Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73Ek-794-2026.pdf
PDF · 89.49 KB
Case nature
Subarea
73Ek/794/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, A. XXXX/XX C., XXX XX B., o vymoženie 450,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Mýtna 50, 811 07 Bratislava, pod č. k. XXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 27.3.2026 domáhal od povinného vymoženia 450,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – rozkaz o uložení pokuty za správny delikt, č. k. OU-BA-OCDPK-2023/267967 zo dňa 11.05.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 29.06.2023; rozkaz o uložení pokuty za správny delikt, č. k. OU-BA-OCDPK-2023/192507 zo dňa 06.04.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26.05.2023; rozkaz o uložení pokuty za správny delikt, č. k. OU-BA-OCDPK-2023/225178 zo dňa 18.04.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 08.06.2023; (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 9.4.2026 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Mýtna 50, 811 07 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod č. k. 18EX 178/26. 3. Súdny exekútor dňa 12.6.2026 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 20.4.2026 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 20.4.2026. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 4. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že si nie je vedomý existencie pohľadávky nakoľko exekučné tituly mu neboli doručené, a teda nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinnému taktiež nie je zrejmé, za aký konkrétny skutok má byť pohľadávka vymáhaná. Povinný taktiež namietol neprimeraný zásah do základných práv povinného. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhuje exekúciu zastaviť. 5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo vyjadrení zo dňa 10.6.2026 uviedol nasledovné: Povinný nepodal voči predmetným rozhodnutiam žiaden opravný prostriedok, rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné a teda riadnymi exekučnými titulmi. Povinný vo svojom návrhu namieta, že mu exekučné tituly neboli doručené. Všetky exekučné titul boli povinnému riadne doručené do jeho aktívnej elektronickej schránky. Orgány verejnej moci sú oprávnené a zároveň povinné doručovať písomnosti do aktívnej elektronickej schránky osoby. Takéto doručovanie má rovnaké právne účinky ako doručovanie prostredníctvom poštového doručovania. V prípade, ak si adresát elektronickú správu neprevezme, nastupuje zákonná fikcia doručenia, pričom písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím zákonom stanovenej lehoty. Z uvedeného dôvodu je námietka účastníka konania o nedoručovaní na adresu trvalého pobytu právne irelevantná. Oprávnený má za to, že návrh povinného na zastavenie
exekúcie je nedôvodný. Oprávnený má za to, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi, z uvedeného dôvodu by mal konajúci súd predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. 6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 12. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. 13. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o e-Governmente“), doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovanie rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. 14. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument jednoznačne identifikujúci moment elektronického doručenia, odosielateľa, prijímateľa, elektronickú úradnú správu a jej obsah; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. 15. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku. 16. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa ods. 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.
17. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne prístupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. 18. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. 19. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 20. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, to znamená moment podania návrhu n vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd musí exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti. 21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká súdu povinnosť preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným , a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spája ťarchu povinného, ktorým okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. 22. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. 23. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné. Povinný žiadnym spôsobom nepreukázal zánik nároku, a ani nenastali okolnosti pre ktoré by mohla, resp. mala byť exekúcia zastavená tak, ako to uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie. K námietke povinného, že nemá vedomosť o rozkazoch o uložení pokuty za správny delikt, ktoré sú exekučnými titulmi, súd uvádza nasledovné. Zákon o eGovernmente, ktorý v ustanovení § 29 odsek 1 uvádza, že elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. V zmysle zákona o e-Governmente (§11 odsek 1) sa elektronické schránky zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis. Z uvedeného je potom zrejmé, že táto schránka bola zriadená aj povinnému, nakoľko sa jedná o fyzickú osobu podnikateľa. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že nepostačuje samotné zriadenie tejto schránky, na doručovanie je potrebné, aby táto schránka bola aktívna. Táto aktivácia je proces, ktorým sa umožní využívanie tejto schránky na elektronické doručovanie, pričom tento proces začína úkonom správcu modulu a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že povinný mal aktívnu elektronickú schránku na doručovanie. Súd má uvedenú skutočnosť za preukázanú z predložených elektronických doručeniek k exekučným titulom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že exekučné tituly boli povinnému doručené v súlade so zákonom
(doručenka k exekučnému titulu - rozkaz o uložení pokuty č.k. OU-BA-OCDPK-2023/267967, ktorý bol doručený povinnému dňa 28.5.2023; doručenka k exekučnému titulu - rozkaz o uložení pokuty č.k. OU- BA-OCDPK-2023/192507, ktorý bol povinnému doručený dňa 23.4.2023; doručenka k exekučnému titulu - rozkaz o uložení pokuty č.k. OU-BA-OCDPK-2023/225178, ktorý bol povinnému doručený dňa 5.5.2023), a teda námietka povinného ohľadom nedoručenia exekučných titulov a nevedomosť, za aké skutky mali byť pokuty udelené, neobstojí. Pokiaľ povinný namieta, že mu exekučné tituly neboli doručené, táto jeho námietka je v rozpore s obsahom spisového materiálu, keďže doručenie exekučných titulov bolo riadne preukázané. Povinný mal možnosť uplatniť svoje námietky voči nároku uplatnenému v základnom konaní, a to prostredníctvom odporu proti rozkazom o uložení pokút v zákonom stanovenej lehote, pričom o tejto možnosti bol riadne poučený v poučení predmetných rozhodnutí. Keďže povinný odpor v zákonnej lehote nepodal, rozkazy o uložení pokút nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda stali sa tak exekučnými titulmi v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, ani opätovne posudzovať otázky, ktoré mali byť uplatnené v základnom konaní. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že námietka povinného o nedoručení exekučných titulov a o nedostatku jeho formálnej vykonateľnosti nie je dôvodná a nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. 24. Súd v nadväznosti na bod 23. tohto uznesenia dodáva, že v zmysle judikatúry a s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona ,,Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny“. Ustanovenie § 111 ods. 1 CSP upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Náležitosti doručenky sú obsiahnuté vo vyhl. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd bez preukázania opaku nemá spochybňovať údaje na doručenke. Táto úprava má zabrániť prieťahom vzniknutým pri prešetrovaní pravdivosti údajov na doručenke, v dôsledku čoho v minulosti často dochádzalo k vráteniu spisu okresnému súdu (uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. II. 3CoE/140/2015 zo dňa 02.08.2016). 25. Súd zároveň zdôrazňuje, že exekučné konanie neslúži na preskúmavanie vecnej správnosti ani zákonnosti exekučného titulu. Predmetom konania o návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne posúdenie existencie dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, pričom povinný nepreukázal existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku, bránila jeho vymáhateľnosti alebo odôvodňovala zastavenie exekúcie z iného zákonného dôvodu. 26. Vo vzťahu k námietke povinného ohľadom neprimeraného zásahu do základných práv povinného súd uvádza, že v tejto súvislosti povinný nekonkretizoval, čím, resp. konkrétne akým postupom súdu mali byť konkrétne ktoré práva povinného porušené. Súd na tomto mieste poukazuje na nepreskúmateľnosť tvrdení povinného, ktoré sú len všeobecne konštatované, avšak na základe takéhoto konštatovania súd nedokáže vyhodnotiť túto námietku povinného. Tunajší súd tak ako pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, tak aj opätovne pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by exekúcia nemala byť vedená, resp. pre ktorý by mala byť zastavená. Exekučnými titulmi sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia správneho orgánu, ktoré doposiaľ neboli zrušené a rovnako povinný ani nepreukázal, že by exekúcia nemala byť vedená v dôsledku zániku samotnej vymáhanej povinnosti. Rozhodnou skutočnosťou preto zostáva, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd v plnom rozsahu vyhovel a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, kedy exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu a tak, ako nebolo zrušené toto rozhodnutie, nedošlo ani k zániku vymáhaného nároku alebo jeho časti. Preto je vedenie tejto exekúcie opodstatnené. 27. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol.
28. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, účastníci ani neboli v konaní právne zastúpení, súd o náhrade trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.