Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14CoP-45-2026.pdf
PDF · 105.65 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/45/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti : 1/ A. B., narodenú XX.XX.XXXX a 2/ C. C. B., narodenú XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov - matky D. E. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Lányiová, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535, a otca H. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom A. I. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, so sídlom Františkánska 5, Trnava, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 40P/155/2024-53 zo dňa 05.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom zo dňa 5.11.2025 súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa otec maloletých domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa odôvodnenia rozsudku sa otec návrhom doručeným dňa 19.11.2024 domáhal zmeny zverenia maloletých detí z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zmenu pomerov videl v tom, že sa rodičia dohodli na vyporiadaní BSM, otec rodinný dom, v ktorom deti vyrastali od narodenia, dokončil. Argumentoval tým, že vzťahy medzi rodičmi sa zlepšili, začali spolu viac komunikovať, problém nie je ani s úpravami termínov jeho stretnutí s deťmi, resp. so stykom s deťmi aj nad rámec rodičovskej dohody schválenej súdom. Na deti prispieva aj nad rámec bežného výživného, s deťmi sa učieva, chodieva s nimi na krúžky, vie sa o ne postarať a deti pozitívne reagovali na otázku, či si vedia predstaviť väčší rozsah času s tráveného s ním. Svoje pracovné povinnosti si usporiadal tak, aby sa mohol o maloleté postarať. Navrhol striedanie detí v dvojtýždňových intervaloch. Matka na výzvu súdu uviedla, že ona v žiadnom prípade nesúhlasí so striedavou starostlivosťou o deti. Deti so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasia a vôbec nie je táto forma starostlivosti v ich záujme. Do rodinného domu sa presťahovali v lete 2019, kedy maloletá A. mala nastúpiť do prvého ročníka (základnej školy). Vzťahy medzi rodičmi sa nezlepšili, ich komunikácia je na veľmi zlej úrovni, z dôvodov na strane otca detí. Otec detí jej často v mailoch vyká, správa sa k nej nadradene, pohŕdavo, rovnako ako to robil počas manželstva. Práve toto jeho správanie bolo príčinou rozvratu manželstva. Svoje správanie bohužiaľ ani napriek jej veľkej snahe nezmenil. Komunikujú výhradne prostredníctvom mailu - otec si matkine telefóne číslo v minulosti v telefóne zablokoval. Otec popisuje, že v poslednej dobe nebol ani problém s úpravami termínov stretnutí otca s deťmi, viď jesenné prázdniny 2024. Úpravy termínov okrem spomínaných prázdnin neprebehli. To, že deti boli s otcom počas týchto prázdnin, svedčí
o ústretovosti jej ako matky, nakoľko ich pustila s otcom do Rakúska na návštevu k jeho sestre, ktorá ich vzala do Hallowenského domu. Tento ústupok urobila len kvôli tomu, že si to dcéry želali, chceli zažiť atmosféru Hallowenu. Predchádzali tomu ale výmenné maily, kde ju otec atakoval, domáhal sa detí, označoval ju za nekompetentnú pedagogičku, ktorá ani nevie, kedy sú prázdniny, dokonca jej vykal. Iné zmeny a ústupky sa neuskutočnili. Z jej strany na to ani nebol dôvod. S dcérami o návrhu otca rozprávala. Vysvetlila im, čo je to striedavá starostlivosť, čo to znamená, aké zmeny by ich čakali. Ani jedna z nich jej nepotvrdila otcove slová, že “obe dcéry reagovali pozitívne”. Otec im totižto vôbec nevysvetlil, čo to podľa neho znamená “väčší rozsah času stráveného s otcom”, čo priznal aj na pohovore s kurátorkou, ktorý absolvovali dňa 29.1.2025. Nejednal s dcérami na rovinu, nepovedal im pravdu o tom, že 2 týždne z mesiaca by trávili s ním a 2 týždne s ňou. Preto považuje vyjadrenie otca, že deti reagovali pozitívne, za zavádzajúce. Obe maloleté jednoznačne vyjadrili, že nechcú striedavú starostlivosť. Nechcú tráviť u otca toľko dní. Súhlasia s tým, že budú s ním tráviť víkendy, prázdniny, ale týždňové intervaly by si nevedeli predstaviť. Chcú bývať s matkou. Podľa jej úsudku si otec vôbec nevie predstaviť, čo všetko znamená starostlivosť o deti. Nie je to len vziať ich niekam na víkend alebo im spraviť program počas prázdnin. Starostlivosť o deti zahŕňa aj rozmer, ktorý sa ani nedá vyjadriť nejakým rozsudkom či zákonom. Ide o vytváranie domova, rodinnej klímy, atmosféry. Otec s deťmi funguje na slušnej úrovni ako “víkendový a prázdninový tato”, ale v realite bežných radostí a starostí je to nedostačujúce. Výchova detí nie je len o zábave a naplnení víkendových, či prázdninových dní, kedy rodič zabezpečuje nadštandardný program, funguje sa v prázdninovom režime, kedy sa odsúvajú povinnosti, časový harmonogram, starostlivosť o domácnosť, školu, krúžky a podobne za účelom “lovenia zážitkov”, ale prináša aj bežné starosti a problémy, ktoré súvisia aj s emocionálnou stránkou detí, o ktorých má otec len minimálne znalosti. Obáva sa, že otec nie je schopný prispôsobiť sa aktuálnym potrebám dcér, ich veku, názorom, postojom, hodnotám, pocitom. Často sa im snaží podsúvať, že ich túžby, priania, názory k akejkoľvek téme nie sú pravdivé a opodstatnené, ale sú to potreby matky. Matka mal. detí navrhla preto zúženie styku otca s maloletými deťmi tak, že v každom párnom týždni kalendárneho roka si otec obe maloleté deti vo štvrtok po skončení vyučovania vyzdvihne zo školského zariadenia a v nedeľu obe maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska už o 15:00 hod. a to z toho dôvodu, aby sa vedeli dôkladne pripraviť na nasledujúci týždeň školy a stretávania sa otca a maloletých detí každý nepárny štvrtok kalendárneho roka do piatka 8:00 hod. navrhla zrušiť úplne.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 17P/3/2022 - 54 zo dňa 09.03.2022 súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa ďalej zaviazal prispievať na výživu maloletých detí a rodičia si dohodli úpravu styku otca a maloletých detí, tzv. bežný styk, v párny a nepárny kalendárny týždeň s odovzdávaním a preberaním maloletých detí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2022. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 40P/3/2023 o návrh otca na zmenu úpravy styku a vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného súd po prejednaní veci schválil dohodu rodičov o zmene úpravy bežného styku a dohodu o osobitnej úprave styku na čas sviatkov a školských prázdnin. Zároveň súd schválil dohodu, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným na sumu 170 eur mesačne u maloletej A. a na sumu 140 eur mesačne u maloletej C. C., s úhradou nedoplatku na zročnom výživnom. Rozsudok sp. zn. 40P/3/2023 zo dňa 24.05.2023 nadobudol právoplatnosť dňa 26.05.2023.
2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom je nedôvodný. Na pojednávaní dňa 20.06.2025 súd prvej inštancie ustálil, že nakoľko názor maloletých detí - pohovor zo dňa 24.03.2025 - nebol realizovaný v prítomnosti psychologičky, a keďže otec trvá na podanom návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov k deťom, ako aj na návrhu na nariadenie znaleckého odkazovania, napriek vyjadrenému nesúhlasu matky a procesného opatrovníka, bude s maloletými deťmi a s otcom nadviazaná spolupráca s miestne príslušným Referátom poradensko-psychologickým služieb za účelom poskytnutia poradenstva. Zo záverečnej správy z poradenského procesu, doručenej súdu dňa 28.10.2025, vyplynulo, že celkovo sa realizovalo 5 psychologických konzultácií, individuálne s každým z rodičov, individuálne s maloletými deťmi osve a jedno stretnutie dyadické s oboma rodičmi. Na referáte použili viacero poradenských a diagnostických metód - BLOB trest, techniku Môj strom rodiny, Test rodinných vzťahov, Dotazník spôsobu výchovu v rodine, a rozhovor. Výsledky techník korešpondovali s rozhovormi: maloleté deti majú vybudovanú vzťahovú väzbu k obom rodičom, obidvoch majú radi
a obidvaja dokážu napĺňať ich aktuálne vývinové potreby. Maloleté deti sa však vyjadrili, že aktuálne by stretávanie sa s otcom meniť nechceli. Aktuálny rozsah stretávania a trávenie času s otcom je pre obidve dostatočný. Sú adaptované na osobitnú úpravu styku počas sviatkov a prázdnin. Počas bežného školského týždňa im vyhovuje aktuálny režim. Obidve maloleté deti citlivo vnímajú súdne konanie, čo sa negatívne odzrkadľuje na ich prežívaní. Prežívajú nestabilitu, ktorá ohrozuje ich zdravý psychický a emocionálny vývin. Preto sa žiada zo strany psychológa k rodičom rešpektovať ich názor, vyhnúť sa preťažovaniu maloletých detí neustálym vyjadrovaním a obhajovaním ich názoru. Po oboznámení rodičov so závermi poradenského procesu psychologička poukázala na to, že klienti boli iba čiastočne disponovaní profitovať z poradenského procesu (otec trval na znaleckom dokazovaní a na podanom návrhu vo veci samej). Zhodnotením takto zisteného skutkového stavu veci, dospel súd k záveru, že návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletých detí je nedôvodný. Otec sa naviac pojednávania dňa 05.11.2025 nezúčastnil, podľa vyjadrenia matky aj jeho právnej zástupkyne bol opäť v Nepále, keďže otec naďalej pôsobí v cestovnom ruchu s touto primárnou destináciou. To, že je otec v Nepále, sa matka dozvedela od detí, s ktorými on telefonoval. Matka na pojednávaní predložila lekárske správy z dermatovenerologického vyšetrenia zo dňa 09.09.2025, z ktorých vyplývalo doštípanie maloletých detí plošticami na odhalených častiach tela. Matka poukazovala na narušenú komunikáciu medzi rodičmi, útočné emaily otca matke adresované po tom, čo ho vyzvala deratizovať domácnosť v zmysle odporúčania kožnej lekárky. Súd dospel k záveru, že maloleté deti vedia plne vzhľadom na svoj vek zaujať stanovisko k forme starostlivosti o ne, o striedavú osobnú starostlivosť v žiadnej vykonateľnej podobe nemajú záujem, pričom ovplyvňovanie detí (jedným z rodičov) nebolo v konaní preukázané. Preto súd návrh otca na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol ako návrh na vykonanie dôkazu, ktorý nebude spôsobilý objasniť stav veci tak, aby bolo priaznivo rozhodnuté o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia a s poukazom na vyššie uvedené návrh otca ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. napadol včasným odvolaním otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP, viniac súd prvej inštancie, že sa zabudol venovať rozporom zrejmým zo záverečnej správy poradenského procesu, podľa ktorej maloleté deti majú vybudovanú vzťahovú väzbu k obom rodičom, oboch majú radi a obaja doka´žu napĺňať ich aktua´lne vývinové potreby. Maloleté teda vnímajú rodičov rovnocenne, majú ich oboch rady, z čoho je zrejmé, že obaja rodičia by mohli mal. deťom poskytovať rovnocennú starostlivosť a venovať im rovnocenný čas. Otec mal za to, že maloleté sú ovplyvňované názorom matky a práve znalecké dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie odmietol vykonať, by preukázalo, že maloleté majú rovnocenný vzťah s obomi rodičmi a chcú s nimi tráviť rovnocenný čas. Podľa poznatkov otca súd prvej inštancie o striedavej starostlivosti rozhodne, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, zverenie do striedavej starostlivosti je v záujme dieťaťa, v striedavej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby dieťaťa a aspoň jeden z rodičom súhlasí so striedavou starostlivosťou. Ak by súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie prišiel by podľa jeho názoru k záveru, že tieto podmienky sú splnené. V tejto súvislosti poukazoval aj na názor Ústavného súdu Českej republiky vyplývajúci z jeho nálezu sp. zn. III.ÚS 1206/09. Odvolateľ argumentoval aj tým, že je to práve striedavá osobná starostlivosť, ktorá má byť primárnou formou vhodnej starostlivosti o maloletých. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok v časti výroku I. zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na konanie, v ktorom bude vykonané navrhované znalecké dokazovanie.
4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a pridržiava sa svojich predchádzajúcich vyjadrení vo veci. Má za to, že znalecké dokazovanie nie je v najlepšom záujme maloletých detí, ktoré už viac krát jednoznačne vyjadrili svoj názor na striedavú osobnú starostlivosť s tým, že opakované vyjadrovanie môže ohroziť ich zdravý psychický a emocionálny vývin.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP ( zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(1) Ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
(2) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
Podľa § 185 ods. 1 CSP ( zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok ) súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.
Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
6. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi dospel k záveru o nedôvodnosti opravného prostriedku odvolateľa. Podľa zistenia odvolacieho súdu, v rozpore s názorom odvolateľa, súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s ich logickým významom a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil, pričom neopomenul ozrejmiť ani dôvody nevykonania otcom maloletých navrhovaného znaleckého dokazovania.
7. V súvislosti s primárnou námietkou odvolateľa týkajúcou sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, konkrétne nevykonania navrhovaného znaleckého dokazovania, je potrebné konštatovať, že súd v nesporovom konaní, akým konanie o navrhovanej zmene výchovného prostredia detí nepochybne je, nie je pri výbere vykonávaných dôkazov viazaný návrhmi účastníkov konania a nevykonaním navrhnutého dôkazu sa nedopúšťa porušenia práva dôkaz navrhujúceho účastníka. Výber súdu je podmienený iba charakterom pre rozhodnutie potrebných skutkových poznatkov, pričom v danom prípade neboli súdom, ako prvostupňovým, tak ani odvolacím, zistené ani účastníkmi tvrdené (s výnimkou ničím nepodložených tvrdení otca o histriónskej poruche osobnosti matky ) také výnimočné okolnosti prípadu, pomery rodičov alebo detí, ktoré by naznačovali potrebu poznatkov odborne spôsobilej osoby v zmysle § 206 CSP, či dokonca vedeckých poznatkov znalca ( § 207 ods. 1 CSP ) pre zodpovedanie otázky, či je alebo nie je v záujme detí zotrvanie v osobnej starostlivosti matky pri terajšom pomerne širokom rozsahu ich styku s otcom, resp. ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Stotožniť sa naviac možno aj so stanoviskom procesného opatrovníka, podľa ktorého by vystavovanie maloletých ďalším požiadavkám na ich vyjadrenia k veci bolo pre deti stresujúce a mohlo by ohroziť ich zdravý vývin.
8. Súd nespochybnil, že maloleté majú kladné vzťahy s oboma rodičmi a že obaja rodičia sú schopní poskytovať im plnohodnotnú starostlivosť, ktorá skutočnosť však bez ďalšieho nenapĺňa podmienky zverenia maloletých do striedavej starostlivosti rodičov. V súlade s požiadavkou vyplývajúcou
z ustanovení § 38 CMP a § 43 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na názor maloletých, ktoré sú vo veku umožňujúcom predpoklad o ich dostatočnej rozumovej vyspelosti vo vzťahu k posúdeniu, či im doterajší dlhodobo praktizovaný model starostlivosti vyhovuje. Pokiaľ deti jednoznačne prejavili záujem na stabilite ich výchovného prostredia, teda na zotrvaní v terajšej forme starostlivosti rodičov, v ktorej sa cítia komfortne, ktorá ani podľa navrhovateľa nespôsobuje problémy vo výchove či vývine detí a ktorá nemá ani v náznakoch za následok úpadok dobrého vzťahu detí s otcom, je potrebné ho rešpektovať ( opak – nerešpektovanie záujmu prejaveného deťmi, by mohol byť pre otca kontraproduktívnym ) a súčasne konštatovať, že v pomeroch účastníkov nebola zistená žiadna zásadná zmena odôvodňujúca zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností a že v konaní nebol ako existujúci identifikovaný žiaden záujem maloletých s dôvodným predpokladom jeho lepšieho uspokojovania pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako je uspokojovaný doposiaľ. V neposlednom rade, dôvodom zamietnutia návrhu otca nebol nesúhlas matky maloletých s ich zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, preto nemôže byť dôvodnou argumentácia odvolateľa právnym názorom Ústavného súdu Českej republiky vzťahujúcim sa práve k tejto konkrétnej okolnosti ním preskúmavaného prípadu – k významu nesúhlasu jedného z rodičov pri rozhodovaní o ich striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti.
9. Vychádzajúc z uvedeného, nakoľko odvolací súd, ktorý v tomto konaní nie je viazaný odvolacími dôvodmi otca maloletých, nezistil ani iné, odvolateľom prípadne nenamietané nedostatky návrh otca zamietajúceho rozhodnutia alebo postupu súdu prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenie, rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).