Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-2T/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, v trestnej veci obžalovaného E. V., narodeného XX.XX.XXXX v N., pre zločin vydierania podľa , písmeno b) s poukazom na ustanovenie písmeno e) , v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2021, takto

rozhodol:

obžalovaný

E. V., narodený XX.XX.XXXX v N., trvale bytom D. XX, W., na slobode,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

1/ dňa 29.07.2019 približne o 21.00 hodine prišiel k domu rodičov svojej bývalej manželky - poškodených S. K., nar. XXXX a E. K., nar. XXXX, v obci V. č.d. XX, okres T., kde od poškodeného S. K. pod hrozbou rozbitia okien na dome žiadal, aby zatelefonoval jeho dcére (bývalej manželke obžalovaného) S. K., aby táto zaplatila splátku hypotekárneho úveru, poškodenému vulgárne nadával a vyhrážal sa mu slovami: „volaj jej, lebo Ti rozbijem okno!“, následne svoje vyhrážky umocnil tým, že spoza bránky hodil kameň do plastového okna na prednej strane domu poškodených, v dôsledku čoho sa vonkajšia sklenená výplň okna sa rozbila, potom z brány do dvora rodinného domu vytrhol zvonček značky E., ktorý rozbil, k domu poškodených prišiel znova dňa 02.08.2019, približne o 10.40 hodine na svojom vozidle C.: T., z batožinového priestoru auta vybral kameň o priemere približne 10 cm, ktorý z ulice hodil do plastového okna na prednej strane domu poškodených K., čím rozbil sklenenú dvojvýplň okna, pričom tejto udalosti predchádzala SMS od obžalovaného poškodenému v znení: „Povecte jej, aby išla do banky vyplatiť čo má. Chcem vidieť dnes blok“, následne v ten istý deň o 19.03 hodine poslal poškodenému SMS s textom: „bola to vyplatiť?“ , poškodeným S. K. a E. K. spôsobil rozbitím skiel a okna škodu vo výške 279,60 eur a poškodením domového zvončeka škodu vo výške 12,60 eur,

2/ v presne nezistenom čase, v období najmenej od začiatku mesiaca január 2019 do septembra 2019 v obci V., okres T. a na iných miestach, opakovane osobne a telefonicky kontaktoval svoju bývalú manželku za účelom, aby platila splátky hypotekárneho úveru na ich spoločný rodinný dom v obci D. č. XX, na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX vo C. banke zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej je spoludlžníčkou pod hrozbou, že ju inak zničí, dom podpáli,

t e d a :

v bode 1/

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

v bode 2/

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej manželke,

t ý m s p á c h a l :

v bode 1/

zločin vydierania podľa , s poukazom na v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa ,

v bode 2/

zločin vydierania podľa , s poukazom na a .

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa , za nezistených poľahčujúcich okolností podľa , za zistenej priťažujúcej okolnosti podľa písmeno h) , postupom podľa , , , , písmeno e) , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa a súd výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa , ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe sa písomne ospravedlniť poškodeným a to: S. K., nar. XX.XX.XXXX v D. a E. K., nar. XX.XX.XXXX v H., obaja bytom V. XX.

Podľa povinnosť nahradiť poškodeným:

- S. K., nar. XX.XX.XXXX v D. a E. K., nar. XX.XX.XXXX v H., obaja bytom V. XX, spoločne a nerozdielne škodu vo výške 178,60 eur,

- O. N. pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom J.F.,škodu vo výške 113,60 eur.

Podľa písmeno f/

o s l o b o d z u j e s a

spod bodu 3/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 10.06.2020, sp. zn. pre skutok v ňom uvedený, kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa v znení účinnom do 31.12.2019, ktorého sa mal dopustiť tak, že

od mesiaca november 2018 až do mesiaca júl 2019 úmyselne sa vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti na svoju dcéru mal. Q.., nar. XX.XX.XXXX a na dcéru O. V., nar. XX.XX.XXXX a to aj napriek tomu, že mu to vyplýva z ustanovenia a to v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima mesačne stanovenou predbežnou otázkou v zmysle č. , k rukám matky - S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., časť D. XX, prechodne bytom V. XX, v ktorej starostlivosti sa maloleté dieťa L.O. nachádza, dlhuje sumu na výživnom vo výške 193,43 Eur a k rukám dcéry O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., časť D. XX, prechodne bytom V. XX, dlhuje sumu na výživnom vo výške 193,43 Eur, čím tak na výživnom na svoje dcéry doposiaľ dlhuje sumu vo výške 386,86 Eur, pričom dohodou dňa 14.12.2018 rozviazal pracovný pomer so zamestnávateľom A. Z., W. a zamestnal sa až dňa XX.XX.XXXX u A. E., s.r.o., A. v dobe, keď nebol zamestnaný si nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi ani o dávku v nezamestnanosti,

pretože trestnosť činu zanikla z dôvodu uvedeného v písmeno a/ .

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany podal dňa 10.06.2020 na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného E. V. (ďalej len obžalovaný) za skutok v bode 1/ podanej obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, v bode 2/ obžaloby za skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona a v bode 3/ obžaloby za skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2019.

V prejednávanej veci tunajší súd rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 21.10.2020, ktorým uznal obžalovaného vinným v bode 1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno e) , v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa , v bode 2/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno c) a , v bode 3/ z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa v znení účinnom do 31.12.2019. Uvedeným rozsudkom zároveň tunajší súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Poškodený strany s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením č.k. -387 zo dňa 23.03.2021 predmetný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil, aby ju tunajší súd v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov - poškodených, ako aj oboznámením ďalších listinných dôkazov - o zaplatení výživného za žalované obdobie.

Súd obžalovanému na hlavnom pojednávaní umožnil urobiť vyhlásenie podľa ; obžalovaný urobil vyhlásenie podľa od. 1 písm. a) , že je nevinný zo spáchania žalovaných skutkov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný ku skutku pod bodom 1/ obžaloby, ktorý sa mal odohrať dňa 29.07.2019, uviedol, že je možné, že prišiel k rodičom bývalej manželky a to z toho dôvodu, že má právo na styk s deťmi, ktorý je neobmedzený a do V. mohol chodiť kedy chcel. Nerobil tam ale nič, čo je uvedené v obžalobe. Nie je pravda, že by nútil poškodeného K., aby zavolal jeho dcére lebo inak mu rozbije okno, rovnako obžalovaný poprel, že by hodil kameň do okna poškodených a že by rozbil zvonček. Ku skutku z 02.08.2019 obžalovaný uviedol, že nevie vylúčiť, že tam v ten deň bol, určite ale neotváral kufor na aute, ani z neho nevyťahoval žiaden kameň. Ďalej uviedol, že je možné, že bývalému svokrovi poslal

SMS s textom „povedzte jej, aby išla do banky vyplatiť čo má, chcem vidieť dnes blok“, pretože bývalá manželka úver neplatila a banka im hrozila, že to zosplatní. Rovnako poprel, že by dňa 02.08.2019 rozbil okno na dome poškodených K.. Nepoprel, že sa potom mohol SMS-kou pýtať poškodeného K., či to bola bývalá manželka vyplatiť.

Ku skutku pod bodom 2/ obžaloby, obžalovaný uviedol, že sa nikdy bývalej manželke ani osobne, ani telefonicky nevyhrážal tak, ako je uvedené, tzn. že by ju zničil, že by podpálil dom, a predmetnú hypotéku vlastne celých 20 rokov platí on sám.

Ku skutku pod bodom 3/ obžaloby uviedol, že nemá žiadne dlžné výživné, pretože do rozvodu bolo aj tak všetko spoločné. Sumy výživného, ktoré sú uvedené v obžalobe od podania obžaloby nezaplatil, nemá problém deťom dať čokoľvek, avšak nevie prečo to robia formou, že mu je bránené v styku s deťmi.

Svedok poškodený S. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 29.07.2019 prišiel obžalovaný poobede pri ich dom a pýtal sa ho, či dcéra platí úver. Potom obžalovaný prišiel znova večer, keď niekto zvonil na zvonček, pričom on s manželkou boli vnútri. Keď poškodený vyšiel von, bol tam obžalovaný

- stál vonku za bránou a spýtal sa ho, či volal dcére, či platí hypotéku. Poškodený uviedol, že pri tom ako vyšiel von nemal pri sebe telefón a keď si ho išiel zobrať dovnútra, začul ranu, keď obžalovaný hodil kameň do vchodových dverí a potom minimálne dvakrát povedal poškodenému, aby dcére zavolal spolu s vulgárnou nadávkou, na čo mu on odpovedal, že bude volať, ale políciu. Ten hodený kameň následne svedok našiel na chodbe. Potom im obžalovaný odtrhol zvonček a hodil ho do okna, kde na vonkajšom skle vznikla pavučinová prasklina, čo svedok videl osobne. Predtým to okno poškodené nebolo. Obžalovaný mu hovoril, aby povedal dcére, aby to zaplatila, že chce vidieť blok a predtým než hodil ten prvý kameň do dverí, tak svedkovi povedal, že ak dcére nezavolá, že mu rozbije okno. Následne po skutku obžalovaný sadol do auta a išiel preč.

Ku skutku z 02.08.2019 poškodený uviedol, že doobeda o 10.40 hod, sedeli vonku v altánku, a to on, jeho manželka, vnučka O. V., druhá vnučka K. J. a jej kamarátka R., a videli ako obžalovaný prišiel na aute, otvoril na ňom kufor, na rukách mal biele rukavice, vybral kameň a hodil im ho do okna. Bolo to rovnaké okno, ktoré predtým poškodil tým zvončekom, a medzitým ešte nebolo opravené. Kameňom rozbil obidve sklené výplne. Vnučka O. na neho kričala čo to robí, následne obžalovaný nasadol do auta a odišiel preč.

Svedkyňa poškodená E. K. ku skutku z 29.07.2019 uviedla, že to bolo okolo 18.30 h večer, keď bola vzadu na dvore, manžel s obžalovaným boli pred domom, zvyšovali na seba hlas, boli tam nejaké nadávky, následne obžalovaný odišiel preč. Potom sa ešte vrátil okolo 21.00 h, najskôr im niekto dlho zvonil na zvonček, manžel vyšiel von, ona počula buchnutie do dverí, to bol hodený kameň, ktorý potom našli v chodbe o rozmere asi 5x3 cm, na čo manžel išiel volať policajtov. Svedkyňa zároveň uviedla, že bola vnútri, cez okno ale videla obžalovaného, ktorý stál pred bránou. Následne počula rinčanie okna, resp. skla. Nevidela obžalovaného priamo niečo hádzať. Manžel jej potom hovoril, že obžalovaný mu kázal, aby volal dcére, aby platila, ona osobne to ale nepočula. Na okne bolo rozbité vonkajšie sklo, bolo to celé rozštiepané. Zvonček bol vytrhnutý a našli ho pod tým rozbitým oknom. Následne prišli policajti, potom prišla domov aj dcéra, hovorila, že stretla obžalovaného cestou autom medzi D. a V.. Ku skutku z 02.08.2019 svedkyňa vypovedala že to bolo doobeda pred 11,00 hodinou, boli vtedy s manželom, vnučkami O., K., jej kamarátkou R. a manželom v altánku na dvore. V tom zastalo pred domom auto, počuli rinčanie skla, a keď nakukli cez tuje, videla už iba ako obžalovaný zatvára kufor od auta a na rukách mal biele rukavice. Svedkyňa uviedla, že nevidela priamo, že by obžalovaný hádzal kameň. Následne našli rozbité to isté okno - už bolo rozbité úplne, obe sklené výplne. Obžalovaný potom rýchle nasadol do auta a odišiel. Vnučka O. ešte po ňom kričala „tato, čo to robíš?“ a plakala. V tom čase pri ich dome nevideli inú osobu okrem obžalovaného.

Svedkyňa poškodená S. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný chodieval k domu jej rodičov a neustále jej vypisoval ohľadom hypotéky. Aj osobne, aj do správ jej písal, že ich zničí, že im nič nedá, že keď ten dom nebude jeho, že ho radšej podpáli. Poškodená potvrdila, že pred tým než jej prišla upomienka z banky, nezaplatila žiadnu splátku z hypotéky a to ani po vyhrážkach zo strany obžalovaného. Po doručení upomienky zaplatila jednu celú splátku a odvtedy ďalej platí banke, ale v nižšej sume. Na otázku prokurátora poškodená uviedla, že tú prvú splátku zaplatila lebo mala obavy z exekúcie, ale aj pod tlakom vyhrážok zo strany obžalovaného. Predtým si myslela, že keď bude

platiť ona, alebo keď bude platiť v menšej sume, že to banka neprijme. Potom ale zistila, že banka prijíma aj tie nižšie sumy, ktoré teraz aj platí. Poškodená ďalej uviedla, že mala z vyhrážok obžalovaného strach, aj preto sa s dcérami od nich odsťahovali, lebo nechce aby tam obžalovaný chodil a robil im zle. Zničením spoločného majetku a podpálením domu sa im obžalovaný vyhrážal, ešte keď boli v spoločnej domácnosti a to z dôvodu, že nechcel, aby som ho (poškodená) opustila. Poškodená zároveň potvrdila, že po podaní obžaloby jej už od obžalovaného neprišli žiadne výhražné SMS. Ku skutku pod bodom 3/ obžaloby poškodená uviedla, že obžalovaný zaplatil výživné za , kedy poslal na študentský účet staršej dcéry po 30 eur. Potom čakal na právoplatnosť rozsudku o výživnom, že dovtedy nebude platiť. Právoplatnosť rozsudku bola až koncom augusta 2019, odvtedy zaplatil naraz za predchádzajúce mesiace od právoplatnosti toho rozvodového rozsudku. Dlh na výživnom, ktorý je vyčíslený v podanej obžalobe doposiaľ nezaplatil.

Svedkyňa - poškodená O. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sumu výživného 387 eur poukázal na jej účet dňa 28.10.2021. Od septembra 2020 je zamestnaná a má vlastný príjem. Svedkyňa zároveň potvrdila, že videla ako obžalovaný hodil kameň - bolo koncom leta, keď boli v altánku na dvore starých rodičov. Videla vtedy obžalovaného ako vystúpil z auta, na rukách mal rukavice, vybral kameň a hodil ho do okna starých rodičov, myslí, že vtedy rozbil prvú platňu okna. Postupom podľa boli na hlavnom pojednávaní prečítané svedecké výpovede K. J. a Q. J..

Svedkyňa K. J. na výsluchu v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 02.08.2019 bola na návštev u starých rodičov K. v V., spolu s kamarátkou R. T.. Sedeli v všetci v altánku spolu so starými rodičmi a sesternicou O. V., kedy asi o 10,40 hod. zastavilo pred domom starých rodičov auto - modrý VW, z ktorého vystúpil obžalovaný, na rukách mal rukavice, z kufra auta vytiahol kameň, ktorý následne hodil od okna na dome starých rodičov a okno aj rozbil a hovoril niečo o peniazoch resp. o zaplatení; obžalovaný potom odtiaľ odišiel a starý otec (poškodený K.) zavolal políciu.

Svedkyňa Q. J., ktorá je sestrou obžalovaného, v prípravnom konaní vypovedala, že nikdy nebola svedkom nejakého incidentu medzi obžalovaným a jeho bývalou manželkou. Uviedla, že v lete 2019 ju obžalovaný viezol z návštevy ich mamy späť do F., presný dátum ale neuviedla.

V zápisnici o ohliadke miesta činu zo dňa 29.07.2019 a k nej pripojenej fotodokumentácii je zadokumentovaná pavučinová prasklina sklenej výplne okna rodinného domu poškodených K. na adrese V. č. XX , vytrhnutý domový zvonček resp. jeho súčasti, vrátane oplotenia a poštovej schránky uvedeného rodinného domu.

V zápisnici o ohliadke miesta činu zo dňa 02.08.2019 a k nej pripojenej fotodokumentácii je zachytená rozbitá sklená výplň okna na rodinnom dome č. XX v V., ako aj kameň ležiaci na zemi.

Na fotodokumentácii v spise je zároveň fotografia displeju mobilného telefónu poškodeného S. K. s otázkou „Bola to vyplatiť?“ zo dňa 02.08.2019 o 19,03 hod., pričom ako odosielateľ správy je uvedené E..

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre V. T., V. W., katastrálne územie D. vyplýva, že obžalovaný a poškodená S. K. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XX/X, v k.ú. D., a na uvedený dom je zriadená záložné právo v prospech C., a.s.

Zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel obžalovaný ako dlžník a poškodená S. K. ako spoludlžník zmluvu č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX s C., a.s., ako veriteľom , na základe ktorej im banka poskytla hypotekárny úver v sume 698 198 Sk za účelom údržby vyššie špecifikovaného rodinného domu, splatnosť úveru bola dohodnutá v zmluve na 30 rokov. Úver je zabezpečený záložným právom na predmetný rodinný dom. Následne rovnaké zmluvné strany uzavreli dňa 25.11.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere F. s výškou úveru 18 100 eur, s dobou splácania 96 mesiacov a výškou mesačnej anuitnej splátky 262,57 eur, splatnej vždy do 27. dňa v mesiaci.

Z predložených potvrdení o transakciách vyplýva, že dňa 17.04.2019 zaplatila poškodená S. K. splátku v sume 128,12 eur, dňa 15.08.2019 v sume 10 eur, dňa 17.10.2019 v sume 20 eur a dňa 20.11.2019 v sume 10 eur.

Na fotografiách č.l. 162-163 spisu sú založené fotografie displeja mobilného telefónu poškodeného S. K., so správou zo dňa 02.08.2019 o 11,01 hod. a textom: „Povecte jej, aby išla do banky vyplatiť čo má. Chcem vydieť dnes blok“ , ako odosielateľ správy je uvedené: „E.“. Ďalšia správa je rovnako z 02.08.2019 o 19,03 hod., s textom: Bola to vyplatiť“, ako odosielateľ je tiež uvedené: „E.“.

Z lustrácie vozidiel, mal súd preukázané, že obžalovaný je vlastníkom motorového vozidla C. N., farba

- tmavomodrá metalíza, E.: T.

Z pripojeného rozsudku, ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany č.k. -160 zo dňa 01.04.2019 vyplýva, že uvedeným rozsudkom bolo rozvedené manželstvo obžalovaného a poškodenej S. K. a v tom čase obe malol. deti boli zverené do osobnej starostlivosti poškodenej a obžalovanému bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 120 eur mesačne na (v tom čase malol.) O. a sumou 80 eur mesačne na malol. Q., a to vždy do 20. dňa mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky. Vo výroku o rozvode manželstva nadobudol uvedený rozsudok právoplatnosť dňa 03.05.2019.

Ku skutku pod bodom 3/ rozsudku mal súd za preukázané že poštovou poukážkou zo dňa 11.12.2019 (č.l. 245) obžalovaný poukázal na adresu poškodenej S. K. sumu 400 eur, dňa 06.12.2019 vložil na účet v banke sumu 600 eur, dňa 20.02.2019 prevodom na účet zaplatil sumu 60 eur a dňa 19.03.2019 rovnako sumu 60 eur.

S účinnosťou od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva t.j. od mesiaca máj 2019 bol obžalovaný povinný platiť výživné na obe deti spolu v celkovej sume 200 eur mesačne (120 eur na staršiu dcéru a 80 eur na mladšiu dcéru).

Z listinných dôkazov vyplýva že obžalovaný bol v období od 13.11.2018 do 14.12.2018 zamestnaný u zamestnávateľa A. Z., W., X.: XX XXX XXX. Dojednaná mzda podľa pracovnej zmluvy predstavovala sumu 500 eur mesačne, pričom obdobie od 07/2018 do 12/2018 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 439,48 eur. Pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa bol ukončený dohodou ku dňu 14.12.2018.

Od 20.06.2019 bol obžalovaný zamestnaný u zamestnávateľa A. E., s.r.o. so sídlom A., X.: XX XXX XXX, kde v roku 2019 dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 467,28 eur a za január 2020 bola jeho čistá mzda 578 eur. Obžalovaný uviedol, že uvedený pracovný pomer ukončil dohodu, a v súčasnosti pracuje v W. Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne preukázané, že skutky sa stali tak, ako ich ustálil súd v skutkovej vete tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o skutok uvádzaný v bode 1. podanej žaloby, jeho spáchanie mal súd za jednoznačne preukázané svedeckými výpoveďami poškodených S. K. a E. K., ktorí opísali priebeh skutku z 29.07.2019, pričom poškodený S. K. bol jeho priamym svedkom, a podrobne opísal ako obžalovaný prišiel k ich domu, hodil kameň, ktorý je zachytený aj na fotodokumentácii z ohliadky miesta činu, rovnako svedok opísal ako obžalovaný vytrhol zvonček a hodil ho do okna rodinného domu, ktoré tým prasklo. Nepriamo je obžalovaný z uvedeného skutku zo dňa 29.07.2019 usvedčovaný aj svedeckou výpoveďou poškodenej E. K., ako aj zápisnicou o ohliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie z nej, a v neposlednom rade svedeckou výpoveďou S. K., z výpovede ktorej vyplýva, obžalovaného stretla v ten večer počas cesty autom na výjazde smerom z V. V..

Zo spáchania skutku zo dňa 02.08.2019 je obžalovaný jednoznačne a priamo usvedčovaný svedeckými výpoveďami poškodených S. K., E. K., O. V., K. J.. Nepriamo je obžalovaný zo spáchania uvedených skutkov usvedčovaný zápisnicou o ohliadke miesta činu vrátane pripojenej fotodokumentácie a fotografiami displeja mobilného telefónu poškodeného S. K.. Uvedené dôkazy tvoria ucelenú reťaz, logicky na seba nadväzujú a vnútorne si neodporujú. Je nimi preukázané, že v oboch dňoch bol obžalovaný pred rodinným domom poškodených K., v oboch prípadoch poškodil sklenú výplň na okne uvedeného rodinného domu, dňa 29.07.2019 zároveň poškodil zvonček pripevnený pri bránke do dvora poškodených. Zároveň sa poškodeným vyhrážal v súvislosti s platením úveru.

Súd preto konanie obžalovaného uvedené pod bodom 1/ skutkovej vety tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin vydierania podľa , s poukazom na v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa , pretože obžalovaný iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a zároveň poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Konanie obžalovaného uvedené pod bodom 2/ skutkovej vety tohto rozsudku súd kvalifikoval ako zločin vydierania podľa , s poukazom na a , pretože - iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej manželke.

K uvedenému konaniu obžalovaného súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry, hrozbou násilím sa rozumie nielen hrozba bezprostredného násilia, ale aj hrozba, ktorá sa môže uskutočniť v budúcnosti (napr. hrozba obsiahnutá v liste). Nie je rozhodujúce, či hrozba násilia smeruje proti napadnutému alebo inej osobe. Táto hrozba môže smerovať proti telesnej integrite alebo proti majetku. Cieľ páchateľa však musí byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať. Nevyžaduje sa však prítomnosť osoby, voči ktorej je hrozba namierená. Pri vyhrážaní telefónom alebo elektronickou poštou sú miestom činu tak miesto, odkiaľ bolo telefonované alebo správa zaslaná, ako aj miesto, kde bola prijatá. V prípade skutkov uvedených v bodoch 1/ a 2 /skutkovej vety tohto rozsudku tak išlo o zločin vydierania, ktorý bol spáchaný za použitia vyhrážky inej ťažkej ujmy a to poškodenie majetku, ktorá u poškodených zároveň vzbudila obavy z uskutočnenia takejto ujmy.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne preukázané, že skutky sa stali tak, ako ich ustálil súd v skutkovej vete tohto rozsudku. Pokiaľ ide o zavinenie, súd dospel k záveru, že obžalovaný pri skutkoch pod bodmi 1/ a 2/ konal v priamom úmysle podľa písmeno a/ , pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené týmto zákonom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení - 4 , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

V odpise registra trestov obžalovaný doposiaľ nemá žiaden záznam.

V evidencii priestupkov má obžalovaný za obdobie od 22.07.2015 do 21.05.2020 evidované tri priestupky, z toho dva na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli udelené blokové pokuty vo výške 10 eur a 20 eur, a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívanou zo dňa 23.05.2019 - ktorý spočíval v robení schválností poškodenému S. K., za čo bolo obžalovanému udelené pokarhanie.

Zo správy z miesta trvalého bydliska obžalovaný bližšie hodnotený nie je, s tým, že jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou na ochranu vereného poriadku.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona a zistil u neho priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona t. j. spáchal viac trestných činov. Pri ukladaní trestu by tak bolo potrebné postupovať podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona t.j. ukladať trest v trestnej sadzbe podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona t.j. v intervale 4 - 10 rokov. zákona. V súvislosti s rozhodovaním o treste je zároveň potrebné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem predovšetkým na ochrane života, zdravia i majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení , zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že

pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (, ).

V danom prípade súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe (hoci aj v jej dolnej hranici t.j. 4 roky s priamym výkonom trestu odňatia slobody) by bolo neprimerane prísne a to s prihliadnutím na dosiahnutie účelu trestu, na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie. Súd prihliadol na to, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, má evidované tri priestupky, z ktorých dva boli na úseku cestnej premávky a nebola nimi spôsobená ujma na zdraví alebo majetku. Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný, má naďalej vyživovaciu povinnosť k mladšej dcére.

Súd preto u obžalovaného pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 Tr. zákona, majúc za to, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky vrátane uloženého probačného dohľadu i uloženej povinnosti, je vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného dostatočným ako z hľadiska generálnej, tak i z hľadiska individuálnej prevencie. Uložený trest súčasne umožní obžalovanému, aby mohol byť naďalej riadne zamestnaný a plniť si ako vyživovaciu povinnosť na mladšiu dcéru tak aj splácať prípadné finančné záväzky. Takto uložený trest, podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti a vytvorí podmienky na prevýchovu obžalovaného.

Pokiaľ ide o skutok uvedený pod bodom 3/ skutkovej vety tohto rozsudku, po doplnenom dokazovaní bolo, ako výpoveďou obžalovaného tak aj výpoveďami oboch poškodených t.j. S. K. i O. V., vrátane predloženého listinného dôkazu preukázané, že dlžnú sumu výživného obžalovaný zaplatil - keď dňa 28.10.2020 vložil na účet poškodenej O. V. sumu 387 eur. Súd preto obžalovaného postupom podľa oslobodil spod skutku uvedeného bode 3/ podanej obžaloby, keďže trestnosť uvedeného trestného činu zanikla tým, že obžalovaný dlžnú sumu výživného zaplatil do vyhlásenia tohto rozsudku.

O nároku na náhradu škody poškodených S. a K., E. K. a O. N.., súd rozhodol podľa s. 1 tak, ako boli tieto nároky riadne uplatnené a preukázané do skončenia vyšetrovania v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.