Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/151/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, občianka Slovenskej republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matka – D. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XX, G., H. I., štátna občianka H. republiky, zastúpená: JUDr. Daniela Ježová, LLM. C., advokátka so sídlom Javorinská 13, Bratislava, a otec – D. C., C. nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, J., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -89 zo dňa 28. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia a konanie o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia zastavil. Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 7, čl. 10, čl. 15 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 zo dňa 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie – ďalej len „Nariadenie“), , z. č. (ďalej len „“), a , , a , z. č. (ďalej len „“), z. č. o rodine (ďalej len „“), , , , , , , a z. č. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne tým, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.04.2026 domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej (o nahradenie súhlasu pre nezhodu rodičov), ktorým navrhuje, aby súd nahradil súhlas matky so zápisom maloletej A. B. do 1. ročníka Základnej školy s materskou školou K. L. XX, J., najmä, no nie výlučne do tejto školy, a zároveň nahradil prejav vôle matky aj na vykonanie všetkých súvisiacich právnych úkonov potrebných na prihlásenie a zápis maloletej do základnej školy, najmä, no nie výlučne, na udelenie súhlasu s podaním prihlášky, vyplnením, podpísaním a podaním prihlášky, zápisného formulára a akýchkoľvek ďalších listín, vyhlásení, súhlasov a dokumentov, ktoré základná škola alebo príslušné orgány verejnej moci vyžadujú v súvislosti so zápisom a prijatím maloletej do 1. ročníka školy. Eventuálne navrhuje, aby súd uložil matke povinnosť udeliť súhlas so zápisom maloletej do 1. ročníka G. M. N. B. M. K. L. XX, J. najmä, no nie výlučne do tejto školy, a za tým účelom vlastnoručne podpísať prihlášku, zápisný

formulár a akékoľvek iné listiny, vyhlásenia, súhlasy a dokumenty potrebné na prihlásenie, zápis a prijatie maloletej do základnej školy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie k záveru o nesplnení podmienok stanovených Nariadením pre založenie právomoci súdu Slovenskej republiky konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z podaného návrhu otca, ako aj z vyjadrenia matky, vyplýva, že obvyklý pobyt maloletej je od októbra, resp. novembra 2020 v H. I.. Otec v návrhu osvedčoval skutkové tvrdenia o tom, že maloletá žila posledné tri roky striedavo v Slovenskej republike a v H. I. výlučne vlastným čestným prehlásením, zatiaľ čo matka osvedčovala, že maloletá trvale žije v H. I., kde má ošetrujúceho lekára pre deti a dorast (pediatrička O. I. P. potvrdila dňa 16.03.2026, že maloletá je jej pacientkou od 12.12.2020), má uzavreté zdravotné poistenie v H. I. (v Slovenskej republike ukončené k 30.10.2020). Maloletá navštevuje materskú školu I. Q. G. (potvrdenie od riaditeľky B. M. I. zo dňa 10.03.2026) a tiež športový program počas školského roka - potvrdenie O. B. N. zo dňa 11.03.2026, Potvrdenie od riaditeľky H. L. I. zo dňa 25.02.2026 o navštevovaní aktivít maloletou v školskom roku 2023/2024 a 2024/2025 v rozsahu 2 x 1 vyučovacia hodina týždenne, potvrdenie Záhrebského telovýchovného spolku „A. N.“ o aktívnom členstve a absolvovaní tréningov športovej gymnastiky maloletou v sezóne 2025/2026 v sobotu vo večerných hodinách. Na výzvu súdu prvej inštancie otec doplnil, že maloletá pokračovala v predprimárnom vzdelávaní v materskej škole v G.. Rozhodnutie akejkoľvek materskej školy z územia Slovenskej republiky k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu nepredložil. Z uvedeného mal tak prvoinštančný súd za vysoko pravdepodobné, že maloletá nebola nikdy na území Slovenskej republiky zapísaná do žiadnej materskej školy, napriek tomu, že je štátnym občanom Slovenskej republiky, a to ani v čase, kedy je predprimárne vzdelávanie u dieťaťa v tejto krajine už povinné (dovŕšením 5 rokov k 31.08.), teda už v školskom roku 2024/2025. Následne rodičia si nesplnili ani povinnosť zápisu maloletej v školskom roku 2025/2026 do 1. ročníka primárneho vzdelávania na území Slovenskej republiky (u dieťaťa, ktoré dovŕši do 31.08. vek 6 rokov). Súd prvej inštancie poukázal na to, že z voľne dostupných informácií na internete je známe, že povinné školské vzdelávanie v H. začína u dieťaťa, ktoré dovŕši k 31.08. vek 7 rokov života, čomu zodpovedala aj emailová komunikácia rodičov predložená otcom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka naviac preukázala, že Obecný občiansky súd v Záhrebe dňa 15.04.2026 rozhodol vo veci vydania predbežného opatrenia, po vykonanom konaní, uznesením č. k. -27 o úprave práv a povinností rodičov k obom maloletým deťom (maloletá a jej mladšia sestra G. C. – pozn. odvolacieho súdu), ktorým uznesením určil, že maloleté deti budú bývať s matkou na adrese matky v H. I., upravil tiež osobný styk otca podľa dohody rodičov, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na obe maloleté deti na účet matky a uložil matke podať do troch mesiacov návrh vo veci určenia, s ktorým z rodičov budú maloleté deti bývať, o výkone osobného styku s druhým rodičom a o výživnom. V odôvodnení uznesenia v odseku 15 R. R. N. Q. G. rozhodujúci v mene H. I. naviac uvádza, že „...otec prehliada skutočnosť, že maloletá A. nastupuje túto jeseň do školy, keď je reálne nemožné, aby pol času trávila s otcom na Slovensku... deti žijú v H. od novembra 2020... staršia dcéra v tomto roku absolvovala predškolskú prípravu ako prípravu na školu, takže je očakávateľné, že bude pokračovať v školskej dochádzke v H., čo je prianie, ktoré vyjadrila aj samotná dievčina, odbornému tímu pri terénnom výjazde na adrese pobytu dievčat. Otec túžbou po častých cestovaniach a rovnakom trávení času dievčat na Slovensku aj v H. prehliada záujem dievčat...“ Súd prvej inštancie konštatoval, že pre určenie právomoci súdu treba vychádzať z čl. 7 Nariadenia, preto skúmal najskôr obvyklý pobyt maloletej v čase začatia konania a dospel k záveru o odsvedčení, že obvyklý pobyt maloletej je v H. I., Q. B. G.. V súvislosti s čl. 10 Nariadenia (voľba súdu) súd prvej inštancie uviedol, že napriek splneniu prvej podmienky (maloletá je štátnou občianskou Slovenskej republiky a otec má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky), nie je splnená druhá podmienka, keďže matka v konaní výslovne namietala právomoc slovenského súdu a ani tretia podmienka, ktorou je najlepší záujem dieťaťa. V záujme maloletej je, aby vec týkajúcu sa jej obligatórneho zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky na území Slovenskej republiky osobitným spôsobom v školách mimo územia Slovenskej republiky, v súlade s ustanovením , riešil ten súd, v obvode ktorého má dlhodobo obvyklý pobyt. Pokiaľ ide o aplikáciu článku 15 Nariadenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je naplnená podmienka naliehavosti na to, aby neodkladné opatrenie vydal súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej (súd Slovenskej republiky). Maloletá sa aktuálne nenachádza na území Slovenskej republiky, návrh otca sa netýka majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky a nahradzovať súhlas matky na žiadosti o zápis maloletého dieťaťa na plnenie povinného primárneho vzdelávania - po tom, čo podľa právnej úpravy v Slovenskej republiky táto povinnosť rodičov nie je splnená viac ako dva roky u maloletej, toho času vo veku 7 rokov, bez relevantného právneho ošetrenia - a ešte k tomu s dočasným charakterom - časovým obmedzením neodkladného opatrenia - je úplne nežiadúce. Otec neosvedčil žiadnu skutočnosť, ktorá by

mu bránila domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia na súde v H. republike, ktorý má nepochybne právomoc rozhodnúť vo veci samej.

3. O nároku a výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď žiaden z účastníkov ani návrh na náhradu trov konania nepodal, súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod hodný zreteľa na odklonenie sa od generálnej klauzuly mimosporového konania a teda každý z účastníkov si znáša trovy konania sám.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, voči výroku I., podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa a .

5. Namietal, že súd prvej inštancie sa obmedzil najmä na reprodukciu tvrdení matky a ňou predložených listín k väzbám maloletej na H. republiku, avšak nevykonal zodpovedajúce posúdenie jeho tvrdení o dlhodobom cezhraničnom fungovaní rodiny a o reálnych väzbách maloletej na Slovenskú republiku, ktoré sú podstatné pre určenie právomoci súdu. Poukázal na to, že maloletá dlhodobo fungovala v atypickom cezhraničnom rodinnom režime, v ktorom jej život nebol sústredený výlučne v H. republike, ale reálne prebiehal aj na území Slovenskej republiky, pričom slovenské prostredie nebolo iba rekreačným miestom. Maloletá má na Slovensku rodinu (starých rodičov, krstných rodičov, bratrancov, sesternicu, priateľov a stabilné rodinné zázemie). V J. navštevovala dennú škôlku Q., zúčastňovala sa voľnočasových aktivít, najmä lezenia v S. Q. J., korčuľovania na zimnom štadióne v Trnave, plávania v aquaparku Relax v Trnave, tvorivých dielní v Centre pomoci pre rodinu v Trnave a letného tanečného tábora I.. Aj zdravotná starostlivosť maloletej bola v prípade potreby zabezpečovaná na Slovensku. Otec uviedol, že maloletá sa nachádzala na území Slovenskej republiky v rozhodujúcich obdobiach, keď sa začali zásadné kroky smerujúce k riešeniu rozvodu manželstva a úpravy pomerov k maloletému dieťaťu. Od augusta do novembra 2025 strávil s maloletou na území Slovenskej republiky 65 dní z celkového počtu 122 dní, teda viac ako polovicu tohto obdobia. Matke oznámil svoje rozhodnutie rozviesť sa začiatkom septembra 2025, teda v čase, keď sa maloletá nachádzala s ním v Slovenskej republike až do 15.09.2025. Od konca septembra 2025 bol s maloletou v G., pričom po obvyklých dvoch týždňoch neodišli z dôvodu, že H. sociálny úrad určil termín stretnutia na 06.10.2025, na ktorom mali rodičia predložiť návrh dohody o starostlivosti o maloletú. Dňa 06.10.2025 s maloletou cestoval do Slovenskej republiky, kde zotrvali približne dva týždne. Návrh matky na predbežné opatrenie bol podaný na H. N. začiatkom novembra 2025, teda v čase, keď sa maloletá opätovne nachádzala na území Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti spochybňujú zjednodušený záver, že život maloletej bol v rozhodnom období sústredený výlučne v H. I.. Otec zdôraznil, že z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že pojem obvyklý pobyt nemožno vykladať mechanicky, formalisticky ani izolovane podľa jedného alebo viacerých čiastkových administratívnych znakov, ale vždy výlučne na základe celkového posúdenia všetkých konkrétnych skutkových okolností daného prípadu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje podľa otca skutočné individuálne posúdenie životnej situácie maloletej, jej rodinných väzieb, sociálnych väzieb, intenzity jej väzieb k Slovenskej republike, intenzity jej väzieb k H. I., pravidelnosti jej pobytov v oboch štátoch, dôvodov týchto pobytov, spôsobu výkonu rodičovských práv a povinností otcom, ani reálneho významu Slovenskej republiky v živote maloletej. Rovnako absentuje akákoľvek úvaha o jazykových, kultúrnych a rodinných väzbách maloletej k Slovenskej republike. Miesto obvyklého pobytu nemožno stotožniť s miestom, kde má dieťa zdravotné poistenie alebo kde navštevuje záujmový krúžok. Rovnako ho nemožno určiť len podľa toho, kde dieťa v určitom období navštevovalo materskú školu. U dieťaťa v cezhraničnom rodinnom režime je potrebné skúmať, či jeho život neprebiehal v dlhodobo stabilizovanom modeli medzi dvoma štátmi, či nejde o situáciu dvoch reálne významných rodinných prostredí. Otec ďalej namietal, že prvoinštančný súd nesprávne pracoval s rozdielom medzi obvyklým pobytom ako kritériom všeobecnej právomoci podľa čl. 7 Nariadenia a naliehavým predbežným opatrením podľa čl. 15 Nariadenia. Aj keby súd prvej inštancie dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletej je v H. republike, tento záver sám osebe nevylučoval povinnosť riadne posúdiť, či vec nemá taký naliehavý charakter, že slovenský súd môže a má prijať predbežné alebo ochranné opatrenie. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo meritórne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach, ale odstránenie časovo naliehavej a blokujúcej prekážky pri zápise maloletej do základnej školy vo väzbe na slovenský právny poriadok. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že nie je naplnená podmienka naliehavosti. Naliehavosť v posudzovanej veci nevyplývala iba z nesúhlasu matky, ale najmä z objektívnej časovej viazanosti zápisu maloletej do základnej školy, z existencie povinnej školskej dochádzky, z potreby zabezpečiť právne usporiadanie školského statusu

maloletej pre nastupujúci školský rok v Slovenskej republike a zo skutočnosti, že bez súhlasu oboch zákonných zástupcov nebolo možné zápis v Slovenskej republike prakticky dokončiť. Prvoinštančný súd zároveň opomenul, že predmet návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal priamu a osobitnú väzbu na právny poriadok Slovenskej republiky, keďže sa týkal konkrétneho úkonu voči základnej škole na území Slovenskej republiky a právneho režimu plnenia povinnej školskej dochádzky podľa . H. súd podľa otca nie je orgánom, ktorý by bol prirodzene a efektívne povolaný riešiť konkrétny úkon voči slovenskej základnej škole podľa slovenského školského práva. Súd prvej inštancie preto nemal vec redukovať na všeobecnú otázku obvyklého pobytu a právomoci vo veci samej, ale mal posúdiť, či slovenský právny poriadok v oblasti povinnej školskej dochádzky nevytvára takú osobitnú a bezprostrednú väzbu k Slovenskej republike, ktorá odôvodňuje potrebu zásahu slovenského súdu aspoň v nevyhnutnom predbežnom rozsahu. Otec taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či v danej veci nebol namieste postup podľa Nariadenia, teda žiadosť slovenského súdu ako súdu členského štátu, ktorý podľa svojho záveru nemá právomoc vo veci samej, o postúpenie právomoci od súdu členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa. V posudzovanej veci existovali viaceré okolnosti, ktoré odôvodňovali minimálne úvahu o aplikácii Nariadenia. Maloletá je štátnou občiankou Slovenskej republiky, narodila sa v Trnave, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, otec má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, návrh sa týkal zápisu do základnej školy na území Slovenskej republiky a vec mala priamu väzbu na slovenský právny poriadok, najmä na právnu úpravu povinnej školskej dochádzky podľa . Súd prvej inštancie však Nariadenia vôbec neaplikoval a ani nevysvetlil, prečo postup podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.

6. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V prvom rade poukázala na skutočnosť, ktorá nastala po vydaní prvoinštančného uznesenia. Otec dňa 09.06.2026 podpísal listinu označenú ako Súhlas rodiča so zápisom dieťaťa do školy, v ktorej výslovne vyhlásil, že súhlasí, aby maloletá bola zapísaná do 1. ročníka Základnej školy O. T. B., I. X, G., v školskom roku 2026/2027. V ten istý deň podpísal aj ďalšie listiny súvisiace so vzdelávaním maloletej v H. republike (súhlas s tým, aby maloletá absolvovala mimoškolské vyučovanie v podobe návštev kina, divadla a školských výletov v sprievode učiteľa; anketový lístok k voliteľným predmetom, v ktorom sa aktívne rozhodoval o obsahu vzdelávania maloletej tak, že vyznačil nezáujem o voliteľný predmet informatika, záujem o voliteľný predmet náboženstvo a záujem o to, aby maloletá navštevovala predĺžený pobyt; súhlas s tým, aby škola maloletú fotografovala a snímala na slávnosti prijatia do prvého ročníka a aby tieto materiály zverejnila na svojej internetovej stránke). Zápis maloletej do 1. ročníka Základnej školy O. T. B. v G. bol následne aj reálne vykonaný, čo vyplýva z výpisu zo štátneho elektronického systému H. I. U., služby Zápisy do základných škôl. Matka zároveň uviedla, že udelením súhlasu otca so zápisom maloletej do H. základnej školy, zobrala svoj návrh na začatie konania vo veci zápisu maloletej do základnej školy pred H. súdom späť. R. R. N. Q. G. uznesením č. C. S. R1 Ob-1160/2026-7 zo dňa 08.07.2026 rozhodol, že návrh v uvedenej právnej veci sa berie späť. Otázka, o ktorej mal slovenský súd rozhodnúť neodkladným opatrením, teda otázka zápisu maloletej na plnenie povinnej školskej dochádzky, bola medzičasom vyriešená, a to zhodným prejavom vôle oboch rodičov. Tvrdená naliehavosť, ktorá bola jediným dôvodom, pre ktorý sa otec domáhal zásahu súdu, tak odpadla. Matka zdôraznila, že konanie otca potvrdzuje záver súdu prvej inštancie, že sústredenie života maloletej je v H. republike. Vo vzťahu k namietanej naliehavosti podľa čl. 15 Nariadenia matka doplnila, že podmienky tohto ustanovenia sú kumulatívne a v posudzovanej veci nebola splnená ani jedna z nich už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Maloletá sa v čase rozhodovania nenachádzala na území Slovenskej republiky, návrh sa netýkal majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky a nešlo o naliehavý prípad v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-403/09 PPU Detiček. Pojem naliehavosti sa podľa tohto rozsudku vzťahuje aj na praktickú nemožnosť obrátiť sa na súd príslušný rozhodnúť vo veci samej. O takejto nemožnosti nemožno hovoriť, keď chorvátsky súd vo veci zápisu maloletej do základnej školy reálne konal pod sp. zn. R1 R./XXXX a otec v tomto konaní vystupoval ako protistrana zastúpená H. advokátkou. V súvislosti s námietkou otca, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nezaoberal čl. 13 Nariadenia, matka uviedla, že postúpenie právomoci podľa čl. 13 Nariadenia nie je nárokom účastníka konania, ale výnimočným inštitútom, ktorý predpokladá existenciu výnimočných okolností, úvahu súdu o tom, že je vo vhodnejšej situácii posúdiť najlepší

záujem dieťaťa, a najmä súhlas súdu členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý sa nemusí udeliť. Matka ďalej uviedla, že zariadenie Q. v Trnave je súkromné zariadenie, ktoré poskytuje dennú starostlivosť nepravidelne. Z predloženej komunikácie otca s týmto zariadením vyplýva, že išlo o krátke jednorazové pobyty počas času, keď deti trávili prázdniny s otcom a otec potreboval vykonať inú činnosť. Maloletá do neho prvýkrát nastúpila až v novembri 2025, keď už v H. republike prebiehalo povinné poradenstvo pred rozvodom a bol podaný návrh na predbežné opatrenie, a keď cieľom otca bolo v čo najkratšom čase nazbierať čo najviac dní pobytu detí v Slovenskej republike, aby mohol argumentovať slovenským obvyklým pobytom. Nikdy neudelila súhlas s tým, aby jej deti navštevovali slovenské predškolské zariadenie. Naproti tomu materská škola v G. je riadna štátna materská škola, do ktorej bola maloletá oficiálne zapísaná a v ktorej bola uzatvorená zmluva podpísaná oboma rodičmi. Maloletá v nej absolvovala päť celých pedagogických rokov od septembra do júna a v pedagogickom roku 2025/2026 absolvovala povinnú predškolskú výchovu. Pred oznámením otca o rozvode v septembri 2025 bola jedinou organizovanou aktivitou maloletej v Slovenskej republike účasť na päťdňovom dennom letnom tábore tanečnej školy I. v auguste 2024 a v júli 2025, teda v čase, keď rodina spoločne trávila letnú dovolenku v Trnave. Plávanie, lezenie a korčuľovanie boli sporadickými voľnočasovými činnosťami s otcom, prípadne jednorazovými tvorivými dielňami, ktoré sa uskutočnili príležitostne počas dovolenkového pobytu maloletej. Naproti tomu všetky mimoškolské aktivity, ktoré maloletá v posledných rokoch navštevovala v G. (tanec, spevácky zbor a šport s gymnastikou) mali pravidelný charakter, prebiehali od septembra do júna spravidla dvakrát týždenne a boli organizované oficiálnymi športovými a kultúrnymi inštitúciami. Matka taktiež uviedla, že MUDr. L. O. bola pediatričkou maloletej od jej narodenia do presťahovania rodiny do H. republiky v novembri 2020. Od tohto času maloletá a jej mladšia sestra G. C. túto lekárku navštívili nanajvýš niekoľkokrát, a to na základe európskeho preukazu zdravotného poistenia, pričom išlo prevažne o mladšiu dcéru G., ktorá ochorela počas dovolenkového pobytu v Slovenskej republike. Podľa matky viaceré otcom uvedené termíny, otec netrávil s maloletou vôbec na Slovensku, ale napr. pri mori, v G. alebo sám na Slovensku. K tvrdeniu otca o takzvanom kľúčovom období od augusta do novembra 2025 matka uviedla, že ide o účelovo vybrané obdobie, v ktorom otec svojvoľne maloletú a jej sestru vozil do Slovenskej republiky a zadržiaval v rozpore s dohodou rodičov, prípadne ich tam odviezol výslovne proti jej vôli. Termíny pobytov otca s deťmi vo významnej miere kopírujú H. školské prázdniny. Od presťahovania rodiny do H. republiky v novembri 2020 maloletá nadobudla obvyklý pobyt v tejto krajine.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( , a ) voči uzneseniu, voči ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah ( ) a dôvody podaného odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha nahradenia súhlasu matky so zápisom maloletej A. B. do 1. ročníka G. M. N. B. M. K. L. XX, J., najmä, no nie výlučne do tejto školy, a zároveň nahradenia prejavu vôle matky na vykonanie všetkých súvisiacich právnych úkonov potrebných na prihlásenie maloletej do základnej školy, najmä, no nie výlučne, na udelenie súhlasu s podaním prihlášky, vyplnením, podpísaním a podaním prihlášky, zápisného formulára a akýchkoľvek ďalších listín, vyhlásení, súhlasov a dokumentov, ktoré základná škola alebo príslušné orgány verejnej moci vyžadujú v súvislosti so zápisom a prijatím maloletej do 1. ročníka. Eventuálne sa domáha, aby súd uložil matke povinnosť udeliť súhlas so zápisom maloletej do 1. ročníka G. M. N. B. M. K. L. XX, J., najmä, no nie výlučne do tejto školy, a za týmto účelom vlastnoručne podpísať prihlášku, zápisný formulár a akékoľvek iné listiny, vyhlásenia, súhlasy a dokumenty potrebné na prihlásenie, zápis a prijatie maloletej do základnej školy, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, konanie o tomto návrhu zastavil a zároveň rozhodol o trovách konania.

11. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu otcovi.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“).

16. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

17. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

18. V zmysle ustanovenia súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci . Zákon však výslovne neuvádza. Možno teda dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jediné umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené , takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť neodstrániteľný alebo odstrániteľný. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci, ale musí konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia zastaviť.

19. Podľa , Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

20. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

21. Podľa čl. 13 ods. 1 Nariadenia, za výnimočných okolností a bez toho, aby bol dotknutý článok 9, ak sa súd členského štátu, ktorý nemá právomoc podľa tohto nariadenia, ale s ktorým má dieťa osobitnú väzbu podľa článku 12 ods. 4, domnieva, že je vo vhodnejšej situácii na to, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v konkrétnom prípade, môže požiadať súd členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby sa mu postúpila právomoc.

22. Podľa čl. 15 ods. 1 Nariadenia, aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom

na a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.

23. Podľa čl. 18 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

24. Zo znenia Nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (medzi ktoré patrí aj preskúmavaná vec) sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súvislosti s podaným návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako prvé skúmal obvyklý pobyt maloletej.

25. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti štandardným pojmom, používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko nie je v nariadení definovaný, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy vždy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Pri skúmaní obvyklého pobytu dieťaťa musí súd po zistení, kde sa dieťa prevažne zdržiava, vyhodnotiť dôvody a dĺžku trvania tohto stavu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa na území konkrétneho štátu musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, súd by mal teda zisťovať a vyhodnotiť, ako je dieťa začlenené do sociálneho a rodinného prostredia jednej či druhej krajiny (príbuzní, priatelia, spolužiaci a pod.), akým jazykom hovorí a pod. a až vyhodnotením všetkých týchto súvislostí môže dospieť k objektívnemu záveru o mieste obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilné bydlisko.

26. V danom prípade súd prvej inštancie vzhľadom na obsah spisového materiálu správne ustálil, že obvyklý pobyt maloletej v čase začatia konania je v H. republike. Matka v konaní listinnými dôkazmi preukázala, že miestom obvyklého pobytu maloletej je H. republika, kam sa podľa zhodného vyjadrenia rodina presťahovala na konci roka 2020. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie maloletá má v H. republike od 12.12.2020 ošetrujúceho lekára – pediatričku O. I. P., u ktorej maloletá absolvovala všetky prehliadky, systematické vyšetrenia a očkovania. V H. I. je maloletá zdravotne poistená. Podľa potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. bola maloletá ich poistencom do 31.10.2020. Maloletá od 01.09.2021 navštevovala B. M. I. v G.. Absolvovala tiež športový program dvakrát týždenne počas školského roka. V školskom roku 2023/2024 navštevovala dvakrát týždenne tanečnú kreatívnu dielňu a v školskom roku 2024/2025 dvakrát týždenne detský spevácky zbor. Od septembra 2025 absolvovala tiež tréningy gymnastiky pre začiatočníčky, ktoré sa konali v sobotu od 18.10 hod. do 19.10 hod.

27. Otec v konaní poukazoval na to, že maloletá dlhodobo funguje v atypickom režime dvoch domovov, jeden v Slovenskej republike a jeden v H. republike, pričom v rámci podaného odvolania zdôrazňoval, že v takomto prípade je potrebné skúmať, či nejde o situáciu dvoch reálne významných rodinných prostredí. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenia Nariadenia nepredpokladajú, že dieťa má súčasne viacero obvyklých pobytov. Súdny dvor EÚ vo veci C-512/17 konštatoval, že obvyklý pobyt dieťaťa zodpovedá miestu, kde má v skutočnosti stredobod svojho života. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nepreukázal, že by v čase začatia konania mala maloletá obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Z listinných dôkazov predložených otcom v rámci odvolacieho konania taktiež nie je možné vyvodiť záver, že by miestom obvyklého pobytu maloletej v čase začatia konania bola Slovenská republika. To, že sa na území Slovenskej republiky nachádza rodina otca, že maloletá sa narodila v Slovenskej republike a je občiankou Slovenskej republiky, že má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, že otec na území Slovenskej republiky vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú v čase, keď je u neho, nepostačuje na prijatie záveru o obvyklom pobyte maloletej v Slovenskej republike. Otec síce poukazoval na to, že maloletá v Slovenskej republike navštevovala dennú M. Q., avšak z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nešlo o pravidelné plnenie predškolskej dochádzky, ale o jednorazové či krátkodobé pobyty

maloletej v tomto zariadení na základe žiadosti otca počas pobytu maloletej v Slovenskej republike. Naopak matka v konaní preukázala, že maloletá predprimárne vzdelávanie absolvovala v H. republike, kde od 01.09.2021 navštevovala materskú školu. Rovnako poukaz otca na absolvovanie rôznych voľnočasových aktivít maloletou v Slovenskej republike (lezenie, korčuľovanie, plávanie, tvorivé dielne) nepreukazuje, že by miestom obvyklého pobytu maloletej bola Slovenská republika. Otec nepreukázal, že by išlo o aktivity, ktorých by sa maloletá zúčastňovala na pravidelnej báze (raz a viackrát do týždňa po dlhšie časové obdobie). Na rozdiel od otca matka jednoznačne preukázala, že maloletá sa v H. republike pravidelne po dobu niekoľko rokov, raz až dvakrát týždenne, zúčastňovala záujmových krúžkov. Pokiaľ otec tvrdil, že zdravotná starostlivosť je v prípade potreby zabezpečovaná v Slovenskej republike B. L. O., tu odvolací súd uvádza, že matka v rámci odvolacieho konania uviedla, že B. O. bola pediatričkou maloletej do presťahovania rodiny do H. republiky v novembri 2020. Uvedené tvrdenie matky plne korešponduje aj s potvrdením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., z ktorého vyplýva, že maloletá bola ich poistencom do 31.10.2020 i s potvrdením pediatričky maloletej v H. republike O. I. P., že maloletá je jej pacientkou od decembra 2020. Otcom predložené výpisy z bankového účtu a faktúry týkajúce sa vyúčtovania služieb otca ako turistického sprievodcu nie sú vo vzťahu k ustáleniu obvyklého pobytu relevantné, nakoľko nijako nepreukazujú prítomnosť maloletej na území Slovenskej republiky ani jej začlenenie do rodinného a sociálneho prostredia. Vzhľadom na vyššie uvedené, má odvolací súd za to, že miestom obvyklého pobytu maloletej je H. republika, v ktorej má maloletá nepochybne svoje trvalejšie a stabilné bydlisko.

28. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod pre postup ani podľa čl. 15 ods. 1 Nariadenia, keď na základe obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že nie je daná naliehavosť na tom, aby otcom požadované neodkladné opatrenie bolo nariadené slovenským súdom, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej. Podľa citovaného nariadenia ide o vymedzenie právomoci súdu prijať len určité predbežné opatrenie v prípade, kde si to vyžaduje naliehavosť situácie (napr. maloleté dieťa sa ocitne na území štátu, v ktorom nemá obvyklý pobyt bez sprievodu, napríklad v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej došlo k usmrteniu rodičov). Odvolací súd po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia rovnako nemal za osvedčené, že maloletá sa nachádza na území Slovenskej republiky a jej život, zdravie, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletej je v súčasnosti bezprostredne ohrozený. V predloženej veci otec žiada nahradiť súhlas matky so zápisom maloletej, ktorá má sedem rokov, do 1. ročníka základnej školy v Slovenskej republike. Podľa povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je žiadúce prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia nahradzovať súhlas matky so zápisom maloletej do 1. ročníka základnej školy, keďže v zmysle , táto povinnosť nie je splnená už viac ako rok. Otec síce v konaní tvrdil, že rodičia sa dohodli na odklade povinnej školskej dochádzky u maloletej, avšak v zmysle , ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, materská škola rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného súhlasu pediatra a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že len dohoda rodičov o pokračovaní v predprimárnom vzdelávaní v materskej škole, ktorú maloletá navyše navštevovala v H. I., na neplnenie povinnej školskej dochádzky po dovŕšení 6. roku veku života dieťaťa nepostačuje. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností v zmysle ustanovenia , súdy rozhodujú o nahradení súhlasu jedného z rodičov so zápisom maloletého dieťaťa na základnú školu spravidla v konaní vo veci samej, nakoľko posúdenie dôvodnosti takéhoto návrhu vyžaduje v záujme maloletého dieťaťa dôsledné vykonanie potrebného dokazovania vo veci samej, ktoré presahuje rámec neodkladného opatrenia a nie je ani jeho účelom. Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie, že otec v konaní neosvedčil žiadnu skutočnosť, ktorá by mu bránila domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia na súde v H. republike. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zároveň uviesť, že v predloženej veci nejestvuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery k maloletej nariadením neodkladného opatrenia ani z dôvodu, že po vydaní prvoinštančného uznesenia otec udelil súhlas so zápisom maloletej do 1. ročníka základnej školy O. T. B., G., H. I. v školskom roku 2026/2027. Plnenie povinnej školskej dochádzky maloletej tak nie je ohrozené.

29. Otec v odvolaní taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal čl. 13 ods. 1 Nariadenia, podľa ktorého za výnimočných okolností a bez toho, aby bol dotknutý článok 9, ak sa súd členského

štátu, ktorý nemá právomoc podľa tohto nariadenia, ale s ktorým má dieťa osobitnú väzbu podľa článku 12 ods. 4, domnieva, že je vo vhodnejšej situácii na to, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v konkrétnom prípade, môže požiadať súd členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby sa mu postúpila právomoc. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že to, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberal čl. 13 Nariadenia, nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Čl. 13 Nariadenia neukladá súdu členského štátu, ktorý nemá právomoc, povinnosť požiadať súd členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa o postúpenie právomoci. Je na úvahe súdu, či zvolí postup podľa čl. 13 Nariadenia.

30. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia a potvrdil.

32. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. pripúšťa výnimky. V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia . O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta z. č. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).