Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-22-2026.pdf
PDF · 83.22 KB
Case nature
Subarea
4S/22/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Nová Merina, s. r. o., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 54 598 583, 2/ Mesto Trenčín, Mierové nám. 1/2, 911 64 Trenčín, IČO: 00 312 037, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP3-2026/018214-003 zo dňa 01.04.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu zo dňa 2. júna 2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 02.06.2026, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN- OOP3-2026/018214-003 zo dňa 01.04.2026, ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-OSZP3-2026/005390-026 zo dňa 17.02.2026 a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca v žalobnom petite navrhol rozhodnutie žalovaného č. OU-TN- OOP3-2026/018214-003 zo dňa 01.04.2026, ako aj Rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-OSZP3-2026/005390-026 zo dňa 17.02.2026 zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu.
2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 02.06.2026, okrem iného, zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v súlade s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), pričom subsidiárne poukázal na § 185 písm. b) SSP. Svoj návrh odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. jeho použitím ako záväzného podkladu pre nadväzujúce povoľovacie konania, hrozí závažná ujma na životnom prostredí a vznik ťažko napraviteľného faktického stavu. Žalobca ďalej uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Naopak, verejný záujem spočíva v predbežnom zachovaní účinnosti práva EÚ a v prevencii zásahov do citlivého územia do rozhodnutia súdu. Hrozba ujmy je konkrétna: a. projekt je situovaný v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja Sihoť, b. realizácia predpokladá rozsiahle výkopy a dvojpodlažné podzemné garáže, c. orgány samy identifikovali vysokú hladinu podzemných vôd, priepustné štrkovopiesčité podložie, riziko kontaminácie a potrebu monitoringu PCE, d. začatie stavebných alebo prípravných prác by mohlo vyvolať zmeny vodného režimu, manipuláciu s výkopovou zeminou a zásahy, e. riziko vzniku faktického stavu, ktorý bude po úspešnej žalobe iba veľmi ťažko alebo neprimerane nákladne napraviteľný. Žalobca subsidiárne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. b) SSP z dôvodu existencie vážnych pochybností o súlade napadnutého rozhodnutia a vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie, najmä so smernicou
EIA a jej čl. 11. Žalobca tvrdil, že vnútroštátna právna úprava posudzovania vplyvov na životné prostredie nebola v relevantných obdobiach v úplnom súlade so smernicou EIA. Poukázal najmä na nedostatočné oddelenie zisťovacieho konania od samotného posudzovania vplyvov a na súvisiace aplikačné problémy, ktoré podľa neho boli predmetom konaní Európskej komisie voči Slovenskej republike, najmä infringementu INFR(2019)2223. Ďalej žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nerešpektovalo účel a ciele smernice EIA a mohlo viesť k opätovnému vytvoreniu aplikačnej praxe, ktorá by nebola v súlade s právom EÚ. Namietal tiež nejednoznačnosť a možný nesúlad vnútroštátnej procesnej úpravy žaloby zainteresovanej verejnosti s čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru a čl. 11 smernice EIA. Žalobca ďalej uviedol, že existujúca judikatúra vnútroštátnych súdov bola podľa jeho názoru nejednotná alebo prekonaná a nebola v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Z tohto dôvodu považoval za potrebné uplatniť zásadu lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ZEÚ a prípadne postup podľa čl. 267 ZFEÚ vrátane predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ. Za závažnú ujmu žalobca považoval najmä riziko obchádzania a nedodržiavania požiadaviek smernice EIA, judikatúry Súdneho dvora EÚ a práv zainteresovanej verejnosti. Poukázal tiež na možné negatívne dôsledky pre verejnosť a spoločnosť vrátane rizika opätovného uplatňovania aplikačnej praxe nezlučiteľnej s právom EÚ a následného vzniku zodpovednosti Slovenskej republiky za porušovanie práva EÚ. Žalobca preto uzavrel, že podľa jeho názoru boli splnené podmienky § 185 písm. b) SSP, keďže žaloba mala základ v práve EÚ, existovali pochybnosti o súlade relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy a jej aplikácie s právom EÚ a priznanie odkladného účinku považoval za potrebné na zabezpečenie účinného uplatňovania práva EÚ.
3. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 29.06.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 20.07.2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že predmetné skutočnosti boli posúdené prvostupňovým orgánom a dotknutými orgánmi v procese zisťovacieho konania so záverom, že významný negatívny vplyv na životné prostredie sa v prípade realizácie zámeru nepredpokladá. Žalobca podľa žalovaného v podanej správnej žalobe neuviedol žiadnu ďalšiu skutočnosť, ktorá by priamo osvedčovala hrozbu závažnej ujmy na životnom prostredí. Žalovaný poukázal na § 185 písm. a) SSP, v ktorom sa uvádza, že k tejto ujme musí dôjsť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Právoplatné záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania oprávňuje navrhovateľa podľa § 29 ods. 16 zákona EIA podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa osobitných predpisov. Záväzne stanovisko zo zisťovacieho konania podľa zákona EIA je len odborným podkladom k samotnému povoľovaciemu procesu navrhovanej činnosti. Preto jeho okamžitým výkonom a právnymi následkami nemôže dôjsť k závažnej ujme na životnom prostredí. K nenapraviteľným následkom by v zmysle znenia právneho ustanovenia § 185 písm. a) SSP mohlo dôjsť až v prípade samotného povolenia navrhovanej činnosti, ktorá navrhovateľa oprávňuje činnosť realizovať. Žalovaný tak vychádzajúc zo znenia správnej žaloby a z napadnutého rozhodnutia má za to, že okamžitá hrozba ujmy na životnom prostredí výkonom napadnutého rozhodnutia nebola preukázaná. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením zamietol.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
9. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku je potrebné odlišovať samotnú možnosť vzniku nepriaznivých následkov od konkrétne osvedčenej hrozby závažnej ujmy, ktorá musí byť v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo svojom návrhu poukázal na viaceré okolnosti týkajúce sa charakteru a umiestnenia navrhovanej činnosti a na možné environmentálne riziká. Tieto tvrdenia však samy osebe neosvedčujú, že v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia reálne a bezprostredne hrozí závažná ujma na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Z návrhu žalobcu nevyplýva konkrétna skutková okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že k tvrdenej ujme dôjde už v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie. Správny súd pritom nespochybňuje, že žalobcom uvádzané okolnosti môžu byť významné z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Otázka, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, vyhodnotili všetky relevantné environmentálne riziká a svoje závery náležite odôvodnili, je však predmetom meritórneho preskúmania napadnutého rozhodnutia a sama osebe nezakladá dôvod na priznanie odkladného účinku.
12. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
13. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Žalobca však svoju povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).