Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Cb-24-2026.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Subarea
61Cb/24/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: GRALEX s. r. o., so sídlom Lužná 3921/6, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 56 668 384, právny zástupca: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344, proti žalovanému: Stadler Transport GmbH & Co. KG, so sídlom Zur Kälberweide 3, D-892 93 Kellmünz, Nemecko, IČO: HRA 13155, o zaplatenie 23.124,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza konanie o platobnom rozkaze, o d mieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 16.03.2026 bol súdu doručený návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza konanie o platobnom rozkaze, ktorým sa žalobca domáhal vydať rozhodnutie, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 23.124,- eur s príslušenstvom titulom vrátenia zaplatenej kúpnej ceny po odstúpení od kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovaným.
2. Podľa článku 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 súd konajúci vo veci návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu preskúma čo najskôr a na základe tlačiva návrhu, či sú splnené požiadavky ustanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7 a či sa pohľadávka javí byť opodstatnená a návrh prípustný. Toto preskúmanie sa môže uskutočniť automatizovaným postupom.
3. Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 súd návrh odmietne, ak a) nie sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7; alebo b) pohľadávka je zjavne neopodstatnená; alebo c) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom podľa článku 9 ods. 2; alebo d) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom alebo odmietne návrh súdu v súlade s článkom 10.
4. Podľa článku 11 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 odmietnutie návrhu nebráni navrhovateľovi, aby sa pokúsil o uspokojenie pohľadávky prostredníctvom nového návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo akéhokoľvek iného konania dostupného podľa práva členského štátu.
5. Podľa článku 26 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.
6. Podľa § 269 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu.
7. Podľa § 272 CSP ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 265 ods. 1 CSP ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
9. Súd po preskúmaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručeného súdu dňa 16.03.2026, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, keďže žalobca nepreukázal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce ním uplatnený nárok, a preto súd návrh podľa článku 11 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia odmietol ako zjavne neopodstatnený.
10. Žalobca svoj nárok odvodzuje od šiestich kúpnych zmlúv, na základe ktorých mal žalovanému uhradiť sumu vo výške 23.124,- eur. Zo súdneho spisu však vyplýva, že žalobca na preukázanie existencie zmluvného vzťahu predložil iba nepodpísané vyhotovenia jednotlivých kúpnych zmlúv. Z takto predložených listinných dôkazov pritom nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu jednotlivých kúpnych zmlúv v tvrdenom rozsahu a s obsahom uvádzaným žalobcom. Samotné tvrdenie žalobcu o existencii zmluvného vzťahu bez predloženia listín alebo iných dôkazov preukazujúcich, že žalovaný obsah predmetných zmlúv akceptoval, nemožno považovať za dostatočný podklad pre vydanie európskeho platobného rozkazu.
11. Žalobca zároveň svoj nárok odôvodňuje tvrdením, že časť objednaného tovaru mu nebola dodaná vôbec a časť dodaného tovaru bola odlišná od prezentovaného tovaru, vykazovala závažné kvalitatívne vady, bola značne opotrebovaná, prehrdzavená a z uvedených dôvodov oprávnene odmietol jej prevzatie. Ani tieto skutkové tvrdenia však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. K návrhu nepripojil žiadnu fotodokumentáciu, fotografie, preberacie protokoly, reklamačné záznamy, odborné vyjadrenia ani iné objektívne dôkazy, ktoré by osvedčovali, že dodaný tovar bol skutočne odlišný od tovaru prezentovaného žalovaným alebo že vykazoval žalobcom tvrdené závažné vady spočívajúce najmä v jeho opotrebovaní, prehrdzavenosti alebo iných kvalitatívnych nedostatkoch. Rovnako nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že časť tovaru nebola žalovaným dodaná vôbec. Uvedené skutkové tvrdenia tak zostali výlučne v rovine jednostranných tvrdení žalobcu.
12. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobca svoj nárok zakladá na tvrdení, že od všetkých predmetných kúpnych zmlúv odstúpil podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG), pričom práve z účinkov odstúpenia od zmlúv vyvodzuje vznik nároku na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Ani túto rozhodujúcu skutočnosť však žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal. Zo súdneho spisu vyplýva iba predžalobná výzva zo dňa 17.02.2026, ktorá bola podľa pripojenej doručenky žalovanému doručená dňa 18.02.2026 a ktorá v zmysle jej čl. V. obsahuje aj vyhlásenie o odstúpení od predmetných kúpnych zmlúv. Samotná existencia tejto listiny však za okolností prejednávanej veci nepostačuje na záver, že žalobca účinne vykonal hmotnoprávny úkon odstúpenia od zmluvy, keďže žalobca nepreukázal skutkové okolnosti, ktoré mali zakladať jeho oprávnenie od jednotlivých zmlúv odstúpiť.
13. V tejto súvislosti súd preskúmal aj plnomocenstvo zo dňa 06.02.2026, ktorým žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu. Zo znenia predloženého plnomocenstva nevyplýva výslovné oprávnenie advokáta vykonať za žalobcu hmotnoprávny úkon odstúpenia od zmluvy. Žalobca zároveň súdu nepredložil žiadny ďalší dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že právny zástupca bol na vykonanie takéhoto hmotnoprávneho úkonu osobitne oprávnený. Uvedenú skutočnosť preto súd považoval za ďalšiu okolnosť, ktorá vyvoláva pochybnosti o preukázaní žalobcom tvrdeného právneho dôvodu vzniku uplatneného nároku.
14. Súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodujúce skutkové tvrdenia, na ktorých žalobca svoj nárok zakladá, musia byť uvedené už v samotnom návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu. Nie je úlohou súdu vyhľadávať rozhodujúce skutkové okolnosti v jednotlivých prílohách návrhu alebo ich vyvodzovať z obsahu pripojených listín. Prílohy majú slúžiť na preukázanie skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu, nie na ich nahrádzanie. V prejednávanej veci žalobca viaceré podstatné skutkové okolnosti uvádza až v predžalobnej výzve zo dňa 17.02.2026, pričom tieto tvrdenia nie sú v samotnom návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu dostatočne konkretizované.
15. Súd ďalej zistil, že žalobca v návrhu medzi pripojenými dôkazmi označil aj komunikáciu medzi zmluvnými stranami, ktorá mala preukazovať okolnosti uzatvorenia zmlúv a ich následného plnenia. Takáto komunikácia sa však v súdnom spise nenachádza a žalobca ju spolu s návrhom súdu nepredložil. Súd preto na takto označený, avšak nepredložený, dôkaz nemohol prihliadať.
16. Za tejto dôkaznej situácie žalobca súdu predložil iba šesť nepodpísaných kúpnych zmlúv, päť potvrdení o vykonaných platbách a predžalobnú výzvu zo dňa 17.02.2026. Predložené potvrdenia o úhradách síce preukazujú, že žalobca realizoval jednotlivé platby, samy osebe však nepreukazujú vznik nároku na ich vrátenie. Na vznik takéhoto nároku bolo potrebné preukázať právny dôvod, na základe ktorého žalobcovi vzniklo právo domáhať sa vrátenia zaplatených finančných prostriedkov, najmä existenciu tvrdených vád tovaru, porušenie zmluvných povinností žalovaným a účinné odstúpenie od jednotlivých kúpnych zmlúv. Žiadnu z uvedených rozhodujúcich skutočností však žalobca predloženými dôkazmi dostatočne neosvedčil.
17. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol ani základné bremeno tvrdenia a osvedčenia rozhodujúcich skutočností, z ktorých odvodzuje vznik uplatneného nároku. Predložené listinné dôkazy nevytvárajú dostatočný skutkový podklad umožňujúci vydať európsky platobný rozkaz, pričom samotné tvrdenia žalobcu zostali vo viacerých podstatných otázkach nepreukázané. Za tohto stavu súd považoval uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú v zmysle článku 11 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, a preto návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu odmietol.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. V prejednávanej veci súd návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 11 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 odmietol, keďže žalobca ani po preskúmaní návrhu a pripojených listinných dôkazov nepreukázal rozhodujúce skutkové okolnosti odôvodňujúce ním uplatnený nárok, v dôsledku čoho súd považoval uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú. Z procesného hľadiska preto zavinenie na skončení konania spočíva na strane žalobcu. Súd by preto žalovanému podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých by podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Keďže však z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovanému v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.