Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/71/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária M Kojtalová s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: Obec Rosina, IČO: 00 647 519, sídlom Rosina 167, 013 22 Rosina, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -95 zo dňa 18. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčku v podiele o veľkosti 1/1 novovytvorených pozemkov podľa geometrického plánu č. 160/2024 zo dňa 22.08.2024, úradne overený pod číslom G1-1699/2024 Okresným úradom Žilina dňa 04.09.2024, a to pozemku parcela CKN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2 a pozemku parcela CKN č. XXXX/ X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území v D. (výrok I.), vo výroku II. žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vec právne posúdil v intenciách ust. , , , , , , , , , , konštatujúc, že predmet konania tvorilo určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám CKN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2 a pozemku parcela CKN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa domáha určenia, že je vlastníčkou novovytvorených nehnuteľností, ku ktorým vlastnícke právo je aktuálne zapísané v prospech žalovaného, preto právne postavenie žalobkyne je neisté, čo je dôvodom pre vyslovenie záveru súdu o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v podanej žalobe skutkovo tvrdila, že sa stala vlastníčkou novovytvorených parciel podľa predloženého geometrického plánu a to na základe vydržania, keď predmetné novovytvorené parcely mala dobromyseľne v držbe viac ako 10 rokov. K tomu žalobkyňa skutkovo tvrdila, že vlastnícke právo k pozemku CKN parc. č. XXX vykonávala nerušene a v dobrej viere, že jej táto nehnuteľnosť patrí v celosti a je ohraničená už niekoľko rokov oplotením vybudovaným pred jej nadobudnutím zo strany žalobkyne, teda vlastnícke právo k novovytvoreným

pozemkom CKN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2, CKN parc. č. XXXX/ X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, nerušene vykonávala od prevzatia predmetu kúpy dňa 22.01.2004 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2003 až do obdržania výzvy žalovaného v máji 2023, žalobkyňa teda vykonávala vlastnícke právo k obom zameraným pozemkom v dobrej viere, že jej patria minimálne po dobu 19 rokov.

3. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa užívala predmetné, v konaní doloženým geometrickým plánom novovytvorené nehnuteľnosti tak, ako boli ohraničené oplotením vybudovaným právnymi predchodcami žalobkyne okolo roku 1975, a to od momentu chopenia sa držby po prevzatí susedného pozemku v súlade s kúpnou zmluvou, dňa 22.01.2004. Žalovaný neučinil sporným ani tú skutočnosť, že žalovaná užívala sporné nehnuteľnosti až do dňa obdržania jej výzvy, t. j. do mája 2023, tzn. v rozsahu viac ako 19 rokov. V tejto súvislosti žalobkyňa navrhla dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých nekonkretizovala, avšak s ohľadom na nespornosť skutkových tvrdení, by bolo vykonávanie dokazovania v otázke nesporných skutkových tvrdení nadbytočné. Žalovaný v konaní zároveň uznal, že pomer výmer kúpeného a skutočne užívaného pozemku je v danom prípade zanedbateľný. Žalovaný v konaní učinil sporným dobromyseľnosť žalobkyne.

4. V prejednávanej veci nie je sporná existencia subjektu (spôsobilý subjekt), ktorý by sa mal stať vlastníkom titulom vydržania, ako ani existencia sporných nehnuteľnosti (spôsobilý predmet), ku ktorým vlastnícke právo titulom vydržania si žalobkyňa uplatňuje. V konaní nie je zároveň spornou doba, po ktorú žalobkyňa predmet vydržania užívala. Žalovaný v konaní učinil sporným ďalší zákonný predpoklad, ktorý je podmienkou vydržania, a to dobromyseľnosť žalobkyne ako spôsobilého subjektu. Ako už bolo vyššie zmienené, dobromyseľnosť sa posudzuje ako zo subjektívneho, tak aj objektívneho hľadiska. Jednoducho povedané, pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdí, že bola pri užívaní nehnuteľností dobromyseľná, musí v konaní preukázať, od akej skutočnosti odvodzovala svoje oprávnenie užívať spornú nehnuteľnosť ako vlastnú, ktorá skutočnosť by objektivizovala jej subjektívny pocit o vlastníctve sporných pozemkov. Žalobkyňa v konaní uviedla, že oprávnenie užívať spornú nehnuteľnosť odvodzuje od uzatvorenej kúpnej zmluvy k vedľajším pozemkom a s tým súvisiacim faktickým stavom, ktorý nastal, keď mala žalobkyňa za to, že predmetom kúpy sú všetky pozemky tak, ako boli oplotené a odovzdané žalobkyni na užívanie po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 28.11.2003. Uzatvorenie kúpnej zmluvy a na to nadväzujúce odovzdanie pozemkov po tom, čo právni predchodcovia uvedené pozemky tiež viac ako 30 rokov nesporne užívali, považovala za dôvod, ktorý preukazuje jej dobromyseľnosť pri vstupe do držby. 5. Podľa mienky súdu prvej inštancie, s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci je nutné konštatovať, že žalobkyňa bola vo svojej držbe dobromyseľná a to ako pri vstupe do držby, tak aj po celú vydržaciu dobu. Je tomu tak preto, že žalobkyňa nemala v čase vstupu do držby žiadnu pochybnosť o tom, že by zaplatila za nehnuteľnosť v celku a na to nadväzne, že kúpila, prevzala a užívala nehnuteľnosť aj v tej časti, ktorá právne nebola predmetom zmluvy, keď sa to s ohľadom na priebeh oplotenia a užívania právnymi predchodcami po dobu cca 30 rokov aj tak javilo. Žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2003 ako celok, pričom tento celok mal predstavovať oplotené pozemky, ktoré v takomto stave boli žalobkyni k užívaniu právnymi predchodcami odovzdané. Pozemok bol v čase nadobudnutia oplotený a hranice plota zodpovedali hranici, ktorú už pôvodní vlastníci (právni predchodcovia žalobkyne) považovali za faktickú hranicu medzi pozemkami. Žalobkyňa sa po nadobudnutí vedľajších nehnuteľnosti ujala jej držby v celom rozsahu oploteného územia, ktoré riadne užívala, udržiavala a nakladala s ním ako so svojím vlastným majetkom. Dobromyseľnosť držby znamená, že držiteľ je presvedčený, že mu vec patrí (že je vlastníkom alebo oprávneným užívateľom), tzn. existuje subjektívne hľadisko, keď toto presvedčenie je objektívne odôvodnené okolnosťami prípadu (presvedčenie musí byť rozumné a ospravedlniteľné podľa okolností), tzn. existuje objektívne hľadisko. Držba nie je dobromyseľná, ak držiteľ vie alebo musí vedieť, že mu vec nepatrí. V predmetnom prípade vzhľadom na dobu, kedy žalobkyňa dom s pozemkami kupovala a vzhľadom na stav oplotenia pozemku, nemala dôvod pochybovať o jej vlastníckom práve vo vzťahu k celému oploteniu pozemku, pretože sa to tak nielen subjektívne, ale aj objektívne muselo javiť a to s poukazom aj na ďalej v rozsudku uvádzané dôvody. 6. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že sporné pozemky z troch strán obklopujú verejne užívané pozemné komunikácie, túto skutočnosť súd prvej inštancie práve vyhodnotil v prospech žalobkyne. Uvedená okolnosť totiž objektívne potvrdzuje, že hranice oploteného pozemku boli v teréne jasne a dlhodobo vymedzené, pričom fyzické ohraničenie pozemku korešpondovalo s reálnym spôsobom jeho užívania. Skutočnosť, že pozemok bol z troch strán ohraničený verejnými komunikáciami, vylučuje pochybnosti o tom, kde končila užívacia sféra žalobkyne (resp. jej právnych predchodcov) a kde

začínali pozemky iných subjektov. Vzhľadom na povahu a právny režim verejných komunikácií, ktoré sa nachádzali v bezprostrednom kontakte so spornými pozemkami, sa javí byť vylúčené, aby bolo svojvoľne rozširované oplotenie na pozemky iných subjektov bez toho, aby táto zmena zostala nepovšimnutá. Fakt, že hranice oploteného pozemku zostali počas dlhého obdobia nezmenené a neboli spochybňované, posilňuje dôveryhodnosť tvrdenia žalobkyne o oprávnenej držbe a o dobromyseľnosti pri užívaní predmetného pozemku. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že námietka žalovaného o okolí pozemku obklopenom verejnými komunikáciami naopak potvrdzuje, že žalobkyňa držala pozemok v hraniciach, ktoré boli jednoznačné, trvalo v teréne identifikovateľné a zodpovedali vonkajším znakom jej vlastníckeho výkonu. 7. Aj vtedy, pokiaľ sa nadobúdateľka nehnuteľností, žalobkyňa uchopila držby v časti parciel, ktoré nekúpila, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa je aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. , rozhodnutie NS ČR, sp. zn. ). V predmetnom prípade aj žalovaný nesporne uviedol, že si je vedomý tej skutočnosti, že plocha sporných pozemkov bola zanedbateľná oproti ploche pozemku, ktorú žalobkyňa nadobudla kúpnou zmluvou. Aj podľa názoru súdu sú časti pozemkov o výmere 17 m2 nepatrnými časťami oproti oplotenej časti pozemku vo výmere 1 141 m2 (časť 1 129 m2 nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy). Rovnako tomu je aj v prípade stanovenia prísnejšieho kritéria, kedy súd posudzoval tvrdenú vydržanú časť pozemku 17 m2 k ploche iba priľahlého pozemku 586 m2. 8. Dobrá viera je spravidla vylúčená tam, kde i laik musí pri zachovaní bežnej opatrnosti poznať, že užíva viac než kúpil. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa si nenechala zamerať pozemok, ako na to poukázal žalovaný, nemôže znamenať nedostatok dobrej viery žalobkyne, že jej časť pozemku nepatrí, nakoľko drží aj časť pozemku, ktorého nie je vlastníčkou. V danom prípade držbu pozemku žalobkyňa vykonávala na základe ospravedlniteľného omylu, lebo s prihliadnutím na okolnosti prípadu nemohla mať pochybnosti o tom, že plocha pozemku nezodpovedá výmere v nadobúdacom titule, kúpnej zmluve. Nehnuteľnosť užívali v rovnakom rozsahu aj právni predchodcovia žalobkyne, predávajúci žalobkyni predali pozemok, ktorý už mal vybudované oplotenie. Počas držby nehnuteľností žalobkyňa, ani právni predchodcovia žalovaného neboli v čase pred uplynutím vydržacej doby vyzvaní na vypratanie pozemku. Pritom žalobkyňa ani pri bežnej opatrnosti nemohla mať pochybnosti, že drží časť susedného pozemku žalovaného o výmere 12 m2. Žalobkyňa užívaním pozemku prekračuje výmeru pozemku o cca 1,49 %, v prípade pomerovania iba priľahlého pozemku o cca 2,9 % a tak v danom prípade ide o zanedbateľný rozsah s tým, že podľa konštantnej judikatúry sú prípustné rozdiely dosahujúce aj 50 %. V predmetnom prípade nenastala situácia, kedy by si žalobkyňa sama, bez akéhokoľvek podkladu oplotila aj časť susedného pozemku, ale bola v situácii, kedy mala dôvodne za to, že nehnuteľnosti kupuje tak, ako sú spoločne oplotené a za to platí aj kúpnu cenu. 9. Žalovaný v konaní namietal tú skutočnosť, že žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná o tom, že nehnuteľnosť kupuje tak, ako je oplotená a to s poukazom na rozdiel vo faktickom stave oplotenia nehnuteľností a právnom stave vyplývajúcom zo zápisu v katastrálnej mape. Žalovaný v konaní tvrdil a táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná, že oplotený pozemok, na rozdiel od zapísaného katastrálneho stavu, nemá oblý tvar, ktorý vyplýva z katastrálnej mapy. Fakticky oplotenie zviera uhol nezodpovedajúci katastrálnej mape. 10. K tomu súd prvej inštancie uvádza, že je namieste kontrola katastrálneho stavu podľa katastrálnej mapy, za okolnosti, že kupujúci má dôvodné pochybnosti o tom, že faktický stav nezodpovedá právnemu. V danej veci však bolo nesporné, že žalobkyňa zakúpila plotom ohraničené pozemky spolu s domom a kúpnu cenu hradila prostredníctvom hypotekárneho úveru. Z uvedeného dôvodu bol pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru vypracovaný znalecký posudok A. E., k ohodnoteniu domu s príslušenstvom a pozemkami tak, ako to vyplýva zo znaleckej úlohy (č. l. 7 rub spisu). Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec pred vypracovaním znaleckého posudku – stanovenia všeobecnej hodnoty domu s príslušenstvom a pozemkami KN č. XXX a XXX v kat. území D. mal k dispozícii aj kópiu katastrálnej mapy. Napriek tomu znalec nezistil, že posudzuje hodnotu a obhliada pozemok aj v takej jeho časti, ktorá nie je vo vlastníctve predávajúceho. Súd dospel k záveru, že dobromyseľnosť žalobkyne o vlastníctve sporných nehnuteľností je objektivizovaná aj tou skutočnosťou, že žalobkyňa mala dôveru v správnosť užívania predmetu kúpy vzhľadom na obhliadku domu a pozemku znalcom a na to nadväzujúce vypracovanie znaleckého posudku pre banku. Znalec síce v konaní vypovedal, že nie je geodet a teda nehodnotil oplotenie v teréne, avšak zároveň uviedol, že keďže zo znaleckého posudku nevyplýva, že by mal pochybnosti o tom, či oplotenie kopíruje hranice pozemku v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností, má za to, že takúto pochybnosť pravdepodobne nemal. Rovnako z bodu 11 nálezovej časti znaleckého posudku vyplýva že zásadné riziká, ktoré by ovplyvňovali užívanie domu a pozemkov,

neboli zistené. Je nutné opätovne zdôrazniť, že znalec síce neposudzoval oplotenie, ale posudzoval hodnotu domu a pozemkov tak, ako ich aj obhliadol. Súd zdôrazňuje, že katastrálna mapa síce bola podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, ale nebola jeho súčasťou. Aj preto súd dospel k záveru, že nemožno len z rozdielneho grafického zobrazenia hranice (bez záväzného podkladu v podobe geometrického plánu) usudzovať, že žalobkyňa mala mať vedomosť, že tak, ako sa pozemky fakticky v teréne užívajú, nezodpovedajú právnemu stavu, čo by odôvodňovalo záver o nedostatku dobrej viery žalobkyne. Súd podotýka, že katastrálna mapa má len orientačný charakter a jej grafické znázornenie nemôže byť rozhodujúce pre posúdenie subjektívneho presvedčenia žalobkyne, ktoré je objektívne odôvodnené uzatvorením kúpnej zmluvy pre dom a pozemky v celosti tak, ako boli žalobkyne následne v celosti aj odovzdané, v rámci jedného funkčného celku.

11. Neopatrnosť alebo nedostatok odbornej starostlivosti pri nadobudnutí veci síce môžu mať význam, avšak samy osebe automaticky nevylučujú existenciu dobrej viery, pokiaľ držiteľ objektívne mohol nadobudnúť presvedčenie, že vec je jeho. V danom prípade žalobkyňa nadobudla pozemky v stave, v akom sa nachádzali, t. j. s existujúcim oplotením, ktorý sa dlhodobo považoval za hranicu medzi nehnuteľnosťami. Plot bol trvalý, stabilný a jeho priebeh zodpovedal faktickému usporiadaniu v teréne, ktoré sa po celé roky nezmenilo. Žalobkyňa nemala žiadny dôvod pochybovať o tom, že oplotený pozemok tvorí jeden funkčný celok, ktorý nadobudla. Nemožno preto od nej spravodlivo požadovať, aby v bežných pomeroch, pri nadobúdaní záhradného pozemku v intraviláne obce, preverovala priebeh hraníc prostredníctvom geometrického plánu alebo porovnávaním detailného tvaru pozemku podľa katastrálnej mapy.

12. Vzhľadom na to, že žalobkyňa preukázala nepretržitú, pokojnú a dobromyseľnú držbu predmetnej časti pozemkov po dobu viac ako desiatich rokov od 07.04.2003 do mája 2023, súd prvej inštancie dospel k záveru, že splnila všetky zákonné podmienky vydržania podľa . 13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s , keď žalobkyni ako úspešnej strane v konaní priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni, žiadna zo strán konania ich ani netvrdila.

14. Včas podaným odvolaním domáha sa žalovaný zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutia žaloby, resp. zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolateľ predovšetkým vytýka súdu prvej inštancie, že tento dobromyseľnosť žalobkyne vyvodil predovšetkým z toho, že sa ujala držby v rozsahu existujúceho oplotenia. Zásadnou objektívnou skutočnosťou, ktorej sa súd prvej inštancie venoval len veľmi obmedzene, je rozpor medzi tvarom pozemku podľa katastra nehnuteľností (oblým) a tvarom oplotenia v teréne (hranatým). Rozpor medzi tvarom pozemku a oplotením je vizuálne jasný.

16. Odvolateľ akcentuje, že žalobkyňa ani nepreukázala, akým spôsobom bolo v minulosti oplotenie zhotovené a že by jej právni predchodcovia boli pri stavaní oplotenia pozemku dobromyseľní. Odvolateľ namieta, že nemožno dobromyseľnosť založiť na akceptácii oplotenia bez toho, aby držiteľ disponoval akýmkoľvek podkladom potvrdzujúcim jeho súlad s právnym stavom.

17. Odvolateľ nesúhlasí s vyhodnotením okolností, že pozemok žalobkyne je z troch strán obklopený miestnymi komunikáciami súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie paradoxne túto skutočnosť vyhodnotil ako faktor podporujúci jej dobrú vieru. Podľa mienky žalovaného však uvedené urbanistické usporiadanie naopak objektívne zvyšuje nároky na obozretnosť nadobúdateľa nehnuteľností. Priemerne opatrná osoba za takýchto okolností venovala by zvýšenú pozornosť tomu, či oplotenie skutočne kopíruje hranice pozemku podľa katastra. Súd túto kľúčovú kombináciu faktorov, teda polohu pozemku pri cestách, viditeľný tvarový nesúlad a absenciu akéhokoľvek hlbšieho preverenia stavu nehnuteľností, zo strany žalobkyne nezohľadnil. 18. Na to sa súd dopustil nesprávnych skutkových zistení pri vyhodnotení znaleckého dokazovania. Znalec A. E. jednoznačne uviedol, že sa hranicami pozemkov nezaoberal. Žalobkyňa sa nemohla spoliehať na posudok, ktorý otázku správnosti hraníc neriešil a ktorého autor výslovne uviedol, že hranice nekontroloval. Navyše, práve kópia katastrálnej mapy, ktorá bola súčasťou posudku, upozorňovala na odlišný tvar pozemku, čo mala žalobkyňa pri náležitej opatrnosti vnímať, a v zmysle čoho musela

nadobudnúť pochybnosť o správnom priebehu hraníc. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 28.07.2025 tvrdila, že nemohla mať pochybnosti, že reálny a právny stav nie sú v súlade, keďže znalec v znaleckom posudku na strane 2, v bode 5.1 uviedol, že „právna dokumentácia je v súlade so skutkovým stavom“. Znalec na pojednávaní dňa 18.09.2025 pritom uviedol: „Pokiaľ sa týka projektovej dokumentácie, tak je tam vzťah s bodom 5.1 posledná odrážka na strane 2 posudku a z toho vyplýva, že poskytnutá bola jediná projektová dokumentácia mimo inštalácie domu. Čiže táto bola porovnávaná so skutkovým stavom, ktorý bol zrejmý v danom čase. Právnou dokumentáciu bolo konštatovanie, či stavba je alebo nie je evidovaná v katastri. Tento záver vyplýva z usmernenia vykonávacieho predpisu MS SR, jedná sa o metodický pokyn uvedený v bode 8. na strane 3. Pokiaľ sa týka posudzovania právnej dokumentácie vo vzťahu k pozemku, tak tu znalec iba zisťoval, či je evidovaný pozemok v súlade so skutkovým stavom z hľadiska spôsobu jeho využitia. To znamená, jedná sa o situáciu napr. pokiaľ je pozemok evidovaný na trvalý trávny porast a znalec zistí rozpor so skutočným stavom, tak to vlastne bolo premietnuté do tohto .“ 19. Prehlásenie žalobkyne, že sa pri nadobúdaní nehnuteľnosti spoliehala na vyššie uvedené informácie v znaleckom posudku, pôsobí menej presvedčivo vo vzťahu k jej tvrdeniam na pojednávaní dňa 07.08.2025, kde uviedla, že posudok síce mala pred kúpou v dispozícii v podobe, v akej jej bol znalcom odobrený, avšak s jeho prílohami sa neoboznámila a ich preverenie ponechala na banku. Takýto postup o to viac svedčí o tom, že žalobkyňa nepostupovala s náležitou mierou starostlivosti, ktorú možno pri nadobúdaní nehnuteľností objektívne očakávať. 20. Súd prvej inštancie založil svoj záver o dobromyseľnosti žalobkyne prevažne na rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR () a Ústavného súdu SR (). Uvedené rozhodnutia však zdôrazňujú, že dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne, či držiteľ pri náležitej opatrnosti nemal alebo nemohol mať pochybnosti o rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti. Z judikatúry NS SR aj ÚS SR nevyplýva, že by dobrá viera mohla byť založená výlučne na subjektívnej viere držiteľa, bez existencie objektívnych, navonok zistiteľných okolností, ktoré ospravedlňujú jeho omyl. 21. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie.

22. Pri posudzovaní naplnenia zákonných podmienok právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to vydržania, je podstatnou okolnosťou, že žalobkyňa uzatvárala kúpnu zmluvu dňa 28.11.2003, teda v období, kedy neexistoval webový portál ZBGIS, prostredníctvom ktorého by bolo možné overiť stav, tak ako je tomu v súčasnosti, žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti ako celok, ktorý bol vymedzený oplotením a v takomto stave boli nehnuteľnosti, t. j. rodinný dom s prislúchajúcimi pozemkami, žalobkyni právnymi predchodcami odovzdané k užívaniu. 23. V konaní nebolo vyvrátené tvrdené subjektívne hľadisko žalobkyne o dobromyseľnosti držby, t. j. že sa ujala držby všetkých pozemkových nehnuteľností v celom rozsahu oploteného územia, ktoré cez 20 rokov riadne užívala, udržiavala a nakladala s ním, ako so svojím vlastným majetkom. Žalovaným namietaná údajná zreteľná odchýlka v tvare pozemkov, s ohľadom na ostatné okolnosti, nemôže predstavovať objektívne hľadisko, ktoré by vyvracalo dobromyseľnosť žalobkyne, že jej všetky pozemky, tak ako boli oplotené, patria. 24. Za podstatnú okolnosť pri posudzovaní merita veci považuje žalobkyňa i tú skutočnosť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplynula jej povinnosť zabezpečiť vytýčenie hraníc nadobúdaného pozemku, ktorý bol oplotený, ktoré by ju mali viesť k zisteniu, či drží, alebo nedrží aj časť pozemku, ktorej nie je vlastníkom. Ak takto žalobkyňa nekonala, t. j. pri kúpe nehnuteľností si nenechala vytýčiť hranice svojho pozemku, nie je argumentom a dôvodom na označenie jej držby za nepoctivú alebo neoprávnenú. 25. Žalovaný v odvolacej replike poukazuje na obsah svojho odvolania, na ktorom zotrváva. 26. Žalobkyňa v odvolacej duplike rovnako zotrvala v celom rozsahu na jej právnej a skutkovej a argumentácii obsiahnutej či už v rámci písomných podaní alebo ústnych prednesov.

27. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii potvrdil ako vecne správny. 28. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane

výroku o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v celom rozsahu a v podrobnostiach v súlade s ust. poukazuje. Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne rozsiahleho opisu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu.

29. Žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové relevantné námietky, s ktorými by sa už nebol vyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len nehospodárnym opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Súčasne v danej súvislosti je potrebné poznamenať, že Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. , ).

30. Na zdôraznenie správnosti záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie vo väzbe k odvolacej argumentácii žalovaného spochybňujúcej dobromyseľnosť žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, tzn. jedná sa o zistenie, či sa jedná o oprávneného držiteľa. Posúdenie toho či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne len domnelého putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Domnelým titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúcim vznik vlastníctva) chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

31. V zhode so závermi rozsudku súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že žalobkyňa bola s ohľadom na okolnosti prípadu vo svojej držbe dobromyseľná, a to ako pri vstupe do držby, tak aj po celú vydržaciu dobu. Je tomu tak preto, že žalobkyňa nemala v čase vstupu do držby žiadnu pochybnosť o tom, že by zaplatila za nehnuteľnosť v celku a na to nadväzne, že kúpila, prevzala a užívala nehnuteľnosť aj v tej časti, ktorá právne nebola predmetom zmluvy, keď sa to s ohľadom na priebeh oplotenia a užívania právnymi predchodcami po dobu cca 30 rokov aj tak javilo. Žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 28.11.2003 ako celok, pričom tento celok mal predstavovať oplotené pozemky, ktoré v takomto stave boli žalobkyni k užívaniu právnymi predchodcami odovzdané. Pozemok bol v čase nadobudnutia oplotený a hranice plota zodpovedali hranici, ktorú už pôvodní vlastníci (právni predchodcovia žalobkyne) považovali za faktickú hranicu medzi pozemkami. Žalobkyňa sa po nadobudnutí vedľajších nehnuteľnosti ujala jej držby v celom rozsahu oploteného územia, ktoré riadne užívala, udržiavala a nakladala s ním ako so svojím vlastným majetkom. V predmetnom prípade vzhľadom na dobu, kedy žalobkyňa dom s pozemkami kupovala a vzhľadom na stav oplotenia pozemku, nemala dôvod pochybovať o jej vlastníckom práve vo vzťahu k celému oploteniu pozemku, pretože sa to tak nielen subjektívne, ale aj objektívne muselo javiť a to s poukazom aj na ďalej v rozsudku uvádzané dôvody. 32. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa je aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku (obdobne rozhodnutie NS ČR, sp. zn. , rozhodnutie NS ČR, sp. zn. ). Aj podľa mienky odvolacieho súdu sú časti pozemkov o výmere 17 m2 nepatrnými časťami oproti oplotenej časti pozemku vo výmere 1 141 m2 (časť 1 129 m2 nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy). 33. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa si nenechala zamerať pozemok, ako na to poukázal žalovaný, nemôže znamenať nedostatok dobrej viery žalobkyne, že jej časť pozemku nepatrí, nakoľko drží aj časť pozemku, ktorého nie je vlastníčkou. Nehnuteľnosť užívali v rovnakom rozsahu aj právni predchodcovia žalobkyne, predávajúci žalobkyni predali pozemok, ktorý už mal vybudované oplotenie. Žalobkyňa užívaním pozemku prekračuje výmeru pozemku o cca 1,49 %, v prípade pomerovania iba priľahlého

pozemku o cca 2,9 % a tak v danom prípade ide o zanedbateľný rozsah. V predmetnom prípade nenastala situácia, kedy by si žalobkyňa sama, bez akéhokoľvek podkladu oplotila aj časť susedného pozemku, ale bola v situácii, kedy mala dôvodne za to, že nehnuteľnosti kupuje tak, ako sú spoločne oplotené a za to platí aj kúpnu cenu. 34. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie dobromyseľnosť žalobkyne vyvodil predovšetkým z toho, že sa ujala z držby v rozsahu existujúceho oplotenia, pričom práve tento objektívny prvok náležite nezohľadnil. Nezohľadnil rozpor medzi tvarom pozemku podľa katastra nehnuteľností, teda tvar so zaobleným zákresom a hranatým priebehom oplotenia vizuálne jasným.

35. Vo väzbe k uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd východisko udáva, že dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj titul, hoci domnelý, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Ak niekto kupuje pozemok, patrí k bežným a zachovávaným zvyklostiam, že sa oboznámi s jeho výmerou. Z toho potom vyplýva požiadavka, aby nadobúdateľ pozemku porovnal text zmluvy so svojou predstavou o identite pozemku, ktorý chce na základe zmluvy nadobudnúť, nie je ale nevyhnutná požiadavka, aby text zmluvy a svoju predstavu porovnal s katastrálnou mapou alebo so zameraním hraníc pozemku na mieste samom. Takú prísnu požiadavku nemožno klásť na nadobúdateľa pozemku, ak nie sú preto osobitné dôvody (pochybnosti). Keby tomu tak nebolo, bolo by prakticky nemožné, aby držiteľ nehnuteľnej veci nadobudnutej do držby na základe omylu v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností, mohol túto vec vydržať. Inými slovami, omyl o geometrickom a polohovom určení pozemku môže byť ospravedlniteľným omylom (obdobne napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 21.06.2012). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní otázky, či boli v danom prípade splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať zo skutočností, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v katastrálnej mape, v pozemkovej knihe, prípadne inom verejnom podklade, o ktorom sa držiteľ nepresvedčil. Je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená. Okolnosť, že vo verejných knihách bola hranica medzi pozemkami pôvodne inak vyznačená, nemôže vylúčiť sama o sebe dobrú vieru držiteľa časti susedného pozemku (obdobne napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 30.05.2007). 36. Vo väzbe k námietke odvolateľa poukazujúceho na „vizuálne“ jasný tvar pozemku, podľa katastrálnej mapy zaoblený a na mieste samom v zmysle oplotenia hranatý, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci nešlo o ostrý, resp. pravý uhol, ktorý by mohol zjavne upozorniť na nezrovnalosť na mieste samom oproti zákresu v mape, ale o uhol tupý. Napokon, ako je zrejmé zo zákresu v katastrálnej mape, v spornom mieste nemá pozemok podľa mapy čisto „oblý“ tvar, ale je na viacerých miestach mierne zalomený. Odhliadnuc od uvedeného argumentu, je odvolací súd toho názoru, že odlišný tvar oplotenia oproti zákresu pozemku v mape nebol spôsobilý založiť „kvalifikovanú vedomosť“ o tom, že oplotenie nezahŕňa len pozemky žalobkyňou kupované. Nakoľko samotný odlišný tvar nemusí nevyhnutne znamenať, že je oplotený pozemok vo väčšom rozsahu, než podľa kúpnej zmluvy prináležal, rovnako tak môže bez ďalšieho zamerania výmery pozemku na mieste samom znamenať, že je oplotený v rozsahu menšom, než sú hranice kupovaného pozemku podľa katastrálnej mapy.

37. Odvolateľ namieta, že nemožno dobromyseľnosť založiť na akceptácii oplotenia bez toho, aby držiteľ disponoval akýmkoľvek podkladom potvrdzujúcim jeho súlad s právnym stavom.

38. Na margo uvedeného odvolací súd uvádza, že pokiaľ by oplotenie bolo v súlade s „právnym stavom“, teda kopírovalo skutočné hranice pozemku, tento spor by ani nevznikol. Je potrebné si uvedomiť, že účelom právnej úpravy inštitútu vydržania je práve „zhojenie“ nedostatku nadobúdacieho titulu. Účelom inštitútu vydržania je teda práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu so stavom právnym. 39. Odvolateľ akcentuje, že žalobkyňa ani nepreukázala, akým spôsobom bolo v minulosti oplotenie zhotovené a že by jej právni predchodcovia boli pri stavaní oplotenia pozemku dobromyseľní.

40. K uvedenej námietke odvolací súd dodáva, že okolnosti, za akých došlo v minulosti (cca v roku 1975) k vybudovaniu oplotenia právnymi predchodcami žalobkyne, resp. či právni predchodcovia žalobkyne boli/neboli pri stavaní oplotenia dobromyseľní, nie sú právne významné z hľadiska posudzovania splnenia podmienok vydržania na strane žalobkyne. Predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania v prospech právnych predchodcov žalobkyne. Vydržanie je prípadom originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. nadobudnutia,

kedy vlastnícke právo nadobúdateľa nie je odvodené a závislé od vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu. Napokon je právne významným, že žalobkyňa sa v prejednávanej veci nedomáhala započítania doby oprávnenej držby svojich právnych predchodcov (predávajúcich z kúpnej zmluvy). Pokiaľ účastník, ktorý vydržanie uplatňuje, sám jeho podmienky splní, je nadbytočné zaoberať sa aj oprávnenosťou držby, príp. vydržaním jeho predchodcov (obdobne rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 07.05.2002). 41. Odvolateľ namieta, že v právnom štáte nemožno dobromyseľnosť založiť výlučne na akceptácii existujúceho oplotenia bez toho, aby držiteľ disponoval akýmkoľvek podkladom potvrdzujúcim jeho súlad s právnym stavom.

42. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nezaložil svoj záver o dobromyseľnosti žalobkyne len na závere o užívaní pozemku žalobkyňou v rozsahu existujúceho oplotenia, ale ako je zrejmé z obsahu jeho odôvodnenia (najmä z bodov 25. až 30. napadnutého rozsudku), na súhrnne okolností, ktoré ako celok odôvodňovali prijatie záveru súdu prvej inštancie, že ani pri zachovaní bežnej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu od každého subjektu požadovať, nemala, resp. nemohla mať žalobkyňa pochybnosti o tom, že jej pozemok patrí (existencia domnelého/putatívneho titulu – kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2003, žalobkyňou užívaný pozemok prekračuje výmeru kúpnou zmluvou nadobudnutých pozemkov len v rozsahu cca 1,49 %, hranice skutočne užívanej plochy boli v teréne jasne a dlhodobo vymedzené pozemnými komunikáciami, ktoré spornú plochu obklopovali z troch strán).

43. Odvolateľ nesúhlasí so spôsobom, akým súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a skutočnosť, že pozemok žalobkyne je z troch strán obklopený miestnymi komunikáciami. Nesúhlasí s tým, že tento faktor vyhodnotil ako faktor potvrdzujúci jej dobrú vieru. Uvedené urbanistické usporiadanie, naopak objektívne podľa mienky žalovaného, zvyšuje nároky na obozretnosť nadobúdateľa nehnuteľnosti. Priemerne opatrná osoba za týchto okolností venovala by zvýšenú pozornosť tomu, či oplotenie skutočne kopíruje hranice pozemku podľa katastra.

44. K uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd prioritne uvádza, že do práva strany sporu na spravodlivý proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (obdobne rozhodnutie ÚS SR ). Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ žalovaný v konaní namieta, že sporné pozemky z troch strán obklopujú verejne užívané pozemné komunikácie, túto skutočnosť možno vyhodnotiť práve v prospech žalobkyne. Uvedená okolnosť totiž objektívne potvrdzuje, že hranice oploteného pozemku boli v teréne jasne a dlhodobo vymedzené, pričom fyzické ohraničenie pozemku korešpondovalo s reálnym spôsobom jeho užívania. Skutočnosť, že pozemok bol z troch strán ohraničený verejnými komunikáciami, vylučuje pochybnosti o tom, kde končila užívacia sféra žalobkyne (resp. jej právnych predchodcov). Vzhľadom na povahu a právny režim verejných komunikácií, ktoré sa nachádzali v bezprostrednom kontakte so spornými pozemkami, javí byť vylúčené, aby bolo svojvoľne rozširované oplotenie na pozemky iných subjektov bez toho, aby táto zmena zostala nepovšimnutá. Fakt, že hranice oploteného pozemku zostali počas dlhého obdobia nezmenené a neboli spochybňované, posilňuje dôveryhodnosť tvrdenia žalobkyne o oprávnenej držbe a dobromyseľnosti pri užívaní predmetného pozemku. 45. Odvolateľ ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie dopustil nesprávnych skutkových zistení pri vyhodnotení znaleckého dokazovania. Znalec A. E. jednoznačne uviedol, že sa hranicami pozemkov nezaoberal. Žalobkyňa sa teda nemohla spoliehať na posudok, ktorý otázku správnosti hraníc neriešil. Kópia katastrálnej mapy bola súčasťou posudku, upozorňovala na odlišný tvar pozemku, čo mohla žalobkyňa pri náležitej opatrnosti vnímať. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 28.07.2025 tvrdila, že nemohla mať pochybnosti, že reálny a právny stav nie sú v súlade, keďže znalec v znaleckom posudku uviedol, cit.: „právna dokumentácia je v súlade so skutkovým stavom“. Odvolateľ však poukazuje na skutočnosť, že znalec na pojednávaní dňa 18.09.2025 uviedol, cit.: „Pokiaľ sa týka projektovej dokumentácie, tak je tam vzťah s bodom 5.1 posledná odrážka na strane 2 posudku a z toho vyplýva, že poskytnutá bola jediná projektová dokumentácia mimo inštalácie domu. Čiže táto bola porovnávaná so skutkovým stavom, ktorý bol zrejmý v danom čase. Právnou dokumentáciu bolo konštatovanie, či stavba je alebo nie je evidovaná v katastri. Tento záver vyplýva z usmernenia vykonávacieho predpisu MS SR, jedná sa o metodický pokyn uvedený v bode 8. na strane 3. Pokiaľ sa týka posudzovania

právnej dokumentácie vo vzťahu k pozemku, tak tu znalec iba zisťoval, či je evidovaný pozemok v súlade so skutkovým stavom z hľadiska spôsobu jeho využitia. To znamená, jedná sa o situáciu napr. pokiaľ je pozemok evidovaný na trvalý trávny porast a znalec zistí rozpor so skutočným stavom, tak to vlastne bolo premietnuté do tohto .“ V nadväznosti na uvedené vyjadrenie znalca na pojednávaní zastáva odvolateľ záver, že prehlásenie žalobkyne, že sa pri nadobúdaní nehnuteľnosti spoliehala na informácie v znaleckom posudku, pôsobí menej presvedčivo vo vzťahu k jej tvrdeniu na pojednávaní dňa 07.08.2025, kde uviedla, že posudok síce mala pred kúpou k dispozícii v podobe, v akej jej bol znalcom odovzdaný, avšak s jeho prílohami sa neoboznámila a ich preverenie ponechala na banku. Takýto postup o to viac svedčí o tom, že žalobkyňa nepostupovala s náležitou mierou starostlivosti. 46. Prezentovaná odvolacia argumentácia žalovaného týkajúca sa hodnotenia znalecého posudku súdom prvej inštancie nebola podľa mienky odvolacieho súdu spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z nasledovných dôvodov. Súd prvej inštancie poukázal na znalecký posudok len podporne. Esenciálne dôvody konštatovania dobromyseľnosti žalobkyne sú založené na existencii domnelého titulu, dlhodobom nerušenom užívaní pozemku, minimálnom rozsahu (1,75 %), v ktorom tento presahoval súhrn výmer pozemkov, ku ktorým žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo titulom kúpnej zmluvy, užívaní a chopenia sa ich držby v súlade s existujúcim oplotením vybudovaným jej právnymi predchodcami cca v roku 1975 atď. Odhliadnuc od uvedených, pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a posúdenie dobromyseľnosti žalobkyne, esenciálnych skutkových zistení, odvolací súd pripomína, že právne významnú skutočnosť, t. j., či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné hodnotiť objektívne a je potrebné vziať v úvahu, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom priemerne vyspelom človeku požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. 47. V bode II. bod 5 znaleckého posudku, na ktorý vo svojom vyjadrení žalobkyňa poukazovala (sa okrem iného uvádza), cit.: „Poskytnutá projektová dokumentácia bola pri miestnom šetrení porovnaná so skutkovým stavom. Skutkový stav bol zistený meraním a je zakreslený v prílohe znaleckého posudku. Právna dokumentácia je v súlade so skutkovým stavom.“ Odvolací súd dáva do pozornosti, že znalec používa v bode II. bod 5 dva termíny, a to projektová dokumentácia a právna dokumentácia. Obsah termínu práva dokumentácia v znaleckom posudku bližšie neidentifikuje. Za zmienku stojí fakt, že v predchádzajúcom bode II.4 znaleckého posudku znalec poukazuje na jeho zistenia plynúce z listu vlastníctva č. XXX, podľa ktorých, cit.: „A. majetková podstata: pozemky: parc. č. XXX – zastavané plochy o výmere 543 m2, parc. č. XXX – záhrady o výmere 586 m2; stavby: dom č. s. XXX na parc. č. XXX. B. vlastníci: E. F. v podiele 1, F. G., D. E. podiel 1, B. H., D. E. podiel 1; C. ťarchy: bez zápisu.“ Podľa bodu I.1 úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu domu č. s. XXX s príslušenstvom a pozemkami – parc. KN č. XXX a XXX v k. ú. D., obec D., okres I.. Z predmetných údajov podľa mienky odvolacieho súdu pri bežnej opatrnosti priemerne vyspelá osoba mohla dospieť k úsudku, že znalec slovami „právna dokumentácia je v súlade so skutkovým stavom“ mal na mysli, že stav podľa LV č. XXX, k. ú. I. korešponduje stavu na mieste samom. Znalec síce v rámci výpovede na pojednávaní ozrejmil, že pod pojmom „právna dokumentácia“ tak, ako udáva odvolateľ, mal na mysli konštatovanie, či stavba je alebo nie je evidovaná v katastri. Uvedená konštatácia však z textu obsahu znaleckého posudku expresis verbis neplynie, a preto dodatočné vysvetlenie znalca je z hľadiska právneho posúdenia otázky dobromyseľnosti žalobkyne bez významu. 48. Pokiaľ ďalej odvolateľ poukazuje na nezrovnalosť v stanovisku žalobkyne, keď na jednej strane v písomnom vyjadrení z 28.07.2025 poukazovala na to, že sa spoliehala na informácie obsiahnuté v znaleckom posudku (zmieňovanom bode 5), zatiaľ čo na pojednávaní uviedla, že sa s jeho prílohami neoboznámila a ich preverenie ponechala na banku, odvolací súd udáva, že uvedený argument nesvedčí o nedobromyseľnosti žalobkyne z dôvodu:

ad 1) argument žalobkyne vychádza z nálezovej časti znaleckého posudku bodu II.5, uvedené preto nie je v rozpore s jej vyjadrením na pojednávaní, že sa neoboznámila s prílohami znaleckého posudku a prenechala ich preverenie na banku,

ad 2) s náležitou mierou starostlivosti prílohu znaleckého posudku ani žalobkyňa skúmať nemusela práve pre tú podstatnú skutočnosť, že nepredstavoval domnelý/putatívny titul, ani s ním nesúvisel a súvisel len s obstaraním finančného krytie kúpnej ceny hypotekárneho úveru, čo je zrejmé práve zo zadanej znaleckej úlohy – stanoviť všeobecnú hodnotu domu č. s. XXX s príslušenstvom a pozemkami KN č. XXX a XXX, k. ú. D. (bod I.1 posudku) a deklarovaného účelu znaleckého posudku – na účely zriadenia záložného práva a uzavretia záložnej zmluvy (bod I. bod 2 znaleckého posudku). Z uvedených dôvodov vyhodnotil aj predmetnú časť odvolacej námietky odvolací súd ako nedôvodnú.

49. Záverom odvolateľ uvádza, že súd prvej inštancie založil svoj záver o dobromyseľnosti žalobkyne prevažne na rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR () a Ústavného súdu SR (). Odvolateľ akcentuje, že z judikatúry NS SR aj ÚS SR však nevyplýva, že by dobrá viera mohla byť založená výlučne na subjektívnej viere držiteľa bez existencie objektívnych, navonok zistiteľných okolností, ktoré ospravedlňujú jeho omyl. Obe rozhodnutia naopak zdôrazňujú, že dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne, či držiteľ bez náležitej opatrnosti nemal alebo nemohol mať pochybnosti o rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti. 50. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie posudzoval spornú otázku dobromyseľnosti žalobkyne v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít (okrem iného, prezentovanou aj v zmieňovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR ), nakoľko hodnotil dobromyseľnosť žalobkyne z objektívneho hľadiska, posudzujúc, či pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom považovať, nemala, resp. nemohla mať žalobkyňa dôvodné pochybnosti o tom, že jej sporný pozemok patrí tak, ako bolo v podrobnostiach rozvedené už na iných miestach tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. 51. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, t. j. aj výrok o nároku na náhradu prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - ) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore ( ).

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Odvolateľ – žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100 %.

53. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )