Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-56-2026.pdf
PDF · 80.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/56/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu JUDr. Štefana Juhása a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.08.2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/8/2026 zo dňa 23. apríla 2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, sp. zn. 0T/8/2026 zo dňa 23. apríla 2026 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 02.04.2026 o 19:48 hodine viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Fabia, evidenčného čísla C. po ceste tretej triedy číslo 2797 od obce Orávka smerom na obec Janice, okr. Rimavská Sobota kde bol následne zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Obvodného oddelenia Rimavská Seč, ktorý vodiča vyzvali, aby predložil doklady potrebné na vedenie a prevádzku vozidla, na výzvu hliadky nepredložil všetky potrebné doklady, následnou dychovou skúškou vykonanou elektronickým meračom Alcoquant 6020 plus sériového čísla A409738 mu bola v čase 19:50 hodine nameraná hodnota 1,25 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu (2,60 promile) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 20:06 hodine nameraná hodnota 1,07 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu (2,23 promile), následnou lustráciou v ústrednej evidencií bolo zistené, že menovaný má zákaz činnosti viesť motorové vozidlá uložený Okresným súdom Rimavská Sobota, evidovaným pod číslom konania 18T/87/2024 v trvaní 72 mesiacov od 17.02.2025 D. 17.02.2031, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2025.
Za toto konanie ho Okresný súd Rimavská Sobota odsúdil podľa § 289 ods. 3 s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 5 Tr. zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na doživotie.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože cestou svojho ustanoveného obhajcu ho napadol obžalovaný A. B., aj to len čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný cestu obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo výroku o treste za neprimerane prísny, nedostatočne individualizovaný a v rozpore so zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.
Okresný súd síce vo svojom odôvodnení konštatoval existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. spočívajúcej v priznaní sa obžalovaného a úprimnej ľútosti nad spáchaným skutkom, avšak tejto okolnosti nepriznal reálny význam pri ukladaní trestu. Obžalovaný od počiatku trestného konania sa ku skutku priznal, svoje konanie nepopieral, oľutoval ho a na hlavnom pojednávaní výslovne vyhlásil vinu. Tým významne prispel k rýchlemu a hospodárnemu priebehu trestného konania.
Uvedené skutočnosti pritom predstavujú významné poľahčujúce okolnosti svedčiace o existencii kritického postoja obžalovaného k vlastnému konaniu a o priaznivejšej prognóze jeho nápravy.
Napriek tomuto významu však súd túto poľahčujúcu okolnosť prakticky negoval s poukazom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol, že recidíva zásadným spôsobom znižuje význam jeho tvrdenej ľútosti. Takýto záver považuje obžalovaný za nepresvedčivý a vnútorne rozporný, keďže súd na jednej strane existenciu poľahčujúcej okolnosti uznal, avšak na druhej strane jej fakticky nedal žiadny význam pri individuálizácii trestu.
Za právne významné obžalovaný považuje aj to, že vo výroku o treste súd uviedol iba aplikáciu § 38 ods. 2 Tr. zák., avšak neuviedol aj aplikáciu konkrétnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.
Výrok rozsudku tak plne nezodpovedá obsahu odôvodnenia a vyvoláva pochybnosti o tom, či bola poľahčujúca okolnosť pri ukladaní trestu reálne zohľadnená spôsobom predpokladaným Trestným zákonom. Súd zároveň nedostatočne prihliadol na osobné, rodinné a sociálne pomery obžalovaného, pričom zo spisu vyplýva, že obžalovaný žije v stabilnej spoločnej domácnosti s družkou, podieľa sa na zabezpečení chodu jej domácnosti a je otcom maloletej dcéry. V čase neprítomnosti družky z dôvodu výkonu práce v zahraničí zabezpečuje chod domácnosti a z čestného vyhlásenia družky vyplývajú konkrétne negatívne dôsledky v prípade, ak by nebol prítomný a na tieto okolnosti okresný súd dostatočne neprihliadol. Obžalovaný preto považuje takéto odôvodnenie za nedostatočné, keďže absentuje konkrétna úvaha o tom, prečo by účel trestu nebolo možné dosiahnuť aj prípadným alternatívnym trestom, keďže obžalovaný je presvedčený, že účel trestu by bolo možné dosiahnuť aj uložením niektorého z alternatívnych trestov v kombinácii so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie, voči ktorému obžalovaný nemá výhrady.
Nepodmienečný trest odňatia slobody v spojení s doživotným zákazom činnosti je preto podľa obžalovaného neprimerane represívny, nezodpovedajúci zásade proporcionality a nedostatočne reflektujúci individuálne okolnosti prípadu.
Z uvedeného dôvodu preto obžalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a následne rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží alternatívny trest a to trest povinnej práce alebo peňažný trest, prípadne vec vráti Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K tomuto odvolaniu obžalovaného podal vyjadrenie aj okresný prokurátor v Rimavskej Sobote. V tomto vyjadrení uviedol, že s dôvodmi odvolania obžalovaného nesúhlasí, nakoľko od novely Trestného zákona číslo 40/2024 Z. z. došlo k zrušeniu ustanovení upravujúcich znižovanie hornej hranice trestnej sadzby alebo zvyšovania dolnej trestnej sadzby podľa prevahy priťažujúcich, či poľahčujúcich okolností, kedy bolo potrebné do výroku o treste tieto uviesť, nové znenie § 38 obsahuje už len všeobecné pravidlo, že súd prihliadne na pomer a závažnosť poľahčujúcich či priťažujúcich okolností a preto súd nie je povinný v § 38 uvádzať, ktoré poľahčujúce či priťažujúce okolnosti vzal do úvahy.
Prokurátor má za to že súd dostatočne vyhodnotil nemožnosť dosiahnutia účelu trestu na nápravu páchateľa nejakým alternatívnym testom, nakoľko obžalovaný nerešpektoval dobrodenia zákona v
rozsahu uloženia podmienečného trestu, keď spáchal uvedený skutok v skúšobnej dobe, počas ktorej mal viesť riadny život a dokázať, že nepodmienečný trest pre neho nie je nevyhnutný. Opakovane si sadol po požití alkoholických nápojov za volant a nerešpektoval ani zákaz vedenia motorových vozidiel, hoci nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Takýto trest je potom podľa prokurátora výsledkom jeho vlastného opakovaného protiprávneho konania a to páchania trestnej činnosti, ktorého neodradila ani skutočnosť, že má rodinu, o ktorú sa podľa jeho tvrdenia musí starať.
Preto navrhol ako nedôvodné odvolanie obžalovaného zamietnuť.
V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici nariadil vo veci verejné zasadnutie, na ktoré bol eskortou z väzby predvedený obžalovaný A. B., prítomný bol jeho obhajca, tlmočníčka z jazyka maďarského a krajská prokurátorka.
Po tom čo predseda senátu zreferoval podstatný obsah spisu, udelil slová na konečné návrhy, v ktorých sa jednotlivé procesné strany vyjadrili nasledovne :
obhajca obžalovaného uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na písomných dôvodoch odvolania, obžalovaný si uvedomuje, že má s alkoholom problémy, chce sa podrobiť aj liečbe, preto navrhol, aby krajský súd prípadne takáto ochranné opatrenie obžalovanému uložil v spojitosti s uložením alternatívneho trestu, či už povinnej práce alebo peňažného trestu a ak by dospel k inému záveru, aby vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský prokurátor naopak uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia okresného prokurátora k odvolaniu obžalovaného, rozsudok považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný po pretlmočení tlmočníčkou v konečnom návrhu uviedol, že chcel by miernejší trest, je mu ľúto celého konania.
Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr.por. Dospel však k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote urobil vyhlásenie o vine, ktoré vyhlásenie aj okresný súd prijal a preto okresný súd potom ani nevykonával dokazovanie ohľadne skutkových záležitostí, ale venoval sa len otázkam, aký trest treba za takto priznanú trestnú činnosť obžalovanému ukladať. V tomto smere je zrejmé, ako okresný súd postupoval pri svojom rozhodnutí zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. a ako tieto dôkazy aj správne vyhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.
Krajský súd musí konštatovať, že v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a ako sa vysporiadal s priznaním obžalovaného k trestnej činnosti a čo ho viedlo k úvahám pri tom, aký druh a výmeru trestu je potrebné obžalovanému ukladať.
Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa okresný súd v rozsudku vysporiadal s tvrdeniami obžalovaného a prečo potom tomuto obžalovanému aj uložil nepodmienečný trest odňatia slobody.
Na tomto mieste musí aj krajský súd dať okresnému súdu za pravdu, že osoba obžalovaného neposkytuje žiadnu záruku, že by pod vplyvom alkoholu opätovne nepáchal ďalšiu trestnú činnosť. Z odpisu z registra trestov, ktorý si krajský súd na obžalovaného vyžiadal, je zrejmé, že tento už bol 2-krát súdne trestaný a to za stále rovnakú opakujúcu sa trestnú činnosť a to za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., kedy za takýto prečin bol prvýkrát odsúdený 16. februára 2023, dostal podmienečný trest odňatia slobody, avšak už trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota z novembra 2024, právoplatným 21.01.2025, bol opakovane odsúdený za taký istý prečin, pričom za tento prečin mu bola uložená podmienka 12 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 24
mesiacov, ktorá skúšobná doba mu trvá až do 22.01.2027, dostal zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 6 rokov a napriek tomu už 02.04.2026, teda v čase plynutia skúšobnej doby z toho podmienečného odsúdenia opätovne spáchal takú istú trestnú činnosť ako 2-krát predtým a to za ktorú je v súčasnosti trestne stíhaný. Takéto konanie obžalovaného správne posúdil okresný súd ako recidívu a konštatoval, že nie je možné veriť tvrdeniam obžalovaného, že už do budúcna sa protiprávnej činnosti vyhne. Konanie obžalovaného na slobode pre takýto záver nenasvedčuje.
Keďže krajský súd si všetky výroky napadnutého rozsudku osvojil a keďže okresný súd správne obžalovanému uložil aj nepodmienečný trest odňatia slobody, krajský súd na skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie konania obžalovaného okresným súdom poukazuje a nemá o týchto záveroch okresného súdu žiadne pochybnosti, takže si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Pokiaľ ide o návrh obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu o tom, aby bola obžalovanému prípadne ukladaná aj povinnosť ochranného opatrenia a to protialkoholického liečenia, takúto skutočnosť krajský súd nemohol aplikovať, pretože v takom prípade by išlo o sprísnenie trestu obžalovaného napriek tomu, že on dal odvolanie a preto konaním krajského súdu nemôže dôjsť k tomu, aby sa obžalovaný dostal do horšieho stavu ako predtým. Úvaha obhajoby, že v prípade alternatívneho trestu a ochranného opatrenia by išlo o miernejší trest, nie je v tomto smere správna, pretože ochranné opatrenie je samostatné opatrenie a keďže okresným súdom uložené nebolo, nie je možné ho ukladať bez toho, aby sa v tomto smere odvolal prokurátor.
Pokiaľ ide o návrh obhajoby na ukladanie alternatívneho trestu obžalovanému, t. j. povinnej práce alebo peňažného trestu, samotný obžalovaný, ako uviedol, nie je zamestnaný, vykonáva len aktivačné práce, takýto druh trestu by u neho aj podľa názoru krajského súdu nesplnil represívnu a prevýchovnú úlohu, tak aby si obžalovaný pamätal, že takého protiprávneho konania ako sa dopúšťal minulosti, sa nemôže dopúšťať a preto ani tomuto návrhu obhajoby nevyhovel.
Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal jednohlasne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.