Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/82/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., 3/ A. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., všetci zastúpení: Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, s. r. o., so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 56 542 623, proti žalovaným: 1/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ A. F. G. - I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. D. XXXX/XX, XXX XX F., obaja zastúpený: JUDr. Gabriela Trnková, advokátka so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, IČO: 52 518 639, o nariadenie neodkladného, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 21. mája 2026, č. k.: -45, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii 1. Okresný súd Zvolen napadnutým uznesením sp. zn. - 45 zo dňa 21. mája 2026 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť v lehote troch dní od doručenia rozhodnutia odstrániť zabezpečovacie parkovacie zariadenie (parkovací sklopný stĺpik) umiestnené na pozemku J. C. G. K. XXXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 1685 m2, k. ú. A., obec F., okres F., zapísanom na LV č. XXXX (výrok I.). Súčasne žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa, a to aj prostredníctvom tretích osôb, umiestňovania akýchkoľvek prekážok brániacich prechodu pešo a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez časti pozemkov J. C. G. K. XXXX (orná pôda, o výmere 668 m2, zapísaný na LV č. XXXX), J. C. G. K. XXXX/X (orná pôda, o výmere 106 m2, zapísaný na LV č. XXXX) a J. C. G. K. XXXX/X (orná pôda, o výmere 1685 m2, zapísaný na LV č. XXXX), všetky k. ú. A., obec F., L. Zvolen, na ktorých sa nachádza prístupová cesta, a to v rozsahu vyznačenom ako diel 1, diel 2, diel 3 a diel 4 v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 23.01.2026, vyhotovenom M. H. N., Geodetické práce, O. G. P. XX, XXX XX F., IČO: 37 056 565, a M. G. H., autorizačne overenom M. A. N. dňa 23.01.2026 a úradne overenom M. A. H. dňa 04.02.2026 pod č. I./XXXX (výrok II.). Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zároveň uložil povinnosť strpieť prechod pešo a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobcom 1/, 2/ a 3/, ako aj osobami odvodzujúcimi svoje práva od nich, cez tie isté časti uvedených pozemkov vyznačené v tom istom geometrickom pláne (výrok III.). Žalobcovi 1/, žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/ uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností k predmetnej prístupovej ceste, s tým, že stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva (výrok IV.). Napokon

žalobcovi 1/, žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 % (výrok V.). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 04.05.2026 domáhali nariadenia vyššie uvedeného neodkladného opatrenia. Návrh opreli o tvrdenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A., obec F., okres F., a to stavby N. K. XXXX (rekreačná chata) postavenej na pozemku Q. C. G. K. XXXX/XX, samotného pozemku Q. C. G. K. XXXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 23 m2) a pozemku Q. C. G. K. XXXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 127 m2). Prístupová cesta z verejnej komunikácie k týmto nehnuteľnostiam vedie okrem iného cez pozemky J. C. G. K. XXXX, J. C. G. K. XXXX/X R. J. C. G. K. XXXX/X, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, pričom táto cesta podľa tvrdenia žalobcov dlhodobo slúžila na zabezpečenie, resp. prepojenie prístupu z verejnej komunikácie k jednotlivým nehnuteľnostiam v danej lokalite, prevažne k rekreačným chatám. 3. Žalobcovia tvrdili, že predmetná prístupová cesta je jedinou prístupovou komunikáciou k dotknutým nehnuteľnostiam už viac ako 40 rokov, teda od čias vybudovania stavieb, pričom až donedávna nikto jej používanie nenamietal a jednotliví vlastníci nehnuteľností v danej lokalite, vrátane ich právnych predchodcov, tento skutkový a právny stav rešpektovali a nikto nikomu v prechode ani prejazde nebránil; skutočnosť, že pozemky žalovaných boli užívané ako prístupová cesta, mala potvrdzovať aj nimi predložená fotodokumentácia zachytávajúca koľaje po prejazde motorovými vozidlami. Žalobcovia ďalej tvrdili, že ich právo užívať prístupovú cestu bolo v čase podania návrhu obmedzené tým, že žalovaní na pozemku J. C. G. K. XXXX/X osadili zabezpečovacie parkovacie zariadenie (parkovací sklopný stĺpik), ktoré bránilo prejazdu motorových, nemotorových a iných vozidiel vrátane vozidiel záchranných zložiek, a že na prístupovej ceste ponechávali odparkované svoje osobné motorové vozidlo, v dôsledku čoho boli žalobcovia nútení prichádzať k svojej nehnuteľnosti výlučne pešo cez lesné pozemky, čo pre nich malo byť značne obmedzujúce. 4. V návrhu žalobcovia osobitne poukazovali na zdravotný stav žalobkyne 1/, ktorá podľa ich tvrdenia trpí viacerými vážnymi diagnózami, je invalidnou dôchodkyňou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, ľavú nohu má postihnutú detskou mozgovou obrnou (DMO), v dôsledku čoho je táto úplne ochrnutá a nefunkčná, pričom v dôsledku celoživotného prenášania záťaže na pravú nohu musela podstúpiť totálnu endoprotézu pravého kolena; z uvedených dôvodov bola odkázaná na presun motorovým vozidlom pri všetkých bežných denných činnostiach a až do zamedzenia prístupu mala k predmetnej stavbe zabezpečený aj prístup motorovým vozidlom. Žalobcovia ďalej uviedli, že vzdialenosť, ktorú by museli prekonávať pešo od prístupovej komunikácie k stavbe, predstavuje približne 400 m, v dôsledku čoho je prechod cez dotknuté pozemky pešo nepraktický a náročný, a že si pešo nedokázali k stavbe zabezpečiť ani nevyhnutné potraviny, vodu či materiál potrebný na jej údržbu a opravy, pričom žalovaní im prístup neumožnili ani na tento nevyhnutný účel. Napokon žalobcovia tvrdili, že vzniknutú situáciu sa pokúšali vyriešiť so žalovanými mimosúdnou cestou, návrhom na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena za odplatu, ktorý žalovaní odmietli s odôvodnením, že nesúhlasili s prejazdom motorových a nemotorových vozidiel cez svoje pozemky. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o , , , , a vetu prvú , upravujúce inštitút neodkladného opatrenia, jeho subsidiaritu vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, predpoklady jeho nariadenia, možný obsah uloženej povinnosti, náležitosti návrhu a možnosť súdu rozhodnúť bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, ako aj o a , upravujúce obsah vlastníckeho práva a možnosť súdu zriadiť v prospech vlastníka stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku a ktorého prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok. Pred rozhodnutím sa súd prvej inštancie oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä s LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, mapou z katastra nehnuteľností, polohopisným a výškopisným zameraním (zákazka č. XX XXX XXX-XX/XX), geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 23.01.2026, fotodokumentáciou, dvomi lekárskymi správami (zo dňa 28.02.2025 a 03.04.2025), potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 11.03.2026, ako aj korešpondenciou medzi stranami týkajúcou sa návrhu na zriadenie vecného bremena, konkrétne odpoveďou/návrhom zo dňa 12.06.2025 s doručenkou a e-mailom zo dňa 11.07.2025. 6. V rovine všeobecného právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie je inštitútom civilného procesu, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou pomerov nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania, počas neho alebo po jeho skončení vo veci samej. Podmienkou jeho nariadenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, prípadne že existuje obava, že druhá strana výkon rozhodnutia zmarí alebo aspoň ohrozí. Súd zdôraznil, že pred nariadením neodkladného opatrenia

nemusí zisťovať všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej ani dodržať formálny postup predpísaný pre dokazovanie, ale postačuje osvedčenie základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, a to takého charakteru, že by v opačnom prípade hrozil nezvrátiteľný následok alebo stav zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím, nákladmi či veľkými ťažkosťami; súčasne musí byť osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, resp. že by bol ohrozený prípadný budúci výkon rozhodnutia. 7. Pri aplikácii týchto zásad na prejednávanú vec mal súd prvej inštancie na základe LV č. XXXX osvedčené podielové spoluvlastníctvo žalobcov k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu a na základe LV č. XXXX a LV č. XXXX bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných k pozemkom, cez ktoré viedla prístupová cesta. Z predloženej e-mailovej a listovej korešpondencie medzi stranami (č. l. 30-31 a 34-35 spisu) mal preukázané, že žalobcovia sa od približne júna 2025 domáhali od žalovaných prístupu k svojim nehnuteľnostiam cez ich pozemok, a to formou zriadenia odplatného vecného bremena, ku ktorého dojednaniu však nedošlo. Z predloženej fotodokumentácie (č. l. 25-26 spisu) mu vyplynulo, že žalovaní na svojich pozemkoch umiestnili mechanické zábrany (parkovací sklopný stĺpik) a na prístupovej ceste ponechávali odparkované svoje motorové vozidlo, čím zamedzovali prístup žalobcov k ich pozemkom, najmä k rekreačnej chate v ich vlastníctve. Z predložených lekárskych správ (č. l. 27-29 spisu) mal súd preukázané zdravotné znevýhodnenie (čiastočnú invaliditu) žalobkyne 1/. Súd vychádzal z tvrdenia žalobcov, že nemali iný prístup motorovými ani nemotorovými vozidlami k svojim nehnuteľnostiam než cez dotknuté pozemky žalovaných, ako aj z ich tvrdenia, že sprejazdnenie prístupovej cesty bolo nevyhnutné na prepravu potravín a stavebného materiálu k rekreačnej chate a na zabezpečenie prístupu pre záchranné zložky. Nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov videl súd predovšetkým v tom, že konanie žalovaných spôsobovalo žalobcom nielen to, že sa k svojej rekreačnej chate mohli v danom čase dostať už len pešo z verejnej komunikácie vzdialenej niekoľko sto metrov, v dôsledku čoho nemohli svoju nehnuteľnosť plnohodnotne užívať, ale že daný stav mohol viesť aj k vzniku ujmy pri nečakaných situáciách súvisiacich s ochranou zdravia, bezpečnosťou a protipožiarnou ochranou. 8. Vo vzťahu k zásahu do práv žalovaných súd prvej inštancie uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo nevyhnutne spojené so zásahom do ich vlastníckeho práva a právom chránených záujmov, a preto skúmal, či by týmto zásahom nedošlo k obmedzeniu žalovaných nad nevyhnutnú mieru a či uložené obmedzenie sledovalo legitímny cieľ. Dospel k záveru, že zásah bol primeraný, keďže rozsah obmedzenia zodpovedá dotknutej výmere častí pozemkov žalovaných, ktoré už podľa predloženej fotodokumentácie majú povahu prístupovej cesty, a keďže obmedzenie žalovaných na užívanie týchto častí výlučne za účelom prechodu a prejazdu nevybočuje z rámca ich doterajšieho bežného využitia; nejde teda o obmedzenie žalovaných nad primeranú mieru, ale o obmedzenie, ktoré sú v danom spore povinní strpieť. Súd zároveň zdôraznil, že neodkladné opatrenie má v prejednávanej veci preventívny charakter, neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a že v rámci posudzovania predpokladov na jeho nariadenie nebolo jeho úlohou podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. Na základe uvedeného uzavrel, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené, a to aj s poukazom na to, že uložením predmetných povinností žalovaným bolo možné predísť prípadným budúcim sporom, napríklad o náhradu škody. 9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle v spojení s tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcov v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia im priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v zmysle . 10. Napokon, s poukazom na , ktorý súdu umožňuje uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, upravuje náležitosti takéhoto výroku a dôsledky nepodania žaloby, resp. jej odmietnutia, zamietnutia alebo zastavenia konania o nej, súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia žalobu vo veci samej. Túto povinnosť odôvodnil tým, že zásah do práv žalovaných síce vyhodnotil ako primeraný, avšak len za predpokladu, že žalobcovia budú aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých bolo podľa ich tvrdenia zo strany žalovaných protiprávne zasahované; neodkladným opatrením preto podľa súdu nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Uložená žaloba vo veci samej má smerovať k usporiadaniu vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s právom prechodu cez dotknuté

pozemky, pričom účastníkmi tohto sporu majú byť tie subjekty, ktorým svedčí aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

Odvolanie

11. Proti uvedenému uzneseniu podali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ odvolanie, ktorým ho napadli v celom rozsahu, považujúc ho za nezákonné, nesprávne a nespravodlivé, a to z odvolacích dôvodov podľa , , , a . 12. V prvom rade žalovaní namietali nesplnenie základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to bezodkladnosti potreby upraviť pomery medzi stranami sporu v zmysle . Uviedli, že už z príloh samotného návrhu žalobcov, konkrétne z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov strán sporu, vyplýva, že žalovaní nemali problém s tým, aby žalobcovia cez ich pozemok k svojej rekreačnej chate prechádzali pešo, a že sa žalobcom nikdy nestalo, že by sa ku svojej chate nedostali a nemohli ju užívať, čo potvrdzoval aj samotný návrh žalobcov, v ktorom sa nič také netvrdilo. Žalovaní tvrdili, že žalobcov oboznámili jedine s tým, že si neprajú, aby cez ich pozemok prechádzali autom, resp. aby na ňom parkovali svoje vozidlá a vozidlá svojich návštev, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslali žalobcom návrh na uzatvorenie dohody o prejazde a prechode cez pozemok parc. č. XXXX/X, čo malo vyplývať aj z prílohy návrhu žalobcov označenej ako „Odpoveď/ Návrh na 'Návrh na uzatvorenie dohody o užívaní pozemku' zo dňa 13.05.2025" zo dňa 12.06.2025, z čoho vyvodzovali, že to boli práve žalovaní, kto bol prvý aktívny pri riešení prístupu žalobcov k ich chate. 13. Žalovaní ďalej namietali, že sklopný parkovací stĺpik, hoci umiestnený na pozemku parc. K. XXXX/ X, bol už niekoľko mesiacov permanentne sklopený, a teda nebránil prejazdu motorovým vozidlom po tomto pozemku, tobôž nie prechodu pešo, pričom na preukázanie tohto tvrdenia predložili čestné vyhlásenia užívateľov susedných rekreačných chát F. G. a S. A., ktorí podľa žalovaných taktiež využívali pozemok parc. č. XXXX/X na prístup k svojim chatám, avšak na rozdiel od žalobcov rešpektovali ústnu dohodu so žalovanými, že cez tento pozemok budú prechádzať len pešo a autom k svojim chatám len približne 3 až 4-krát ročne za účelom údržby a vždy po predchádzajúcej dohode so žalovanými, pričom s výnimkou žalobcov nikdy s nikým nebol problém. Žalovaní tvrdili, že sklopný stĺpik nebol nikdy uzamknutý proti manipulácii, v dôsledku čoho sa mohli len domnievať, ako vznikli fotografie predložené žalobcami zachytávajúce stĺpik vo vertikálnej polohe, pričom stĺpik napokon aj úplne odstránili, a to aj v záujme zamedzenia jeho ďalšej neoprávnenej manipulácie. Na podporu týchto tvrdení predložili ako dôkazy čestné vyhlásenie G., čestné vyhlásenie A. a fotografiu č. 1 zachytávajúcu odstránený stĺpik. V tejto súvislosti žalovaní namietali naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , keď mali za to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože existovali ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany žalovaných, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené. 14. V tejto súvislosti predložili žalovaní ako dôkaz posudok vplyvu poľnej cesty na okolité pozemky a konštrukcie číslo N. z marca 2026, vypracovaný M. M. E., z ktorého malo vyplývať, že pozemok parc. č. XXXX/X eroduje, je nestabilný a jeho užívanie na bežný prejazd vozidlami spôsobuje škody na majetku a stavbe žalovaných, resp. že do budúcna hrozia škody väčšieho rozsahu. Podľa záverov tohto posudku predmetná poľná cesta je nespevnená, nevyspádovaná, bez odvodňovacích rigolov, pod ňou pred rekreačnou chatou žalovaných sa nachádza prirodzený svah nezabezpečený proti zosuvu, konštrukcia cesty je technicky aj staticky nevhodná a podliehala erózii pôsobením klimatických vplyvov, pričom voda z cesty voľne steká a presakuje a do pôdy, ktorá je v dotknutej lokalite známa aj podpovrchovým pohybom podzemných vôd, čo v kombinácii s povrchovými vodami z nespevnenej cesty zvyšuje riziko voľného odtoku vody na pozemok žalovaných nachádzajúci sa pod poľnou cestou; pri obhliadke mal spracovateľ posudku pozorovať eróziu spôsobenú tečúcou vodou. Podľa posudku by bolo potrebné konštrukciu poľnej cesty náležite spevniť, zaistiť svahy pod ňou proti erózii a cestu správne odvodniť a vyspádovať mimo dotknutých pozemkov, pričom záver posudku konštatoval, že poľná cesta nie je vhodná na pohyb vozidiel nad 3 tony, vozidlá do 3 ton po nej môžu jazdiť najviac rýchlosťou 15 km/h a v obmedzenej frekvencii, s odporúčaním jej minimálneho využívania a zabezpečenia jej náležitej údržby a dobudovania tak, aby sa minimalizoval jej vplyv na okolité pozemky a stavby. 15. Žalovaní ďalej uviedli, že pozemok parc. č. XXXX/X v ich vlastníctve predstavuje prístupovú cestu pre päť rekreačných chát aktívne využívaných od jari do jesene, a že vzhľadom na zistenia statického posudku nie je možné, aby žalovaní umožňovali všetkým užívateľom neobmedzený prejazd motorovými vozidlami, najmä nie nákladnými, čo na rozdiel od žalobcov ostatní susedia rešpektovali. Uviedli, že pri návrhu svojej rekreačnej chaty počítali konštrukčne najviac s pohybom vozidiel do 3 ton, a to len v obmedzenom režime pre účely údržby, v dôsledku čoho bol na pozemku, na ktorom stojí ich chata, vybudovaný oporný múr určitej konštrukcie, a že vzhľadom na nedostatočný odstup

poľnej cesty od ich stavby, daný požiadavkou stavebného úradu, aby nová stavba stála na mieste pôvodnej, dochádza pri prejazde vozidiel po poľnej ceste k striekaniu vody a blata na fasádu ich chaty, čo mal pozorovať aj spracovateľ statického posudku, ako dokumentovala aj druhá séria fotografií tvoriaca prílohu posudku. Žalovaní zdôraznili, že obmedzenia, ktoré komunikovali všetkým užívateľom poľnej cesty, neboli svojvoľné, ale mali reálny podklad spočívajúci v snahe žalovaných ochrániť svoj majetok, v ktorom trvalo bývajú. 16. Za nepravdivé označili žalovaní tvrdenie žalobcov, že vzdialenosť, ktorú boli nútení prejsť k svojej stavbe od prístupovej komunikácie, predstavuje približne 400 m a že táto vzdialenosť je pre žalobkyňu 1/ zo zdravotného hľadiska problematická. Na vyvrátenie tohto tvrdenia predložili výrez z katastrálnej mapy s funkciou merania vzdialenosti, z ktorého malo vyplývať, že vzdialenosť medzi miestom, kde sa pozemok parc. č. XXXX/X pretína s prístupovou cestou, a približne polovicou pozemku, na ktorom sa nachádza chata žalobcov, predstavuje cca 82 m, pričom reálna vzdialenosť k samotnej stavbe žalobcov od miesta križovania asfaltovej prístupovej cesty s pozemkom parc. č. XXXX/X má byť ešte kratšia, cca 50 m, keďže začiatok pozemku parc. č. XXXX/X sa nachádza až za touto asfaltovou cestou, čo dokladovali fotografiou č. 2. Vzhľadom na takto zistenú vzdialenosť považovali žalovaní za absurdné tvrdenie žalobkyne 1/, že ju vzhľadom na svoj zdravotný stav nedokáže prejsť, pričom namietali, že ani z lekárskych správ predložených žalobcami k návrhu sa vážnosť jej zdravotného stavu nepotvrdzovala, keďže napríklad zo správy A. D. zo dňa 03.04.2025 malo vyplývať, že žalobkyňa 1/ je plne mobilná a má chôdzu bez obmedzení, a že z predložených lekárskych správ nevyplývalo ani to, že by mala ľavú nohu ochrnutú a nefunkčnú, keďže v takom prípade by podľa žalovaných musel byť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší než 45 %. Na základe uvedeného žalovaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe takto vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím mal byť naplnený odvolací dôvod podľa . 17. Žalovaní ďalej poukazovali na to, že bezodkladnosť potreby úpravy pomerov vylučovala aj skutočnosť, že to boli práve oni, kto v rámci mimosúdnej komunikácie predložil žalobcom návrh na uzatvorenie dohody o prechode a prejazde cez pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý žalobcovia odmietli, čo malo vyplývať z prílohy návrhu žalobcov obsahujúcej odpoveď právneho zástupcu žalobcov právnemu zástupcovi žalovaných zo dňa 12.06.2025, a že aj vykonaním tohto dôkazu dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že situácia medzi stranami sporu nebola natoľko naliehavá, aby vyžadovala nariadenie neodkladného opatrenia, mala podľa žalovaných dokladovať aj okolnosť, že strany sporu sa pokúšali vyriešiť vzniknutý problém mimosúdnou cestou už viac ako rok, pričom žalovaní zdôraznili, že žalobcom nebolo nikdy bránené v prechode k ich stavbe a že žalobcovia nikdy nepožiadali žalovaných o prejazd cez parc. č. XXXX/X autom z dôvodu nevyhnutnej potreby potom, čo boli požiadaní, aby cez tento pozemok bežne nejazdili autom a neparkovali na ňom. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec neuviedol, čím mal osvedčenú bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, ani aký nezvrátiteľný, resp. len s veľkými ťažkosťami zvrátiteľný následok by nastal jeho nenariadením, hoci práve toto sám súd prvej inštancie v bode 12 odôvodnenia označil za podmienku jeho nariadenia, v dôsledku čoho mal byť naplnený aj odvolací dôvod podľa spočívajúci v nedostatočnom vysporiadaní sa súdu prvej inštancie s naplnením podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. 18. V tejto súvislosti žalovaní tvrdili, že v prípade žalobcov by nedošlo k žiadnemu nezvrátiteľnému následku, ak by sa nemohli dopraviť ku svojej chate motorovým vozidlom, keďže by pre nich išlo len o praktický problém, a poukazovali na to, že žalobcovia na rozdiel od žalovaných nevyužívajú svoju rekreačnú chatu na trvalé bývanie, zatiaľ čo žalovaní si svoju chatu postavili na základoch pôvodnej stavby, keďže to bola požiadavka stavebného úradu, a to práve za účelom trvalého bývania. K záveru súdu prvej inštancie, že zohľadnil potrebu žalobcov prepravovať si k svojej chate potraviny a stavebný materiál, ako aj nedostatočný prístup záchranných zložiek, žalovaní namietali, že žalobcovia chatu využívajú len rekreačne, cez víkendy, že ich chata bola dokončená a nenachádzala sa v rekonštrukcii, a preto k nej nebolo potrebné dovážať žiadny stavebný materiál. Ďalej tvrdili, že vozidlo záchranných zložiek, napríklad hasičské auto, by sa k chate žalobcov reálne ani nedostalo, keďže poľná cesta bola úzka a neumožňovala na nej riadne otočenie, zatiaľ čo vozidlo zdravotníckej záchrannej služby sa mohlo dostaviť až na vzdialenosť cca 50 m od chaty žalobcov aj bez potreby prejazdu, teda pešo. 19. K skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie o umiestnení mechanických zábran a odparkovaného vozidla žalovaných na prístupovej ceste žalovaní opätovne namietali, že sklopný parkovací stĺpik bol síce osadený, avšak nepoužívaný vo vzpriamenej polohe, čo malo byť preukázané už spomínanými čestnými vyhláseniami, ako aj titulnou fotografiou polohopisného a výškopisného zamerania vyhotoveného M. H. N., ktorú predložili samotní žalobcovia, pričom aj keby stĺpik bol používaný, nebránil by prechodu pešo k nehnuteľnostiam žalobcov. Vo vzťahu k odparkovanému vozidlu žalovaných tvrdili, že toto vozidlo

stálo na schválenom parkovacom mieste podľa grafickej prílohy stavebného povolenia, ktorým bola ich stavba povolená, a že takto zaparkované vozidlo nebránilo prejazdu okolo neho vyššie po svahu, čo dokladovali ďalšími fotografiami. Na základe uvedeného žalovaní namietali, že súd prvej inštancie aj v tomto smere dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorých pritom založil dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia. 20. V závere tejto časti odvolania žalovaní zhrnuli, že dôvodnosť neodkladného opatrenia by podľa ich názoru mohla byť osvedčená jedine v prípade, ak by sa žalobcovia nedokázali dostať k svojej chate ani pešo, čo však sami netvrdili, a že vzhľadom na charakter, stav, účel a frekvenciu využívania ich stavby nebol daný dôvod na zabezpečenie prístupu motorovým ani nemotorovým vozidlom, pričom ani vzdialenosť cca 50 až 80 m, ktorú by museli žalobcovia prekonať pešo, nebola podľa žalovaných pre nikoho zaťažujúca, a to ani s taškou potravín na víkend. Uzavreli, že žalobcovia neosvedčili svojimi tvrdeniami ani predloženými listinami bezodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže nikdy nezažili situáciu, že by sa ku svojej chate nedostali. 21. V druhej časti odvolania žalovaní namietali nedostatok proporcionality zásahu do ich vlastníckeho práva nariadeným neodkladným opatrením, ktorou sa súd prvej inštancie podľa ich tvrdenia vôbec nezaoberal. Poukazovali na to, že súd prvej inštancie im uložil okrem iného aj povinnosť zdržať sa prekážok v prechode a prejazde a umožniť prechod a prejazd cez pozemok parc. č. XXXX, hoci žalobcovia cez tento pozemok podľa žalovaných nikdy neprechádzali, neprechádzajú, ani nepotrebujú prechádzať, a navyše to ani nie je možné, keďže pozemok je zarastený krovinami a stromami a nachádzajú sa na ňom ploty vybudované tak žalobcami, ako aj žalovanými popri ich chatách, čo dokladovali fotografiou č. 3 zachytávajúcou pohľad cez dvor žalobcov na pozemok parc. č. XXXX, ako aj fotografiami č. 4 až 6 zachytávajúcimi pohľady z dvora žalovaných cez plot na tento pozemok. Žalovaní ďalej namietali, že geometrický plán tvoriaci prílohu návrhu žalobcov bol nefarebný a zle čitateľný, avšak ani v ňom nebol pre účely prechodu a prejazdu k stavbe žalobcov zakreslený prechod cez pozemok parc. č. XXXX, z čoho vyvodzovali, že aj pri vykonaní tohto dôkazu dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedli, že nie je zrejmé, prečo bol tento pozemok vôbec predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď prichádzal do úvahy jedine ako možnosť pešieho prechodu k chate žalobcov, a to až po jeho úprave, pričom ani tak by nebolo možné vyhnúť sa prechodu cez susedné pozemky, ktoré už neboli vo vlastníctve žalovaných. 22. Žalovaní ďalej namietali, že súd prvej inštancie ich neodkladným opatrením neprimerane obmedzil aj v možnosti užívať vlastné pozemky na účely parkovania, konkrétne pozemok parc. K. XXXX/X, na ktorom majú zriadené parkovisko vedľa chaty, ako aj časť pozemku parc. č. XXXX/X pred hlavným vstupom do svojej chaty, hoci sú vlastníkmi štyroch motorových vozidiel, ktoré potrebujú denne niekde pri svojej chate parkovať. Tvrdili, že stavebný úrad im v súlade s právoplatným stavebným povolením schválil parkovacie miesto práve na mieste, kde stálo vozidlo zachytené na fotografii predloženej žalobcami, ktoré malo brániť ich prechodu, a že parkovaním na tomto schválenom mieste ničím neporušovali svoje povinnosti, pričom okolo takto zaparkovaného vozidla bolo možné prejsť aj ďalším vozidlom, čo dokladovali fotografiami č. 7 a 8, zachytávajúcimi ich vozidlo zaparkované práve na mieste, kadiaľ by sa dalo obísť, keby bolo riadne zaparkované vedľa hlavného vstupu do ich chaty. Napokon v tejto časti odvolania žalovaní namietali nepravdivosť tvrdenia žalobcov, že ich právo užívať prístupovú cestu bolo obmedzené v dôsledku zamedzenia prístupu k ich nehnuteľnostiam, keďže aj z príloh návrhu žalobcov malo byť zrejmé, že im žalovaní nikdy nebránili v pešom prechode k ich nehnuteľnosti a boli dokonca ochotní dohodnúť sa aj na obmedzenom prejazde motorovými vozidlami. Tvrdenie žalobcov, že k svojej chate prechádzajú pešo cez lesné pozemky, a nie po prístupovej ceste vedúcej cez pozemok parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných, označili za nepravdivé a zavádzajúce, keďže žalobcovia podľa žalovaných nemali k svojej chate iný prístup než práve cez tento pozemok. V závere druhej časti odvolania žalovaní zhrnuli, že súd prvej inštancie neprimerane zasiahol do ich vlastníckeho práva a právom chránených záujmov, a to jednak vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX, cez ktorý podľa nich reálne nebolo možné prechádzať ani pešo ani žiadnym vozidlom a ktorý ani nebol zahrnutý v trase prechodu a prejazdu podľa grafickej časti geometrického plánu, jednak tým, že ich prakticky vylúčil z možnosti parkovať vlastné vozidlá na vlastných pozemkoch, na ktorých mali zriadené a schválené parkovacie miesta, a napokon tým, že neodkladné opatrenie malo zabezpečiť len nevyhnutný prístup k stavbe žalobcov, teda pešo, ktorý však žalobcovia aj tak mali zabezpečený a v ktorom im nebolo žalovanými nikdy bránené. 23. V tretej časti odvolania žalovaní namietali nedostatok právomoci súdu vo veci konať. Poukazovali na to, že žalobcovia dňa 13.02.2026 podali na Mesto F. návrh na začatie správneho konania, ktorým sa domáhali uloženia žalovaným tých istých povinností ako návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a že Mesto F., Odbor životného prostredia a dopravy, rozhodnutím zo dňa 22.05.2026 toto

konanie zastavilo pre nedostatok právomoci, pričom uvedené rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku odvolania podaného žalobcami dňa 27.05.2026, o ktorom ku dňu podania odvolania proti napadnutému uzneseniu ešte nebolo rozhodnuté, takže konanie pred správnym orgánom naďalej trvá. Na podporu tohto tvrdenia predložili rozhodnutie Mesta F., Odboru životného prostredia a dopravy, zo dňa 22.05.2026 a odvolanie žalobcov proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 27.05.2026. S poukazom na a žalovaní namietali, že samotní žalobcovia zjavne vychádzali z toho, že právomoc v danej veci konať prislúcha inému orgánu než súdu, keďže konanie pred správnym orgánom začali skôr než konanie pred súdom a svojím odvolaním v správnom konaní sa domáhali toho, aby vo veci konal a rozhodol práve správny orgán, pričom otázka právomoci správneho orgánu bola v správnom konaní naďalej sporná. Na tomto základe žalovaní namietali naplnenie odvolacieho dôvodu podľa spočívajúceho v nedostatku právomoci súdu vo veci rozhodnúť. 24. V závere odvolania žalovaní zhrnuli, že žalobcovia neosvedčili neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami, keďže prístup k svojej stavbe majú zabezpečený, hoci nie v rozsahu a kvalite, akú by si predstavovali, pričom žalovaní majú podľa vlastného tvrdenia objektívne dôvody na obmedzenie prejazdu vozidiel cez svoj pozemok spočívajúce v jeho nevyhovujúcom statickom stave, erózii a podmáčaní. Vzhľadom na to, že žalobcovia podľa žalovaných nevyhnutne nepotrebujú permanentné právo prejazdu k svojej stavbe, žalovaní navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne, a aby žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením. 25. Následným podaním žalovaní s poukazom na to, že v záverečnom návrhu tohto odvolania nebola zohľadnená ich argumentácia týkajúca sa nedostatku právomoci súdu prvej inštancie vo veci konať a rozhodnúť, opravili a doplnili záverečný návrh odvolania. Pôvodne formulovaný petit, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie Okresného súdu Zvolen tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne, a aby žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, doplnili o eventuálny petit pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že súd nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť; pre tento prípad navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Zvolen zrušil a konanie zastavil, s tým, že aj v takomto prípade žiadali, aby im bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Vyjadrenie k odvolaniu

26. C Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že napadnuté uznesenie považujú za vecne správne, zákonné a spravodlivé, keďže majú za to, že súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia dospel k správnym skutkovým zisteniam o potrebe a nevyhnutnosti jeho nariadenia a že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi jeho základ. Odvolacie argumenty žalovaných označili za neopodstatnené a k jednotlivým z nich sa vyjadrili nasledovne. 27. K namietanému nesplneniu podmienky bezodkladnosti potreby úpravy pomerov žalobcovia uviedli, že tvrdenia žalovaných, podľa ktorých sa nikdy nestalo, že by sa žalobcovia ku svojej chate nedostali, a podľa ktorých bol parkovací stĺpik už niekoľko mesiacov sklopený, a teda nebránil prejazdu autom, sú nepravdivé a v rozpore s doteraz vykonaným dokazovaním. Zotrvali na tom, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj k nemu pripojenou fotodokumentáciou, jednoznačne a bez pochybností preukázali, že žalovaní im dlhodobo, minimálne od mája 2025 až do nariadenia neodkladného opatrenia, aktívne bránili v prechode a prejazde cez dotknuté pozemky J. C. G. K. XXXX, XXXX/X R. XXXX/X. Zdôraznili, že žalovaní v máji 2025 osadili na pozemku J. C. G. K. XXXX/ X zabezpečovacie parkovacie zariadenie, ktoré absolútne znemožnilo prejazd motorovými vozidlami po komunikácii využívanej na tento účel dovtedy viac ako 40 rokov, pričom tento stĺpik bol po celý čas uzamknutý, a teda nebolo pravdivé tvrdenie žalovaných, že ho bolo možné kedykoľvek svojpomocne sklopiť a prejsť. Na preukázanie toho, že stĺpik bol osadený a funkčný ešte aj v čase trvania nariadeného neodkladného opatrenia, žalobcovia predložili fotografiu vyhotovenú dňa 11.06.2026 o 10:25 hod. a uviedli, že práve z dôvodu nerešpektovania neodkladného opatrenia zo strany žalovaných boli nútení zaslať im dňa 11.06.2026 e-mailovú výzvu na splnenie uložených povinností, pričom až po jej doručení žalovaní stĺpik z pozemku odstránili. 28. Žalobcovia ďalej zotrvali na tvrdení, že žalovaní im bránili v prechode a prejazde aj tým, že na prístupovej ceste po celý deň nechávali odparkované svoje osobné motorové vozidlo značky T. T., ktoré vzhľadom na svoje rozmery zaberalo takmer celú šírku komunikácie, v dôsledku čoho vedľa neho neostával takmer žiadny voľný priestor na bezpečný prechod pešo. Požiadavku žalovaných, aby v

takomto prípade prechádzali popri vozidle po priľahlom svahu, označili za neakceptovateľnú a spôsobilú ohroziť ich život, zdravie a bezpečnosť vzhľadom na riziko pošmyknutia či pádu, najmä za zhoršených poveternostných podmienok alebo zníženej viditeľnosti, a to tým skôr, že žalobkyňa 1/ vzhľadom na svoje zdravotné diagnózy pociťuje ako zaťažujúci a vyčerpávajúci už samotný prechod po rovine. Vynucovanie prechodu po nespevnenom a šikmom teréne len z dôvodu, aby žalovaní mohli na ceste pohodlne parkovať svoje nadrozmerné vozidlo, žalobcovia označili za šikanózne, potvrdzujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, s tým, že právo prechodu má podľa nich slúžiť na to, aby sa osoba k svojmu majetku dostala po telese cesty obvyklým spôsobom, a nie po priľahlých svahoch či neudržiavanom teréne. Za nepravdivé žalobcovia označili aj tvrdenie žalovaných, že im umožňovali čo i len občasný prejazd motorovým vozidlom, napríklad za účelom vyloženia nákupu, vody či stavebného materiálu; naopak uviedli, že pri pokuse o ústnu dohodu v máji 2025 došlo k vyhrotenej situácii, počas ktorej im žalovaná 2/ prejazd odmietla s výkrikmi, že si ho na svojom pozemku neželá, pričom situáciu napokon riešili privolané policajné zložky, a že žalovaní obdobne bránia v prechode a prejazde aj iným vlastníkom nehnuteľností v danej lokalite; na podporu týchto tvrdení navrhli vykonať dôkaz dopytom súdu na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo F. a čestným vyhlásením U. G.. 29. Naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov žalobcovia videli práve v tom, že konaním žalovaných, spočívajúcim v osadení stĺpika a parkovaní vozidla na komunikácii, im bolo znemožnené užívanie jedinej prístupovej komunikácie k nehnuteľnostiam, ktorých boli podielovými spoluvlastníkmi, čím došlo k úplnému ochromeniu riadneho užívania ich nehnuteľností a k obmedzeniu ich vlastníckych práv. Skutočnosť, že sa jedná o jedinú prístupovú cestu, mala byť podľa žalobcov nepriamo potvrdená aj samotným statickým posudkom K. N. predloženým žalovanými, v ktorom je na strane 2, v bode 1, ods. 4, uvedený údaj, že aj samotný objednávateľ posudku uznával, že predmetná cesta predstavuje jedinú možnú prístupovú trasu k chatám nachádzajúcim sa za pozemkom v jeho vlastníctve. Zároveň, tak ako už uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, videli žalobcovia v zamedzení prejazdu aj vážne bezpečnostné riziko spočívajúce v znemožnení prípadného prejazdu vozidiel záchranných zložiek, pričom tvrdenie žalovaných o nereálnosti takéhoto prejazdu z dôvodu úzkeho profilu komunikácie označili za absurdné, keďže komunikácia bola dlhodobo využívaná aj na prejazd nákladných vozidiel a musela byť dostatočne široká prinajmenšom na prejazd vozidla žalovaných značky T. T., ktorého rozmery výrazne prevyšovali rozmery bežného osobného automobilu. 30. K odvolacej námietke o nevhodnosti komunikácie na bežný prejazd motorovými vozidlami bez vykonania jej opráv, opretej o statický posudok č. N., žalobcovia uviedli, že tento posudok v skutočnosti neobsahuje záver o nevhodnosti používania komunikácie na prejazd motorovými vozidlami; znalec v ňom prejazd motorovými vozidlami iba limitoval dodržiavaním rýchlostného obmedzenia do 15 km/h a hmotnostného obmedzenia do 3 ton, a to pri obmedzenej frekvencii, pričom ani tieto limity podľa žalobcov nevylučujú užívanie komunikácie na jej určený účel. Poukázali na to, že samotný posudok napokon potvrdzuje aj skutočné využívanie komunikácie na prejazd motorovými vozidlami, keď v ňom je konštatovaná prítomnosť rôzne hlbokých koľají po pohybe vozidiel po celej jej dĺžke. Žalobcovia zdôraznili, že sami v konaní nikdy netvrdili ani nepožadovali prejazd vozidlami s hmotnosťou nad 3 tony ani nadmerne častý prejazd, keďže v danom prípade ide o chatovú, nefrekventovanú lokalitu, a komunikáciu reálne využívajú výlučne svojím osobným motorovým vozidlom značky P. R. s hmotnosťou do 1 tony, a to najviac dva až trikrát týždenne, čo dokladovali technickým preukazom vozidla. Uviedli tiež, že od mája 2025 až do nariadenia neodkladného opatrenia komunikáciu na prejazd motorovým vozidlom vôbec nevyužívali, na rozdiel od žalovaných, ktorí ju svojím vozidlom využívali niekoľkokrát denne, keďže nehnuteľnosti v lokalite používajú na trvalé bývanie; poukázali aj na to, že žalovaní si v rokoch 2024 až 2025 na mieste pôvodnej chaty postavili rodinný dom, na výstavbu ktorého boli po komunikácii opakovane prevážané ťažké mechanizmy s hmotnosťou nad 3 tony, z čoho žalobcovia vyvodzovali, že prípadné poškodenie technického stavu komunikácie zapríčinili výlučne samotní žalovaní. Zodpovednosť za znečisťovanie fasády domu žalovaných blatom a vodou žalobcovia odmietli s tým, že po komunikácii prechádzali vzhľadom na jej stav pomaly a opatrne, keďže vyššou rýchlosťou sa po nej ani nedá prejsť. 31. K namietanej vzdialenosti, ktorú by museli v prípade zamedzenia prejazdu prekonávať pešo, žalobcovia uviedli, že pri žalovanými tvrdenej vzdialenosti 82 m od miesta križovania s prístupovou cestou k ich chate by museli svoje motorové vozidlo odstaviť buď priamo na pozemkoch žalovaných, čo im títo neumožňovali a čo ani nie je priestorovo reálne, alebo na komunikácii ústiacej na pozemku J. C. G. K. XXXX, čo vzhľadom na jej účel a šírku cca 3 m rovnako nebolo možné; svoje vozidlo preto v skutočnosti odstavovali na parkoviskách pri rekreačnom kúpalisku Orlík na pozemku J. C. G. K. XXXX/ X, odkiaľ vzdialenosť k ich nehnuteľnostiam predstavovala cca 400 m, pričom prechod tejto vzdialenosti výlučne pešo bol pre nich, najmä pre zdravotne hendikepovanú žalobkyňu 1/, značne obmedzujúci, v

dôsledku čoho bolo podľa žalobcov nevyhnutné zabezpečiť prístup k ich nehnuteľnostiam aj motorovým vozidlom. 32. K odvolacej námietke, že bezodkladnosť potreby úpravy pomerov vylučovala skutočnosť, že to boli práve žalovaní, kto navrhol mimosúdne riešenie prechodu a prejazdu, žalobcovia potvrdili, že žalovaní im skutočne predložili návrh na uzatvorenie inominátnej zmluvy o zabezpečení prejazdu a prechodu cez pozemok J. C. G. K. XXXX/X za odplatu 100 eur ročne, s trvaním obmedzeným na jeden rok, tento návrh však neprijali, keďže neprinášal stav právnej istoty do budúcnosti a obsahoval podmienky, ktoré nepovažovali za spravodlivé. Za riešenie danej situácie nepovažovali ani neformálnu (gentlemanskú) dohodu, akú mali podľa tvrdenia žalovaných uzatvorenú s užívateľmi susedných chát, keďže túto vzhľadom na jej charakter a podmienky, najmä potrebu vopred oznamovať prejazd, považovali za nepraktickú a spôsobilú vyvolávať ďalšie spory medzi osobami, ktoré už aj tak mali narušené vzťahy. Práve s poukazom na existenciu zákonného inštitútu vecného bremena práva cesty preto žalobcovia podaním z 12.06.2025, označeným ako „Odpoveď/Návrh", predložili žalovaným návrh na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena za odplatu, ktorý žalovaní odmietli. Za nezrozumiteľné označili, prečo žalovaní na jednej strane ponúkali riešenie prechodu a prejazdu formou inominátnej zmluvy, no odmietali obdobné usporiadanie vo forme zákonného vecného bremena, z čoho vyvodzovali, že to boli výlučne žalovaní, kto nemal záujem na korektnom a zákonnom usporiadaní vzájomných vzťahov, v dôsledku čoho bolo pre zamedzenie prístupu k dotknutým pozemkom nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán nariadením neodkladného opatrenia. 33. K odvolacej námietke neproporcionality neodkladného opatrenia vo vzťahu k pozemku E C. G. K. XXXX žalobcovia uviedli, že neodkladné opatrenie zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných len v nevyhnutnom a obmedzenom rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX, pričom diel 1 s výmerou 14 m2 z celkovej výmery pozemku 668 m2 predstavuje jedinú časť pozemku J. C. G. K. XXXX, do ktorej sa neodkladným opatrením zasahuje; skutočnosť, že tento pozemok v ostatnej časti vedie popod rekreačné chaty a je zarastený krovinami, preto považovali za irelevantnú, keďže do tejto zvyšnej časti opatrenie nijako nezasahujú. Za absolútne nenáležité označili odvolacie tvrdenie žalovaných, že opatrenie ich neprimerane obmedzuje v možnosti parkovať štyri vlastné motorové vozidlá, s tým, že práve toto tvrdenie svedčí o nezáujme žalovaných na spravodlivom usporiadaní vzťahov; poukázali pritom na to, že žalovaní podľa vlastných odvolacích tvrdení disponujú viacerými vyhradenými parkovacími miestami, a preto nepovažovali za dôvodné, aby popri tom parkovali svoje vozidlá aj na tých častiach pozemkov, cez ktoré viedla prístupová komunikácia slúžiaca na zabezpečenie prístupu k jednotlivým nehnuteľnostiam. 34. K namietanému nedostatku právomoci súdu žalobcovia uviedli, že predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo zriadenie vecného bremena práva cesty, ale zabezpečenie prechodu a prejazdu cez časti pozemkov, ktoré svojím charakterom a účelom predstavuje prístupovú pozemnú komunikáciu, pričom otázka, aký právny charakter táto komunikácia skutočne má a či je daná právomoc súdu, má byť predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. Doplnili, že aj keby predmetná prístupová cesta má povahu verejne prístupnej pozemnej komunikácie, nebolo by to dôvodom na nenariadenie neodkladného opatrenia, a v tejto súvislosti poukázali na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici, konkrétne na uznesenie sp. zn. zo dňa 22.02.2023, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že aj v prípade, ak sporné pozemky nie sú vo vlastníctve obce, ale teleso miestnej komunikácie je vo vlastníctve obce, uplatní sa verejnoprávny charakter danej právnej úpravy, vlastníkov dotknutých pozemkov obmedzuje zákonné vecné bremeno a takúto komunikáciu môže užívať ktokoľvek bez ohľadu na svoj vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom, pričom vlastníci sú povinní strpieť prechod a prejazd iných osôb, ak predmetná komunikácia má charakter verejne prístupného miesta, a ak v prechode a prejazde opakovane bránili, bolo dôvodné, aby sa dotknuté osoby domáhali nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovia napokon poukázali aj na ďalšiu rozhodovaciu prax toho istého odvolacieho súdu v skutkovo obdobných veciach, konkrétne na uznesenia sp. zn. zo dňa 06.04.2022 a sp. zn. zo dňa 07.12.2022, ktorými bolo v obdobných prípadoch nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce nielen povinnosť odstrániť prekážky z prístupovej cesty, ale aj povinnosť zdržať sa úkonov opätovne obmedzujúcich prechod peši a prejazd motorovými i nemotorovými vozidlami. 35. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd podľa napadnuté uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.05.2026, sp. zn. -45, ako vecne správne potvrdil, a aby žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých mal podľa žalobcov rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným uznesením. Právne posúdenie odvolacím súdom

36. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa , potvrdil. 37. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 38. Odvolací súd preskúmal uznesenie okresného súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 39. Odvolací súd preto pristúpil k vecnému posúdeniu uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , , a . 40. Vzhľadom na to, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nie je konaním vo veci samej v zmysle a že súd prvej inštancie o návrhu žalobcov rozhodol postupom podľa vety prvej bez výsluchu a vyjadrenia žalovaných a bez nariadenia pojednávania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol nielen na skutočnosti a dôkazy, ktoré mal k dispozícii súd prvej inštancie, ale aj na skutočnosti a dôkazy, ktoré strany sporu predložili až v odvolacom konaní – teda tak na dôkazy pripojené k odvolaniu žalovaných (čestné vyhlásenia, statický posudok, fotografie, výrez z katastrálnej mapy, stavebné povolenie), ako aj na dôkazy pripojené k vyjadreniu žalobcov (fotografia a e-mailová výzva zo dňa 11.06.2026, dopyt na Okresné riaditeľstvo PZ vo F., čestné vyhlásenie U. G., mapa z katastra nehnuteľností, fotodokumentácia komunikácie na pozemku J. C. G. K. XXXX, technický preukaz vozidla žalobcov a návrh dohody o prejazde a prechode). Zohľadnenie týchto skutočností a dôkazov považoval odvolací súd za namieste práve so zreteľom na povahu tohto konania a na okolnosť, že žalovaní doposiaľ nemali procesný priestor uplatniť ich pred súdom prvej inštancie, čím bol daný aj dôvod uvedený v . 41. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaných, že v danej veci nebola daná právomoc súdu, keďže žalobcovia dňa 13.02.2026 podali na Mesto F. návrh na začatie správneho konania o uloženie tých istých povinností, aké boli predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Predmetom konania bola ochrana práva žalobcov prechádzať pešo a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez časti pozemkov vo vlastníctve žalovaných, evidovaných v katastri nehnuteľností ako pozemky druhu orná pôda v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, a nie ako miestna komunikácia vo vlastníctve či správe obce. Spor medzi stranami tak má povahu súkromnoprávneho susedského sporu o ochranu vlastníckeho a užívacieho práva k nehnuteľnostiam podľa a , na prejednanie ktorého má právomoc všeobecné súdy podľa , keďže v konaní nebolo zistené ani žiadnou zo strán tvrdené, že by osobitný zákon zveroval rozhodovanie o takomto spore inému orgánu. Samotná okolnosť, že žalobcovia sa z opatrnosti obrátili paralelne aj na Mesto F., na tomto závere nič nemení, a to tým skôr, že Mesto F., Odbor životného prostredia a dopravy, svojím rozhodnutím zo dňa 22.05.2026 samo konštatovalo nedostatok vlastnej právomoci a správne konanie zastavilo; skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 27.05.2026 odvolanie, o ktorom v čase rozhodovania odvolacieho súdu ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, nemala na existenciu právomoci všeobecného súdu žiadny vplyv, keďže táto vyplývala priamo zo zákona. Na podporu uvedeného záveru poukazuje odvolací súd aj na žalobcami citovanú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici (uznesenie sp. zn. ), z ktorej vyplýva, že ani prípadná povaha prístupovej cesty ako verejne prístupnej miestnej komunikácie sama osebe nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; v prejednávanej veci však takáto povaha dotknutých pozemkov nebola ani tvrdená, ani osvedčená, a táto otázka preto nebola pre posúdenie právomoci súdu rozhodujúca. Odvolací dôvod podľa tak nebol daný. 42. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia z hľadiska naplnenia podmienky bezodkladnosti, súd prvej inštancie v bodoch 14 až 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, v čom videl potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď poukázal na to, že konanie žalovaných malo za následok, že žalobcovia sa mohli k svojej nehnuteľnosti dostať už len pešo z verejnej komunikácie vzdialenej niekoľko sto metrov, v dôsledku čoho nemohli svoju nehnuteľnosť plnohodnotne užívať, a že tento stav mohol viesť aj k vzniku ujmy pri nečakaných situáciách súvisiacich s ochranou zdravia, bezpečnosti a protipožiarnej ochrany. Takéto odôvodnenie, hoci stručné, zodpovedalo povahe konania o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom nebolo potrebné viesť dokazovanie v rozsahu vyžadovanom pre rozhodnutie vo veci samej a postačovalo osvedčenie základných skutočností odôvodňujúcich záver o nevyhnutnosti bezodkladného zásahu. Odvolací súd preto nezistil, že by

konanie súdu prvej inštancie v tomto smere dosahovalo intenzitu porušenia práva žalovaných na spravodlivý proces v zmysle . 43. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tvrdenie žalovaných, že parkovací sklopný stĺpik bol už dlhodobo sklopený a neprekážal prejazdu, považoval odvolací súd za vyvrátené. Žalobcovia predložili fotografiu vyhotovenú dňa 11.06.2026, teda takmer tri týždne po vydaní napadnutého uznesenia a po márnom uplynutí trojdňovej lehoty určenej jeho výrokom I., na ktorej bol stĺpik zachytený v inštalovanom stave, ako aj e-mailovú výzvu z toho istého dňa, ktorou žalobcovia žalovaných vyzvali na splnenie uložených povinností; žalovaní sami nepopreli, že stĺpik odstránili až po doručení tejto výzvy. Toto zistenie nekorešpondovalo s tvrdením žalovaných o jeho dlhodobej nefunkčnosti a spolu s tvrdením žalobcov, že stĺpik bol po celý čas uzamknutý, spochybnilo aj vysvetlenie žalovaných o možnej svojvoľnej manipulácii tretích osôb. Odvolací súd rovnako nezistil dôvod na zmenu skutkového záveru o vozidle žalovaných odstavenom na prístupovej ceste; aj keby toto vozidlo stálo na mieste zodpovedajúcom stavebnému povoleniu, nemenilo to nič na nevyvrátenom tvrdení žalobcov, že vzhľadom na rozmery vozidla zn. T. T. neostával popri ňom dostatočný priestor na bezpečný peší prechod a že žalobcovia by boli nútení obchádzať ho po priľahlom nespevnenom svahu, čo nezodpovedalo účelu, ktorému malo právo prechodu slúžiť, najmä vo vzťahu k žalobkyni 1/, u ktorej boli osvedčené zdravotné obmedzenia. Z priložených fotografií je osvedčené, že argumenty žalovaných o odstránení zábrany nie sú pravdivé, čo bolo osvedčené predloženými dôkazmi žalobcami. Rovnako nie je pravda. Že žalovaní neparkujú svoje vozidlo tak, že sa dá okolo neho prejsť, či už osobným motorovým vozidlom alebo pešo. Z fotografií vyplýva, že auto parkuje na telese prístupovej cesty. 44. K namietanej nesprávnosti skutkových zistení o zdravotnom stave žalobkyne 1/ a o vzdialenosti pešieho prístupu odvolací súd uviedol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačovalo osvedčenie tvrdených skutočností, a nie ich preukázanie na úrovni istoty. Súd prvej inštancie vychádzal z lekárskych správ a z potvrdenia Sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýval zdravotné znevýhodnenie žalobkyne 1/ vrátane jej zaradenia medzi invalidných dôchodcov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %; okolnosť, že jedna z predložených správ opisovala aj jej schopnosť samostatnej chôdze, tento záver bez ďalšieho nevyvracala, pričom presný rozsah jej zdravotného obmedzenia bude môcť byť predmetom podrobnejšieho dokazovania až v konaní vo veci samej. Vo vzťahu k namietanej vzdialenosti žalobcovia v odvolacom konaní bez toho, aby to žalovaní ďalej spochybnili, vysvetlili rozpor medzi vzdialenosťou cca 50 až 82 m, na ktorú poukazovali žalovaní, a vzdialenosťou cca 400 m, z ktorej vychádzal návrh, tým, že prvá predstavovala len priamy prechod časťou dotknutých pozemkov, zatiaľ čo druhá predstavovala reálnu vzdialenosť od miesta, kde mohli žalobcovia v prípade znemožnenia prejazdu odstaviť svoje vozidlo (parkovisko pri kúpalisku L. na pozemku J. C. G. K. XXXX/X), keďže na pozemkoch žalovaných im to umožnené nebolo a priľahlá komunikácia ústiaca na pozemku J. C. G. K. XXXX je na tento účel vzhľadom na svoju šírku nevhodná. S prihliadnutím na toto vysvetlenie obstál skutkový záver súdu prvej inštancie, že prístup výlučne peši by pre žalobcov predstavoval citeľné obmedzenie oproti doterajšiemu spôsobu užívania nehnuteľnosti. 45. Vo vzťahu k statickému posudku č. N., ktorý žalovaní označili za ďalší prostriedok procesnej obrany v zmysle , odvolací súd naň prihliadol, keďže žalovaní ho vzhľadom na spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa objektívne nemohli uplatniť skôr. Z obsahu posudku, ako ho citovali samotní žalobcovia, však podľa odvolacieho súdu nevyplývalo, že by dotknutá komunikácia bola pre prejazd motorovými vozidlami celkom nespôsobilá; posudok len konštatoval jej nevhodnosť pre vozidlá s hmotnosťou nad 3 tony a obmedzenia rýchlosti a frekvencie pre vozidlá ľahšie, pričom súčasne potvrdzoval jej skutočné dlhodobé užívanie na prejazd motorovými vozidlami. Žalobcovia pritom nikdy netvrdili ani nepožadovali prejazd vozidlami s hmotnosťou nad 3 tony, ale technickým preukazom preukázali, že komunikáciu užívali vozidlom s hmotnosťou do 1 tony, najviac dva až trikrát týždenne, teda spôsobom zjavne zodpovedajúcim limitom uvedeným v posudku, čo žalovaní v konaní nevyvrátili. Za tejto situácie odvolací súd nezistil, že by zistený skutkový stav v zmysle neobstál. 46. Namietanú okolnosť, že to boli žalovaní, ktorí ako prví navrhli mimosúdne riešenie prechodu a prejazdu, pričom práve žalobcovia tento návrh odmietli, nepovažoval odvolací súd za spôsobilú vylúčiť naplnenie podmienky bezodkladnosti. Žalovaní ponúkli žalobcom len odplatnú zmluvu s ročným trvaním, ktorú títo odmietli s odôvodnením, že neprináša trvalé usporiadanie vzťahov, a následne sami navrhli usporiadanie vo forme vecného bremena zodpovedajúceho , ktoré žalovaní odmietli. Dlhší čas trvajúce mimosúdne rokovania tak podľa zistenia odvolacieho súdu nesvedčili o neexistencii naliehavej potreby úpravy pomerov, ale skôr potvrdzovali, že k trvalému usporiadaniu vzťahov medzi stranami dosiaľ nedošlo, pričom práve túto okolnosť zohľadnil súd prvej

inštancie výrokom IV. napadnutého uznesenia, ktorým žalobcom uložil povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej. 47. Žalovaní ďalej namietali neprimeranosť zásahu do ich vlastníckeho práva vo vzťahu k pozemku J. C. G. K. XXXX a vo vzťahu k obmedzeniu možnosti parkovania. Túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z výrokov II. a III. napadnutého uznesenia v spojení s geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyplývalo, že uložené povinnosti sa vzťahovali výlučne na presne vymedzené a priestorovo obmedzené časti dotknutých pozemkov označené ako diel 1 až diel 4. Žalobcovia bez toho, aby to žalovaní ďalej spochybnili, uviedli, že z pozemku J. C. G. K. XXXX s celkovou výmerou 668 m2 sa neodkladné opatrenie dotýkalo len dielu 1 s výmerou 14 m2, pričom do zvyšnej, prípadne zarastenej a oplotenej časti tohto pozemku uložené povinnosti nijako nezasahovali, v dôsledku čoho charakter tejto zvyšnej časti nebol spôsobilý spochybniť primeranosť opatrenia. Rovnako uložená povinnosť zdržať sa prekážok v prechode a prejazde sa vzťahovala výlučne na vymedzenú trasu prístupovej cesty, a nie na všeobecný zákaz parkovania na nehnuteľnostiach žalovaných, ktorí navyše sami uviedli, že disponovali viacerými schválenými parkovacími miestami mimo tejto trasy. Uloženie povinnosti neblokovať konkrétnu, geometrickým plánom vymedzenú trasu tak predstavovalo primeraný a nevyhnutný rozsah obmedzenia zodpovedajúci potrebe ochrany práva prechodu a prejazdu žalobcov. Odvolací dôvod podľa tak nebol daný ani v tejto časti. 48. Vzhľadom na to, že žiadny z uplatnených odvolacích dôvodov nebol zistený ako dôvodný, a že napadnuté uznesenie zodpovedalo tak skutkovému stavu osvedčenému v konaní, ako aj správnemu právnemu posúdeniu veci podľa , , a a a , odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, vrátane jeho výroku IV., ktorý žalovaní osobitne nenamietali a ktorý bol logickým dôsledkom dočasnej povahy nariadeného neodkladného opatrenia, podľa ako vecne správne potvrdil. Tým sa súčasne stalo bezpredmetným posúdenie eventuálneho návrhu žalovaných na zrušenie napadnutého uznesenia a zastavenie konania, uplatneného pre prípad záveru o nedostatku právomoci súdu, keďže odvolací súd dospel k záveru, že právomoc súdu v danej veci bola daná. Trovy odvolacieho konania 49. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že vzhľadom na plný procesný úspech žalobcov v odvolacom konaní im priznal nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle . 50. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.