Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_100C-63-2026.pdf
PDF · 128.58 KB
Case nature
Area
Subarea
100C/63/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, B., zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, Dolné Dubové, IČO: 53 598 806 osobe, proti ktorej návrh smeruje (odporca): B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa jej maloletých detí, ktorým súd uloží odporcovi:
- zákaz priblížiť sa k maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému C. C., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, súdu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného príslušného orgánu verejnej moci, ak bude jeho osobná účasť na takomto úkone vyžadovaná,
- zákaz kontaktovať maloletú A. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. C., nar. XX.XX.XXXX, akýmkoľvek spôsobom, a to osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom elektronickej komunikácie, sociálnych sietí, komunikačných aplikácií alebo prostredníctvom tretích osôb, s výnimkou kontaktu uskutočneného na základe rozhodnutia alebo pokynu súdu, orgánu činného v trestnom konaní, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného príslušného orgánu verejnej moci,
- zakazuje vstupovať do nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie B., obec B., a to: parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape:
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 289 m2,
- parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 143 m2,
- parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 50 m2,
- parcela č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada, o výmere 261 m2,
- parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 57 m2, stavieb:
- garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele č. XXXX/XX,
- záhradný domček – altánok bez súpisného čísla, postavený na parcele č. XXXX/XX,
- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX,
- a to bez ohľadu na jeho spoluvlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam sa v y l u č u j e na samostatné konanie.
II. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 12.08.2026 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka – matka maloletých detí A. C., nar. XX.XX.XXXX a C. C., nar. XX.XX.XXXX domáhala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil zákaz: 1) priblížiť sa k maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, súdu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného príslušného orgánu
verejnej moci, ak bude jeho osobná účasť na takomto úkone vyžadovaná; 2) maloletú A. C., nar. XX.XX.XXXX, akýmkoľvek spôsobom kontaktovať, a to osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom elektronickej komunikácie, sociálnych sietí, komunikačných aplikácií alebo prostredníctvom tretích osôb, s výnimkou kontaktu uskutočneného na základe rozhodnutia alebo pokynu súdu, orgánu činného v trestnom konaní, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného príslušného orgánu verejnej moci; 3) priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného príslušného orgánu verejnej moci; 4) kontaktovať navrhovateľku osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom elektronickej komunikácie, sociálnych sietí, komunikačných aplikácií alebo prostredníctvom tretích osôb, s výnimkou nevyhnutnej komunikácie týkajúcej sa maloletého C. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá môže prebiehať výlučne písomnou alebo elektronickou formou, a s výnimkou komunikácie uskutočnenej na základe rozhodnutia alebo pokynu príslušného orgánu verejnej moci; 5) priblížiť sa k maloletému C. C., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, súdu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného príslušného orgánu verejnej moci, ak bude jeho osobná účasť na takomto úkone vyžadovaná; ž) maloletého C. C., nar. XX.XX.XXXX, akýmkoľvek spôsobom kontaktovať, a to osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom elektronickej komunikácie, sociálnych sietí, komunikačných aplikácií alebo prostredníctvom tretích osôb, s výnimkou kontaktu uskutočneného na základe rozhodnutia alebo pokynu súdu, orgánu činného v trestnom konaní, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného príslušného orgánu verejnej moci; 7) vstupovať do nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie B., obec Majcichov, a to: 1. parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape: parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 289 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 143 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 50 m2, parcela č. XXXX/ XX, druh pozemku záhrada, o výmere 261 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 57 m2, stavieb: garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele č. XXXX/XX, záhradný domček – altánok bez súpisného čísla, postavený na parcele č. XXXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX, a to bez ohľadu na jeho spoluvlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. 8) Neodkladné opatrenie podľa výrokov I. až V. tohto uznesenia trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, prípadne do jeho zrušenia alebo zmeny súdom.
2. Navrhovateľka (ďalej označovaná aj ako „matka“) svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že zo vzťahu navrhovateľky a odporcu (ďalej označovaný aj ako „otec“) a sa narodili dve maloleté deti – maloletý C. a maloletá A.. Po rozpade vzťahu rodičov ostali maloleté deti bývať v domácnosti matky v rodinnom dome, ktorý vlastní matka a otec v podielovom spoluvlastníctve. Otec sa s deťmi stretával po vzájomnej dohode s matkou v jej domácnosti bez jej prítomnosti – otec vždy trval na tom, aby matka nebola doma, keď prišiel za deťmi. Rodičovské práva a povinnosti doposiaľ neboli súdom upravené. Rodičia však pracovali na uzavretí rodičovskej dohody, ktorú plánovali predložiť súdu na schválenie – otcovi už bola na mail zaslaná finálna podoba rodičovskej dohody na podpis – k dnešnému dňu je otec na dovolenke a dohodu podpísanú nedoručil. V priebehu minulého týždňa maloletá A. spontánne uviedla svojej starej matke, keď bola u nej, skutočnosti, ktoré vzbudili závažné obavy o jej bezpečnosť a o charakter správania otca voči maloletej. Maloletá starej matke uviedla, že sa „s tatinom sprchuje a chytá mu pipíka“ ako aj, že keď sa tato sprchuje, tak na ňu volá „A., A., poď si chytiť vajíčka.“ Starú matku tieto spontánne vyjadrenia maloletej znepokojili a o tomto vyjadrení bezodkladne informovala matku maloletej. Za významnú okolnosť matka považuje najmä spôsob, akým k prvotnému oznámeniu maloletej došlo. Nešlo o odpoveď na otázky matky týkajúce sa otca ani o rozhovor iniciovaný v súvislosti so sporom rodičov. Maloletá predmetnú skutočnosť uviedla spontánne starej matke pri sledovaní filmu, teda v situácii, ktorá nebola zo strany matky vytvorená ani usmerňovaná. Až následne bola o obsahu vyjadrenia maloletej informovaná matka. Matka si v danom okamihu nebola vedomá rozsahu ani závažnosti toho, čo maloletá svojím vyjadrením opisuje, a preto sa rozhodla s maloletou o predmetnej skutočnosti citlivo a primerane jej veku porozprávať. Maloletá následne matke uviedla, že sa s otcom „sprchuje stále“, že jej otec „dovolí chytať pipíka“ a následne sa s ním „takto hrá“. Pri opise uvedeného konania pritom maloletá zároveň imitovala pohyb zodpovedajúci masturbácii. O tomto rozhovore matka vyhotovila videozáznam, ktorý prikladáme. Matka si je vedomá, že odborné zisťovanie skutočností týkajúcich sa možného sexuálneho zneužívania dieťaťa neprináleží rodičovi a že opakované vypytovanie sa dieťaťa môže byť nevhodné. Po prvotnom rozhovore
preto maloletú ďalej k predmetným okolnostiam nevypočúvala a vec bezodkladne oznámila príslušným orgánom, aby ďalšie zisťovanie vykonávali odborne spôsobilé osoby. Maloletá neopisuje iba neurčitú alebo izolovanú situáciu, ale konkrétne konanie sexuálneho charakteru, ktoré má byť opakované a ktoré priamo pripisuje svojmu otcovi. Matka preto nemohla uvedené tvrdenia ignorovať ani ich bagatelizovať, keďže v prípade ich pravdivosti by mohlo ísť o konanie predstavujúce závažný zásah do telesnej integrity a psychického vývinu maloletej. Závažnosť uvedených skutočností viedla matku k tomu, že vec oznámila orgánom činným v trestnom konaní a požiadala o jej riadne preverenie. Matka tak konala z dôvodu potreby ochrany maloletej, a to vzhľadom na obsah a charakter jej vyjadrení. Skutočnosť, že uvedené okolnosti boli oznámené polícii, podčiarkuje ich závažnosť a potrebu ich riadneho a odborného preverenia. Práve vzhľadom na závažnosť tvrdení maloletej považuje matka za nevyhnutné, aby boli tieto skutočnosti príslušnými orgánmi riadne a odborne preverované. Táto potreba preverenia však nemôže ísť na úkor okamžitej ochrany maloletej, pokiaľ existuje konkrétne a závažné podozrenie, že by počas preverovania mohla byť naďalej vystavená správaniu, ktoré môže ohrozovať jej telesnú alebo psychickú integritu. Matka uvedené oznámila aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, o čom je spísaná zápisnica, ktorú prikladáme. Bezodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov je daná predovšetkým tým, že maloletá má naďalej prichádzať do kontaktu s otcom, voči ktorému uvedené skutočnosti uviedla, a teda každý ďalší bezprostredný kontakt s otcom by mohol predstavovať riziko pokračovania alebo opakovania konania, ktoré maloletá opísala, prípadne ďalšieho zásahu do jej telesnej alebo psychickej integrity. Prípadnú ujmu spôsobenú takýmto konaním pritom nemožno účinne spätne napraviť. Sexuálne zneužívanie maloletého dieťaťa môže mať závažné následky tak na jeho psychické, ako aj fyzické zdravie. Matka sleduje v poslednom období u maloletej cmúľanie palca, začala sa dožadovať prsníka, pričom maloletá už dlhodobo nie je dojčená a zároveň je neprimerane úzkostlivá, matka si nevedela tieto jej zmeny vysvetliť a plánovala navštíviť odbornú pomoc, avšak vzhľadom na už známe vyjadrenia dcéry a podrobnému opisu sexuálneho pôsobenia zo strany otca, už matke dáva zmysel zmena jej správania. Práve z uvedeného dôvodu nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby napriek existencii takéhoto závažného podozrenia ponechala maloletú bezprostredne vystavenú kontaktu s otcom a vyčkávala na výsledok dokazovania vo veci samej alebo na skončenie preverovania zo strany orgánov činných v trestnom konaní. V prípade podozrenia na sexuálne nevhodné správanie voči maloletému dieťaťu je totiž potrebné zohľadniť predovšetkým preventívny aspekt ochrany dieťaťa a minimalizovať riziko vzniku ďalšej ujmy. Matka preto navrhuje, aby súd dočasne, do riadneho objasnenia uvedených skutočností, zakázal otcovi približovať sa k maloletej, kontaktovať ju a vstupovať do nehnuteľnosti, v ktorej sa maloletá zdržiava a ktorú čiastočne vlastní aj otec maloletej. V danom prípade nemá prednosť vlastnícke právo otca nad ochranou zdravého fyzického a psychického vývoja maloletej a jej ochranou. Matka aktuálne nemá možnosť sa s maloletou odsťahovať a ani inak zmeniť jej bydlisko. Účelom matkinho návrhu je výlučne dočasná ochrana maloletej v období, počas ktorého príslušné orgány ešte len preverujú závažné okolnosti, ktoré sama maloletá uviedla. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že matka nežiada, aby súd v konaní o neodkladnom opatrení prejudikoval výsledok trestného preverovania, žiada však, aby súd existenciu konkrétneho a závažného podozrenia zohľadnil pri posudzovaní potreby bezodkladnej ochrany maloletej. Navrhované neodkladné opatrenie zároveň predstavuje dočasné riešenie do rozhodnutia vo veci samej. Matka bezodkladne podá návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v rámci ktorého navrhne vykonanie potrebného dokazovania vrátane odborného, resp. znaleckého posúdenia, ktorého účelom bude náležité objasnenie okolností uvádzaných maloletou a zohľadnenie najlepšieho záujmu maloletej v súvislosti so stykom s otcom. Konanie vo veci samej však prirodzene vyžaduje určitý čas, počas ktorého nemožno ponechať maloletú bez akejkoľvek preventívnej ochrany, ak existuje konkrétne a závažné podozrenie, že by mohla byť vystavená ďalšiemu ohrozeniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti matka považuje za nevyhnutné, aby súd poskytol maloletej ochranu bezodkladne, a to do času, kým budú okolnosti uvádzané maloletou riadne a odborne preverované a do času, kým budú okolnosti uvádzané maloletou v potrebnom rozsahu odborne a procesne preverované a kým nebude možné na základe výsledkov tohto preverovania a dokazovania v konaní vo veci samej bezpečne posúdiť, aká forma a rozsah kontaktu maloletej s otcom zodpovedá jej najlepšiemu záujmu a požiadavke ochrany jej telesnej a duševnej integrity.
3. Navrhovateľka ďalej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že pri posudzovaní potreby bezodkladnej ochrany je zároveň potrebné zohľadniť aj ďalšie okolnosti na strane odporcu, ktoré zvyšujú mieru obavy z možnej eskalácie situácie po tom, ako sa odporca oboznámi s obsahom tohto návrhu. Odporca je vlastníkom strelnej zbrane a v minulosti sa u neho vyskytlo konanie spočívajúce v pokuse o samovraždu, ako aj vyhrážky v zmysle, že ich (myslené navrhovateľku a obe maloleté deti)
„vezme so sebou“. Uvedené skutočnosti nemožno pri rozhodovaní o návrhu ignorovať, keďže v spojení s aktuálnym konfliktom medzi rodičmi a závažnosťou skutočností, ktoré sú predmetom tohto konania, predstavujú relevantný bezpečnostný faktor. Navrhovateľka má preto dôvodnú obavu, že oboznámenie odporcu s obsahom návrhu a s požiadavkou na obmedzenie jeho kontaktu s maloletou môže viesť k nepredvídateľnej reakcii a k eskalácii jeho správania, pričom vzhľadom na jeho prístup k strelnej zbrani nemožno vylúčiť riziko ohrozenia života alebo zdravia nielen maloletej A., ale aj maloletého C. či samotnej navrhovateľky. Aj z tohto dôvodu je namieste, aby súd poskytol preventívnu ochranu nielen maloletej A. v súvislosti s okolnosťami uvádzanými v tomto návrhu, ale aby pri rozsahu navrhovaného opatrenia zohľadnil aj potrebu ochrany ostatných členov rodiny pred prípadnou eskaláciou správania odporcu. Odporca dlhodobo navštevuje aj psychológa E. F. – Obavu navrhovateľky z možnej eskalácie nemožno posudzovať izolovane od predchádzajúceho správania odporcu. Navrhovateľka uvádza, že odporca sa v minulosti voči nej správal agresívne, pričom pri jednom incidente sa pokúsil o fyzický útok a navrhovateľka pred ním utiekla a zamkla sa. Ďalej uvádza, že v minulosti došlo zo strany navrhovateľa k suicidálnemu konaniu a k výrokom, podľa ktorých v prípade samovraždy „vezme so sebou“ aj navrhovateľku a maloleté deti. Podľa informácií navrhovateľky má odporca aj násilnícku minulosť kedy bol podľa informácií navrhovateľky odsúdený podmienečne za ublíženie na zdraví. Mimoriadny význam má v tejto súvislosti skutočnosť, že navrhovateľ je držiteľom, resp. má prístup k strelnej zbrani. Uvedené okolnosti navrhovateľka neuvádza s cieľom stigmatizovať odporcu ani z nich vyvodzovať závery o jeho zdravotnom stave, ale ako konkrétne skutočnosti odôvodňujúce jej obavu z možnej nepredvídateľnej reakcie po doručení návrhu. Bezprostrednosť potreby súdnej ochrany umocňuje aj skutočnosť, že odporca sa má už zajtra vrátiť zo zahraničnej dovolenky. Do času jeho návratu zostáva len veľmi krátky čas, počas ktorého je potrebné zabezpečiť účinnú ochranu maloletej a ostatných dotknutých osôb. Za tejto situácie by odklad rozhodnutia o návrhu na čas, kým dôjde k riadnemu prevereniu všetkých okolností, mohol viesť k situácii, v ktorej by ochrana poskytovaná súdom prišla až po vzniku závažnej ujmy. Navrhovateľka preto žiada o bezodkladné rozhodnutie, keďže riziko, pred ktorým má navrhované opatrenie chrániť, je časovo aktuálne a s návratom odporcu sa bezprostredne zvyšuje. O tom, že postup navrhovateľky nie je motivovaný snahou bezdôvodne vylúčiť odporcu zo života detí, svedčí aj doterajší vývoj vzťahov rodičov. Navrhovateľka kontakt odporcu s deťmi umožňovala a rodičia ešte bezprostredne pred oznámením predmetných skutočností pracovali na uzavretí rodičovskej dohody, ktorej finálne znenie bolo odporcovi zaslané na podpis. K zásadnej zmene postoja navrhovateľky došlo až následne, po spontánnom oznámení maloletej a po zistení ďalších okolností, ktoré navrhovateľka vzhľadom na ich charakter nemohla ignorovať. Navrhované opatrenie je napriek intenzite zásahu do rodičovských a vlastníckych práv odporcu primerané sledovanému účelu. Súd v tomto štádiu nerozhoduje o vine odporcu ani definitívne o jeho rodičovských právach. Stojí pred otázkou, ktorá zo strán má do skončenia odborného preverovania niesť riziko prípadného nesprávneho predbežného posúdenia. Ak sa podozrenie nepotvrdí, obmedzenie odporcu bude možné odstrániť a jeho kontakt s maloletou obnoviť. Ak by však ochrana poskytnutá nebola a podozrenie sa následne potvrdilo, prípadná ďalšia ujma spôsobená maloletej môže byť nezvratná. Práve tento nepomer možných následkov odôvodňuje dočasné uprednostnenie preventívnej ochrany telesnej a duševnej integrity maloletej.
4. Podľa prílohy 1. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy v znení neskorších predpisom, časť II. Zapisovanie do súdnych registrov, do súdneho registra „C“ sa zapisuje žaloba a návrh na začatie konania v sporovej veci občianskoprávnej povahy, ak sa nezapisujú do iného súdneho registra, a to najmä a) žaloba, návrh na začatie konania a určovací návrh v občianskoprávnych veciach, ak sa nezapisujú do súdneho registra Csp, b) návrh na vydanie platobného rozkazu v občianskoprávnych veciach, ak sa nezapisuje do súdneho registra Csp; v tomto súdnom registri sa vedie vec aj po vydaní platobného rozkazu, v ktorej bol podaný opravný prostriedok proti výroku o trovách konania, vec, v ktorej bol podaný odpor proti platobnému rozkazu vrátane odporu podaného oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej alebo neoprávnenou osobou, a vec, v ktorej bol návrh na vydanie platobného rozkazu vzatý späť, c) návrh na zrušenie a na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, d) návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, e) návrh vyvolaný konaním o dedičstve, f) návrh vyvolaný konaním pri výkone rozhodnutia a exekúcii v občianskoprávnej veci, g) návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu alebo obytných miestností a návrh na ich vypratanie, iný občianskoprávny spor týkajúci sa bytu a obytných miestností aj nebytových priestorov, h) návrh na ochranu osobnosti, ochranu dobrého mena právnickej osoby, ak sa nezapisuje do súdneho registra Cos, i) návrh na začatie konania vo veci ochrany všeobecných osobnostných práv podľa § 11 až 16 Občianskeho zákonníka, ak sa nezapisuje do
súdneho registra Cos, j) spor z poskytovania zdravotnej starostlivosti, k) spor z verejného obstarávania občianskoprávneho charakteru, l) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku; ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v čase, keď podateľňa súdu nie je v prevádzke, službukonajúci sudca prevezme návrh, zabezpečí jeho prevzatie a vyznačenie v registri a týmto úkonom sa stáva zákonným sudcom na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci, m) návrh na vydanie ochranného opatrenia, n) návrh na vydanie, opravu alebo zrušenie osvedčenia o ochrannom opatrení, o) návrh na úpravu ochranného opatrenia nariadeného v inom členskom štáte, aby bola zachovaná jeho vykonateľnosť v Slovenskej republike, p) návrh na vydanie rozhodnutia o neuznaní ochranného opatrenia vydaného v inom členskom štáte, q) návrh na rozhodnutie o pozastavení alebo zrušení účinkov uznania ochranného opatrenia, r) iný spor občianskoprávneho charakteru.
5. Podľa prílohy 1. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy v znení neskorších predpisom, časť II. Zapisovanie do súdnych registrov, do súdneho registra „P“ sa zapisuje najmä a) návrh na povolenie uzavrieť manželstvo, b) návrh na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, c) návrh na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 Civilného mimosporového poriadku, d) návrh vo veciach osvojiteľnosti, osvojenia a predosvojiteľskej starostlivosti.
6. Podľa § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
7. Vylúčenie veci na samostatné konanie je procesne upravené v ustanovení § 166 ods. 2 CSP v zmysle ktorého, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
8. Po oboznámení sa s obsahom podania navrhovateľky bolo zistené, že jeho predmetom je viacero nárokov, ktorých sa navrhovateľka ako matka maloletých detí domáha jednak vo vzťahu k svojej osobe, jednak vo vzťahu k maloletým deťom. Súd považuje za potrebné na tomto mieste poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2025 sp. zn. 6CdoR/2/2025, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025. Najvyšší súd tu zaujal právny názor, že neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia sa rodiča k maloletému dieťaťu (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP) je vecou starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 písm. d) CMP. Najvyšší súd vo svojom ďalšom rozhodnutí zo dňa 10.02.2026, sp. zn. 1Ndc/2/2026 konštatuje, že rovnako ako zákaz priblížiť sa aj požadovaný zákaz vstupu do bytu a umožnenie vstupu do bytu sú zo svojej podstaty vecou starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 písm. d) CMP, keďže súvisia s ochranou integrity maloletej.
9. Súd s poukazom aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol podľa § 166 ods. 2 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej zákazu priblíženia k maloletým deťom, ich kontaktovania zo strany odporcu, ako aj zákazu vstupu odporcu do nehnuteľností, v ktorých maloleté deti bývajú, keďže súvisia s ochranou integrity maloletých detí a ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 CMP, vylúčil na samostatné konanie.
10. Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa maloletých detí je vylúčený výrokom I. tohto uznesenia na samostatné konanie, súd bude rozhodovať o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, kontaktovať navrhovateľku osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom elektronickej komunikácie, sociálnych sietí, komunikačných aplikácií alebo prostredníctvom tretích osôb, ako aj zákazu vstupovať do nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie B., obec Majcichov, a to: 1. parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape: parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 289 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 143 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 50 m2, parcela č. XXXX/ XX, druh pozemku záhrada, o výmere 261 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 57 m2, stavieb: garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele č. XXXX/XX,
záhradný domček – altánok bez súpisného čísla, postavený na parcele č. XXXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX, vo vzťahu k navrhovateľke.
11. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: e-mail zaslaný otcovi dňa 29.07.2026, videozáznam, potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 06.08.2026, zápisnica spísaná dňa 07.08.2026 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbore sociálnych vecí a rodiny, pričom mal za osvedčený tento skutkový stav:
12. Z lustrácie v registra obyvateľov vyplýva, že navrhovateľka a odporca sú rodičmi mal. A. C. a C. C..
13. Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 06.08.2026 mal súd za osvedčené, že navrhovateľka podala oznámenie pre podozrenie z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona.
14. Zo zápisnice spísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbore sociálnych vecí a rodiny, oddelení SPODaSK dňa 07.08.2026 mal súd za osvedčené, že navrhovateľka podala oznámenie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, v ktorom opísala správanie odporcu.
15. Zo súdom zadováženého výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. B. vyplýva, že nehnuteľnosti, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parcely č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 289 m2, parcely č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 143 m2, parcely č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 50 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku záhrada, o výmere 261 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 57 m2, stavieb: garáž bez súpisného čísla, postavená na parcele č. XXXX/XX, záhradný domček – altánok bez súpisného čísla, postavený na parcele č. XXXX/ XX, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX, navrhovateľka v podiele 1/5 vzhľadom k celku a odporca v podiel 4/5 vzhľadom k celku.
16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo na iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) a na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súdostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
23. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
24. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovaniu. Navrhovateľ osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
25. Každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia (§ 11 OZ). Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo nebyť podrobený mučeniu, krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu patria pritom medzi základné ľudské práva (čl. 16 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru).
26. Obsahom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až písm. h) CSP je upraviť zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
27. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcov mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musia žalobcovia pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
28. V predmetnom právnom spore, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vychádzal z obsahu návrhu a z predložených listinných dôkazov, pričom hodnotil relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku navrhovateľky, ako aj existencie bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľka sa návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť odporcovi zákaz vstupovať do nehnuteľnosti, kde navrhovateľka s maloletými deťmi býva, zákaz kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami a zákaz približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť nie kratšiu ako 50 metrov.
29. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú, naliehavú úpravu. Naliehavosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania súdu o návrhu na neodkladné opatrenie. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenými navrhovateľkou, ako aj s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k jej osobe je nedôvodný. Navrhovateľka sama v návrhu zdôraznila, že účelom návrhu je výlučne dočasná ochrana maloletej v období, počas ktorého príslušné orgány ešte len preverujú závažné okolnosti, ktoré sama maloletá uviedla. Navrhovateľka neosvedčila potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami a žiadne z tvrdení navrhovateľky nenasvedčuje tomu, že je tu pretrvávajúca obava a konkrétne konanie odporcu, ktoré je potrebné korigovať neodkladným opatrením.
30. Súd nemal za osvedčené, že by bola ohrozená telesná integrita navrhovateľky. Navrhovateľka uvádza fyzický útok zo strany odporcu, ktorý mal nastať v minulosti, ale k tomuto útoku neuvádza žiadne bližšie skutočnosti. Podľa zápisnice zapísanej na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny mal odporca popíjať v pivnici s kamarátmi a púšťať hlasnú hudbu, po tom, čo ho upozornila, tak po nej mal hodiť fľašu a rozbehnúť sa za ňou. Navrhovateľka neuvádza obdobie, kedy malo k incidentu dôjsť, ani nepopisuje následné správanie odporcu ani to, ako po tomto incidente pokračoval vzťah navrhovateľky s odporcom. Rovnako navrhovateľka uvádza, že odporca bol v minulosti trestne stíhaný za násilný trestný čin, bez uvedenia konkrétnych skutočností. Súd na okraj uvádza, že takáto skutočnosť z údajov zo súdneho registra Okresného súdu Trnava nevyplýva. Navrhovateľka popisuje odporcu ako psychicky labilného, ale opätovne v tomto smere neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti. To isté súd musí konštatovať aj vo vzťahu k tvrdeniam o suicidálnych prejavoch odporcu či vyhrážkach o zabití smerujúcich aj vo vzťahu k navrhovateľke a ich deťom.
31. Ako súd už vyššie uviedol, navrhovateľka opísala v návrhu konanie odporcu, ktorým ohrozuje ich maloletú dcéru, pričom vo vzťahu k osobe navrhovateľky uviedla len všeobecné tvrdenia, neopísala konkrétne konanie odporcu s uvedením obdobia, či konkrétneho skutku, ktorého sa mal dopustiť vo vzťahu k navrhovateľke, čím by mohla byť ohrozená jej telesná či duševná integrita. Listinné dôkazy sú zamerané skôr na ohrozenie integrity maloletej A. C., nie priamo navrhovateľky, preto má súd za to, že navrhovateľka riadne neosvedčila svoje presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaz vstupu do nehnuteľností, je v súčasnosti potrebné a opodstatnené.
32. Zároveň v súvislosti s návrhom na uloženie zákazu kontaktovania navrhovateľky zo strany odporcu, má súd za to, že navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila, že by bola zo strany odporcu opakovane kontaktovaná, čím by bola ohrozená jej telesná či duševná integrita. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že navrhovateľka neosvedčila, že by bolo do jej osobnostných práv v súčasnosti zasahované prostredníctvom textových správ do takej miery a v takej intenzite, aby bol daný dôvod na obmedzenie práv odporcu aj v tomto smere.
33. Vychádzajúc zo základných zásad civilného sporového konania, povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno pri rozhodovaní aj o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia patrí strane sporu - navrhovateľke. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už súd uviedol vyššie, navrhovateľka dostatočne neosvedčila splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčila nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Keďže súd nemá osvedčené, že v čase rozhodovania súdu alebo v minulosti, sa odporca dopúšťal správania, ktorým by ohrozil alebo narušil telesnú integritu navrhovateľky, bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
34. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
35. Vzhľadom na to, že podľa ustanovenia § 331 ods. 1 CSP v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o jeho zamietnutí sa nedoručuje, nie je možné aplikovať ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého má súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, rozhodovať o trovách konania. Akékoľvek rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je totiž rozhodnutím vo vzťahu k obom stranám konania a pre právoplatnosť výroku o trovách konania je potrebné doručovanie uznesenia obom stranám sporu, čo je však v rozpore s dikciou vyššie citovaného ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, ktoré má špeciálnu povahu voči všeobecnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 262 CSP. Z uvedeného dôvodu súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, v dvoch vyhotoveniach alebo elektronicky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia. Súd poučuje povinného, že môže v právnom postavení žalobcu podať žalobu voči navrhovateľke v právnom postavení žalovanej o náhradu škody, resp. inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.