Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/1620/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1. STT, s.r.o., so sídlom Majunkeho 4867/17, 058 01 Poprad, IČO: 36 834 378, práv. zast.: AK Balara, s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 14083/33A, 831 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 36 858 528, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 1.590,25 EUR s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36151327 pod sp.zn. 128EX 578/22, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 05. 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 05. 2026 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 05. 2026 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 05. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný po uplynutí tejto zákonnej 15-dňovej lehoty súd uvádza, že v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže podľa Exekučného poriadku povinný namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, a to v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol povinný uplatniť skôr. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doručených príloh dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, keďže tento bol podaný oneskorene a nejedná sa ani o skutočnosti, ktoré povinný objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Súd len okraj uvádza, že návrhu povinného by nebolo možné vyhovieť ani keby bol podaný v zákonom stanovenej lehote, pretože z obsahu jeho podania nie je možné identifikovať žiadne dôvody na zastavenie exekúcie. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie tak po materiálnej ako aj po formálnej stránke. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Vyššia súdna úradníčka konštatovala, že oprávnený inicioval exekučné

konanie na podklade spôsobilého exekučného titulu a návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

2. V lehote na podanie sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal povinný na poštovú prepravu sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že dňa 11. 05. 2023 mu bol vydaný na základe Kanonov Cestui Que Vie, na základe prirodzeného práva apolitický, nepolitický, Non-Political In Private Diplomatic Passport, číslo: f. B.227322, Surrexi lure Hereditario, Birth Certificate Number:77/1978/208/27. Príloha číslo 1. Poukázal na to, že nie je držiteľom občianskeho preukazu SR ani VP SR a nemá ani možnosť používať žiaden doklad vydaný štátom Slovensko. Nie je žiadna fyzická osoba ani žiadna právnická osoba ani persóna, ale človek v statuse podľa PRIRODZENÉHO PRÁVA. Ďalej poukázal na to, že súdny exekútor a súd sú korporátnymi obchodnými subjektmi, pričom subjekt korporátneho práva nie je nad PRIRODZENÝM PRÁVOM ČLOVEKA. Na základe týchto okolností a faktov vyzval súd na predloženie oprávňujúcich listín od štátu, titulné dokumenty, zakladajúce dokumenty, ktoré potvrdzujú a oprávňujú súd konať ako štátny orgán, úrad v mene štátu, nie ako súkromná spoločnosť, právnická osoba. Neexistujú žiadne právomoci,neexistuje žiaden právny základ na uplatnenie akýchkoľvek nárokov voči človeku v statuse PRIRODZENÉHO PRÁVA. Preukážte legitimitu v právnom priestore.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

9. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu súd prvej inštancie musí konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne. Aj sťažnostný súd je toho názoru, že povinný podal zjavne nedôvodný návrh na zastavenie exekúcie, keď neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu a odôvodňovali by právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani nejde o skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. keď sťažnostný súd rovnako nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Rovnako ako vyššia súdna úradníčka tak aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa začala dôvodne, pričom jej vedeniu nebránia žiadne zákonom predvídané okolnosti. To, že sa povinný nestotožňuje s uznesením vyššej súdnej úradníčky a namieta vedenie exekúcie proti jeho osobe, samo o sebe nepostačuje na prijatie záveru o nesprávnosti (nezákonnosti) napadnutého uznesenia.

10. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že v prípade návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15. 01. 2026, sa jednalo o návrh na zastavenie exekúcie podaný jednoznačne po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené tak jednoznačne determinovalo posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie z pohľadu skutočností, ktorými sa povinný v rámci tohto návrhu mohol relevantne brániť voči prebiehajúcej exekúcii, na čo povinný v rámci podanej sťažnosti nijako nereflektoval. V dôsledku uplatnenia koncentračnej zásady exekučného konania vyjadrenej v § 61k ods. 2 a 3 Exekučného konania sa tak vyššia súdna úradníčka správne vecne nezaoberala námietkami povinného, keďže povinný neuviedol také skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku).

11. Navyše, súd prvej inštancie poukazuje aj na to, že podania povinného neobsahujú konkrétne, vecné a relevantné argumenty, ktorými by sa exekučný súd mohol zaoberať a vyjadriť sa k nim. Sťažnosť povinného je založená na jeho subjektívnom presvedčení a vnímaní skutkových okolností, ktoré však v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky nepreukazujú zánik vymáhaného nároku. Povinný vo svojej sťažnosti v podstate spochybňuje jurisdikciu exekučného súdu a súdneho exekútora z dôvodu, že je človekom v statuse podľa prirodzeného práva. Táto obrana však nemá logický a ani právny podklad. Aj keby sa povinný totiž vzdal občianstva Slovenskej republiky, mýli sa, ak si myslí, že tým zaniknú jeho dlhy, ktoré mu v Slovenskej republike alebo kdekoľvek inde vznikli, resp. že tieto dlhy prestanú byť voči nemu vymáhateľné. Obrana povinného je napokon v rozpore i so samotnými morálnymi zásadami, keď by malo byť prirodzenou povinnosťou každého človeka riadne si plniť svoje záväzky. Povinný nemá v zmysle medzinárodného práva ani postavenie diplomata, a preto nepožíva ani výsady a imunity, ktoré s týmto statusom súvisia.

12. K požiadavke povinného, aby súd preukázal svoje oprávnenie konať v mene Slovenskej republiky, súd prvej inštancie zdôrazňuje, že exekučné konanie je konanie, ktoré slúži k vymoženiu judikovaného nároku a exekučný súd rieši spory, ktoré z toho vyplynú. Exekučný súd tu nie je na to, aby viedol s účastníkmi konania teoretické debaty na rôzne otázky (vrátane existencie a právomoci Slovenskej republiky, jej štátnych orgánov, súdov či exekútorských úradov), ktoré nemajú relevantný právny základ, ale sú založené na subjektívnom presvedčení povinného. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie je tu na to, aby súd na základe včasného a riadneho procesného úkonu povinného preskúmal, či sú splnené všetky podmienky pre poskytnutie exekučnej súdnej ochrany, či judikovaný nárok existuje a či má spoľahlivý podklad, t. j. či exekučný titul, z ktorého vychádza, je spôsobilým podkladom pre exekúciu. Nič z toho povinný do konania nevložil, a to ani v rámci svojej sťažnosti, a preto súd musí sťažnosť povinného vyhodnotiť ako nedôvodnú.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak treba konštatovať, že povinný podal zjavne nedôvodný návrh na zastavenie exekúcie, a preto súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 05. 2026 ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

14. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na v spojení s Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (k sťažnosti sa nevyjadril, sťažnosť mu z dôvodu hospodárnosti bola zaslaná len na vedomie), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).