Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-213-2020.pdf
PDF · 114.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/213/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK Balara, s.r.o., so sídlom Košická 5590/56, Bratislava, IČO: 36858528, proti žalovanému: M. G., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, T., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Matejov, so sídlom Hollého 12, Nitra, o zaplatenie 7885,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou a jej opravou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu XXXX,XX eur s úrokom z omeškania X % ročne z XXXX,XX eur od podania žaloby do zaplatenia. F. odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXXX - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla H. XXXD. D.: P s J.: T so začiatkom poistenia od XX.X.XXXX. S. X.X.XXXX v čase okolo XX:XX hod. viedol žalovaný toto motorové vozidlo na ulici I. v T., pričom pri vychádzaní z vedľajšej cesty nedal prednosť motorovému vozidlu s J.: T zn. H. XXXD idúcemu po hlavnej ceste a došlo k zrážke. F. sa na mieste nehody z N. I. dohodli a spísali záznam o nehode, ktorý preukazuje, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný. C. poistnú udalosť zaregistroval dňa X.X.XXXX pod č. XXXXXXXXXX. F. si u neho uplatnil na náhradu škody. T. súvisiace s opravou jeho vozidla bolo na základe kalkulácie vyčíslené na XXXX,XX eur a na základe faktúry autorizovaného servisu poukázal dňa XX.X.XXXX zmluvné plnenie vo výške XXXX,XX eur. F. vyzval výzvou z XX.X.XXXX podľa § 12 ods. X písm. e) zákona č. XXX/XXXX Z.z. aby mu nahradil škodu vo výške XXXX,XX eur, ktorá výzva mu bola doručená dňa X.X.XXXX. F. ho požiadal o prehodnotenie uplatneného nároku, pretože vzhľadom na rozsah viditeľného poškodenia predpokladal, že škoda nepresiahne sumu XXXX eur a hliadka nebola privolaná, pretože okolo miesta nehody prechádzala hliadka polície, ktorý mala skonštatovať. Že ich prítomnosť nie je potrebná. K uvedenému sa vyjadril, že vzhľadom na viditeľné poškodenie vozidla bolo na mieste privolať políciu, pretože bol objektívny predpoklad splnenia zákonnej hranice výšky škody XXXX eur vzhľadom na typ poškodeného vozidla, cenu jeho náhradných dielov a tým vyšších nákladov na opravu. C. aj dodatočné tvrdenia žalovaného, k dôvodom o neprivolaní polície z dôvodu vyjadrenia hliadky, ktoré neboli preukázané. V dôsledku toho mal za to, že jeho uplatnený regresný nárok je v súlade so zákonom. T. žalovaného na upustenie od uplatňovania náhrady preto nemohol vyhovieť, ale v rámci proklientského prístupu upustil od vymáhania XX % nároku, na čo žalovaný nereagoval. Na mieste bolo zavolať políciu aj preto, že z fotodokumentácie sa javí, že prišlo k znečisteniu vozovky unikajúcimi prevádzkovými olejmi a to podľa § 64 ods. X zákona o cestnej premávke. B. toho požaduje zaplatiť úroky z omeškania od podania žaloby do zaplatenia vo výške X % ročne a náhradu trov konania. C. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,
uplatnenie nároku poškodeného, kalkuláciu výšky škody, faktúru, oznámenie o ukončení likvidácie zo dňa XX.X.XXXX, potvrdenie o výplate poisteného plnenia, výzvu na náhradu vyplateného poisteného plnenia zo dňa XX.X.XXXX + doručenku, žiadosť žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenie k žiadosti žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, odpovede od policajných zložiek a fotodokumentáciu.
X. Žalovaný proti žalobe namietal s tým, že neporušil ohlasovaciu povinnosť, pretože je presvedčený, že ako poistník si splnil všetky zákonné povinnosti uložené mu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z.. U. na tom, že v čase vzniku škodovej udalosti mu nevznikla povinnosť túto udalosť nahlásiť príslušnému policajnému zboru, pretože on spolu s poškodeným odhadli na mieste zrážky ich vozidiel, že hmotná škoda na vozidle poškodeného nebude presahovať zákonný limit t.j. XXXX eur. T. s tvrdením žalobcu, že by z poškodenia motorového vozidla bolo na mieste zrážky viac ako zjavné a zrejmé, že hmotná škoda na vozidle poškodené presahuje alebo presiahne zákonný limit pre neohlásenie dopravnej nehody polícii. V čase udalosti a aj po nej je len bežným užívateľom vozidla a laikom, nie je znalcom, servisným technikom a ani osobou, ktorá vykonáva ohliadky za poisťovateľa alebo policajtom. Má za to, že obaja preto postupovali plne v súlade so zákonom a s maximálnou možnou mierou dôvodne predpokladaného starostlivého posúdenia veci. G. zákon umožňuje neohlásiš udalosť polícii, ak po odhade zrejmej škody nepresahuje zákonný limit. Ak neskôr v rámci vykonanej opravy sa zistí, že náklady na opravu presiahli zákonný limit, nemôže to ísť na jeho ťarchu, kde poukázal na poučenie zverejnené na internetovej stránke I. vnútra SR, z ktorého vyplýva, že účastník dopravnej nehody nemôže byť za dodatočne pre kvalifikovanú udalosť postihovaný. C. žalobcu na značku vozidiel a to, že boli obe poškodené, k odhadu výšky škody je účelové a bez právneho významu. C. faktorom je aj stresový faktor celej škodovej udalosti. T. aj to, že žalobca si proti nemu uplatnil celú sumu vyfaktúrovanú servisom, bez toho, aby zohľadnil amortizáciu, pričom v praxi sa často stáva, že poisťovňa nepreplatí servisu práve z toho dôvodu celú fakturovanú sumu. Aj toto pochybenie žalobcu má zásadný význam, na vyslovenie záveru o nedôvodnosti uplatneného regresného nároku. C. takýto výkon práva žalobcu na regresné plnenie by vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti výrazne zasiahol do jeho práv a oprávnených záujmov a preto je možné ho považovať za rozporný s dobrými mravmi. I. za to, že jeho údajné protiprávne konanie je v porovnaní s ostatnými predpokladanými v ustanovení § 12 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. z hľadiska závažnosti neporovnateľné a neprihliadnutie na to je neprípustnou šikanou a preto uplatnenému právu nie je možné priznať právnu ochranu. F. preto navrhol zamietnuť. C. časť z internetovej stránky I. a navrhol vypočuť žalovaného a ako svedka poškodeného.
X. Žalobca nesúhlasil s obranou žalovaného, že z poškodenia motorového vozidla bolo na mieste zrážky viac ako zjavné a zrejmé, že hmotná škoda na vozidle poškodeného presahuje zákonný limit pre neohlásenie dopravnej nehody polícii, pretože zo záznamu o nehode vyplýva, že na poškodenom vozidle vznikla škoda na pravom svetle, pravom blatníku, nárazníku, kapote a ostrekovači svetlometov a preto účastníci dopravnej nehody mohli usúdiť už aj na podklade už na prvý pohľad viditeľných rozsiahlych poškodení, že výška škody zrejme prevýši sumu XXXX eur. B. účastníci sú majiteľmi prémiovej značky H., ktoré má vyššiu obstarávaciu cenu a tak je tomu aj v prípade náhradných dielov v autorizovanom servise a preto si museli byť vedomí, že oprava poškodeného vozidla nebude lacná a aj z opatrnosti mal preto privolať políciu. F. č. X/XXXX Z.z. v spojení s § 64 ods. X písm. d) v spojení s ň XX ods. X písm. a) nie sú stanovené žiaden výnimky z povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu s poukazom na vzdelanie alebo schopnosti. T., že námietka zohľadnenia amortizácie vozidla je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a poukázal na rozhodnutie T. sp. zn. X B./XX/XXXX a aj proti jeho tvrdeniu o porovnávaní závažnosti dôvodov regresného konania, ktoré nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. C. regresnom uplatnení nároku aj čo do jeho výšky postupoval v súlade so zákonom a poukázal na rozhodnutie T. sp. zn. XObdo/XX/XXXX, ktoré bolo zverejnené v F. rozhodnutí T. pod číslom R XX/XXXX. Namietal preto tvrdeniam žalovaného o šikanóznom výkone práva a trval aj na tom, že bolo na mieste privolať hliadku, pretože sa javí, že došlo k znečisteniu vozovky unikajúcimi prevádzkovými olejmi z motorového vozidla. Na podanej žalobe preto trval v celom rozsahu. Pripojil rozhodnutia NSSR sp. zn. 2 Obdo/48/2012 a sp. zn. 4Obdo/84/2018.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nie sú spôsobilé spochybniť jeho doteraz použitú procesnú obranu, na ktorej preto trval. Uviedol, že zákon nepozná pojem luxusné dopravné vozidlo, nie lacnú opravu a opatrnosť. Účastník má povinnosť nahlásiť dopranú nehodu ak vnikne hmotná škoda (nie poistné plnenie) zrejme prevyšujúca zákonný limit 3990 eur, z čoho vyplýva, že musí byť takmer s istotou prevyšujúca, čo z miesta nehody očividne a nepochybne nevyplývalo. Pokiaľ žalovaný a poškodený pri odhade škody zohľadnili aj amortizáciu, ktorá zodpovedá všeobecnému chápaniu a vnímaniu definície
škody a jej náhrady občanmi ako laikmi, nie je možné voči nim vyvodzovať zodpovednosť. Trval na tom, že aj výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu môže byť v rozpore s dobrými mravmi a súd mu nemá priznať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov trval na tom, aby bola žaloba zamietnutá.
5. Na predbežnom prejednaní sporu po vyjadrení súdu podľa § 171 ods. 1 CSP právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je podstatná dohoda o výške škody, ale jej výška a tá býva niekedy až prekvapujúco vysoká, pričom na vozidlách nešlo iba o škrabance. Nebránil sa znaleckého dokazovaniu, ktoré podľa neho preukáže opodstatnenosť výšky ceny opravy. Právny zástupca žalovaného uviedol, že na strane žalovaného nebola žiadna pochybnosť o výške škody tak ako tom bolo v konaní, ktoré sa viedlo na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 25Co/62/2020. Poukázal na to, že vozidlá boli staršie, nebola privolaná odťahová služba a preto bol predpoklad, že škoda bude nižšia. Žalovaný je takto sankcionovaný vlastnou poisťovňou, keď musí okrem poškodenia svojho vozidla zaplatiť aj škodu na druhom vozidle, pričom si riadne plnil povinnosti zo zmluvného vzťahu k žalobcovi. Nenamietal proti cene opravy, ktorá by bola aj podľa preukázaná znaleckým dokazovaním, ale trval na to, že by sa mala zohľadniť amortizácia vozidla a aj na výsluchu svedka a to vodiča poškodeného vozidla, ktorý by mal byť automechanik a vyjadroval sa, že si dá vozidlo opraviť vo svojom servise. Uviedol, že to, že okolo prechádzala hliadka nevie žalovaný preukázať.
6. Žalovaný následne súdu oznámil, že neprijal ponuku žalobcu, aby mu zaplatil 7000 eur v splátkach, trval na svojej obrane, poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ktoré pripojil a to Krajského súdu v Bratislave z 31.3.2020 sp. zn. 16Co/77/2019, z 19.6.2019 sp. zn. 7Co/120/2018, Krajského súdu v Košiciach z 16.5.2018 sp. zn, 1Co/209/2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.1.2016 sp. zn. 41Cob/287/2015, Okresného súdu Trebišov z 20.4.2017 sp. zn. 10C/675/2015, Okresného súdu Bratislava II z 8.12.2020 sp. zn. 31C/67/2019 a preto navrhol, aby súd na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 3.3.2021 sp. zn. 25Co/62/2020 neprihliadal.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní podanej žalobe trval, pretože z výsluchu svedka bolo podľa neho preukázané, že obaja účastníci dopravnej nehody neboli laici a bežní užívatelia, pretože svedok bol špecialista na opravy vozidiel značky BNW a nedôveryhodne vyznieva jeho tvrdenie, že nepozná ceny autorizovaného servisu. Výška škody sa určuje podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a úvaha koľko by stála oprava v neautorizovanom servise nemá oporu v zákone. Uvedený spor je špecifický v tom, že jeho účastníkom bola aj osoba, ktorá sa špecializuje na opravy vozidla a takýto nebol prejednávaný ani v jedenej z vecí označených žalovaným. Opravou vozidla novými náhradnými dielmi sa vozidlo nezhodnocuje a tak by pri určovaní výšky škody mali účastníci dopravnej nehody vychádzať z cien náhradných dielov a práce v autorizovanom servise. Žalobca nijakým spôsobom nepochybil, ale pochybil žalovaný, ak sa spoliehal na svoj úsudok laika spojený so stresom. Súd by mal zohľadnil, že preukázaná výška škody nie je hraničná, ale dvojnásobne prevyšuje zákonnú hranicu 3990 eur. Žalovaný nepreukázal, že by mu polícia odporúčala udalosť nenahlásiť. Výpoveďou svedka bolo preukázané, že pri dopravnej nehode prišlo aj k úniku nebezpečných látok, pretože ako svedok uviedol neskúmal čo z vozidla uniklo a preto neprivolanie polície bolo porušením cestného zákona. Z uvedených dôvodov navrhol žalobe vyhovieť.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní doplnil, že namietal aj proti tvrdeniam žalobcu o úniku nebezpečných vecí a že podľa označených rozhodnutí je dôkazné bremeno na žalobcovi. Trval na svojej obrane, pretože výpoveďou svedka bolo podľa neho preukázané, že aj svedok očakával, že náklady na opravu budú nižšie, odhadom vo výške 2000 až 3000 eur, pričom vychádzal z použitia náhradných a nie originálnych dielov a žiadny právny predpis neukladá účastníkom dopravnej nehody vychádzať pri odhade škody z cien v autorizovanom servise, pričom jeho výpoveďou bolo preukázané aj to, že vozidla neunikali žiadne nebezpečné látky. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, oboznámil sa s istinami, ktoré strany sporu predložili, pretože všetky boli protistrane doručené a neboli a to ani ich obsah spochybnené, vykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka I. I. a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:
10. V konaní nebolo sporné a aj bolo poistnou zmluvou č. 2405996530 z 19.2.2018 preukázané, že medzi žalobcom ako poisťovňou a žalovaným ako poistníkom bola dňa uzavretá poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. BNW s EČV: T V konaní nebolo
sporné a aj bolo záznamom o dopravnej nehode preukázané, že 1.1.2019 prišlo k dopravnej nehody v T. na ulici I., pri ktorej bola prevádzkou tohto osobného motorového vozidla, ktorého vodičom bol žalovaný spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo zn. H. s J.: XXXKA, ktorého držiteľom bol N. I. a vodičom I. I.. V konaní nebolo sporné a aj to vyplýva z www.zrsr.sk , že vodič vozidla I. I. bol živnostníkom s predmetom podnikania oprava osobných motorových vozidiel a z jeho výsluchu, že išlo o vozidlá značky H.. V konaní nebolo sporné a aj bolo uvedeným záznamom o dopravnej nehode, fotodokumentáciou a aj výsluchom svedka I. I. preukázané, že k stretu vozidiel prišlo v ich prednej časti a to tak, že na vozidle, ktoré viedol svedok I. I. bola poškodená pravá predná časť v oblasti svietidla a nárazníka a na vozidle, ktoré viedol žalovaný bola poškodená ľavá predná časť rovnako v oblasti svietidla a nárazníka. Fotodokumentáciou bola preukázané, že pod vozidlom žalovaného sa na vozovke nachádzala nejaká tekutina. Výsluchom svedka I. I. bolo preukázané, že išlo o kvapalinu z chladiča vozidla žalovaného, ktorá mohla, ale nemusela byť nemrznúca. V konaní nebolo sporné a aj bolo oznámením o škode, ktorú urobil žalovaný a hlásením škodovej udalosti, ktorú urobil I. I. a aj jeho výsluchom preukázané, že obaja oznámili žalobcovi vznik tejto škody, popísali jej rozsah a aj to, že udalosť nebola šetrená políciou. Výsluchom svedka I. I. bolo preukázané, že udalosť nebola nahlásená polícii, pretože obaja účastníci nehody a to žalovaný a aj svedok dospeli k záveru, že škoda na poškodenom vozidle nepresahuje zákonný limit. Výsluchom svedka bolo preukázané, že vozidlo malo byť opravené podľa dohody účastníkov konania v jeho servise, ale napokon bolo opravené v zmluvnom servise M. - H., s.r.o., čo vyplýva aj z hlásenia škodovej udalosti. V konaní nebolo sporné a aj bolo kalkuláciou z 10.1.2019 a faktúrou z 18.1.2019 M. - H., s.r.o. preukázané, že náklady na opravu poškodeného vozidla boli 8761,86 eur. V konaní nebolo sporné a aj bolo oznámením po ukončení likvidácie tejto poistnej udalosti a výpisom z účtu žalobcu preukázané, že servisu M. - H., s.r.o. bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 8761,53 eur. V konaní nebolo sporné a aj bolo výzvou z 30.1.2019 a doručenkou preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy od 1.3.2019 s odôvodnením, že porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou policajtovi, ktorá mu bola doručená 4.2.2019. V konaní nebolo sporné a aj bolo žiadosťou žalovaného z 15.4.2019 preukázané, že žalovaný požiadal žalobcu o prehodnotenie výšky uplatneného nároku s odôvodnením, že políciu neprivolali, pretože výšku škody odhadli do 4000 eur aj okolo prechádzajúca hliadka im povedala, že to nie je potrebné pretože nikto nebol zranený a dohodli sa na zavinení a preto si nie je vedomý svojho zavinenia a až od žalobcu sa dozvedel o výške plnenia 8761,53 eur, s tým, že je ochotný znášať časť škody v primeranej výške. V konaní nebolo sporné a aj bolo vyjadrením žalobcu z 21.6.2019 preukázané, že preveril tvrdenia žalovaného o hliadke polície, ktoré neboli preukázané a preto trval na zaplatení sumy, čo bolo preukázané vyjadrením Y. v T. z XX.X.XXXX, B. v T. z XX.X.XXXX, I. z XX.X.XXXX a I., B. v T. z 14.5.2019 a 28.5.2019. V konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi požadovanú sumu nezaplatil.
11. V konaní bolo sporné, či má žalobca nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za žalovaného vyplatil poškodenému, pretože žalobca tvrdil, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, pretože išlo o poistnú udalosť podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. ktorá bola dopravnou nehodou z dôvodu, že na vozidle poškodeného vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke) a dôvodu, že pri nej unikli nebezpečné veci (§ 64 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), proti čomu žalovaný namietal.
12. Súd zistený skutkový stav posúdil v zmysle nižšie uvedených ustanovení platných právnych predpisov.
13. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
14. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
15. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
16. Podľa § 64 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej uniknú nebezpečné veci.
17. Žalobca ako poisťovateľ má proti žalovanému ako poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jeho motorového vozidla podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. iba vtedy ak žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
18. Za dopravnú nehodu sa podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, (ktorým zákonom bol k 1.2.2009 zrušený zákon č. 315/1996 Zb. o prevádzke za pozemných komunikáciách, na ktorý odkazuje § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z.,) považuje okrem iného udalosť, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona s odkazom na § 125 Trestného zákona je to suma 3990 eur. Žalovaný tvrdil, že s vodičom poškodeného vozidla bezprostredne po udalosti odhadli, že škoda na vozidle tento zákonný limit nepresiahne. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca napokon vyplatil autorizovanému servisu za opravu vozidla sumu 8761,53 eur. Vágnosť pojmu „zrejme“ presiahne spôsobuje v aplikačnej praxi problémy tak, ako to vyplýva z väčšiny rozhodnutí označených žalovaným v porovnaní s rozhodnutím, na ktoré poukázal súd, ktoré v skutkovo obdobných veciach rozhodli odlišne. Vo väčšine sa aj podľa vyjadrenia žalobcu účastníci dopravnej nehody bránia tým, že nemali vedomosť, že škoda dosiahne sumu, pri ktorej je povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu tak ako tomu je aj v tomto prípade. Pretože však účastníci dopravnej nehody sú väčšinou laici, nie sú spôsobilí posúdiť výšku škody, je stanovenie skutočnej škody s jej absolútnou presnosťou z ich strany prakticky nemožné. Podľa súdu je preto takáto formulácia pochopiteľná a preto nie je možné ustanovenie § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. vykladať tak, že poisťovniam prináleží tento nárok vo všetkých prípadoch ak škoda presiahne zákonom stanovenú hranicu, ale tak že nárok je možný priznať len vtedy, ak mohli účastníci dopravnej nehody ustáliť výšku škody so záverom, že pravdepodobne presiahne zákonný limit. (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.1.2016 sp. zn. 41Cob/287/2015, alebo Krajského súdu v Bratislave z 19.6.2019 sp. zn. 7Co/120/2018). Pretože vznik pochybností u konkrétnej osoby je vysoko subjektívnou otázkou, s ktorou nemôže byť spojený tak závažný následok na aký poukazuje žalobca, tak ak žalobca tvrdí, že žalovaný pri vyhodnocovaní tejto otázky postupoval nesprávne, zaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno. (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 16.5.2018 sp. zn. 16.5.2018). Pretože v konaní nebolo sporné, že žalovaný je laik a ako laik aj odhadol, že škoda na poškodenom vozidle nepresiahne zákonom stanovenú hranicu, súd nevykonal dokazovanie jeho výsluchom. Okrem toho sa ani na pojednávanie po predbežnom prejednaní sporu nedostavil a ani jedna zo strán sa nevyjadrila, že trvá na jeho výsluchu a ani to vyjadrení predbežného právnemu názoru súdu. Jeho tvrdenia boli preukázané aj výsluchom svedka, ktorý bol druhým účastníkom nehody. Hoci v prípade svedka nejde o úplného laika, pretože bol nesporne majiteľom servisu a špecializoval sa na opravu vozidiel zn. BMW, k stretu prevádzky ktorých prišlo, tým, že nešlo o autorizovaný servis, nie je možné ani od neho podľa súdu očakávať, že bude mať presnú vedomosť o nadobúdacích cenách materiálu a cenách servisných výkonoch aké sú v autorizovanom servise, tak ako tvrdil žalobca, ktoré sú nesporne vyššie. Práve naopak aj vzhľadom k tomu, že aj podľa jeho vyhodnotenia škoda zrejme nepresiahla zákonnú výšku, je možné považovať rovnakú úvahu ako mal svedok aj u žalovaného za správnu. Z výsluchu svedka bolo okrem toho preukázané, že pri svojom hodnotení vychádzal aj zo svojej skúsenosti o rozsahu škody a jej výške na rovnakom type vozidla, v prípade ktorej pri zjavne väčšom poškodení bola výška škody nižšia za stavu, že vozidlo bolo opravené v jeho neautorizovanom servise. Za týchto okolností nemá vplyv na úsudok svedka ani to o akú značku vozidiel išlo, ich trieda a ani obstarávacia cena. Zo všetkých týchto okolností dospel súd k záveru, že ani jeden z účastníkov udalosti, nemohol na základe svojich individuálnych vedomostí a skúseností mať v jej čase rozumné pochybnosti o tom, že výška škody presiahne jej zákonný limit. Ani z fotodokumentácie nevyplýva taký zjavný rozsah poškodenia vozidla, že by obom účastníkom muselo byť už na mieste udalosti zjavné
a zrejmí, že škoda zákonný limit presiahne. Žalobca napokon ani sám záver o porušení povinností žalovaným nevyvodil hneď po tom ako sa mu dostali do dispozície podklady o dopravnej nehode, ale urobil tak až po oboznámení sa s dokladmi z autorizovaného servisu. Pretože dôkazné bremeno na preukázanie, že škoda na poškodenom vozidle zjavne presiahla zákonný limit je na žalobcovi, ktoré dôkazné bremeno žalobca neuniesol, nepreukázal, že by išlo o dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z., pri ktorej vzniká žalovanému povinnosť ju nahlásiť policajtovi a jemu, v prípade jej porušenia, právo požadovať od žalovaného regresnú náhradu podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z.. Súd na podporu svojich záverov poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov v SR, ktoré predložil žalovaný a ktoré sa týkajú obdobných vecí a to Krajského súdu v Bratislave z 31.3.2020 sp. zn. 16Co/77/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.1.2016 sp. zn. 41Cob/287/2015 a Krajského súdu v Košiciach z 16.5.2018 sp. zn. 16.5.2018, ktoré preto možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax a preto na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 3.3.2021 sp. zn. 25Co/62/2020 ako ojedinelé neprihliadol. To, že z konania žalovaného nie je možné dospieť k záveru, že by porušil svoju právnu povinnosť vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.11.2017 sp. zn. 5ASAN/3/2016, podľa ktorého účelom zákona bolo postihnutie nepoctivých vodičov, pričom v danom prípade nebolo preukázané, ale ani tvrdené žiadne nepoctivé správanie sa žalovaného.
19. Za dopravnú nehodu sa podľa § 64 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, považuje okrem iného aj udalosť, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej uniknú nebezpečné veci s odkazom na § 34 zákona č. 56/2012 Z.z. ide napr. prevádzkovú kvapalinu alebo horľavý plyn, čo žalobca tvrdil, proti čomu žalovaný namietal. Fotodokumentáciou bolo preukázané, že pod vozidlom žalovaného sa nachádza nejaké kvapalina, ale výsluchom svedka nebolo nesporne preukázané, že by išlo o nebezpečnú vec, pretože mohlo ísť aj o vodu a keďže žalobca žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol, neuniesol ani v tomto smere dôkazné bremeno na preukázanie, že by žalovanému z tohto dôvodu vznikla povinnosť udalosť nahlásiť policajtovi a jemu v prípade jej porušenia právo požadovať od neho regresnú náhradu poskytnutého plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z..
20. Pretože žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný porušil svoju povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že dopravnú nehodu nenahlásil, nie je jeho žaloba, ktorou požaduje nahradiť poskytnuté poistné plnenie dôvodná a to ani v časti a preto sa súd ďalšími námietkami žalovaného z dôvodu hospodárnosti nezaoberal a žalobu ako celok zamietol.
21. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní celkom úspešný a pretože nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by mu nemal priznať nárok na náhradu trov konania, súd rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.