.03.2014: 6,23 Eur, 8.1.2020: 11,40 Eur. spolu: 93,64 Eur.

18. Ako už bolo uvedené vyššie, oprávnený sa domáhal exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom. Súd v tomto smere poukazuje na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR prijatého v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. -9 zo dňa 15. 06. 2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný súd oprávnený a povinný vykonať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom, priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisko prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku súdneho dvora C-448/17 a „majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS (-49).“ (Nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 02. 02. 2023) Zjednocujúce stanovisko Ústavný súd SR aplikoval už vo viacerých exekučných veciach (vedených nielen tunajším súdom) , možno spomenúť napr. nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 14. 07. 2022, nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 02. 02. 2023 či nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 02. 02. 2023.

19. K rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie (aj návrhu na zastavenie exekúcie) súd tiež odkazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu, pričom o takúto situáciu ide aj v prípade Exekučného titulu, ktorý je podkladom pre vedenie danej exekúcie) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne odôvodnil. Súd sa oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré

spotrebiteľská zmluva odkazuje a zistil, že zmluva o úvere z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok na vymáhanie, bola podpísaná medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom nakoľko je fyzická osoba, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený je veriteľom, nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. Súd teda preskúmal nárok priznaný exekučným titulom a zistil, že výška úrokov z omeškania nebola priznaná v súlade s v spojení s Nariadenia Vlády SR č. Je teda nesporné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere č. 01000087 zo dňa 12.02.2002 pričom uvedená zmluva bola vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. V tomto smere však treba ďalej doplniť, že hoci v čase podpisu zmluvy o úvere neobsahoval ešte právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, na zmluvný vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného dopadala právna úprava o ochrane spotrebiteľa, ktorý už bol v danom čase účinný a špecificky upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa. Práve ustanovením (účinným od 1. januára 2000 do 24. novembra 2004) bol do práva Slovenskej republiky zanesený pojem tzv. „typovej“ zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať: a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V období od 25. novembra 2004 do 30. júna 2007 potom zmenené znenie už definovalo „typové“ zmluvy ako zmluvy „spotrebiteľské,“ ktorými boli zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. následne definoval spotrebiteľské zmluvy v „obnovenom“ ustanovení , a to od 1. apríla 2004. Hoci teda zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zo dňa 12. 02. 2002 nemohla spadať do definície spotrebiteľskej zmluvy podľa účinného až od 01. 04. 2004, nemôže byť sporu o tom, že táto zmluva bola a je typovou (spotrebiteľskou) zmluvou v zmysle , ale aj podľa o spotrebiteľských úveroch, čo vyplývalo z obchodných podmienok, a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Bez ohľadu teda na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere ešte nedefinoval spotrebiteľskú zmluvu a neprijateľné zmluvné podmienky, vychádzajúc z vyššie uvedeného mal exekučný súd oprávnenie i povinnosť podrobiť zmluvu o úvere zo dňa 12.02.2002 prieskumu z pohľadu právnej úpravy , pričom upravoval, že obsahom typovej zmluvy nesmú byť neprimerané podmienky alebo podmienky v rozpore s dobrými mravmi.

20. Súd uvádza, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť ( ). Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia v spojení s Nariadenia Vlády SR č. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle absolútne neplatným právnym úkonom. Oprávnený uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom 28.10.2006. Súd zistil, že v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle v tom čase platného Nariadenia Vlády SR č. bola výška úrokov z omeškania počítaná ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V období, kedy sa povinný dostal do omeškania bola základná úroková sadzba NBS vo výške 9,5 %. Keďže v danom prípade dojednaný úrok z omeškania predstavoval výšku 36,5 % ročne oproti zákonnému úroku z omeškania (ku dňu 28.10.2006) v sadzbe 9,5 % ročne, súd uvádza, že takto dojednaný a následne priznaný úrok z omeškania je v rozpore s v spojení s

Nariadenia Vlády SR č. , ktoré kogentne stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým spotrebiteľský vzťah jednoznačne je, pričom prekročenie tejto hranice nie je prípustné. V rámci zmluvy o úvere výšku úroku z omeškania nebolo možné dojednať, pretože sa jednalo o spotrebiteľský (občianskoprávny) vzťah, v ktorom sa úrok z omeškania spravuje . Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený úrok z omeškania podstatným spôsobom presahuje obvyklú úrokovú mieru stanovenú Národnou bankou Slovenska pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania z exekučného titulu bol priznaný v rozpore s v spojení s Nariadením Vlády SR č. . V danom smere súd zdôrazňuje, že v zmysle vyššie uvedených skutočností oprávnený nemohol tento nedostatok odstrániť ani tým, že v opravenom návrhu na vykonanie exekúcie si už uplatnil úrok z omeškania: 9,5% ročne zo sumy zo sumy: 842,66 EUR od 28.10.2006 do 29.11.2013, 826,31 EUR od 30.11.2013 do 10.01.2014, 782,99 EUR od 11.01.2014 do 21.03.2014, 766,65 EUR od 22.03.2014 do 26.03.2014, 760,42 EUR od 27.03.2014 do 08.01.2020, 749,02 EUR od 09.01.2020 do zaplatenia.

21. Exekučný súd nemôže moderovať daný úrok z omeškania resp. tento meniť na zákonný, nakoľko v exekučnom titule nebol priznaný ako zákonný úrok z omeškania, ale ako dohodnutý úrok z omeškania vychádzajúci z neprijateľných zmluvných podmienok (Obchodné podmienky).

22. Súd v tomto bode poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.11.2009, podľa ktorého: „Vzhľadom na väzbu dôvodov, ktoré viedli k dohodnutiu konkrétnej výšky úrokov z omeškania (1 % denne) a okolnostiam, ktoré ich sprevádzali, ako aj na väzbu dôvodov nesplnenia zabezpečeného záväzku a v konečnom dôsledku dopadom priznania dojednaného úroku z omeškania vo výške 1% za každý deň omeškania, ktorý podľa priznania oboch súdov z časti istiny v sume 39 200 Sk predstavoval 365 % ročne, možno konštatovať, že v danom prípade išlo zo strany žalobcu o porušenie zásad poctivého obchodného styku. Za neprimerane vysoký, a teda v rozpore s dobrými mravmi, možno považovať aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne, keď vzhľadom na dĺžku trvania súdneho sporu je suma takto určených úrokov z omeškania pri pohľadávke na zaplatenie 54 375 Sk celkom 274 267,50 Sk (9 104,01 Eur), teda viac ako 504% a pri pohľadávke na zaplatenie 18 575 Sk celkom 93 042,18 Sk (3 088,43 Eur), teda viac ako 500%. Túto skutočnosť je preto potrebné posudzovať aj v zmysle o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy a podľa ktorého absolútne neplatným je každý právny úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom dobrým mravom prieči. Je potrebné zdôrazniť, že aj na zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov hraniciam rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi nastáva z dôvodu hrubého nepomeru medzi vzájomnými plneniami zmluvných strán, ktoré spočívajú v dojednaní neprimeranej výšky úrokov z omeškania či zmluvnej pokuty. Neprimeranosť konkrétneho dojednania spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany.“

23. V danom smere súd tiež poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. -38, zo dňa 10.04.2024, v ktorom Ústavný súd SR ústavným sťažnostiam sťažovateľa BL Finance, s.r.o. (je oprávnený aj v predmetnom exekučnom konaní) proti uzneseniam Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. a nevyhovel. Z uvedeného nálezu je (okrem iného) zrejmé: Predmetom ústavnej sťažnosti nie sú právne závery okresného súdu, podľa ktorých vzťahy založené medzi sťažovateľom a povinnými zmluvami o úvere z roku 2002 a 2007 sú vzťahy spotrebiteľské a že dojednanie o sadzbe úroku 0,10 % denne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou......Otázkou potom je, či je zjavným právnym omylom záver okresného súdu o celkovom zamietnutí návrhov na vykonanie exekúcie sčasti úrokov z omeškania bez toho, aby bolo umožnené vykonanie exekúcie aspoň sčasti omnoho nižšej úrokovej sadzby podľa vykonávacieho nariadenia. Teda otázkou je, či sa okresný súd dopustil zjavného právneho omylu pri použití § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Nemožno mať pochybnosti o tom, že § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je vyjadrením snahy o transpozíciu smernice o spotrebiteľských zmluvách. Preto toto ustanovenie treba nevyhnutne vykladať v súvislosti s cieľmi smernice tak, ako vyplývajú z jej čl. 6 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok nad'alej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, a čl. 7 ods. 1, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Vo veciach sťažovateľa nie je spor o tom, že neprijateľná podmienka o sadzbe úroku z omeškania bola právnym predchodcom sťažovateľa uplatnená v návrhu na vydanie platobného rozkazu a sám sťažovateľ sa jej uplatnenia nezdržal ani pri podaní návrhov na vykonanie exekúcie a takto postupoval až potom, ako ho okresný súd upozornil na neprijateľnosť zmluvných podmienok o sadzbe úroku. Z hľadiska výkladu § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku preto bola rozhodujúca výkladová metóda orientujúca sa na účel tohto zákonného ustanovenia, ktorého cieľom bola transpozícia smernice o spotrebiteľských zmluvách. Tento euroorientovaný prvok výkladu vyplýva aj z argumentácie okresného súdu, ktorý zdôraznil, že jeho úlohou je len skúmať, či nárok podľa exekučného titulu nevychádza z neprijateľných zmluvných podmienok (o čom nie je spor), s tým, že záver o zamietnutí úroku z omeškania je reflexiou efektivity ochrany spotrebiteľa požadovanou Európskou úniou. Hoci táto argumentácia okresného súdu nie je adresná v miere argumentácie v jeho vyjadreniach k ústavnej sťažnosti, nemožno dospieť k záveru, že by dostatočne nevystihovala podstatu záveru okresného súdu, a tak zakladala dôvodnosť námietky sťažovateľa o nedostatočnom zdôvodnení namietaných uznesení. Hoci toto zdôvodnenie nie je optimálne, nemožno dospieť k záveru, že by jeho úroveň zakladala dôvod na vyslovenie porušenia uvedených ústavných práv sťažovateľa. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že by rozhodnutia okresného súdu boli výsledkom zjavného právneho omylu. Smernica o spotrebiteľských zmluvách členským štátom ukladá zabezpečiť to, aby nekalé zmluvné podmienky neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ich súvislému uplatňovaniu. V tejto súvislosti treba odkázať na závery rozsudku súdneho dvora zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10, v ktorom súdny dvor dospel k tomu, že či. 6 ods. 1 smernice o spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky. V odôvodnení tohto rozhodnutia (bod 68 a 69) súdny dvor uviedol, že vzhľadom na povahu a význam verejného záujmu, na ktorom spočíva ochrana priznaná spotrebiteľom smernicou ako vyplýva z jej či. 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v čl. 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre dodávateľov spočívajúceho v tom, že dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali zabezpečené. Závery tohto rozhodnutia možno nepochybne vztiahnuť na veci sťažovateľa, ktorý si návrhmi na vykonanie exekúcie uplatnil úrok z omeškania v sadzbe, ktorá bola nepochybne neprijateľnou podmienkou, a spochybňuje ústavnú udržateľnosť rozhodnutí okresného súdu, ktoré mu nepriznali úrok z omeškania v sadzbe ustanovenej podľa zákona a vykonávacieho nariadenia. Sťažovateľ sa tak vlastne dovoláva svojho práva na to, aby v návrhoch na vykonanie exekúcie mohol ďalej uplatňovať zjavne neprijateľnú zmluvnú podmienku bez účinnej sankcie tak, že mu bude priznaný úrok z omeškania v sadzbe ustanovenej podľa zákona a vykonávacieho nariadenia. V podstate z predpokladu tohto svojho práva ďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky vyvodzuje zjavný právny omyl namietaných uznesení okresného súdu. Z toho však nemožno vyvodiť zjavný právny omyl záverov namietaných uznesení. Tieto právne závery pri výklade § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku vychádzajú z účelu tohto ustanovenia, ktorým je potreba zabezpečenia účinnej ochrany pred nekalými zmluvnými podmienkami, ktorá vyplýva zo smernice o spotrebiteľských zmluvách. Takýto, na ciele smernice orientovaný výklad nemožno považovať za zjavne mylný a tak rozporný s uvedenými ústavnými právami sťažovateľa. Nedôvodná je argumentácia sťažovateľa, ktorá vychádza zo zdôraznenia toho, že treba preferovať platnosť právneho úkonu, ked'že nárok na úrok z omeškania vyplýva zo zákona a úroky z omeškania mu už boli priznané platobnými rozkazmi, na ktoré sa spoliehal. Preferencia čiastočnej platnosti právneho úkonu a s tým spojená požiadavka sťažovateľa na tom, aby mohol vymáhať úrok z omeškania v sadzbe podľa vykonávacieho nariadenia, je zo zákona prekonaná potrebou efektívnej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to aj v exekučnom konaní. To vylučuje aj dôvodnosť námietky o právnej istote nastolenej výrokmi platobných rozkazov, ktorých prieskum je výslovne pripustený v

aplikovanom § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Zníženie miery právnej istoty sťažovateľa, ktorá bola nastolená výrokmi platobných rozkazov, ako prvku ním uplatnených ústavných práv je zákonom predpokladaným následkom.“

24. Čo sa týka odstránenia iných vytýkaných vád, oprávnený na základe výzvy súdu upravil vymáhaný nárok v časti istiny tak, že túto znížil o celkovú súčet vykonaných úhrad na sumu: 788,55 Eur (z pôvodnej sumy: 794,78 Eur), pričom zohľadnil pri výpočte úrokov z omeškania jednotlivé čiastkové úhrady, celkom: 93,64 Eur, táto vada teda bola odstránená a oprávnený na výzvu súdu doložil aj uvedenú spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ako už bolo uvedené.

25. Súd na záver podotýka, že hoci sa nepodarilo na základe jeho žiadosti zo dňa 05.04.2024 zadovážiť spis č.k. Okresného súdu Nitra, v ktorom bol vydaný predmetný exekučný titul – platobný rozkaz sp.zn. , zo dňa 29.01.2009, súd pristúpil k vydaniu tohto uznesenia, nakoľko bol predložený dokument, ako právny dôvod vzniku pohľadávky: Zmluva o úvere č. 01000087, zo dňa 12.02.2002 s Obchodnými podmienkami, z ktorej súd vychádzal. Ako je zrejmé z odpovede Okresného súdu Nitra zo dňa 11.04.2024, spis č.k. bol skartovaný bez ponechania platobného rozkazu.

26. Súd po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať právny záver, že v časti uplatneného úroku z omeškania je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa §53 ods.3 písm. e) Exekučného poriadku. V danom prípade sa totiž jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania presahujúcich zákonnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ktoré boli následne v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a preto súd návrh na vykonanie exekúcie v časti úrokov z zamietol tak, ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia.

Súd, po právoplatnosti tohto uznesenia, bude v konaní pokračovať v časti týmto uznesením nedotknutej podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.