Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-99-2026.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Subarea
19Co/99/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Slušnej a sudkýň A. B. C. a A. D. E., v právnej veci navrhovateľky F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XXX, zastúpenej PAGÁČOVÁ LEGAL s. r. o., so sídlom Nám. sv. Anny 352/9, Trenčín, IČO 57415285, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, IČO 42273242, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 28C/6/2026-26 zo dňa 11. februára 2026 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.
Navrhovateľka m á voči povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie tak, že povinnému uložil zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou spoločnej účasti navrhovateľky a povinného na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov (výrok I.), vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), navrhovateľke uložil povinnosť podať voči povinnému v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu o ochranu osobnosti (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1 až 3, § 337 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil povinnému zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou ich spoločnej účasti na úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci, zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej bydliska a pracoviska za účelom zabránenia ďalších útokov a zákaz kontaktovať ju akýmkoľvek spôsobom okrem nevyhnutnej komunikácie vo veci zabezpečovania starostlivosti o deti. Svoj návrh odôvodnila najmä tým, že s povinným sú manželia a z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Dňa 03.01.2026 povinný navrhovateľku pred deťmi pod vplyvom alkoholu brutálne fyzicky napadol, kopal do nej, udieral ju päsťou do hlavy a po tele, trhal jej vlasy, opakovane ju hodil do skrine, vulgárne jej nadával, že je „kurva“, „piča“, že sa „kurví“, psychicky ju deptal a následne ju v noci vyhodil zo spoločnej domácnosti bosú na ulicu. Dňa 04.01.2026 podala proti povinnému oznámenie na OO PZ Trenčín, pričom povinný bol na dobu 14 dní vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka má obavu o svoj život a zdravie. Agresívne správanie povinného voči nej trvá už dlhšiu dobu, a to od roku 2024. Najprv ju kopol do nohy, potom ju začal vulgárne urážať a ponižovať. Väčšinou na ňu útočil po požití alkoholu alebo po návrate domov vo večerných hodinách. Často jej vulgárne nadával, bil ju päsťami, otvorenými dlaňami, škrtil
ju, ťahal za vlasy. Trikrát ju vyhodil von na ulicu. Keď pri uspávaní zaspala pri mladšej dcére, povinný opakovane vchádzal do izby, rozsvecoval svetlo a násilím ju z postele vytiahol so slovami „to nie je posteľ pre prasa“. Viackrát jej zakázal uložiť staršiu dcéru. Incidenty vyústili do útoku dňa 03.01.2026, kedy opustila spoločnú domácnosť. Povinný sa ju snažil kontaktovať proti jej vôli vulgárnymi správami, prenasleduje ju, vyhľadáva ju a vykrikuje na ňu. Povinný jej opakovane pripisoval vinu za všetky problémy v domácnosti a vyvíjal na ňu psychický nátlak, aby sa mu ospravedlňovala, hoci na to neboli žiadne objektívne dôvody. Snažil sa ju izolovať a kontrolovať jej osobný a pracovný život. Ak chcela ísť na pracovné alebo spoločenské podujatie, musela si od neho pýtať súhlas. Keď sa s návratom z podujatí oneskorila, reagoval vulgárnymi nadávkami a ponižovaním. V domácnosti boli umiestnené kamery, aby mal prehľad o tom, čo robí a čo robia deti. Zo strany povinného dochádzalo k prejavom nevery, pričom sa týmto chválil, čo bolo pre ňu ponižujúce a dehonestujúce. Správanie povinného je nepredvídateľné a v poslednom období sa zhoršilo do takej miery, že sa obáva o svoje psychické a fyzické zdravie. 3. Po oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie za osvedčené, že medzi navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Navrhovateľka osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj skutočnosť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovateľky a povinného, keďže ten sa voči nej správa spôsobom, ktorý u nej vzbudzuje dôvodné obavy o svoj život a zdravie, čo vyplynulo z predložených listinných dôkazov. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že povinný je vo svojom správaní, ktoré často býva potužené alkoholom, nepredvídateľný. Navrhovateľka má z toho strach, povinný vzbudzuje v nej obavu o jej fyzické a psychické zdravie, teda ohrozuje jej duševnú a telesnú integritu. Za posledných 6 mesiacov povinný navrhovateľku 3x vyhodil zo spoločného obydlia a musela spať vonku v nehostinných podmienkach, došlo medzi nimi k viacerým konfliktom, ktoré boli zo strany povinného vyhrotené psychickým a neskôr aj fyzickým útokom voči navrhovateľke. Pri poslednom incidente dňa 03.01.2026 spôsobil navrhovateľke mnohopočetné poranenia po celom tele. Súd prvej inštancie mal tak za osvedčené, že konanie povinného ohrozuje telesnú i duševnú integritu navrhovateľky, navrhovateľka má tak dôvodné obavy o svoj život a zdravie, čo môže u nej objektívne vyvolávať duševné útrapy. Preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou ich spoločnej účasti na úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní a iných orgánov verejnej správy. Vzdialenosť 20 metrov považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie ale aj verbálnych útokov a tiež aj z hľadiska včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným, čo by pri vzdialenosti 50 metrov bolo značne sťažené, resp. nie celkom dobre možné. Vo zvyšnej časti (30 metrov) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súčasne uložil navrhovateľke v zmysle § 336 CSP podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, a to žalobu na ochranu osobnosti, nakoľko mal za to, že na toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia musí nadväzovať aj konanie vo veci samej z dôvodu nutnosti komplexného posúdenia vzťahov medzi stranami. Súd prvej inštancie vzhliadol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodným v časti zákazu zdržiavať sa v blízkosti bydliska a pracoviska navrhovateľky a zákazu kontaktovania navrhovateľky zo strany povinného, pretože v tejto časti nemal osvedčené, že by sa povinný zdržiaval v blízkosti bydliska a pracoviska navrhovateľky a že by ju akýmkoľvek spôsobom kontaktoval (nebolo osvedčené, že by ju vôbec kontaktoval). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP vyhodnotiac čiastočný úspech navrhovateľky v rozsahu 50 % tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto uzneseniu do výroku I. podal včas odvolanie povinný, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutom rozsahu zamietne. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď konštatoval, že návrh navrhovateľky je dôvodný. K tomuto záveru dospel i napriek skutočnosti, že k prevažnej časti navrhovateľkou uvádzaných údajných útokov na jej osobu malo dochádzať ešte v období rokov 2021 – 2025, t. j. v čase, keď spolu žili v spoločnej domácnosti, pričom naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia opiera prioritne o incident zo dňa 03.01.2026, po ktorom navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala na súd po viac ako mesiaci, keď medzičasom neboli v žiadnom kontakte, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie (bod 17. napadnutého uznesenia). V danom prípade tak nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery. Po roztržke dňa 03.01.2026, ktorú považuje navrhovateľkou za neprimerane skreslenú a zveličenú a v prevažnej časti nezakladajúcej sa na pravde, sa s navrhovateľkou vôbec nekontaktovali. I stretávanie sa s deťmi bolo riešené prostredníctvom jeho rodiny. Prvú SMS správu si s navrhovateľkou napísali ohľadne detí koncom januára 2026. Prvé osobné
stretnutie sa uskutočnilo koncom januára 2026, kedy sa chceli dohodnúť na stretávaní sa s deťmi. Stretnutie prebehlo bez akýchkoľvek komplikácií. Odvtedy s navrhovateľkou komunikovali len ohľadne detí výlučne formou SMS správ, pričom od konca januára 2026 sa s navrhovateľkou videli len pár sekúnd pri preberaní a odovzdávaní detí v mieste bydliska navrhovateľky bez akejkoľvek komunikácie. Keďže nariadenie neodkladného opatrenia je jedným z najzávažnejších zásahov do práv fyzickej osoby, musí navrhovateľka relevantným spôsobom osvedčiť, že zakázaným správaním by mohla byť jej telesná a duševná integrita ohrozená, čo v danom prípade neosvedčila. Navrhovateľka bola povinná osvedčiť, že sa voči nej dopúšťa v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takého konania, v dôsledku ktorého by jej hrozila bezprostredná ujma na živote alebo zdraví. Pokiaľ navrhovateľka aj podala za incident zo dňa 03.01.2026 voči nemu trestné oznámenie, podanie trestného oznámenia automaticky neznamená, že súd mu zakáže sa k navrhovateľke priblížiť, pokiaľ nemá osvedčené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takému konaniu z jeho strany, že navrhovateľka je v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená, keď toto má vyplývať výlučne z jej tvrdení. Bez splnenia zákonných podmienok mu nie je možné uložiť zákaz priblížiť sa k navrhovateľke, čím sa mu skomplikovalo najmä preberanie a odovzdávanie detí v rámci dohodnutého styku. Za týmto účelom si aktuálne musí preberať a odovzdávať deti prostredníctvom členov jeho rodiny.
5. K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka a uviedla, že odvolanie povinného je polemické a nevyvracia skutkové ani právne závery súdu prvej inštancie. Je postavené na zľahčovaní správania, na formálnej argumentácii časovým odstupom a na selektívnom citovaní bodu 17. napadnutého uznesenia. Neobsahuje však žiadnu konkrétnu procesne relevantnú polemiku k listinným dôkazom, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal. Povinný sa snaží presunúť konanie o neodkladnom opatrení do roviny plného dokazovania, čo je procesne nesprávne. Súd prvej inštancie aplikoval správny štandard osvedčenia a preventívnej ochrany. Podotkla, že nevyhnutnosť zásahu spočíva aj v tom, že povinný je často pod vplyvom alkoholu nepredvídateľný, dlhodobo (už od roku 2014) ju ohrozoval atakmi a fyzickou agresiou a tým ohrozoval jej telesnú a duševnú integritu, čo u nej objektívne vyvolávalo aj duševné útrapy. Povinný navrhovateľkou predložené listinné dôkazy nevyvracia a zostáva na úrovni všeobecného popretia bez toho, aby uviedol, ktoré listiny sú nepravdivé, prečo a akými dôkazmi ich chce spochybniť. Tvrdenie povinného o zveličení je neudržateľné, ak skutky na seba nadväzujú v časovej osi viac ako 10 rokov. K námietke podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po mesiaci od incidentu dňa 03.01.2026 poznamenala, že povinný bol odo dňa 04.01.2026 na dobu 14 dní vykázaný zo spoločného obydlia. V nasledujúcom týždni žiadala o poskytnutie právnej pomoci, o ktorej bolo následne i rozhodnuté. Bezodkladnosť v zmysle § 325 CSP nie je viazaná na kalendárne dni, ale na riziko pokračovania a eskalácie správania. Súd prvej inštancie výslovne uviedol, že kľúčová je nepredvídateľnosť a stupňovanie násilia. Trestné oznámenie objasňuje, že incidenty dlhodobo tajila zo strachu, hanby a obavy o deti. K námietke povinného, že s navrhovateľkou od incidentu dňa 03.01.2026 nemali kontakt, čo má vyplývať z bodu 17. uznesenia, uviedla, že bod 17. uznesenia sa týka ďalších navrhovaných obmedzení (zákaz priblížiť sa k bydlisku a pracovisku a zákaz kontaktovania), ktoré súd prvej inštancie pri vtedajšom stave listín samostatne neuložil. Argument „nebol kontakt“ stráca váhu, ak existuje reálne riziko náhodného stretu s nepredvídateľnou reakciou, a teda nie je argument proti zákazu priblíženia. Účelom zákazu je zabezpečiť, aby sa rizikové správanie nemalo príležitosť opakovať. Nesúhlasila, že by osobné stretnutie koncom januára 2026 prebehlo bez komplikácií. Tento prvý osobný kontakt po odchode zo spoločnej domácnosti prebehol v mimoriadne napätej atmosfére. Povinný vystupoval arogantne, zvyšoval hlas, aj so svojou tetou komunikovali s navrhovateľkou neúctivo a direktívne, navrhovateľku urážali a ponižovali. Násilné vysťahovanie z domácnosti považuje za tvrdý prejav nátlaku zo strany povinného. Jeho správanie a i správanie jeho tety vykazovalo znaky nerešpektovania ani jej základných majetkových a osobnostných práv. Povinný spolu so svojou tetou jej zbalili bez jej vedomia a súhlasu osobné veci do nákupných tašiek a tieto jej vyložili na ulicu pred domom. Týmto konaním bola fakticky násilne vysťahovaná zo spoločnej domácnosti. Záverom navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
6. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril povinný, ktorý zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. Dodal, že v rámci priestupkového konania sa ku skutku zo dňa 03.01.2026 priznal a tento oľutoval. Poprel, že by z jeho strany malo dochádzať k častým fyzickým útokom na navrhovateľku. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti dochádzalo medzi nimi len k bežným manželským nezhodám, rozhodne nie k fyzickým útokom. Odkedy spolu nežijú, odpadol dôvod na akékoľvek potenciálne hádky či konflikty. Vzhľadom k tomu absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Ak navrhovateľka naďalej trvá na podanom návrhu tvrdiac, že jej aktuálne hrozí z jeho strany ujma na živote či na zdraví, jej
postup možno vnímať len ako snahu sťažiť mu stretávanie sa s deťmi. Nesúhlasil, že by sa mal voči navrhovateľke dopúšťať útokov od roku 2014. Ak by to bola pravda, stojí za úvahu, prečo s ním v roku 2019 uzavrela manželstvo. Vyjadril počudovanie, že navrhovateľka začala mať náhle obavu o svoj život až v čase, kedy podala návrh na rozvod manželstva dňa 09.02.2026, s ktorým je spojená i úprava práv a povinností k mal. deťom. V tejto súvislosti podotkol, že neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze priblíženia sa k navrhovateľke nemôže slúžiť ako akýsi podporný prostriedok pre potreby poručenského konania, nakoľko by išlo o zjavné zneužitie tohto inštitútu. Nesúhlasil tiež s násilným vysťahovaním navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala sama dobrovoľne. Väčšinu svojich osobných vecí ako i vecí patriacich deťom si vysťahovala dňa 17.01.2026 za asistencie svojho otca. Ostatné ňou pobalené veci jej priniesol podľa požiadavky jej rodičov do miesta jej aktuálneho bydliska.
7. Navrhovateľka v ďalšom vyjadrení zotrvala na svojej argumentácia, pričom opakovane zdôraznila, že incident dňa 03.01.2026 nebol manželskou roztržkou, teda vzájomnou hádkou či nezhodou, ale išlo o jednoznačný intenzívny a dlhotrvajúci útok povinného smerovaný proti navrhovateľke. Navrhovateľka nebola rovnocennou stranou konfliktu, ale osobou, voči ktorej bolo útočné konanie namierené. Poukázala, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP má preventívny charakter a jeho účelom je eliminovať riziko kontaktu a zabrániť eskalácii násilného správania.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 ods. 1 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Výroky II., III. a IV. uznesenia súdu prvej inštancie odvolaním napadnuté neboli, preto sa ich správnosťou odvolací súd nezaoberal.
9. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. h) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určitú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej. Je postačujúce, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov.
13. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že ich telesná alebo duševná integrita môže byť ohrozená. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP zákon výslovne nevyžaduje,
aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Postačuje, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla (teda nemusela) byť ohrozená.
14. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne osvedčila právo, ktorého ochrany sa domáha, a tým je najmä jej fyzické zdravie a duševná integrita, keď z listín ňou predložených (lekárska správa zo dňa 04.01.2026, potvrdenie OR PZ v Trenčíne zo dňa 04.01.2026 o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, potvrdenie o vykázaní povinného z obydlia zo dňa 04.01.2026, fotodokumentácia zranení) vyplynulo, že povinný sa voči nej dopustil fyzického útoku, pričom tento útok povinný aj vo svojom vyjadrení zo dňa 12.05.2026 potvrdil.
15. Navrhovateľka, ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, tiež osvedčila i potrebu bezodkladnej ochrany tohto svojho práva. Z predložených listín, a to najmä z lekárskej správy zo dňa 04.01.2026 a z fotodokumentácie, jednoznačne vyplynulo, že povinný sa voči nej dopustil fyzického útoku, pričom povinný túto skutočnosť vo svojich vyjadreniach ani nerozporoval a k útoku sa priznal. V dôsledku tohto útoku bezpochyby môže byť ohrozená nie len fyzická ale aj duševná integrita navrhovateľky, naviac, keď k útoku došlo pod vplyvom alkoholu povinného. Bez povšimnutia nemožno nechať ani navrhovateľkou tvrdené fyzické útoky povinného voči nej v minulosti. Ak by však aj došlo k útoku na navrhovateľku pri incidente dňa 03.01.2026 prvý krát, takéto správanie povinného je absolútne neospravedlniteľné a vzhľadom na jeho intenzitu môže aj takéto jednorazové konanie povinného ohroziť fyzickú i duševnú integritu navrhovateľky. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že v danej veci sú splnené všetky zákonom predpísané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako toto nariadil súd prvej inštancie. Nariadeným neodkladným opatrením sa eliminujú možné nežiaduce zásahy do fyzickej i duševnej integrity navrhovateľky, pričom ním v určenom rozsahu nebude neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov povinného.
16. Pokiaľ povinný vo svojom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka neosvedčila, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jej hrozila bezprostredná ujma na živote alebo zdraví, nakoľko viac ako mesiac neboli spolu v kontakte, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka právne kroky potrebné na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov podnikla bezprostredne po incidente dňa 03.01.2026. Podala oznámenie o priestupku, požiadala o poskytnutie právnej pomoci, ktorá jej aj bola poskytnutá a následne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. To, že z časového hľadiska bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný až po mesiaci, nemôže byť navrhovateľke na ujmu. Je potrebné si uvedomiť, že v dôsledku predmetného incidentu môže byť fyzická i duševná integrita navrhovateľky aj naďalej ohrozená, hoci povinný sa od dotknutého incidentu až po podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalšieho útoku nedopustil. Nemožno totiž objektívne vylúčiť, že povinný sa v budúcnosti podobného útoku voči navrhovateľke už nedopustí, obzvlášť, keď k útoku došlo pod vplyvom alkohol povinného. Možnosť takéhoto útoku objektívne môže u navrhovateľky vyvolávať pocity ohrozenia a strachu, a preto je namieste navrhovateľke poskytnúť požadovanú ochranu. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka a povinný aktuálne nevedú spoločnú domácnosť, čím podľa povinného malo dôjsť k odpadnutiu dôvodov ich vzájomných konfliktov. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP má predovšetkým preventívny charakter, čo znamená, že jeho úlohou je predchádzať možnému ohrozeniu fyzickej a duševnej integrity navrhovateľky. Okrem toho, odvolací súd zdôrazňuje, že nie je povinnosťou navrhovateľky v tomto prípade osvedčiť bezprostredne hroziacu ujmu na živote alebo zdraví. Jej povinnosťou je osvedčiť, že jej telesná alebo duševná integrita môže byť ohrozená, čo aj urobila.
17. Povinný v súvislosti s tvrdením o neosvedčení rozhodujúcich skutočností navrhovateľkou poukazoval aj na bod 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dôvodiac, že sám súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila, že by sa s povinným kontaktovali. Poukaz na dané odôvodnenie súdu prvej inštancie však nie je vo vzťahu k neodkladnému opatreniu v časti zákazu priblíženia sa k navrhovateľke vôbec priliehavý. Bod 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia sa totiž týka neodkladného opatrenia v časti zákazu zdržiavať sa v blízkosti bydliska a pracoviska navrhovateľky a v časti zákazu kontaktovania navrhovateľky. Vo vzťahu k týmto častiam návrhu súd prvej inštancie konštatoval neosvedčenie tvrdení navrhovateľky. To však nemá žiaden vplyv na neodkladné opatrenie týkajúce sa zákazu priblíženia povinného k navrhovateľke.
18. Povinný mal tiež za to, že neodkladné opatrenie je zo strany navrhovateľky účelové s cieľom zabrániť mu v stretávaní sa s deťmi. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Nariadené neodkladné opatrenie nijak nezasahuje do styku povinného so svojimi deťmi. Skutočnosť, že k preberaniu a odovzdávaniu detí aktuálne dochádza za asistencie jeho rodinných príslušníkov, je následkom výlučne správania a konania povinného. Okrem toho stojí za úvahu, či deti vo veku takmer 6 a 9 rokov potrebujú asistenciu k prechodu od navrhovateľky k povinnému na vzdialenosť 20 metrov.
19. V neposlednom rade povinný namietal, že ani podanie trestného oznámenia voči nemu nemôže byť dôvodom pre nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia, keď v predmetnom oznámení sú uvádzané skutočnosti tvrdené výlučne navrhovateľkou. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že predmetné neodkladné opatrenie nebolo nariadené len na základe podaného oznámenia, ale na základe celého súboru listín, ktoré navrhovateľka predložila na osvedčenie ňou tvrdených skutočností (lekárska správa zo dňa 03.01.2026, fotodokumentácia, potvrdenie OR PZ v Trenčíne o vykázaní povinného zo spoločného obydlia a pod.). Odvolacia námietka povinného je tak nedôvodná.
20. S poukazom na uvedené, za zistenia, že navrhovateľka osvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).