Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20C-40-2026.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Subarea
20C/40/2026
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, D. proti žalovanej: E. F. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, D., o úpravu spôsobu užívania rodinného domu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil spôsob užívania rodinného domu tak, že žalobca je oprávnený výlučne užívať jednu samostatnú obytnú izbu určenú na bývanie, pričom ostatné spoločné priestory budú účastníci užívať spoločne až do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej 1/ povinnosť zdržať sa konania, ktorým bráni žalobcovi v riadnom užívaní rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese C. XXX/XXX, D. XXX XX a 2/ povinnosť do troch dní od právoplatnosti uznesenia umožniť žalobcovi výlučné užívanie jednej samostatnej obytnej izby v predmetnom rodinnom dome, určenej na jeho bývanie až do právoplatného skončenia konania o úprave spôsobu užívania nehnuteľnosti alebo do vyporiadania BSM. 3. V žalobe uviedol, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34Pc/l6/2026 zo dňa 8.7.2026, ktorý bol doručený stranám dňa 22.7.2026 a tým zaniklo BSM strán. Do ich BSM patrí aj rodinný dom nachádzajúci sa na adrese C. XXX/XXX, XXX XX D., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. G.. Dom má na poschodí tri obytné izby, v prízemí spoločnú kuchyňu s obývačkou. Žalovaná užíva jednu izbu - spálňu so samostatným šatníkom, druhú izbu užíva spoločný syn strán A. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý je študentom tretieho ročníka Strednej odbornej školy dopravnej v Trenčíne a tretiu izbu užíva H. I., nar. XX.XX.XXXX, syn žalovanej z jej prvého manželstva, ktorý je ekonomicky nezávislý a samostatný a podľa jeho slov dosahuje pravidelný priemerný príjem približne 2.000 Eur mesačne. Po konflikte v decembri 2025 medzi stranami bol žalobca nútený opustiť spoločnú spálňu. Žalobca od uvedeného obdobia až doposiaľ spáva na matraci umiestnenom na podlahe obývacej izby spojenej s kuchyňou. Takýto stav trvá viac ako sedem mesiacov a so žalovanou sa nedokáže dohodnúť na ničom. Žalobca nemá zabezpečené súkromie, riadne podmienky na spánok ani pokojný odpočinok. Obývacia izba predstavuje spoločný komunikačný priestor domácnosti, ktorý je počas celého dňa využívaný ostatnými členmi domácnosti. Po právoplatnosti rozsudku o rozvode žalobca opakovane žiadal žalovanú na spravodlivé usporiadanie užívania domu, najmä na uvoľnenie jednej obytnej izby pre jeho bývanie, napr. izby, ktorú užíva plnoletý syn žalovanej so skoršieho manželstva. Žalovaná to odmieta. Pokusy o ústnu komunikáciu zlyhali, so žalovanou nie je možná žiadna dohoda. Pri akomkoľvek pokuse o rozumné vyriešenie situácie extrémne zvyšuje hlas a opakuje dookola iba svoje absolútne iracionálne požiadavky. Žalobca nemá iné bývanie a spláca spoločný úver, ktorý nie je vyporiadaný a zo zvyšku mu nezostáva na zabezpečenie iného bývania. Žalobca v žalobe prepísal sms správy so žalovanou z júla 2026, v rámci ktorých vyzval žalovanú, aby participovala na úhrade ich spoločného záväzku zabezpečeného spoločnou nehnuteľnosťou a aby bola do 31.7.2026 uvoľnená pre
žalobcu izba, v ktorej je ubytovaný syn žalovanej H., na čo mu žalovaná mala odpísať, že rodinný dom nebol vyporiadaný a jej plnoletý syn H. v ňom býva s jej súhlasom, pričom to, že žalobca spáva na gauči v obývačke mu nedáva právo vypratať jej syna z izby bez rozhodnutia súdu. Žalobca však nikdy netvrdil, že plánuje svojvoľne vysťahovať jej syna, zasahovať do jeho vecí ani konať svojpomocne. Domáha sa iba toho, aby mu ako spoluvlastníkovi bola sprístupnená samostatná obytná izba a aby sa situácia riešila dohodou. Žalovaná dlhodobo vytvára na žalobcu majetkový, ekonomický a bytový tlak, keď mu napriek jeho právu užívať spoločnú nehnuteľnosť neumožňuje užívanie samostatnej obytnej izby a odmieta sa podieľať na úhrade záväzku zabezpečeného spoločnou nehnuteľnosťou. Objektívnym dôsledkom uvedeného konania je oslabovanie budúceho postavenia žalobcu pred súdom v spore o vyporiadanie BSM. Sporové strany majú rovnaké oprávnenie spoločnú nehnuteľnosť užívať, ale výkon práv jedného z bývalých manželov nesmie viesť k faktickému vylúčeniu alebo neprimeranému obmedzeniu druhého. Na základe jednostranného rozhodnutia žalovanej žalobca ako spoluvlastník domu nemá k dispozícii žiadnu obytnú miestnosť a je nútený dlhodobo spať na matraci v obývacej izbe. Ide o zjavne neprimerané obmedzenie výkonu vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca je už sedem mesiacov denne nútený spať v priestore, ktorý nespĺňa základné podmienky na bývanie, takýto stav predstavuje dlhodobý zásah do jeho práva pokojne užívať spoločnú nehnuteľnosť a neznesie ďalší odklad do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní BSM. Keďže dobrovoľná dohoda medzi stranami nie je možná a bez rozhodnutia súdu bude protiprávny stav pokračovať, je zrejmá potreba neodkladnej úpravy pomerov. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po skončení konania. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, a že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu , resp. je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie môže byť v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi stranami, ktoré bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je
dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov strán je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
12. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd oboznámil so žalobou a návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, výpisom z LV č. XXXX k.ú. G., rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34Pc 16/2026-41 zo dňa 8.7.2026, výňatkom zmluvy o splátkovom úvere č. 5238026924, 4 fotografiami.
13. Po preskúmaní návrhu a listín na účely rozhodnutia o návrhu o neodkladnom opatrení súd dospel k záveru, že v danej veci žalobca predloženými listinami a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. G., rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34Pc 16/2026-41 zo dňa 8.7.2026 (ktorý ako súd zistil zo súdneho manažmentu nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2026) osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou. Manželstvo sporových strán bolo súdom rozvedené a obe strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu na ul. C. XXX/XXX J. D., pričom ich spoluvlastníctvo zatiaľ nebolo vyporiadané. Zo spoluvlastníckeho práva vyplýva tak žalobcovi ako aj žalovanej oprávnenie spoločný rodinný dom užívať. Podľa tvrdení žalobcu má rodinný dom na prízemí obývačku spojenú s kuchyňou, ktorú izbu užíva a prespáva v nej žalobca a na pochodí užívajú jednotlivé tri izby žalovaná, syn sporových strán A., syn žalobkyne H.. Žalobca predložil fotografie ku všetkým trom izbám na poschodí domu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v dome užíva obývaciu izbu, ktorú však užívajú aj ostatní obyvatelia domu , keďže k obývacej izbe je pripojená kuchyňa, ku ktorej musia mať prístup ostatní obyvatelia domu. Z toho je zrejmý určitý diskomfort užívania a znížené súkromie žalobcu pri užívaní obývacej izby. Súd potom konštatoval, že zatiaľ v rovine pravdepodobnosti je osvedčená dôvodnosť uplatneného žalobného nároku žalobcu spojeného s jeho oprávnením užívať rodinný dom bez neprimeraných obmedzení.
14. Prvým petitom neodkladného opatrenia žalobca navrhoval uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktorým bráni žalobcovi v riadnom užívaní rodinného domu. Ide o príliš všeobecnú formuláciu petitu neodkladného opatrenia. Žalobca v petite nešpecifikoval, aké právne úkony, či aké faktické úkony žalobca navrhuje zakázať žalovanej. Existuje celý rad úkonov (konaní), ktoré by žalovaná ako spoluvlastníčka mohla realizovať z titulu jej spoluvlastníckych oprávnení a ktorými by žalobcovi bolo bránené v riadnom užívaní domu. Nie je teda zrejmé, zákaz akého konania (či faktického konania v podobe konkrétnych rušivých činov alebo právneho konania v podobe dispozícii s majetkom) žalobca navrhuje. Petit neodkladného opatrenia musí navrhovateľ naformulovať tak, aby z neho bolo jasné, akých faktických alebo dispozičných právnych úkonov sa má povinná osoba zdržať. Inak nariadené opatrenie by nebolo možné ani vykonať. Presná špecifikácia povinností je dôležitá aj pre posúdenie primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže neodkladným opatrením nemožno obmedzovať vlastnícke oprávnenia nad nevyhnutnú mieru (zásada proporcionality). Je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené dôvody súd nemohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti.
15. Ohľadom navrhovanej povinnosti umožniť žalobcovi výlučné užívanie jednej samostatnej obytnej miestnosti v dome (druhý petit) žalobca v návrhu odôvodňoval potrebu dočasnej úpravy pomerov strán tým, že na základe jednostranného rozhodnutia žalovanej musí žalobca už siedmy mesiac v dome spať v priestore, ktorý nespĺňa základné podmienky na bývanie. Žalobca toto svoje tvrdenie bližšie nevysvetlil. Neuviedol, aké konkrétny podmienky na bývanie (napr. výmera podlahovej plochy, vetranie, priame denné osvetlenie, vykurovanie) predmetná obývacia izba s kuchyňou nespĺňa. Neuviedol bližšie okolnosti ohľadom jeho tvrdenia, že v obývacej izbe nemá vytvorené riadne podmienky na spánok a odpočinok. Z jeho tvrdení vyplýva, že má v obývacej izbe gauč, resp. matrac na spanie. Žalobca bližšie neobjasnil ani svoje tvrdenie, že neumožnením obývania samostatnej izby na poschodí žalobcovi dochádza k oslabovaniu budúceho postavenia žalobcu pred súdom v spore o vyporiadanie BSM. Súd poukazuje na to, že povinnosť uviesť relevantné tvrdenia a osvedčiť tieto tvrdenia zaťažuje v zmysle § 326 CSP žalobcu, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené zahŕňa uvedenie skutkových tvrdení o hroziacej ujme na právach navrhovateľa konaním žalovanej strany a vysvetlenie akým spôsobom tomu predíde navrhované neodkladné opatrenie. Neodkladným opatrením možno riešiť len situácie, ktoré vyžadujú urgentný zásah súdu s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziacu ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia. Čiastočné zníženie pohodlia a súkromia žalobcu pri užívaní obývacej izby nepredstavuje neodvratnú ujmu na právach žalobcu takej intenzity, žeby súd musel navrhovaným neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery strán.
16. Pretože neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. (§ 355 ods. 2 C.s.p., § 357 písm. d) CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.