Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-31-2026.pdf
PDF · 101.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/31/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava – Staré Mesto, zast. JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX F. G., zast. JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 2.609,27 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 38C/31/2025 – 96 zo dňa 17. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu 2.609,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40% ročne zo sumy 2.609,27 € od 09.05.2025 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100 € vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky sa stane splatným celý zostatok dlhu. II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom regresného nároku v zmysle § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“). Tento nárok si uplatnila z dôvodu, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku preukázaného užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, ktorú žalobkyňa uhradila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa v konaní nielen tvrdila, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť z dôvodu požitia alkoholu, ktorý bol zistený z krvi žalovanej v koncentrácii 1,31 promile, ale tieto skutočnosti aj preukázala výsledkovým listom oddelenia klinickej biochémie a hematológie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n. o. Veľký Krtíš zo dňa 25.07.2024. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že požitie alkoholu a následný pád na schodoch boli v priamej príčinnej súvislosti. Znalecké dokazovanie nenariadil z dôvodu, že by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania v spojení so sudcovskou
koncentráciou konania. Uvedený návrh nepovažoval za dôvodný aj z dôvodu, že v konaní neboli preukázané žiadne iné skutočnosti ohľadne vzniku úrazu. Ak by bola v konaní preukázaná nejaká okolnosť, ktorá by tiež mohla spôsobiť pád zo schodov, bolo by na mieste vykonať znalecké dokazovanie. Konštatoval, že žalovaná v konaní nespochybnila, že jej bola poskytnutá v deň úrazu ambulantná starostlivosť (25.07.2024) a následne ústavná lôžková starostlivosť (od 26.07.2024 do 31.07.2024), ako aj ďalšie služby zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť, že žalovanej bola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť v čase, keď bola triezva, nebola pre prejednávanú vec relevantná. S ohľadom na hospodárnosť a sudcovskú koncentráciu konania okresný súd neprihliadol ani na námietku právneho zástupcu žalovanej, ktorou spochybnil vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov, keďže túto vzniesol až v priebehu pojednávania. Okresný súd tak žalobe vyhovel v celom rozsahu. Pri určovaní lehoty na plnenie postupoval podľa § 232 ods. 3 veta druhá a ods. 4 veta za bodkočiarkou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a umožnil žalovanej s ohľadom na jej majetkové pomery judikovanú pohľadávku splácať v splátkach vo výške 100 EUR mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudol rozsudok právoplatnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a tieto priznal v rozsahu 100 % úspešnej žalobkyni.
4. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu ako predčasný a nezákonný a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že súd akceptoval tvrdenia žalobkyne bez akýchkoľvek dôkazov. Samotné požívanie alkoholických nápojov bez príčinnej súvislosti s úrazovým dejom nemôže zakladať záver, že k zraneniu došlo výlučne pod vplyvom alkoholu. Žalobkyňa nepredložila žiadny znalecký posudok a zo strany žalovanej bol takýto návrh uplatnený, avšak súd tento jej návrh odmietol. Taktiež jej nebolo zrejmé, z čoho pozostávala výška vyčíslenej ústavnej lôžkovej starostlivosti v sume 2.466,91 EUR, čo za obdobie hospitalizácie predstavovalo čiastku cca 500,- EUR za jeden deň. Žalobkyňa túto sumu žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie porušil princíp rovnosti zbraní, pretože žalovaná je osoba vyššieho veku, ktorej bol ustanovený právny zástupca rozhodnutím Centra právnej pomoci, keďže sa nachádza v sociálnej núdzi. Prvým úkonom právneho zástupcu po prevzatí zastupovania bola účasť na pojednávaní, na ktorom okresný súd aj rozhodol. Súd prvej inštancie na jednej strane umožnil žalobkyni doplniť žalobu o výsledkový list preukazujúci prítomnosť alkoholu v krvi, čo žalobkyňa predtým nesplnila, no na druhej strane neakceptoval obranu žalovanej, ktorej právny zástupca vykonal prvý úkon spočívajúci v účasti na pojednávaní. Jediným benefitom bolo umožnenie žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100 EUR, čo je však nad rámec jej možností a schopností.
5. Žalobkyňa odvolanie žalovanej nepovažovala za dôvodné, a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Skutkové tvrdenia o zistení prítomnosti alkoholu u žalovanej boli doplnené na podklade výzvy súdu zo dňa 10.11.2025, ktorou súd reagoval na podanie žalovanej, ktorým do konania doplnila krátke podanie a lekárske správy spolu s prepúšťacou správou. Žalovaná si spôsobila úraz v dôsledku pádu, pričom pri vstupnom vyšetrení požitie alkoholu potvrdila. V konaní neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazy o tom, že by k úrazu došlo iným spôsobom než pádom. Zo strany žalovanej v jej písomných podaniach výška sumy za hospitalizáciu nebola spochybnená.
6. Žalovaná v rámci odvolacej repliky zotrvala na svojom odvolaní, ako aj na odvolacom návrhu. Zotrvala na svojom názore, že došlo k zvýhodneniu žalobkyne pri doplnení žaloby, keď táto k žalobe nepredložila doklady o údajnom požití alkoholických nápojov. Nebola vyvrátená obrana žalovanej, že úraz, ktorý sa jej stal, nebol spôsobený v príčinnej súvislosti s požitím alkoholických nápojov, ale z úplne iných dôvodov, na ktoré poukázala, pričom okresný súd nevykonal žiadne dôkazy na potvrdenie a vyvrátenie týchto skutočností. Poukázala na to, že pri prvom ošetrení bola poslaná domov a nebol jej riadne zistený zdravotný stav ani poskytnutá odborná pomoc. Až následne, keď sa jej zhoršil zdravotný stav, bola hospitalizovaná, pričom v tom čase nebolo zistené, že by požila alkoholické nápoje. Okresný súd mal pri rozhodovaní zohľadniť skutočnosti týkajúce sa žalovanej – jej vek, sociálnu situáciu, zdravotný stav, majetkovú situáciu, ako aj to, že sa stará o bezvládneho manžela. Zaplatenie priznanej sumy by bolo možné považovať za vážny zásah do jej životnej situácie.
7. V odvolacej duplike žalobkyňa zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu a nepovažovala za potrebné svoje vyjadrenie opätovne rozvádzať. Ďalšie nové skutočnosti preto už neuvádzala.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Rozhodnutie je dostatočne, jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
11. Žalovaná v odvolaní namietala nepreukázanie príčinnej súvislosti vzniku úrazu pod vplyvom alkoholu. Odvolací súd uvádza, že vzťah príčinnej súvislosti, t. j. požitia alkoholu a následku v podobe vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť, musí byť neprerušený. Neznamená to však, že samotnú príčinu by nebolo možné považovať aj za príčinu vzniku následku, t. j. že požitie alkoholu žalovanou bolo príčinou poskytnutia zdravotnej starostlivosti, keďže bolo príčinou jej pádu, v dôsledku ktorého jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Na začiatku konania bolo sporné, či žalovaná požila alkoholické nápoje alebo nie. Samotná žalovaná najprv popierala ich požitie, avšak následne sama priznala, že alkoholické látky v danom čase užila, avšak nie vo veľkom množstve. Tvrdenia žalovanej o požití alkoholických látok boli rozporuplné len v otázke ich množstva. Skutočnosť, že došlo k požitiu alkoholu z jej strany, vyplýva nielen priamo z lekárskeho nálezu zo dňa 25.07.2024, v ktorom žalovaná priznala požitie alkoholu, čo bolo potvrdené aj laboratórnym vyšetrením krvi s výsledkom 1,31 promile. Odvolací súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že žalovaná požila alkoholické nápoje, vyplýva aj priamo z „Oznámenia zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia“ zo dňa 25.07.2024, vystaveného E. H. I. a E. J. K., z ktorého vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť z dôvodu užitia alkoholu, pričom bolo zistené množstvo alkoholu v krvi vo výške 1,31 g/l. V tomto smere odvolací súd podporne poukazuje aj na § 79a ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni k poslednému dňu kalendárneho mesiaca v listinnej podobe na tlačive predpísanom úradom pre dohľad alebo v elektronickej podobe každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu, prípadne inej návykovej látky. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – Všeobecná nemocnica s poliklinikou n. o. Veľký Krtíš – oznamoval žalobkyni, že v danom prípade poskytol zdravotnú starostlivosť v dôsledku požitia alkoholických látok, ak by nedospel k záveru, že žalovanej bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v dôsledku ich užitia. Predmetné oznámenia obsahujú odborný záver lekárov o tom, že k poškodeniu zdravia došlo v dôsledku užitia alkoholických látok. Žalovaná popierala, že by vznik úrazu bol zapríčinený užitím alkoholu, pričom tvrdila, že úraz mal vzniknúť z iného dôvodu, ktorý však sama opisovala rozdielne. Samotná žalovaná svojimi rozdielnymi tvrdeniami, či už vo vzťahu k požitiu alkoholu, jeho množstvu alebo spôsobu, akým malo dôjsť k vzniku jej úrazu, spochybnila svoju dôveryhodnosť. Odvolací súd však v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že s ohľadom na zistené množstvo alkoholu v krvi žalovanej (1,31 promile) bola u nej v čase vzniku úrazu bez pochybností zhoršená koordinácia pohybov, spomalené telesné reakcie a znížená pozornosť. Podľa názoru odvolacieho súdu bola strata rovnováhy žalovanej spôsobená požitím alkoholických nápojov, pričom jej schopnosť koordinácie pohybov a správania bola v čase úrazového deja v značnej miere znížená. V danom prípade musela žalovaná s ohľadom na množstvo alkoholu v krvi jednoznačne preukázať, že príčinou pádu bola skutočnosť, ktorá s požitím alkoholu nesúvisela, a že k pádu a vzniku úrazu by došlo aj bez jeho požitia.
12. Námietka žalovanej, že jej bola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť v čase, keď už nebola pod vplyvom návykovej látky, nie je dôvodná. Ústavná zdravotná starostlivosť bola žalovanej poskytnutá
v dôsledku úrazu, ktorý utrpela v príčinnej súvislosti s požitím alkoholických látok. Žalovaná netvrdila, že by po prepustení do domácej liečby po vyšetrení vykonanom dňa 25. 07. 2024 utrpela ďalší úraz v období, keď už nebola pod vplyvom alkoholu, s ktorým by bolo možné spájať následne diagnostikované zranenia a zdravotné následky. Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na žalovanej, ktorá ho v konaní neuniesla. Sama svojimi tvrdeniami prezentovanými počas konania spochybnila svoju dôveryhodnosť a nenavrhla vykonať dôkazy včas v súlade s § 153 ods. 1 CSP.
13. Žalovaná namietala aj výšku vyčíslených nákladov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Okresný súd nevykonal dokazovanie vo vzťahu k výške regresného nároku za náklady spojené s ústavnou zdravotnou starostlivosťou z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP. K uvedenému odvolací súd uvádza, že koncentrácia konania je efektívnym nástrojom racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Zmyslom sudcovskej koncentrácie je spor zrýchliť, zefektívniť a zabrániť tomu, aby strany konania predkladali skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania až na pojednávaní, čo by viedlo k jeho odročeniu a zbytočnému predlžovaniu konania. Strany sú preto povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo s ohľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. O včasnom uplatnení prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku možno hovoriť vtedy, ak ide o reakciu na skutočnosti, o ktorých strana nevedela ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutkové tvrdenia a dôkazy. V danom prípade mohla žalovaná namietať výšku nákladov za ústavnú zdravotnú starostlivosť už v odpore proti platobnému rozkazu alebo v rámci dupliky. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaná sa až po viac ako dvoch mesiacoch od doručenia platobného rozkazu s prílohami obrátila na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, keď už boli zo strany súdu prvej inštancie vykonané všetky procesné úkony spojené s doručovaním v zmysle § 167 CSP. Právny zástupca žalovanej pritom mal o stave konania vedomosť, pričom dňa 06.11.2025 osobne nahliadol aj do súdneho spisu, z ktorého mu boli na jeho žiadosť vyhotovené aj kópie listín. Nič mu preto nebránilo v tom, aby po preštudovaní súdneho spisu spravil podanie a navrhol vykonanie ním zvažovaného dokazovania pred termínom pojednávania, ktoré bolo následne nariadené na deň 17.12.2025.
14. Okresný súd preto správne, v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v rámci ktorého je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán konania a v ktorom každá zo sporových strán nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam, vyhodnotil unesenie dôkazného bremena tak, že žalobkyňa na rozdiel od žalovanej uniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení predloženými listinnými dôkazmi. Dôvodná nie je ani námietka žalovanej, že jej okresný súd neumožnil doplniť žalobu. Žalobkyňa od začiatku konania tvrdila a preukázala, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku úrazu, ktorý bol zapríčinený požitím alkoholu, a zároveň preukázala príčinnú súvislosť medzi nákladmi vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a požitím alkoholu.
15. Súd prvej inštancie správne vyhovel žalobe žalobkyne a zaviazal žalovanú na náhradu nákladov za poskytnutie zdravotnej starostlivosti titulom regresu. Žalovanej zároveň povolil priznaný nárok splácať v mesačných splátkach po 100 EUR, pričom žalovaná tento výrok odvolaním osobitne nenapadla. Okresný súd pri rozhodovaní o uplatnení zákonnej paričnej lehoty správne zohľadnil majetkové, finančné a sociálne pomery žalovanej a umožnil jej splatenie priznanej sumy v pravidelných mesačných splátkach tak, aby bol nárok žalobkyne uhradený najneskôr do troch rokov.
16. K odvolacej námietke žalovanej, že jej pri prvotnom ošetrení nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s postupom lege artis, odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť nemala žiadny vplyv na uplatnený nárok. Žalovanej totiž nič nebránilo v tom, aby sa v prípade pochybností o správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany jej poskytovateľa obrátila so sťažnosťou na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žiadna z odvolacích námietok žalovanej nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %, ktoré je povinná nahradiť žalobkyni v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
19. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.