Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-131-2026.pdf
PDF · 114.07 KB
Case nature
Subarea
9Co/131/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, o návrhu navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. G. H. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Anton Kupšo, advokát, Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, proti odporkyni: A. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C., t. č. E. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenej: JUDr. Jana Veľas Hlucháňová, advokátka so sídlom: Červeňanského 540, 014 01 Bytča, IČO: 50 053 299, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 3C/47/2026-17 zo dňa 21. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Odporkyňa má nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči navrhovateľke v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. odporkyni uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Výrokom II. odporkyni zakázal vstupovať dočasne do rodinného domu č. s. XXX stojaceho na parcele CKN 3997, zapísaného na LV XXXX, v katastrálnom území F. G. H.. Výrokom III. strany poučil, že navrhovateľka A. B. C. v spore proti A. I. môže podať žalobu na nariadenie zákazu priblíženia k jej osobe a zákazu vstupu do jej obydlia, prípadne žiadať náhradu škody, ak nejaká vznikla. Odporkyňa sa môže domáhať žalobou nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ak nejaké vznikli. Výrokom IV. priznal navrhovateľke voči odporkyni nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %. 1.1 Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/4, a to rodinného domu č. s. XXX stojaceho na parcele CKN 3997 v katastrálnom území F. G. H., zapísanej na LV XXXX. Odporkyňa nemá k rodinnému domu č. s. XXX žiaden spoluvlastnícky vzťah. Odporkyňa žije v partnerskom vzťahu so sestrou žalobkyne B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., E. XXX, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. s. XXX v podiele 1/8. Odporkyňa spolu so svojou partnerkou B. C. chodievajú do rodinného domu č. s. XXX v katastrálnom území F. G. H. a od júna 2025 nastali značné problémy, keď odporkyňa začala verbálne vulgárnymi slovami napádať navrhovateľku v rodinnom dome č. s. XXX. Navrhovateľka bola nútená toto konanie nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní, o čom predložila potvrdenie z OO PZ Turzovka, ORP-P-316/OPP-Tka-2025 zo dňa 26.11.2025 a ORPZ-CA-OPP4-2026/002397 zo dňa 23.2.2026. Okrem týchto nahlásených verbálnych útokov prebehlo viacero vulgárnych útokov, ktoré nenahlasovala navrhovateľka polícii, ale o týchto skutočnostiach vie manžel navrhovateľky J. C.. Vulgárne a výhražné útoky vyvrcholili tým, že odporkyňa dňa 09.04.2026 okolo 17.00 hod. v rodinnom dome č. s. XXX fyzicky napadla navrhovateľku, a to tým, že ju chytila pod krk a kričala, že jej „vyjebe všetky zuby, že jej tam nič neostane“. Útoky odporkyne ohrozujú telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Tá sa bojí
o svoje zdravie. Odporkyňa sa nevie ovládať, jej konanie je nevyspytateľné, pričom nerešpektuje ani upozornenia orgánov činných v trestnom konaní.
1.2
Súd prvej inštancie právne vec odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
1.3
Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že navrhovateľka so odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti. Odporkyňa nemá k predmetnej nehnuteľnosti žiaden majetkový vzťah. Do domu chodieva len so sestrou navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za dôvodne podozrivé, že odporkyňa sa dopustila skutkov uvedených v návrhu. Dôvodnosť podozrenia vyplýva z podaných oznámení OO PZ Turzovka, záznamom o podaní oznámenia a čestným prehlásením manžela navrhovateľky. Z uvedených dokumentov vyplýva, že odporkyňa sa mala opakovane dopustiť hrubého správania s vyhrážaním žalobkyni, ktoré malo vyústiť do fyzického napadnutia. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak zo zistených skutkových okolností možno osvedčiť záver, že odporkyňa je dôvodne podozrivá z fyzického a psychického násilia vo vzťahu k navrhovateľke, pričom za násilie je možné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu. Za obzvlášť závažné považuje súd stupňovanie intenzity atakov žalovanej od verbálnych a vulgárnych nadávok až k fyzickému napadnutiu, čo vzbudzuje obavu, že fyzické ataky sa môžu opakovať a pri zvýšenej intenzite môže dôjsť k ohrozeniu, resp. poškodeniu života a zdravia žalobkyne. Z uvedených dôvodov tak súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP, pretože bolo potrebné, aby sa zabránilo ohrozeniu zdravia, resp. integrity žalobkyne zo strany žalovanej formou fyzických a psychických, resp. verbálnych útokov. Zákaz priblíženie na min. 50 metrov k navrhovateľke spolu so zákazom vstupu do obydlia za dostatočnú ochranu navrhovateľky. Súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nenariadil navrhovateľke podať žalobu, pretože nariadené neodkladné opatrenie subsumuje rozhodnutie vo veci samej a je postačujúce nielen na dočasnú, ale aj trvalú ochranu navrhovateľky. Súd poučil podľa § 337 ods. 1 CSP strany len o ich právach na ochranu, pretože vo veci samej to možné nie je. 2. Proti uvedenému uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa. Napadnuté uznesenie žiadala zmeniť tak, že návrh bude zamietnutý a navrhovateľka bude zaviazaná na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) CSP, tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko vychádzal len jednostranne z nepravdivých tvrdení navrhovateľky. Uviedla, že je partnerkou sestry navrhovateľky, pričom so sestrou navrhovateľky sa starali o otca navrhovateľky až do jeho smrti v roku 2025. Dovtedy vzťahy boli bezproblémové. Po smrti otca navrhovateľky sa vzájomné vzťahy výrazne zhoršili. K incidentu zo dňa 09.04.2026 uviedla, že navrhovateľka popísala v podanej žalobe skutok úplne inak, ako sa stal. Pri incidente dňa 09.04.2026 bola prítomná p. B. C., ktorá vypovedala, že k žiadnemu fyzickému napadnutiu navrhovateľky nedošlo. Konverzácia nebola úplne priateľská, ale k žiadnym vyhrážkam zo strany odporkyne na adresu navrhovateľky či iných osôb nedošlo. Pri tomto rozhovore navrhovateľky a odporkyne bola prítomná len p. B. C.. Manžel navrhovateľky p. J. C. v rodinnom dome súp. č. XXX prítomný nebol. Odporkyňa poprela, že by dňa 09.04.2026 alebo kedykoľvek inokedy napadla navrhovateľku. Rovnako razantne poprela, že by sa dňa 09.04.2026 alebo kedykoľvek inokedy navrhovateľke slovne vyhrážala násilím. Uviedla, že navrhovateľka jej spôsobila tetanický atak (záchvat).
2.1
Ďalej uviedla, že považuje za extrémne nespravodlivé a nemorálne, že pokiaľ sa starala o otca navrhovateľky, jej vzťah s navrhovateľkou bol v podstate kladný. Po smrti K. E. sa medzi jeho dedičmi začali objavovať spory o majetkové nároky a preto došlo k zmene správania sa navrhovateľky voči odporkyni. Motiváciu navrhovateľky na podanie návrhu, ktorou sú majetkové spory (o dedičstvo) medzi súrodencami a snaha zdiskreditovať odporkyňu aj jej družku, p. B. C.. Nie je pravdou, že odporkyňa mala navrhovateľku vulgárne osočiť a nie je pravdou, že by sa odporkyňa voči navrhovateľke správala
násilne. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom správania sa odporkyne voči navrhovateľke, ktoré v skutočnosti nie je agresívne ani násilné. Navrhovateľke zo strany odporkyne nehrozí akékoľvek psychická či fyzická ujma a pomery strán sporu nie je potrebné bezodkladne upraviť nariadením neodkladného opatrenia, ako to tvrdila navrhovateľka. Ďalej uviedla, že vzťahy v rámci rodiny sú napäté, pričom predložila ako dôkazný prostriedok aj rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 18.12.2025 sp. zn. OU-CA- OVVS-2025/019547 o zastavení priestupkového konania voči odporkyni. Poukázala na svedecké prehlásenie B. C.. Odporkyňa mala za to, že navrhovateľka nepreukázala naliehavosť a primeranosť ňou navrhovaného neodkladného opatrenia a návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Odvolateľka mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci – zo strany navrhovateľky nebolo ani len osvedčené údajné fyzické či psychické násilie odporkyne voči navrhovateľke, z ktorého by vyplývala odôvodnenosť naliehavého nariadenia neodkladného opatrenia. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo správnych orgánov nebolo zistené žiadne protiprávne konanie odporkyne voči navrhovateľke, čím odpadá naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vo veci. V posudzovanom prípade totiž navrhovateľka neprodukovala žiaden objektívny dôkaz, ktorým by osvedčila tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Navrhovateľkou predložené dôkazné prostriedky sú vytvorené ňou samotnou – obe oznámenia o priestupku vychádzajú len z tvrdení navrhovateľky. Poukázala na prezumpciu neviny.
3.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu mala za to, že z obsahu produkovaných skutočností a dôvodov odvolania odporkyne je jednoznačne preukázané, že odporkyňa nepriamo potvrdzuje skutočnosti, ako sa stali a snaží sa zabezpečiť si výhodu vo svojich tvrdeniach, že nik pri incidentoch nebol a z uvedeného vyplýva, že konanie odporkyne sa stalo a ak by sa nestalo, tak žalovaná by nemala dôvod sa odvolávať na svoju spriaznenú osobu, t. j. B. C., s tvrdením, že nik pri týchto incidentoch nebol. Odporkyňa vo svojom odvolaní sa snaží navodiť atmosféru neexistencie dôvodov na vydanie neodkladného opatrenia. Ak by sa skutok nestal, nemala by dôvod, aby požiadala o súdnu ochranu. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala z toho dôvodu, že sa cítila byť ohrozená zo strany odporkyne na svojom živote a zdraví vzhľadom na jej násilné správanie. Napadnuté uznesenie navrhla potvrdiť.
4.
Odvolateľka v písomnej odvolacej replike k vyjadreniu navrhovateľky odmietla tvrdenie navrhovateľky, že by sa voči nej alebo akejkoľvek inej osobe správala násilne. Poukázala na rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy č. s. OU-CA-OVVS-2026/007175 č. p. PS 233/2026- He zo dňa 26.05.2026, právoplatné dňa 26.05.2026, z ktorého vyplýva, že nebolo preukázané, že údajný incident zo dňa 09.04.2026 sa skutočne stal. Odvolateľka ako aj ďalší svedkovia v správnom konaní svojimi výpoveďami preukázali, že navrhovateľka v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedla klamlivé a zavádzajúce tvrdenia a odvolateľka sa jej nikdy verbálne ani nijako inak nevyhrážala, a ani ju fyzicky nenapadla. Mala za to, že jej správanie voči navrhovateľke nie je agresívne ani násilné. Navrhovateľke zo strany odporkyne nehrozí akákoľvek psychická či fyzická ujma a pomery strán sporu nie je potrebné bezodkladne upraviť nariadením neodkladného opatrenia, ako to tvrdila navrhovateľka. Mala za to, že navrhovateľka nepreukázala naliehavosť a primeranosť ňou navrhovaného neodkladného opatrenia a návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Záverom uviedla, že navrhovateľka sa k nej snažila nepozorovane priblížiť pri obhospodarovaní pozemku, ktorý má v prenájme, ktorý je vzdialený viac ako 100 metrov od nehnuteľnosti navrhovateľky.
5.
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamietne z nasledovných dôvodov.
6.
Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6.1
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6.2
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
6.3
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia o nepribližovaní sa odporkyni k navrhovateľke, ako aj o zákaze vstupu do obydlia na tom, že navrhovateľka na podklade svojich tvrdení osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom mal za to, že je osvedčené také konanie odvolateľky voči navrhovateľke, ktoré odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia.
8.
Odvolací súd konštatuje, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu strán sporu a zväčša bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Neodkladné opatrenie má mať vždy väzbu ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ ide o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Odvolací súd uvádza, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
8.2
Odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
8.3
Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi je osvedčené aj ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku, by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd v procese rozhodovania o neodkladnom opatrení nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. 9. Odvolateľka popierala existenciu (osvedčenie) takého jej konania, ktoré by bolo dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. V ďalšom preto odvolací súd pri preskúmaní veci skúmal, či sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, a či bolo možné zo strany prvoinštančného súdu uložiť odvolateľke zákazy tak, ako to urobil. Odvolací súd sa v prvom rade sústredil na zistenie osvedčenia násilia odporkyne voči navrhovateľke. Pojem konania, ktoré možno na účely tohto ustanovenia považovať za fyzické alebo psychické násilie, nie je legálne definovaný v Občianskom zákonníku, ide o konanie, ktorého následkom je fyzické alebo psychické utrpenie. Týmto konaním budú obdobné konania, ktoré považuje Trestný zákon za týranie (§ 208 týranie blízkej a zverenej osoby), teda najmä bitie, kopanie, údery, spôsobovanie rán, ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, neustále sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo stresu a pod., ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie osoby, alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Na rozdiel od skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby, na účely naplnenia pojmu stačí aj nižšia intenzita takéhoto konania, t. j. na to, aby išlo o fyzické alebo psychické násilie sa nevyžaduje, aby sa páchateľ dopustil tohto trestného činu a za svoje konanie bol právoplatne odsúdený. Postačuje, že je dôvodne podozrivý z násilia. Pre vyhovenie návrhu je preto potrebné mať zo strany navrhovateľky za jednoznačne osvedčené, že z popisovaných skutočností jednoznačne vyplýva, že konanie odporkyne vykreslené v popise skutkových okolností prípadu je objektívne spôsobilé spôsobiť fyzické alebo psychické utrpenie, pričom takéto konanie musí byť osvedčené z hľadiska jeho existencie. 9.1 Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa navrhovateľky vyplýva, že odporkyňa je násilná a ona chce zabrániť, aby sa k nej približovala, resp. vstupovala do nehnuteľnosti, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou spolu so sestrou (a ďalšími osobami), pričom sestra je partnerkou odporkyne. 9.2 Na preukázanie svojich tvrdení predložila navrhovateľka potvrdenia OO PZ Turzovka zo dňa 26.11.2025 a 23.02.2026, záznamom o podaní oznámenia pred OO PZ Turzovka zo dňa 09.04.2026 a svedeckým vyhlásením J. C.. Odvolací súd konštatuje, že uvedené dôkazy neosvedčujú potrebu vydania neodkladného opatrenia pri zohľadnení námietok odporkyne. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nezastáva názor, že navrhovateľka osvedčila existenciu zákonných predpokladov využitia požadovaného procesného inštitútu nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie, naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami je osvedčená z hľadiska skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, na ktorých túto zakladá len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi je osvedčené aj ohrozovanie alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia – navrhovateľky, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve ním požadovaným neodkladným opatrením.
9.3
V danej veci navrhovateľka naliehavosť požadovanej úpravy pomerov medzi účastníkmi odvodzuje a zakladá primárne na svojich tvrdeniach o konaní odvolateľky, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak svoje tvrdenia v konaní nijako nepreukázala. Potvrdenia o podaní oznámenia zo dňa 26.11.2025 a 23.02.2026 nepreukazujú (ani neosvedčujú), že sa stali udalosti tak, ako ich popisuje navrhovateľka. Ide o sebapotvrdzujúci dôkaz (ide opäť len o tvrdenia navrhovateľky), ktorý však nepreukazuje, že udalosti prebehli popísaným spôsobom. Rovnakým dôkazom je aj záznam o podaní oznámenia zo dňa 09.04.2026, nakoľko opäť ide iba o tvrdenia navrhovateľky. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy č. s. OU-CA-OVVS-2026/007175 č. p. PS 233/2026-He zo dňa 26.05.2026, právoplatné dňa 26.05.2026 (ďalej aj len „rozhodnutie OU“), z ktorého vyplýva, že nebolo preukázané, že údajný incident zo dňa
09.04.2026 sa skutočne stal. S ohľadom na uvedené skutočnosti je potom nutné konštatovať, že okrem vlastných skutkových tvrdení navrhovateľka nijakým spôsobom neosvedčila (nepreukázala), že by zo strany odporkyne došlo k takému konaniu, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré požaduje vydať. Dôkazom (osvedčením) by bol záver správneho orgánu (alebo orgánov činných v trestnom konaní), ktorým by bolo rozhodnuté o tom, že skutok sa stal a odporkyňa by bola uznaná za vinnú. Obdobne by dôkazom mohla byť aj správa príslušníkov Policajného zboru o vykázaní odporkyne, resp. o riešení situácie (napadnutia) priamo na mieste, prípadne svedecké výpovede očitých svedkov, kamerové záznamy, zvukové záznamy, avšak žiadny takýto dôkaz navrhovateľka v konaní nepredložila. Súdy nemôžu vydávať neodkladné opatrenia len na podklade tvrdení sporových strán, každé skutkové tvrdenie o udalosti/ konaní odporkyne (protiprávnom čine) musí byť osvedčené vyššie popísaným spôsobom. Skutkové tvrdenia na osvedčenie nestačia. Odvolací súd k svedeckému vyhláseniu manžela navrhovateľky konštatuje, že toto s ohľadom na skutočnosť, že na mieste incidentu dňa 09.04.2026 nebol, nemožno na jeho svedecké vyhlásenie prihliadnuť. Odvolateľka od počiatku tvrdí, že dňa 09.04.2026 tam J. C. prítomný nebol, pričom uvedené tvrdenie odvolateľky navrhovateľka nepoprela. Rovnako tak z rozhodnutia OU nevyplýva, že by v danom čase bol prítomný svedok J. C.. S ohľadom na uvedené na ním uvedené skutočnosti vo svedeckom vyhlásení zo dňa 15.04.2026 nemohol prihliadnuť ako na osvedčujúce. Nemôže priamo osvedčiť svedok to, čoho priamo účastný nebol. Rovnako tak ďalšie skutočnosti, ktoré mal osvedčiť – vulgárne správanie, hrozba násilím sa s ohľadom na ich nekonkrétnosť a všeobecnosť nemôžu byť osvedčujúcim dôkazom pre nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho dôkazu, ktorý by potvrdzoval správnosť takýchto tvrdení. Odvolací súd ďalej uvádza, že navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz, ako dopadli jej oznámenia, o ktorých predložila potvrdenia zo dňa 26.11.2025 a 23.02.2026. Odvolací súd musí konštatovať, že žiaden dôkaz predložený navrhovateľkou nepreukazuje tvrdené verbálne prípadne iné ataky zo strany odvolateľky voči navrhovateľke, z ktorých by bolo dôvodné predpokladať psychické alebo fyzické násilie, prípadne narúšanie jej integrity. Ak navrhovateľka vo vyjadrení tvrdila, že nepriamo odvolateľka potvrdila ňou tvrdené skutočnosti, tak uvedené nie je pravdivé. Odvolateľka poprela v odvolaní a vyjadreniach všetky rozhodujúce skutočnosti a uviedla vlastné skutkové tvrdenia. 9.4 Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených alebo zadovážených listín. Odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe tvrdení (prianí) navrhovateľky neodkladného opatrenia bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o pravdepodobnosti ohrozenia zákonom chráneného záujmu, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, ktoré však v danej veci doposiaľ neboli osvedčené. Za týchto doposiaľ osvedčených okolností danej veci nemohol odvolací súd dospieť k inému záveru, ako že navrhovateľka neosvedčila základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu. 9.5 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9.6
Odvolací súd uvádza, že ak dôjde k zmene skutkovej (dôkaznej) situácie, ktorá by odôvodňovala (osvedčovala) vydanie neodkladného opatrenia, tak navrhovateľka môže podať nový návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Záverom odvolací súd konštatuje, že obe strany by sa mali zamyslieť nad svojím správaním a v budúcnosti by mali postupovať tak, aby nedochádzalo k vzájomným konfliktným situáciám. Odvolateľka by sa mala v súčasnosti vyhýbať kontaktu s navrhovateľkou, pričom uvedené platí aj opačne. 10.
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
10.1
Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 10.2 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10.3
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11.
O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu priznal odvolateľke (odporkyni) ako strane plne úspešnej v tomto konaní voči navrhovateľke. 12. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Žiline prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).