Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Sa-12-2024.pdf
PDF · 67.64 KB
Case nature
Subarea
17Sa/12/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 12. júna 2024 doručenou pôvodne na Okresný súd Galanta dňa 19. júla 2024 a postúpenou na vecne a miestne príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 20. septembra 2024, sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti vo veci jeho žiadosti o dôchodok z Rakúskej republiky. K žalobe pripojil okrem iného aj Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti z 20. decembra 2023.
2. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 13. júla 2026 zobral žalobu v celom rozsahu späť a požiadal súd o zastavenie konania.
3. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
4. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
5. Vzhľadom na prejav vôle žalobcu spočívajúci v späťvzatí žaloby, správny súd postupoval podľa § 99 písm. a) SSP v spojení s § 63 SSP a konanie zastavil.
6. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
7. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To
znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7. júna 2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25. októbra 2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16. marca 2011). Až v prípade, že nie sú splnené podmienky vyplývajúce z § 171 ods. 1 SSP na priznanie náhrady trov konania, správny súd o náhrade trov konania rozhodne podľa § 170 písm. b) SSP a žiadnemu z účastníkov ju neprizná.
8. V tejto procesnej situácii správny súd dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby svojím podaním doručeným súdu dňa 13. júla 2026. Správny súd zároveň nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mohol zavinenie pričítať žalovanej (teda nedetegoval situáciu, že by v dôsledku začatia konania o nečinnostnej žalobe, začala žalovaná konať v súlade s názorom žalobcu), lebo z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaná už listom z 22. januára 2024 (teda ešte pred podaním nečinnostnej žaloby žalobcom doručenej súdu dňa 19. júla 2024) žalobcu informovala, že uplatnila nárok žalobcu na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia (zabezpečenia) Rakúskej republiky, pričom žiadosť o starobný dôchodok bola zaslaná príslušnej inštitúcii sociálneho poistenia (zabezpečenia) tohto štátu elektronicky. Následne rozhodnutím nositeľa poistenia Rakúskej republiky č. WLA3/6085 170160 zo dňa 22. júla 2024 bola žiadosť žalobcu zamietnutá z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku žalobcu (dôchodkový vek podľa právnych predpisov Rakúskej republiky dovŕšil žalobca dňa 17. januára 2025). Výsledok tohto rozhodnutia bol žalovanej doručený dňa 20. septembra 2024. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná ešte v čase pred podaním nečinnostnej žaloby žalobcom, uplatnila nárok žalobcu na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia (zabezpečenia) Rakúskej republiky. Nečinnostná žaloba žalobcu by preto za daného stavu nemohla byť vyhodnotená ako dôvodná. Zo spisu tiež vyplýva, že následne dňa 24. marca 2025 uplatnila žalovaná opätovne nárok na starobný dôchodok žalobcu z dôchodkového poistenia (zabezpečenia) Rakúskej republiky a o tejto skutočnosti informovala žalobcu listom zo dňa 24. marca 2025. Žiadosť o starobný dôchodok bola zaslaná príslušnej inštitúcii sociálneho poistenia (zabezpečenia) Rakúskej republiky dňa 24. marca 2025 elektronicky. Rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia (zabezpečenia) Rakúskej republiky malo byť zaslané príslušnou inštitúciou priamo na adresu žalobcu.
9. Správny súd však žalovanej podľa § 171 ods.1 SSP v spojení s § 168 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a ani si ich náhradu žalovaná neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.