Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-47-2026.pdf
PDF · 72.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/47/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
- A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťa rodičov - matky B. C. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale E. X, zastúpenej F. G. H., advokátkou AK so sídlom Edelényska 2027/3, Rožňava, a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale H. XX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom I. E. C. J. X, D., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a protinávrhu otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
I. Okresný súd Rožňava schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX v zmysle, ktorej dohody sa maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Súd výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo strany matky a otca neurčuje.
III. Súd v ostatnej časti konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného a návrhu otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zastavuje.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8P/81/2020 – 41 zo dňa 14.12.2020 vo výrokoch I., II..
V. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2026 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany povinného otca maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa sa svojim protinávrhom domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.
2. Na pojednávaní konanom dňa 03.08.2026 rodičia maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v zmysle ktorej dohody sa maloletý A. zveril do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd výživné zo strany rodičov na maloleté dieťa neurčil.
3. Kolízny opatrovník zastupujúci maloleté dieťa súhlasil s rodičovskou dohodou, nakoľko dohoda sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa.
4. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
5. Podľa ustanovenia § 121 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
6. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, pričom sám zákonodarca preferuje pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, dohodu rodičov maloletého dieťaťa ohľadom zverenia do osobnej starostlivosti, úpravy styku, výživného, či správy majetku maloletého dieťaťa. Súd má za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby rodičia pristupovali k tejto otázke zmierlivo, dobrovoľne a dobromyseľne a nevytvárali priestor pre konflikty, rozpory a v konečnom dôsledku negatívny vplyv na samotné dieťa. Pokiaľ sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výšky výživného dokážu dohodnúť a súd má za to, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, súd navrhovanú rodičovskú dohodu schváli.
7. V prevyšujúcej časti súd konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného a návrhu otca o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zastavil.
8. Podľa § 2 ods. 1/ CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 221 ods. 1/ CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a/ je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b/ to ustanovuje tento zákon.
10. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
11. S poukazom na vyššie citované ustanovenia a na skutočnosť, že účastníci konania sa vzdali práva na podanie odvolania, predmetný rozsudok neobsahuje rozsiahlejšie odôvodnenie.
12. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Účastník, ktorý sa vzdal práva podať odvolanie, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.