Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-82-2026.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/82/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu JUDr. Dušana Špireka a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci odsúdenej A. A., pre zločin výroby extrémistických materiálov podľa § 422a odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdenej A. A. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30.6.2026, sp. zn. 1Nt/23/2026, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.08.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej A. A. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa 76 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil odsúdenej A. A. (ďalej len „odsúdená“) ochranný dohľad vo výmere tri roky, počas ktorého bude povinná plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra – Chrenová (ďalej len „riaditeľ“) podal podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona dňa 01.06.2026 na Okresný súd Nitra návrh na uloženie ochranného dohľadu odsúdenej A. A. (ďalej len „odsúdená“), pretože odsúdená neplnila ciele programu zaobchádzania, k spáchanej trestnej činnosti zaujímala nekritický postoj, neuvedomovala si závažnosť svojho konania, nerešpektovala autority, pri individuálnych pohovoroch prejavovala svoje extrémistické a neznášanlivé postoje voči menšinám, iným kultúram, náboženstvám a politickému systému, teda nemožno od nej očakávať, že, po prepustení z výkonu trestu, povedie riadny život. Riaditeľ svoj návrh konkretizoval najmä tým, že odsúdená sa na podmienky výkonu trestu odňatia slobody nedokázala adaptovať, že na usmernenia zo strany príslušníkov reagovala impulzívne a drzo, jej správanie bolo nerešpektujúce, bola negatívne naladená a svoju frustráciu si vybíjala na ostatných odsúdených, s ktorými sa dostávala do množstva verbálnych a fyzických konfliktov, že jej správanie bolo nevyspytateľné, reakcie často zvláštne, sprevádzané nekontrolovaným smiechom bez racionálneho dôvodu a v iných prípadoch naopak frustráciou a negatívnym postojom voči podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a príslušníkom, že odsúdená nedokázala akceptovať ani jednoduché pokyny súvisiace s dodržiavaním časového rozvrhu dňa, a že z jej postoja bola zjavná jej neznášanlivosť voči menšinám, odlišným náboženstvám a systému. Riaditeľ poukázal aj na to, že keď bola odsúdená umiestnená v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, tak ani tam nebolo jej správane na požadovanej úrovni, bola drzá a arogantná. Keďže odsúdenej nerešpektovanie autorít a nevhodný spôsob komunikácie presahuje aj hranice ústavov na výkon trestu odňatia slobody, je možné predpokladať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude jej správanie v situáciách, pri ktorých sa dostane do záťažovej, prípadne konfliktnej situácie, obdobné. Riaditeľ vo svojom návrhu poukázal aj na to, že disciplinárna odmena odsúdenej udelená nebola, disciplinárny trest jej bol uložený v siedmich prípadoch za neplnenie zákonných povinností, neplnenie pokynov príslušníkov a neslušné správanie, za čo bola postihovaná väčšinou umiestnením do uzavretého oddielu na dobu od troch do 14 dní. Súd I. stupňa uložil odsúdenej ochranný dohľad
na tri roky, ktorému sa bude podrobovať po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vyhovujúc tak návrhu riaditeľa, pretože mal za to, že je potrebné na odsúdenú pôsobiť prostredníctvom ochranného dohľadu v nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná na dovŕšenie jej nápravy. Súd I. stupňa okrem toho upriamil pozornosť aj na to, že odsúdená počas verejného zasadnutia, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o jej podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, nedokázala vystupovať slušne voči prítomným, ktorých urážala a tým výrazne narúšala priebeh zasadnutia. Súd I. stupňa odsúdenú zhodnotil ako osobu s absolútnym dešpektom k dodržiavaniu právneho poriadku, nerešpektujúcu autority, s extrémistickými a neznášanlivými postojmi k menšinám, k iným kultúram a k náboženstvám. Ešte dodal, že odsúdená bola doposiaľ trikrát súdne trestaná (v dvoch prípadoch jej bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne), jedenkrát bola priestupkovo postihnutá za fyzické napadnutie iného počas liečenia v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Súd I. stupňa nariadil odsúdenej, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, dostaviť sa do dvoch pracovných dní k probačnému a mediačnému úradníkovi Mestského súdu Bratislava I a v rámci uloženého ochranného dohľadu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podala odsúdená sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia na krajskom súde písomne neodôvodnila. Odsúdená dňa 20.07.2026 prevzala zásielku z Okresného súdu Nitra, ale odmietla potvrdiť jej prijatie vlastnoručným podpisom.
Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala sťažnosť, ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.
Podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona, súd môže na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu uložiť odsúdenému pred skončením výkonu trestu odňatia slobody ochranný dohľad aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak vzhľadom na správanie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nemožno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.
Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona, odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad podľa § 76 , je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b/ osobne sa hlásiť v určených lehotách a c/ vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Podľa § 460 odsek 2 Trestného poriadku (uloženie ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania) o uložení ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život, rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.
Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že jasné a úplné skutkové zistenia a zrozumiteľné právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia a ktorého obsahom je záver, že odsúdenej bol uložený ochranný dohľad na tri roky podľa § 76 odsek 2 Trestného zákona a boli jej podľa § 77 odsek 1 písmeno a/, b/, c/ Trestného zákona uložené povinnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia, sú jednak zákonu zodpovedajúce, jednak opodstatnené. Pretože sa krajský súd plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôvodmi pre svoje rozhodnutie, v podrobnostiach naň, ako na vecne správne a zákonné, poukazuje.
Na tomto mieste k aplikácii vyššie uvedených ustanovení nadriadený súd považuje za potrebné zdôrazniť, že riaditeľ ústavu, v ktorom odsúdená trest vykonávala (táto už bola medzičasom dňa 4.8.2026
prepustená), je oprávnenou osobou na podanie návrhu na uloženie ochranného dohľadu odsúdenej, ktorá počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním nepreukázala, že od nej možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život. Predpokladom uloženia ochranného dohľadu v zmysle ustanovenia § 76 odsek 2 Trestného zákona je, že nemožno od odsúdenej očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život, a to vzhľadom na jej správanie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody (napr. páchateľ sa správa agresívne alebo hrubým nerešpektovaním autorít dáva najavo, že nemá záujem sa prevychovať, avšak v tomto prípade musí ísť naozaj o veľkú mieru neposlušnosti, ktorá je patologická, nemôže ísť o bežné neuposlúchnutia).
V danom prípade z hodnotenia riaditeľa vyplýva, že odsúdená počas výkonu trestu odňatia slobody nebola disciplinárne odmenená, bola ale sedemkrát disciplinárne potrestaná, všetky dostupné metódy výchovného pôsobenia boli neefektívne, menovaná je voči zaobchádzaniu rezistentná, počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázala polepšenie, neplnila cieľ programu zaobchádzania, stále prejavovala extrémistické a neznášanlivé postoje voči menšinám, iným kultúram, náboženstvám a politickému systému, za ktoré bola aj odsúdená. Počas výkonu trestu odňatia slobody u odsúdenej, aj napriek intervenciám zo strany výchovného a režimového personálu, nedošlo k pozitívnej zmene v správaní, odsúdená bola stále ľahostajná voči následkom svojho konania, nebola voči sebe kritická a demonštrovala, že bude pokračovať v obdobných činoch aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa teda správne zistil zo získaných poznatkov o osobe odsúdenej a o jej správaní, že výkon trestu odňatia slobody nesplnil u odsúdenej svoj výchovný účel predpokladaný ustanovením § 34 odsek 1 Trestného zákona a práve zo správania odsúdenej počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne vysloviť záver, že od nej nemožno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život a preto sú splnené všetky materiálne podmienky na uloženie ochranného dohľadu podľa § 76 odsek 2 Trestného poriadku. O uvedenom svedčí aj chovanie odsúdenej na verejnom zasadnutí, keď odsúdená neustále sudkyni skákala do reči, bola drzá, arogantná, hovorila, že sudkyňa je na smiech, že je na dne, že je úplne mimo, že čo si šľahla, že je hlúpa a pod., rozprávala o koráne, o falošných rodných listoch a poznamenala, že čo bolo zlé na tom, že „oští korán“ a že „pravdu neumlčíš“.
Je teda zrejmé, že návrh riaditeľa na uloženie ochranného dohľadu odsúdenej, ktorý bude vykonávať po skončení výkonu trestu odňatia slobody, bol podaný dôvodne a boli splnené všetky zákonné podmienky na jeho uloženie. Z týchto dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdenej postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.