Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Sas/14/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. X, XXX XX C., zast.: JUDr. Michal Kmec, advokát, so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 42 171 041 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa , g a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe podanej žiadosti žalobcu boli zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu opätovne posúdené posudkovým lekárom, pričom bola konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 45%. Bolo konštatované, že sa nezmenili skutočnosti rozhodné na určenie sumy invalidného dôchodku, preto žalobcovi patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V podanom odvolaní žalobca uviedol že prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutočný stav veci, keď bol nesprávne posúdený dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V lekárskom posudku zo dňa 02.07.2024 podľa žalobcu nebolo zohľadnené zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Posudkový lekár vo svojom posudku opomenul zohľadniť rozdielnosť medzi diagnózou OCD ťažkého stupňa a afektívnou depresívnou poruchou – fáza stredne ťažkej depresie, ktoré vyplývajú z lekárskej správy zo dňa 11.06.2024. Posudkový lekár nesprávne vyhodnotil uvedenú lekársku správu, keď obidve zmienené diagnózy zlúčil do jednej, a to do percentuálne nižšie hodnotenej stredne ťažkej depresívnej poruchy. Diagnóza konštatovaná lekárskou správou zo dňa 11.06.2024 - obsedantno-kompulzívna

porucha (OCD) je podľa prílohy číslo 4 zákona o sociálnom poistení hodnotená mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 až 75 %.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 02.10.2023, ktorý svoj posudkový zámer nezmenil a odvolaniu nevyhovel. Zdravotný stav žalobcu tak posúdil posudkový lekár žalovaného so sídlom v Bratislave dňa 06.11.2024, ktorý uviedol: „Účastník konania bol od detstva ambulantne v liečbe psychiatra pre emočnú labilitu, depresívnu a úzkostnú poruchu s vegetatívnou symptomatikou a obsedantne – kompulzívnymi prejavmi. Keď účastník konania si podal žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku dňa 18. júna 2024, boli v záujme dôsledného zistenia skutočného stavu veci v konaní o odvolaní vyžiadané psychiatrické vyšetrenia od posúdenia zdravotného stavu v apríli 2022. Následne účastník konania doložil všetky psychiatrické vyšetrenia od marca 2022 až do októbra 2024. V marci 2022 bol stav záverovaný ako recidivujúca afektívna depresívna porucha chronifikovaná s úzkostnou symptomatológiou a OCD porucha. V nasledujúcom období je v apríli 2022 a v júni 2022 stav kompenzovaný, nálada bez evidentných známok depresie, v júni 2022 nie je už objektívne popisovaná OCD syptomatológia. V auguste 2022 je dokumentované prechodné zhoršenie psychického stavu, bez zmeny liečby a dávkovanie oproti predchádzajúcej kontrole v júni 2022. Vo februári 2023 je psychický stav kompenzovaný, chodí vybavovať doklady, na prechádzky, pretrváva OCD symptomatológia, myslenie koherentné, bez bludných produkcii a paranoidných percepcii. V júni 2023 je psychický stav kompenzovaný, nálada bez známok depresie, osobnosť je kompenzovaná, bez známok destabilizácie. V období od augusta 2023 do mája 2024 je dokumentovaný len predpis liekov, bez objektívneho nálezu. Následne je objektívny nález popisovaný pri vyšetrení dňa 11. júna 2024, kde sa uvádza objektívne myslenie s obsesívnymi myšlienkami a následnými kompulziami, labilná afektivita, nálada úzkostná, záujmy sú redukované a stereotypné, limitované OCD. V závere je hodnotená OCD ťažkého stupňa, tiež afektívna depresívna porucha - fáza stredne ťažké depresie. Odporúčaná medikácia bola bez zmeny aj v dávkovaní oproti predpisu liekov z predchádzajúceho obdobia. Doložený je záznam zo dňa 14. augusta 2024, kde je v medikácii zmena oproti minulosti - k troj kombinácii psychofarmák je predpísaný chlorprotixen. Pri kontrole dňa 20. septembra 2024 je objektívne myslenie s obsesívnymi myšlienkami a následnými komplikáciami, záujmy redukované, stereotypné, limitované OCD, bez psychotickej alterácie. Záver je v zhode s nálezom zo dňa 11. júna 2024. Pri doteraz poslednom vyšetrení dňa 14. októbra 2024 aktuálny psychický stav kompenzovaný, myslenie koherentné, bez bludných produkcii a paranoidných percepcii, afektivita je stabilizovaná, nálada je bez známok depresie, stavy úzkosti sú redukované, nemanifestné. Osobnosť je kompenzovaná bez známok destabilizácie. Pokračuje liečba v štvorkombinácií ( D., C., E., F.). Po zhodnotení priebehu ochorenia od marca 2022 je do 31. júla 2023 rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole V, položke 3, písmena a) prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení. Určená je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 35% - 45%, t.j. 45 %. pri posúdení podľa prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení, účinnej od 01. augusta 2023, je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole V, položke 3, písmene b), keďže toto ochorenie pretrváva dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 30 % - 45%, t.j. 45%. Ďalšie zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je odôvodnené. OCD porucha bola klinicky prítomná prechodne v apríli 2022, vo februári 2023 a následne až v období jún 2024 - september 2024, kedy je popisované myslenie s obsesívnymi myšlienkami a následnými kompulziami, redukované záujmy pri OCD. Pri úprave liečby je následne v októbri 2024 dokumentované zlepšenie stavu, kompenzácia psychického stavu, klinický nie popisovaná OCD symptomatológia. V závere psychiatrického vyšetrenia z októbra 2024 je síce uvedená diagnóza G..X, avšak v objektívnom náleze je dokumentovaná kompenzácia psychického stavu, koherentné myslenie, nie sú už popisované obsesívne myšlienky a následné kompulzie, ako tomu bolo pri predchádzajúcich dvoch vyšetreniach. Psychický stav bol prechodne zhoršený v júni 2024 a v auguste 2024 obsedantnými myšlienkami a kompulziamis následnou kompenzáciou v októbri 2024. Nejedná sa teda o zmenu v dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave. Nie sú pridružené ani iné posudkovo významné zdravotné postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 45 %.“ Súčasťou rozhodnutia žalovaného je odborný posudok o invalidite zo dňa 06.11.2024, o ktorý sa žalovaný vo svojom rozhodnutí oprel.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca v správnej žalobe úvodom zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého a prvostupňového rozhodnutia tým, že tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi. Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že namiesto toho, aby ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo stanovené zdravotné postihnutie ťažká forma obsedanto-kompulzívnej poruchy podľa kapitoly V, položka 4, písm. c) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom positení, bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie nesprávne stanovené zdravotné postihnutie stredne ťažká recidivujúca afektívna depresívna porucha podľa kapitoly V, položka 3 , písm. b) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Žalobca ďalej poukázal, že zo samotného porovnanie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenej pre uvedené diagnózy je evidentné, že práve ťažká forma obsedantno-kompulzívnej poruchy znižuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť viac než stredne ťažká forma depresívnej poruchy. Žalobca je názoru, že ak trpí viacerými zdravotnými postihnutiami, pričom zákonodarca pre každé z postihnutí stanovuje inú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúca musí byť tá diagnóza, ktorá spôsobuje vyšší pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca zároveň uviedol, že podobný princíp sa uplatňuje aj v konaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ďalšiu nesprávnosť v rámci právneho posúdenia veci žalobca vidí v tom, že hoci žalobca trpí dvomi zdravotnými postihnutiami, žalovaný nezvýšil mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších najviac 10%. Uvedené pochybenie žalovaného podľa žalobcu vyplýva z toho, že žalovaný obidve diagnózy žalobcu nesprávne zlúčil do jednej. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca uviedol, že žalovaný sa relevantným spôsobom nevysporiadal s hlavnou odvolacou námietkou žalobcu, a teda prečo žalovaný obidve diagnózy žalobcu zlúčil do jednej, a to práve do tej s nižšou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť a prečo stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení za ďalšie ochorenie. K námietke, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu žalobca uviedol, že rozpor vníma medzi závermi posudkového lekára a medzi obsahom diagnostických záverov vyplývajúcich z jednotlivých lekárskych správ, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zo strany žalovaného neboli posúdené žalobcom predložené lekárske správy zo dňa 11.06.2024, výpis zo zdravotnej dokumentácie od 01.03.2022 a lekárska správa zo dňa 20.09.2024, podľa ktorých žalobca trpí nie jedným, ale dvomi zdravotnými postihnutiami. Žalobca je názoru, že posudkový lekár miestami dezinterpretoval predmetné lekárske správy. Žalobca sa rovnako nestotožnil so záverom, ktorý posudkový lekár nesprávne vyvodil z lekárskych správ, a teda že obsedantno-kompulzívna porucha mala u žalobcu len prechodný charakter. Žalobca zároveň poukázal na viaceré lekárske správy, v ktorých bolo konštatované, že OCD u žalobcu nemalo len prechodný vplyv. Žalobca tiež konštatoval, že posudok posudkového lekára žalovaného, ktorý tvorí súčasť napadnutého rozhodnutia, neposkytuje vyčerpávajúce a pre laika zrozumiteľné odpovede na to, aký mali význam závery posudkového lekára v konfrontácii so závermi ošetrujúcej psychiatričky žalobcu a prečo posudok posudkového lekára žalovaného ignoruje riadne diagnostikované postihnutie žalobcu.

6. Žalobca k správnej žalobe priložil: lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 11.06.2024, správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 20.09.2024, správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 01.03.2022, správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 07.04.2022, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 07.06.2022, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 10.08.2022, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 13.10.2022, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 03.12.2022, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 09.02.2023, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 13.04.2023, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 15.06.2023, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 15.08.2023, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 11.12.2023, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 26.02.2024, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 18.04.2024, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 10.05.2024, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 11.06.2024, lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 14.08.2024, lekársku správu

psychiatrickej ambulancie zo dňa 20.09.2024 a lekársku správu psychiatrickej ambulancie zo dňa 14.10.2024.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa (ďalej len „“) zamietol. Úvodom vyjadrenia žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalovaný uviedol, že posudkový záver je vecne odôvodnený a v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou, že by napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou, pričom posudok o invalidite považuje za logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom, ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach. Zároveň žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike uviedol, že odmieta tvrdenie žalovaného, že v rámci odvolacieho konania sa dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný sa doposiaľ vôbec nezaoberal hlavnými námietkami žalobcu, a teda prečo posudkový lekár ignoroval diagnózu žalobcu obsedantno-kompulzívna porucha a prečo pri konkurencii dvoch diagnóz posudkový lekár považoval za rozhodujúcu diagnózu pre určenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť práve tu, ktoré ohodnotenia nižšou percentuálnou mierou. Žalobca ďalej uviedol, že nezákonnosť, ktorá sa prejavila v procese vypracovania lekárskych posudkov sa v konečnom dôsledku preniesla do nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V ostatnom žalobca zotrval na svojich skôr vznesených námietkach.

9. Žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná pretože existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle , v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa . Rozsudok bol dňa 17.08.2026 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením ( ).

12. Podľa : v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa : správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa : správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

16. Podľa : sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

17. Podľa : ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

19. Podľa : ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

20. Podľa : ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

21. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení : pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola V – duševné poruchy a poruchy správania, položka 3 písm. b) – Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažké formy so stanovenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 60-80.

27. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitola V – duševné poruchy a poruchy správania, položka 4 písm. c) – Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy - ťažké formy obsedantno – kompulzívnej poruchy so stanovenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 60-75.

28. Podľa § 153 ods. 1 psím b) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

29. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

31. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

32. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

33. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

34. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

35. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

36. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

37. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

39. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

40. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

41. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.

42. Invalidný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia. Účelom invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, ak splnil zákonné podmienky pre priznanie uvedenej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení.

43. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola odmietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Z podanej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného a posúdením administratívneho spisu správny súd za sporné medzi účastníkmi konania ustálil určenie rozsahu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

44. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve preto, že odborný posudok o invalidite zo dňa 06.11.2024 je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

45. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy nezohľadnil jeho diagnózu obsedantno-kompulzívna porucha, čo malo zásadný vplyv na určenie poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň predložil aktuálne lekárske správy, ktoré mali preukazovať jeho zhoršený zdravotný stavy. Keďže sa posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu orgánu – generálnemu riaditeľovi žalovaného, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok zo dňa 06.11.2024, ktorý vychádzal z lekárskych vyšetrení : 1) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 01.03.2022; 2) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 07.04.2022; 3) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 07.06.2022; 4) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 10.08.2022; 5) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 09.02.2023; 6) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 15.06.2023; 7) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 11.06.2026, 8) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 20.09.2024, 9) psychiatrické vyšetrenie zo dňa 14.10.2024. Správnemu súdu neprináleží posudzovať obsah lekárskych správ, t. j. odborné medicínske otázky, teda nie je v jeho kompetencii posúdiť ani len hypotetický dopad záverov vyplývajúcich z lekárskych správ na zdravotný stav a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Posúdenie týchto skutočností patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára, pričom jeho závery majú byť inkorporované v samotnom odbornom lekárskom posudku.

46. Pri uplatnení nároku na dávku invalidného dôchodku, resp. zvýšenia invalidného dôchodku, je prvostupňový orgán verejnej správy povinný postupovať v konaní tak, aby presne a úplne zistil skutočný

stav veci, a na ten účel si obstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ale aj dôkazy, posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Samotný účastník konania, v tomto prípade žalobca, je povinný na výzvu predložiť prvostupňovému orgánu verejnej správy listiny, ktoré môžu byť dôkazom a zároveň je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Dôkazy potom prvostupňový orgán verejnej správy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda prvostupňový orgán verejnej správy, ktorý v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku. Rozhodnutie nezávisí výlučne len od dôkazov predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany pre úspech v dávkovom konaní unesenie dôkazného bremena. Rovnako však postupuje aj žalovaný, resp. generálny riaditeľ žalovaného, v prípade, ak je prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním a prvostupňový orgán odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu, teda generálnemu riaditeľovi žalovaného.

47. Správny súd ďalej konštatuje, že skúmaním odborného lekárskeho posudku zo dňa 06.11.2024 dospel k záveru, že posudkový lekár konštatoval, že zdravotnému stavu žalobcu zodpovedá miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú 45%, teda horná hranica rozpätia podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, pričom posudkový lekár konštatoval, že zdravotný stav žalobcu sa od posledného posúdenie nezmenil, nie sú pridružené posudkovo významné zdravotné postihnutia a preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 %. Z lekárskeho posudku zo dňa 06.11.2024 ďalej vyplynulo, že posudkový lekár konštatoval prítomnosť obsedantno-kompulzívnej poruchy prechodne v apríli 2022, februári 2023 a následne až v období jún – september 2024, pričom podľa záverov posudkového lekára sa stav žalobcu od septembra zlepšil a zdravotný stav bol prechodne zhoršený od júna do augusta 2024. Posúdením lekárskych správ, ktoré boli v administratívnom konaní žalobcom predložené, dospel správny súd k záveru, že uvedený stav, ktorý posudkový lekár zohľadnil ako rozhodujúci, je v rozpore so závermi, ktoré vyplývajú z jednotlivých lekárskych správ. Z lekárskej správy zo dňa 11.06.2026 vyplýva, že cit.: „... Posledný rok zvvýraznenie OCD“. Rovnaké konštatovanie vyplýva aj z lekárskej správy zo dňa 20.09.2024. Záver o tom, že žalobca trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou vyplýva aj z poslednej lekárskej správy, zo dňa 14.10.2024. Z predložených lekárskych správ mal tak správny súd za jednoznačne preukázané, že zdravotný stav žalobcu je dlhodobo nepriaznivý. Prvá zmienka o stanovení diagnózy obsedantno-kompulzívna porucha vychádza z lekárskej správy zo dňa 01.03.2022, pričom bola opakovane zmienená aj v nasledujúcich lekárskych správach (07.04.2022, 10.08.2022, 09.02.2023, 11.06.2023, 20.09.2024, 14.10.2024). K lekárskym správam, z obdobia medzi 01.03.2022 a 14.10.2024, v ktorých nebola konštatovaná diagnóza obsedantno-kompulzívnej poruchy správny súd uvádza, že z uvedených lekárskych správ len vyplýva predpis liekov, pričom absentuje posúdenie zdravotného stavu žalobcu, teda tieto dostatočným spôsobom neobjektivizujú zdravotný stav žalobcu v zmysle zisťovania skutočného stavu. Správny súd tak dospel k záveru, že zdravotný stav žalobcu spĺňa podmienky dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom z lekárskeho posudku zo dňa 06.11.2024 nevyplýva dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie, prečo uvedený zdravotný stav žalobcu nemožno považovať za dlhodobo nepriaznivý. Hoci posudkový lekár uviedol, že na základe lekárskej správy zo dňa 14.10.2024 možno konštatovať zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, posudkový lekár neuviedol v konkrétnostiach, v čom nastalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu na toľko, že nemožno hovoriť o diagnostike obsedantno-kompulzívnej poruchy pri osobe žalobcu. Zároveň správny súd konštatuje, že keďže závery posudkového lekára nie sú v zhode so závermi, ktoré vyplývajú z predložených lekárskych správ, možno konštatovať, že skutkový stav, z ktorého vychádzal posudkový lekár, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. lekárskymi správami, ktoré sú jeho súčasťou.

48. Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré musí byť vydané v zákonnom procese, v rámci ktorého musí byť úplne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nie je oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny súd skúmal len to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a

zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam vystaveným), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty nespĺňa. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa totiž opiera o odborný posudok o invalidite, ktorý je nedostatočne odôvodnený. Posudok posudkového lekára pritom nesmie vnášať pochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k danému záveru. Posúdené musí byť pritom, nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí (porovnaj bod 40 rozsudku NSSR sp. zn. zo dňa 02.07.2021). Správny súd na základe podanej žaloby zistil, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný do rozhodnutia prebral odborný lekársky posudok, ktorý neposkytoval dostatočné zdôvodnenie, prečo žalobca netrpí diagnózou obsedantno- kompulzívna porucha, resp. prečo uvedená diagnóza nemá vplyv na určenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle . Zároveň, keďže závery posudkového lekára nekorešpondovali so závermi lekárskych správ, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa .

49. K námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia veci popri sebe neobstoja, keďže arbitrárne rozhodnutie už zo svojej podstaty vylučuje posúdenie jeho zákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci. Bez náležitého odôvodnenia stanovísk v predmetnej veci správny súd nemôže posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil.

50. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a preto z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa a vec vrátil žalovanému podľa na ďalšie konanie, v ktorom bude opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, posudkový lekár zohľadní všetky, aj aktuálne lekárske správy z odborných vyšetrení žalobcu a bude určená a dostatočne odôvodnená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu s ohľadom na všetky relevantné diagnózy žalobcu. Žalovaný svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodní preskúmateľným spôsobom tak, aby spĺňalo náležitosti v zmysle Zákona o sociálnom poistení.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.