Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-148-2026.pdf
PDF · 127.91 KB
Case nature
Subarea
12CoP/148/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, sídlo: Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: E. XXX/X, F., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: H. XX/ XX, I., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., sídlo: Dolné Dubové 249, Dolné Dubové, IČO: 53 598 806, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 51P/21/2026-14 zo dňa 4. marca 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Pezinok, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým výrokom I. nahradil súhlas otca na zápis maloletej do E. D. H. XX, F. pre šk. r. XXXX/XXXX a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia vec právne posúdil podľa § 35 Zákona o rodine, podľa § 2 ods. 1 a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 331 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a vecne odôvodnil tým, že z návrhu matky a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov v rodine. Rodičia sa totiž nevedeli dohodnúť na výbere základnej školy pre maloletú, čo predstavuje podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorú nebolo možné ponechať na ich vzájomnú dohodu. Pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo správy opatrovníka, z ktorej mal za preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené primerané podmienky pre starostlivosť a spor sa týka výlučne otázky výberu vzdelávacej inštitúcie. S prihliadnutím na výsledky šetrenia vyhovel návrhu matky, pričom zobral do úvahy fakt, že maloletá má spolu s matkou hlásený trvalý pobyt v F. a pre matku by bolo z dôvodu tehotenstva a následného pôrodu každodenné vozenie dieťaťa do školy v I. neprimerane fyzicky a organizačne náročné. Pokiaľ ide o samotný výber školy, súd prvej inštancie poukázal na to, že E. D. H. XX C. F. spĺňa zákonné kritériá spádovej školy a tento výber je objektívne realizovateľný aj pri zachovaní striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzdialenosť na dochádzanie pre otca z I. bola vyhodnotená ako primeraná a objektívne zvládnuteľná. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vzhľadom na vek maloletej a povinnosť absolvovať školskú dochádzku bol okamžitý zásah súdu nevyhnutný, pričom nahradenie súhlasu otca so zápisom vyhodnotil ako riešenie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, a to voči výroku I. napadnutého uznesenia, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta a žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci namietal, že súd prvej inštancie nerozhodoval v najlepšom záujme dieťaťa. Stabilita výchovného a vzdelávacieho prostredia predstavuje kľúčový faktor pre zdravý psychický a sociálny vývin, pričom maloletá je aktuálne adaptovaná na doterajšie školské prostredie v I., kde má vybudované sociálne väzby a pozná pedagogický kolektív. Náhlu a jednostrannú zmenu školy bez objektívne závažných dôvodov považoval za zásah do jej stability, pričom zdôraznil, že nenastala situácia hroziacej bezprostrednej ujmy, ktorá by vyžadovala vydanie neodkladného opatrenia. Postup matky vnímal ako účelový, smerujúci k presadeniu jej vlastného rozhodnutia a k obchádzaniu princípu spoločného výkonu rodičovských práv a povinností. K argumentu matky o jej aktuálnom stave tehotenstva uviedol, že ide primárne o jej subjektívnu okolnosť a rodičovské pohodlie, ktoré nemôže prevážiť nad požiadavkou zachovania kontinuity v živote dieťaťa. Prípadné organizačné a logistické ťažkosti na strane matky je možné riešiť inými, menej invazívnymi spôsobmi bez potreby zmeny školského prostredia. Matka uprednostňuje usporiadanie svojho osobného života pred potrebami maloletej, pričom rozhodnutia takéhoto významu musia vychádzať predovšetkým z potrieb, stability a citových väzieb dieťaťa, a nie z osobných okolností či preferencií rodičov. K odvolaciemu dôvodu nesprávnych skutkových zistení namietal, že nie je v záujme maloletej rozhodovať o tak zásadnej veci neodkladným opatrením, keďže ide o výnimočný procesný prostriedok a nemožno ním riešiť každú situáciu v živote dieťaťa. Samotná neschopnosť rodičov dohodnúť sa na výbere školy automaticky neznamená existenciu bezodkladnej situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, pričom ide o bežný konflikt riešiteľný v riadnom konaní s riadne vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či v danom prípade hrozí vznik nenahraditeľnej ujmy, a absentuje úvaha o tom, prečo by nebolo postačujúce rozhodnúť v rámci meritórneho konania. Ďalej poukázal na účelový postup matky, ktorá podľa jeho tvrdení bez jeho vedomia a súhlasu zmenila trvalý pobyt maloletej, aby ju mohla prihlásiť do inej základnej školy, čím vedome obišla princíp spoločného výkonu rodičovských práv a povinností. Následné podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vnímal ako snahu matky dodatočne zlegalizovať svoje jednostranné rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že túto okolnosť nezohľadnil, akceptoval ju len ako fakt a svoje rozhodnutie nesprávne a predčasne oprel o záver, že základná škola v F. spĺňa kritériá spádovej školy. Tento záver vychádza zo stavu vytvoreného jednostranným a nezákonným konaním matky. Ak súd prvej inštancie sám priznal, že krátka lehota neumožňuje plnohodnotné dokazovanie, bol povinný návrh zamietnuť a odkázať matku na konanie vo veci samej, a nie na základe neúplne zisteného skutkového stavu prijímať rozhodnutie, ktorým zasiahol do práv otca a porušil princíp rovnosti rodičov. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z hypotetickej budúcej situácie, a nie z reálneho stavu v čase rozhodovania. Namietal záver súdu, že matka nebude v septembri po pôrode schopná zabezpečovať každodennú dochádzku maloletej do I. pre údajnú fyzickú a organizačnú náročnosť. Poukázal na rozpor v tvrdeniach matky, ktorá už v súčasnosti pravidelne dochádza z F. do zamestnania v J. (vzdialenosť približne 18 km), no napriek tomu tvrdí, že dochádzka s dieťaťom do I. (vzdialenosť približne 15 km) je pre ňu neprimerane náročná. S týmto rozporom sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal a rovnako sa nezaoberal ani možnosťou, že matka bude do zamestnania v J. dochádzať naďalej. Automatický predpoklad, že matka po pôrode prestane dochádzať do zamestnania, považoval za nedôvodný, keďže nevyplýva zo zistených skutočností. Súd prvej inštancie si tvrdenie matky o jej tehotenstve nijako neoveril a bez ďalšieho ho prevzal len z jej návrhu. Ide pritom o významnú skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na posúdenie veci, a preto mala byť riadne preukázaná, a nielen formálne akceptovaná.
3. Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 25.02.2026, ktoré podal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, a na uvedenom stanovisku naďalej trvá.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odmietla tvrdenia otca o jej účelovom konaní v rozpore so záujmami dieťaťa. Predchádzajúce zamestnanie ukončila a prácu v J. si zvolila práve z praktických dôvodov, aby dokázala zabezpečiť každodennú dochádzku maloletej do K. D. C. I. napriek tomu, že bývajú v F.. Urobila všetko pre to, aby
tam maloletá mohla F. vzdelávanie riadne dokončiť. Od februára 2026 je práceneschopná z dôvodu tehotenstva, pričom termín pôrodu má stanovený na 06.08.2026, takže v čase nástupu maloletej do školy bude približne jeden mesiac po pôrode. S prihliadnutím na celkové rodinné okolnosti považovala za vhodné a v najlepšom záujme maloletej, aby navštevovala základnú školu v F., kde má trvalý pobyt, reálne tam žije a má tam vytvorené sociálne väzby a stabilné prostredie. Zvolená škola poskytuje primerané podmienky pre ďalšie vzdelávanie aj z hľadiska ponuky mimoškolských aktivít a materiálneho či personálneho zabezpečenia. Riadny zápis do školy bol stanovený na dni 16.04. a 17.04.2026, kedy bola maloletá u otca. Otec odmietol zabezpečiť účasť dieťaťa na zápise s odôvodnením, že budú odcestovaní (hoci maloletá bola preukázateľne v škôlke), a neskôr účasť odmietol pre iné plány. Dohodla preto so školou náhradný termín a maloletá zápis úspešne absolvovala dňa 23.04.2026. Bez vydania neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k ohrozeniu riadneho nástupu maloletej do školy, keďže medzi rodičmi neexistovala dohoda a bolo potrebné dodržať zákonom stanovenú lehotu na zápis.
5. Otec v odvolacej replike uviedol, že sa s vyjadrením matky v celom rozsahu nestotožňuje a považuje ho za nedôvodné. Matka vo svojom podaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by spochybňovali dôvody jeho odvolania alebo odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom odvolacieho konania nie je posudzovanie pracovných, rodinných či zdravotných pomerov matky, ale posúdenie splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo bezprostredne hroziacej ujmy. Ani samotná maloletá nechce navštevovať školu v F.. Tvrdenia matky o vhodnosti školy v F. smerujú k posudzovaniu veci samej, čo má byť predmetom riadneho dokazovania, a nemožno takýmto výnimočným procesným prostriedkom prejudikovať výsledok konania. Neexistovala situácia odôvodňujúca bezodkladný zásah súdu, čo potvrdzuje aj samotné vyjadrenie matky, z ktorého vyplýva, že po komunikácii so školou bol určený náhradný termín a maloletá sa zápisu úspešne zúčastnila. Zabezpečenie zápisu bez nariadenia neodkladného opatrenia potvrdzuje absenciu naliehavosti a absenciu ohrozenia nástupu dieťaťa do školy. K tvrdeniam o odmietnutí zabezpečiť účasť na zápise uviedol, že medzi rodičmi dlhodobo existuje spor o výber základnej školy, čo bolo matke od začiatku známe, avšak samotný rodičovský konflikt či nesúhlas jedného z rodičov nepredstavuje automatický dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. K argumentácii matky trvalým pobytom dodal, že ten má len evidenčný charakter a tieto okolnosti majú byť predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie rozhodol predčasne a z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aké konkrétne okolnosti viedli k záveru o existencii hroziacej ujmy.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľ – otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne nesprávne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu (§ 388 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a nahradil súhlas otca so zápisom maloletej A. do E. D. H. XX C. F. pre školský rok 2026/2027.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje iba osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale musí byť osvedčená aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Nariadenie neodkladného opatrenia nepredpokladá preukázanie rozhodujúcich skutočností, ako je tomu pri meritórnom rozhodovaní. Rozhodujúce skutočnosti teda musia byť v rozsahu zodpovedajúcom povahe tohto procesného inštitútu osvedčené a z osvedčeného skutočného stavu musí zároveň vyplývať potreba bezodkladného zásahu. Samotné osvedčenie existencie nezhody rodičov v podstatnej otázke preto nenahrádza osvedčenie naliehavosti požadovanej úpravy.
11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolacia argumentácia otca bola správna. Súdom prvej inštancie uvádzané dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bola nevyhnutná ingerencia súdu prvej inštancie vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Inak povedané, dôvody uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení nenasvedčujú tomu, že v prípade, ak by súd prvej inštancie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, vznikla by na právach maloletej nenapraviteľná ujma.
12. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že rodičia sa nevedia dohodnúť na výbere základnej školy pre maloletú, pričom vzhľadom na plynutie času a vek maloletej, ktorá má začať plniť povinnú školskú dochádzku, považoval okamžitý zásah súdu za potrebný. Pri výbere konkrétnej školy prihliadol na skutočnosť, že maloletá má od 20.01.2026 spolu s matkou hlásený trvalý pobyt v F. a základná škola v F. spĺňa zákonné kritériá spádovej školy, na tvrdenie matky o jej tehotenstve a budúcich ťažkostiach so zabezpečovaním každodennej dochádzky maloletej do I., ako aj na stanovisko opatrovníka. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne identifikoval existenciu nezhody rodičov v podstatnej otázke týkajúcej sa maloletej, z tejto skutočnosti však nesprávne vyvodil záver o nevyhnutnosti bezodkladného zásahu súdom prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia.
13. Otec v odvolaní namietal predovšetkým nesplnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietal, že samotná nezhoda rodičov pri výbere školy nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, že rozhodnutím bolo fakticky vyriešené to, čo má byť predmetom rozhodnutia vo veci samej, a súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj zo stavu vytvoreného jednostranným konaním matky, ktorá bez jeho vedomia zmenila trvalý pobyt maloletej. Poukazoval tiež na doterajšie väzby maloletej v I. a namietal, že budúce organizačné ťažkosti matky súvisiace s jej tehotenstvom neosvedčujú potrebu okamžitého zásahu.
14. V prejednávanej veci je výber základnej školy podstatnou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností, o ktorej pri nezhode rodičov rozhoduje súd podľa § 35 Zákona o rodine. Ako už odvolací súd uviedol, existencia takejto nezhody však sama osebe neodôvodňuje jej vyriešenie neodkladným opatrením. Aj v takom prípade musí byť osobitne osvedčené, že pomery maloletej vyžadujú rozhodnutie bezodkladne a ochranu jej záujmov nemožno zabezpečiť rozhodnutím v riadnom konaní. Neodkladné opatrenie pritom nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej ani slúžiť ako procesný prostriedok na presadenie jednej z alternatív riešenia nezhody rodičov bez toho, aby bola súčasne osvedčená taká naliehavosť situácie, ktorá neznesie odklad. Samotná existencia nezhody medzi rodičmi preto nestačí; rozhodujúce je, či bez okamžitého zásahu súdu hrozí maloletému dieťaťu konkrétna ujma alebo iný nepriaznivý následok, ktorému nemožno primerane predísť rozhodnutím v konaní vo veci samej.
15. Zo skutočného stavu osvedčeného obsahom spisu vyplýva, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 51P/128/2024-22 zo dňa 11.07.2024 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, pričom tento spôsob starostlivosti sa realizoval aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Maloletá navštevovala K. školu v I.. Opatrovník pri šetrení zistil, že obaja rodičia majú vytvorené primerané podmienky pre starostlivosť o maloletú a nezhoda medzi nimi sa týka výlučne otázky výberu základnej školy.
16. Pri posudzovaní, či táto nezhoda rodičov vyžadovala bezodkladnú úpravu pomerov formou neodkladného opatrenia, odvolací súd prihliadol aj na dôvody, ktorými matka odôvodňovala potrebu zápisu maloletej práve do E. D. H. XX C. F. – poukazovala na dostupnosť a blízkosť školy, stabilitu
prostredia a reálne možnosti zabezpečenia každodennej školskej dochádzky. Uviedla tiež, že maloletá má v F. niekoľko kamarátok, ktoré majú túto školu navštevovať. Za významnú považovala aj svoju aktuálnu životnú situáciu, keďže v čase podania návrhu bola tehotná s tým, že v čase nástupu maloletej do základnej školy mala byť krátko po pôrode; každodenné dochádzanie do I. preto považovala za fyzicky a organizačne náročné pre seba aj maloletú. Matka zároveň uviedla, že zápis do E. D. H. XX C. F. sa koná v apríli 2026 a škola vyžaduje prítomnosť oboch rodičov alebo súhlas druhého rodiča, pričom otec so zápisom nesúhlasí. V návrhu tiež uviedla, že maloletá má trvalý pobyt v F. a uvedená základná škola je jej spádovou školou.
17. Tu odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti sú relevantné predovšetkým pre posúdenie toho, ktorá zo základných škôl môže z hľadiska konkrétnych pomerov maloletej predstavovať vhodnejšie riešenie. Bez ďalšieho však ešte neosvedčujú potrebu bezodkladného zásahu súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné osobitne posúdiť, aký konkrétny nepriaznivý následok by maloletej vznikol, ak by súhlas otca so zápisom do matkou určenej základnej školy nebol nahradený formou nariadenia neodkladného opatrenia. Ani správa opatrovníka totiž neobsahuje zistenie, podľa ktorého by zápis maloletej práve do školy v F. predstavoval jediné riešenie zodpovedajúce jej záujmu alebo by iné riešenie znamenalo jej ohrozenie. Opatrovník konštatoval, že výber základnej školy v F. je objektívne realizovateľný aj pri zachovaní striedavej osobnej starostlivosti, táto škola poskytuje stabilné a predvídateľné prostredie a dochádzanie je zvládnuteľné aj v čase starostlivosti rodiča bývajúceho v I.. Súčasne však výslovne uviedol, že ani alternatívne riešenie školy by nebolo v rozpore so záujmom maloletej.
18. Za významné pri posúdení tvrdenej naliehavosti považoval odvolací súd aj vyjadrenie matky zaznamenané v správe opatrovníka doručenej súdu prvej inštancie dňa 25.02.2026. Matka uviedla, že sa s otcom ohľadom základnej školy v F. rozprávala približne pred pol rokom, otec sa vyjadroval nepriamo a následne sa ho už ohľadom školy nedopytovala, pretože predpokladala, že so školou v F. súhlasiť nebude. Z uvedeného vyplýva, že otázka súhlasu otca s výberom školy v F. nebola okolnosťou, ktorá by vznikla bezprostredne pred podaním návrhu dňa 11.02.2026. Podľa vlastného vyjadrenia matky jej bolo už s niekoľkomesačným predstihom zrejmé prinajmenšom to, že súhlas otca nemožno považovať za daný, pričom sa následne už nepokúsila jeho stanovisko k výberu školy jednoznačne zistiť. Táto okolnosť preto nepredstavuje dôvod na zamietnutie predmetného návrhu, je však významná pri posudzovaní, či približovanie sa termínu zápisu vytvorilo natoľko naliehavú situáciu, že vyžadovala okamžitú úpravu pomerov. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že súd prvej inštancie potrebu okamžitého zásahu odvodil od plynutia času, veku maloletej, v ktorom je povinná absolvovať školskú dochádzku, a od toho, že rodičia sa na výbere školy nedokážu dohodnúť. Súčasne prihliadol na dostupnosť a blízkosť školy v F., trvalý pobyt maloletej v F. a tehotenstvo matky. Takto formulované dôvody však nepostačujú na záver o splnení podmienky bezodkladnosti. Súd prvej inštancie neoznačil konkrétny následok, ktorý by maloletej v čase jeho rozhodovania dňa 04.03.2026 hrozil, ak by súhlas otca so zápisom do E. D. H. XX C. F. nebol bezodkladne nahradený. Ani z obsahu návrhu ani ostatných podkladov nevyplýva tvrdenie alebo zistenie, že by bez okamžitého rozhodnutia súdu maloletá nemohla byť riadne zapísaná do základnej školy, že by jej zanikla možnosť zápisu do inej školy (pôvodne spádovej) alebo že by jej hrozil alebo by jej hrozil iný konkrétny nepriaznivý následok, ktorému by bolo možné predísť iba nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Samotný údaj matky, že zápis do vybranej školy sa má konať v apríli 2026 a na zápis je potrebný súhlas druhého rodiča, poukazuje na časové ohraničenie otázky zápisu, sám osebe však neosvedčuje naliehavosť v zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Medzi existenciou termínu zápisu a nutnosťou okamžite nahradiť súhlas otca musel byť osvedčený aj konkrétny následok pre maloletú, ktorý by nastal, ak by sa tak nestalo. Takýto následok však z osvedčeného skutočného stavu nevyplýva.
19. Odvolací súd pritom nezistil, že by takúto naliehavosť zakladali ani ďalšie okolnosti uvádzané matkou. Dostupnosť školy v F., jej blízkosť, spádovosť, sociálne väzby maloletej v F., ako aj tehotenstvo matky a budúca organizačná náročnosť dochádzania sú relevantnými skutočnosťami pri meritórnom posúdení, ktorá zo škôl lepšie zodpovedá objektívnemu záujmu maloletej. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení však nebolo úlohou súdu definitívne posúdiť, ktorá z rodičmi presadzovaných alternatív je pre maloletú vhodnejšia, ale či ochrana jej objektívneho záujmu vyžaduje okamžitý zásah súdu ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Rozhodujúce preto nebolo, či možno školu v F. považovať za vhodné alebo praktické riešenie, ale či z osvedčeného skutočného stavu vyplývalo, že odklad rozhodnutia by mal pre maloletú konkrétny nepriaznivý následok alebo by inak bezprostredne
ohrozil jej záujem; takáto skutočnosť však osvedčená nebola. Rovnako ani správa opatrovníka neposkytuje podklad pre záver, že výber školy v F. bol z hľadiska ochrany záujmu maloletej nevyhnutný okamžite. Opatrovník síce vyhodnotil túto školu ako objektívne realizovateľnú a poskytujúcu stabilné a predvídateľné prostredie, súčasne však konštatoval, že ani alternatívne riešenie školy by nebolo v rozpore so záujmom maloletej. Za tohto stavu preto nebolo možné samotnú existenciu nezhody rodičov ani blížiaci sa termín zápisu bez osvedčenia konkrétneho ohrozenia maloletej považovať za postačujúci dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Súčasne z obsahu spisu nevyplýva, že by matka popri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala návrh vo veci samej, ktorým by sa domáhala rozhodnutia súdu o nezhode rodičov pri výbere základnej školy podľa § 35 Zákona o rodine. Návrhom na neodkladné opatrenie pritom navrhla priamo nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletej do konkrétnej základnej školy. Obsah požadovanej úpravy sa tak materiálne prekrýval so samotným vyriešením nezhody rodičov. Ani táto okolnosť síce nevylučuje nariadenie neodkladného opatrenia, o to dôslednejšie však bolo nevyhnutné skúmať, či boli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu takéhoto okamžitého zásahu. Ak matka prostredníctvom neodkladného opatrenia navrhovala priamo vyriešenie otázky, ktorá tvorí samotný predmet nezhody rodičov, muselo byť z osvedčeného skutočného stavu dostatočne zrejmé, že objektívny záujem maloletej vyžaduje rozhodnutie o tejto otázke bezodkladne a jeho ochrana neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej. Zo skutočného stavu osvedčeného obsahom spisu pritom nevyplývali žiadne okolnosti nasvedčujúce narušeniu doterajšieho výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, striedavá osobná starostlivosť sa realizovala, obaja rodičia mali vytvorené primerané podmienky pre starostlivosť a maloletá dlhodobo navštevovala K. školu v I.. Nezhoda rodičov sa týkala výlučne budúceho výberu základnej školy, na čo dôvodne poukazoval otec aj v odvolaní. Existencia tejto nezhody odôvodňuje potrebu rozhodnutia súdu o podstatnej veci podľa § 35 Zákona o rodine, na nariadenie neodkladného opatrenia však bolo potrebné osvedčiť aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Táto podmienka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie osvedčená nebola.
21. Otec ďalej namietal postup matky pri zmene trvalého pobytu maloletej. Zo správy opatrovníka vyplýva, že matka zmenila trvalý pobyt maloletej v januári 2026, túto zmenu otcovi neoznámila a podľa vlastného vyjadrenia nemala vedomosť o tom, že by na takýto postup potrebovala jeho súhlas. Lustráciou súd prvej inštancie zistil, že maloletá má od 20.01.2026 spolu s matkou hlásený trvalý pobyt v F.. K tejto skutkovej okolnosti odvolací súd uvádza, že neposudzoval zákonnosť vykonanej zmeny trvalého pobytu maloletej, keďže táto otázka nebola predmetom návrhu ani predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie. Za dôvodnú však považoval námietku otca v tom rozsahu, v akom súd prvej inštancie zo samotnej existencie nového evidovaného trvalého pobytu maloletej vyvodil argument podporujúci potrebu jej bezodkladného zápisu do základnej školy v F., bez toho, aby zohľadnil okolnosti, za ktorých tento stav vznikol. Už zo samotného návrhu matky pritom vyplývalo, že otázka výberu základnej školy nebola medzi rodičmi konsenzuálne vyriešená a matka súhlas otca so zápisom maloletej do školy v F. nemala. Rovnako z následne vykonaného šetrenia opatrovníka vyplynulo, že matka si bola už približne pol roka vedomá toho, že otec so školou v F. pravdepodobne nebude súhlasiť. Napriek tomu v januári 2026 zmenila maloletej trvalý pobyt do F. bez toho, aby o tejto zmene otca vôbec informovala. Súd prvej inštancie sa s uvedenou skutkovou súvislosťou nijako nevysporiadal. Nehodnotil, že evidovaný trvalý pobyt maloletej v F., z ktorého následne pri posudzovaní návrhu vychádzal, vznikol jednostranným postupom matky bez súhlasu otca ako druhého rodiča a to v čase, keď jej už bola známa existencia nezhody vo vzťahu k budúcej škole maloletej. Namiesto toho nový trvalý pobyt prevzal ako už danú skutkovú okolnosť podporujúcu zápis maloletej do školy v F., bez posúdenia, či a v akom rozsahu môže takto vytvorený stav vôbec osvedčovať potrebu bezodkladného súdneho zásahu.
22. Takýto postup preto nemožno považovať za správny. Samotným jednostranným vytvorením určitého faktického alebo evidenčného stavu nemožno založiť naliehavosť neodkladného opatrenia, pokiaľ okolnosti prípadu súčasne nasvedčujú tomu, že nezhoda rodičov existovala už dlhší čas a matka o nej vedela. V opačnom prípade by bolo možné okolnosť vytvorenú jedným z rodičov napriek existujúcemu nesúhlasu druhého rodiča následne použiť ako argument v prospech bezodkladnosti súdneho zásahu, ktorým by sa tento jednostranne vytvorený stav fakticky stabilizoval.
23. Zmena trvalého pobytu maloletej preto za daných okolností sama osebe nemohla osvedčovať vznik náhlej alebo bezprostredne hroziacej situácie vyžadujúcej okamžité nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletej do školy v F.. Mohla predstavovať jednu zo skutkových okolností relevantných pri posudzovaní
otázky, ktorá škola najlepšie zodpovedá záujmu maloletej, teda pri meritórnom rozhodovaní o nezhode rodičov v podstatnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností. Neosvedčovala však sama osebe potrebu riešiť túto nezhodu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Naopak, v spojení so zistením, že matka mala vedomosť o nesúhlasnom postoji otca už približne pol roka pred podaním návrhu, uvedené okolnosti podporujú záver, že nešlo o novovzniknutú a nepredvídateľnú situáciu, ale o dlhšie trvajúcu nezhodu rodičov, ktorú bolo možné riešiť včas podaným návrhom na rozhodnutie súdu vo veci samej. Práve absencia náhlej zmeny pomerov a časový priestor, ktorý matka na riešenie tejto nezhody mala, oslabujú záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením.
24. Otec v odvolaní poukazoval aj na doterajšie sociálne väzby maloletej v I. a na význam zachovania stability jej prostredia. Z osvedčeného skutočného stavu pritom vyplýva, že maloletá dlhodobo navštevovala K. školu v I., kde mala vytvorené sociálne väzby a zázemie. Osobitne významné je, že túto skutočnosť nespochybňovala ani samotná matka. Naopak, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne uviedla, že maloletú do K. školy v I. naďalej vozila práve preto, aby nenarušila jej existujúce sociálne väzby a zachovala stabilitu jej prostredia. Napriek tomu matka súčasne označila nástup maloletej do základnej školy v F. za riešenie zodpovedajúce stabilite jej prostredia, bez toho, aby vysvetlila, v čom má táto stabilita spočívať napriek zmene doterajšieho školského a sociálneho prostredia. Rovnaký rozpor zostal bez vysvetlenia aj v napadnutom uznesení. Súd prvej inštancie síce vzal na vedomie, že maloletá má v I. vytvorené zázemie a sociálne väzby, napriek tomu však bez bližšieho odôvodnenia akceptoval záver, že práve škola v F. zodpovedá požiadavke stability.
25. Odvolací súd vzal do úvahy aj tvrdenie matky, že od februára 2026 je z dôvodu tehotenstva práceneschopná a termín pôrodu má stanovený na 06.08.2026. Uvedená okolnosť však neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej. Ide predovšetkým o okolnosť týkajúcu sa osobných a organizačných pomerov matky, ktorú je potrebné hodnotiť v kontexte ostatných skutočností významných pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletej. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by tehotenstvo matky alebo s ním súvisiaca práceneschopnosť mali taký významný dopad na pomery maloletej, ktorý by odôvodňoval okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Pokiaľ matka poukazovala na zvýšenú časovú a organizačnú náročnosť zabezpečovania každodennej starostlivosti o maloletú, ide síce o okolnosť, ktorá môže ovplyvňovať praktické fungovanie domácnosti, nemožno ju však bez ďalšieho stotožniť s potrebou bezodkladnej ochrany záujmu maloletej. Prípadná vyššia záťaž matky, časový stres alebo komplikácie spojené s dochádzaním bez ďalšieho neznamenajú, že zotrvanie maloletej v doterajšom režime predstavuje pre maloletú ujmu alebo ohrozenie jej záujmov. Navyše, ak matka už o tejto skutkovej okolnosti a s tým súvisiacimi praktickými dôsledkami vedela, nejde o okolnosti, ktoré by vznikli náhle a nepredvídateľne. Ani z tohto hľadiska preto nevyplýva existencia takej naliehavej situácie, ktorá by nezniesla odklad a vyžadovala okamžité nahradenie súhlasu otca neodkladným opatrením.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za splnenú základnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Návrh matky smeroval k rozhodnutiu o samotnej nezhode rodičov pri výbere konkrétnej základnej školy, teda o podstatnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá si pri absencii naliehavosti vyžaduje meritórne posúdenie všetkých relevantných okolností. Procesný charakter neodkladného opatrenia a zákonom vymedzené podmienky jeho nariadenia vylučujú, aby tento procesný inštitút slúžil ako náhrada meritórneho rozhodnutia o podstatnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností. Samotné plynutie času a približovanie sa okamihu, ku ktorému je potrebné nezhodu rodičov prakticky vyriešiť, bez ďalšieho nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Takýto postup by viedol k obchádzaniu osobitnej podmienky bezodkladnosti vyžadovanej pre nariadenie neodkladného opatrenia.
27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď osvedčené okolnosti považoval za dostatočné na záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov maloletej A. nahradením súhlasu otca s výberom základnej školy. Odvolací súd preto podľa § 388 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
28. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného a odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).