Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Ps-8-2020.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Ps/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., X. H.Á. XXXX/XXA, zastúpenej opatrovníkom A.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., X. H.E. XXXX/XXA, v tomto konaní zastúpenej procesným opatrovníkom mestom Partizánske, o schválenie právneho úkonu za osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony na návrh jej opatrovníka, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ - hmotnoprávny opatrovník (zákonný zástupca) p. A.. E. V. (ďalej pre zjednodušenie označená aj len ako „nesvojprávna“) návrhom zo dňa 24.11.2020, doručeným súdu dňa 27.11.2020 navrhol, aby súd schválil právny úkon za nesvojprávnu, a to darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena doživotného užívania zo dňa 20.11.2020, ktorá tvorí prílohu návrhu. (2) K návrhu pripojil Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 20.11.2020. (3) Súd nesvojprávnej ustanovil uznesením zo dňa 29.03.2021 na zastupovanie v tomto konaní procesného opatrovníka mesto Partizánske. (4) Návrh na začatie konania spolu s poučením účastníka mimosporového konania bol doručený procesnému opatrovníkovi, zároveň mu bolo umožnené k návrhu sa vyjadriť. Procesný opatrovník svoje právo nevyužil a k návrhu sa písomne nevyjadril. (5) Súd na prejedanie veci nariadil pojednávanie na 21.06.2021. Predvolal naň navrhovateľa a procesného opatrovníka nesvojprávnej. (6) Na pojednávaní dňa 21.06.2021 súd uviedol, ako vec predbežne právne posúdil, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom navrhovateľa. Z vykonaných dôkazov zistil pre potreby rozhodnutia nasledujúci skutkový stav: (7) Z pripojeného spisu 1Ps/10/2019 bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2020 bola p. A.. E. V. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony okrem iného aj tak, že nie je spôsobilá vystupovať pred orgánmi štátnej správy a nie je spôsobilá na majetkovoprávne úkony, osobitne uvedené boli aj darovacie zmluvy. Za opatrovníka (zákonného zástupcu) jej bol ustanovený p. A.. E. V.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2020. (8) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. J., vedeného Okresným úradom J., odborom katastrálnym, vyplýva, že navrhovateľ a nesvojprávna sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území J., a to pozemkov registra „M.“ evidovaných na katastrálnej mape parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX na parcele č. XXX/X. (9) Z Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 20.11.2020 vyplýva, že darcovia a oprávnení z vecného bremena - navrhovateľ a nesvojprávna darovali obdarovaným a povinným z vecného bremena - E. V., A.. A. H. a G.. A.. G. V. J.. nehnuteľnosti popísané v odseku 8 odôvodnenia
tohto rozsudku. Zároveň bolo zmluvou zriadené vecné bremeno spočívajúce v povinnosti obdarovaných ako povinných osôb z vecného bremena strpieť právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností darcami ako oprávnenými z vecného bremena. Zmluvu podpísal za nesvojprávnu navrhovateľ - jej opatrovník (zákonný zástupca), ktorý je zároveň aj druhým z darcov (popri nesvojprávnej) a druhým oprávneným z vecného bremena. (10) Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že nesvojprávna je jeho manželka. Má nízky dôchodok, on musí ešte zo svojho dôchodku doplácať. Platí elektrinu, životné náklady, ostane mu životné minimum. Obdobný dom, ako je v jeho spoluvlastníctve s nesvojprávnou sa predal za 95 000 €. On sa rozhodol aj za manželku darovať nehnuteľnosť, lebo je tam veľké inkaso, ona to neplatí. Platí to on a nemá na to. Mesačne dopláca za manželku v zariadení, do ktorého bola umiestnená, 200 až 220 €. Jej zdravotný stav je nezmenený a jej pobyt v zariadení bude pokračovať. Náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľností platí on. Náklady na pobyt manželky by (aj po darovaní nehnuteľností) ostali na ňom. (11) Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledujúcich právnych predpisov: (12) Podľa § 26 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. (13) Podľa § 27 ods. 2 OZ zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. (14) Podľa § 28 OZ ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. (15) Podľa § 30 OZ ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. (16) Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (17) Podľa § 119 CMP právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého. (18) Súd, aplikujúc citované zákonné ustanovenia, dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že právne úkony (darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena) nie je možné za nesvojprávnu schváliť. Vychádzal pritom z nasledujúcich úvah. (19) Súd ako prvú predbežnú otázku skúmal, či právne úkony, ktoré sa majú za nesvojprávnu schváliť, boli urobené za ňu spôsobilou osobou. Dospel pritom k záveru, že opatrovník, ktorý tieto úkony za nesvojprávnu urobil, nebol na ne oprávnený. Vychádzal pritom z ustanovenia § 30 OZ. Účastníkom zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena boli tak nesvojprávna, ako aj navrhovateľ, jej opatrovník (zákonný zástupca), a to na jednej strane. Navrhovateľ v zmluve prejavil svoju vlastnú vôľu darovať nehnuteľnosti a byť oprávneným z vecného bremena. Tým prejavil, že má záujem na určitom konkrétnom usporiadaní právnych vzťahov medzi stranami zmluvy. Rovnaký prejav však už účinne nemôže spraviť za nesvojprávnu. Svojím prejavom vôle prezentovaným v zmluve sa totiž dostal do kolízie so záujmami nesvojprávnej. Pri posudzovaní kolízie, či možnej kolízie záujmov navrhovateľa a nesvojprávnej je relevantná aj tá skutočnosť, že na strane obdarovaných sú potomkovia navrhovateľa a nesvojprávnej. Navrhovateľ prejavil vlastný záujem usporiadať si svoje pomery a pomery svojej rodiny vo vzťahu k svoju nehnuteľnému majetku a zriecť sa vlastníckeho práva k predmetu zmluvy. Tento záujem však nemusí byť rovnaký, ako je záujem nesvojprávnej. V jej záujme môže byť zachovanie vlastníctva k predmetu zmluvy. (20) Preto bolo potrebné, aby ešte pred uzavretím zmluvy bol ustanovený nesvojprávnej osobitný zástupca podľa § 30 OZ a len takýto osobitný zástupca by mohol prejaviť za ňu vôľu zmluvu uzavrieť. Takýto osobitný zástupca pritom nesvojprávnej ustanovený nebol. (21) Ako druhú predbežnú otázku je potrebné vyriešiť, či je úkon, ktorý sa má schváliť, v záujme nesvojprávnej. Vychádzať pritom možno z ustanovenia § 119 CMP per analogiam, s poukazom na ustanovenie čl. 3 ods. 1 CMP. Civilný mimosporový poriadok nemá osobitné ustanovenie o schválení právneho úkonu za osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Má však ustanovenie o schválení právneho úkonu za osobu maloletú. Toto ustanovenie je zmyslom a účelom najbližšie posudzovanému schváleniu právneho úkonu za nesvojprávnu osobu. Preto je možné aplikovať ho aj v tomto konaní. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že právne úkony, ktorých schválenie sa navrhuje, nie sú v záujme nesvojprávnej. Nesvojprávna je v zariadení sociálnej starostlivosti, pričom jej stav nedáva predpoklad, že by sa zo zariadenia mohla vrátiť do domáceho prostredia. Možno teda predpokladať, že jej pobyt v zariadení bude dlhodobý. Náklady na pobyt v zariadení sú natoľko vysoké, že navrhovateľ za ňu dopláca mesačne 200 až 220 €. Nesvojprávna má však majetok, ktorý nemôže
využívať, a to práve predmetné nehnuteľnosti. V budúcnosti, v prípade ak by z akéhokoľvek dôvodu nebol navrhovateľ schopný za ňu doplácať náklady na pobyt v zariadení, môže byť práve majetok, ktorý má byť predmetom darovania, zdrojom na financovanie pobytu nesvojprávnej. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam predstavuje teda v prípade nesvojprávnej akúsi záruku toho, že neostane bez finančného zabezpečenia. V prípade darovania nebude jej prospech z tohto majetku žiaden. Za nehnuteľnosti totiž nenadobudne žiadnu reálnu protihodnotu. Protihodnotou pre ňu nie je ani právo doživotného bezplatného užívania nehnuteľností, pretože jednak toto právo jej patrí už teraz ako zložka jej vlastníckeho práva a jednak toto právo ani nemôže reálne užívať, vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu. (22) Keďže teda právny úkon nebol za nesvojprávnu urobený osobou, ktorá bola oprávnená ho za ňu urobiť (teda osobitným zástupcom v zmysle § 30 OZ) a zároveň právny úkon ani nie je v záujme nesvojprávnej, súd dospel k záveru, že ho nie je možné schváliť. Preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.