Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/22/2026

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom: Rovniakova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., Stredisko projekcie Košice, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, 2/ Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny základná organizácia Košice 2013, so sídlom Pokroku 7, 040 11 Košice, 3/ Nádej pre Sad Janka Kráľa, so sídlom Godrova 3/b, 811 06 Bratislava, 4/ Lesoochranárske združenie VLK, so sídlom 082 13 Tulčík 310, 5/ Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, 6/ Tepláreň Košice, a.s., so sídlom Teplárenská 3, 042 92 Košice, 7/ TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom Komenského 7, 040 01 Košice, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2026/025420-002 zo dňa 27. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 11. júna 2026 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2026/025420-002 zo dňa 27. apríla 2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „rozhodnutie orgánu prvého stupňa“), ktorým bolo zastavené konanie o vydanie súhlasu na výrub 381 ks stromov a 1 362 m2 krovitých porastov v súvislosti s realizáciou stavby „KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 - Slanecká cesta“.

2. Súčasťou správnej žaloby bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Návrh žalobca odôvodnil najmä tým, že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami najmä prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca poukazuje na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je potrebné prepojiť s inštitútom odkladného účinku. Ich použitie je možné aj v prípadoch, keď hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia stáva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je síce v konaní zrušené pre nezákonnosť, avšak toto rozhodnutie bolo medzi časom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca konštatuje, že na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia je potrebná aplikácia odkladného účinku. Včasnosť súdneho zásahu je totiž pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom a bez jej poskytnutia nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. Žalobca záverom uvádza, že nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty.

3. Žalobca ďalej tvrdil, že je daný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj z dôvodu podľa . Návrh odôvodnil najmä tým, že „sa jedná o žalobu majúcu základ v práve EÚ, v rozhodnom čase bol vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého sa rozhodlo v žalobnej veci, v rozpore s právom EÚ, a je v záujme EÚ rozhodovať na základe zásady lojálnej spolupráce podľa ZEU v spojení s ZFEU v zmysle záväzného výkladu sekundárneho práva EÚ Súdnym dvorom EÚ“. Ustanovenia sú v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko sa nerozlišuje medzi žalobcom podľa Aarhuského dohovoru (verejnosť) a žalobcom podľa uvedeného dohovoru (dotknutá verejnosť). Platná právna úprava neposkytuje dostatočnú diferenciáciu medzi týmito subjektami aj vo vzťahu k ochrane ich legitímnych očakávaní.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22. júla 2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca síce tvrdí, že hrozí zásah do životného prostredia a že priznanie odkladného účinku je nevyhnuté, avšak svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nešpecifikoval ani neosvedčil. Žalobca neuviedol, aká konkrétna bezprostredná ujmu hrozí na životnom prostredí.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

11. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je kumulatívne splnenie štyroch podmienok. Dve majú procesný charakter (podanie návrhu a prebiehajúce konanie o

správnej žalobe) a dve hmotnoprávny charakter (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok a absencia rozporu s verejným záujmom). S ohľadom na potrebu kumulatívneho splnenia týchto podmienok zistenie, že niektorá z nich splnená nie je vedie k nemožnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe.

13. V tomto prípade má súd za nepochybné, že vyššie spomenuté procesné podmienky splnené boli. Následne súd pristúpil ku skúmaniu hmotnoprávnych podmienok. Prvou hmotnoprávnou podmienkou je, že žalobcovi musí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hroziť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej len „hrozba zákonom predpokladaných následkov“). Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30.5.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

14. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

15. Žalobca splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky odôvodňuje tým, že nepriznaním odkladného účinku hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, konkrétne drevín. K tomuto záveru žalobca dospel výkladom ustanovení zákona o životnom prostredí ako aj viacerých princípov, ktoré sa v oblasti ochrany životného prostredia uplatňujú, predovšetkým princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti.

16. Žalobca svoj návrh odôvodnil pomerne vyčerpávajúco, avšak gro jeho argumentácie pozostáva skôr z teoretických úvah o aplikabilite jednotlivých princípov, ktoré by sa mali uplatňovať pri rozhodovaní vo veciach v oblasti životného prostredia. Z návrhu však nevyplýva, aký negatívny, zákonom predpokladaný následok bude mať samotné napadnuté opatrenie. V tejto súvislosti je podstatnou tiež okolnosť, že k výrubu drevín došlo už v dňoch od 09. do 10.01.2021, od 16. do 17.01.2021 a od 23. do 24.01.2021, teda ešte pred podaním správnej žaloby ako aj pred vydaním napadnutého rozhodnutia č. OU-KE- OOP3-2026/025420-002 zo dňa 27. apríla 2026.

17. Súd teda dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Návrh na priznanie odkladného účinku síce odôvodnil rozsiahlo, avšak tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, ktorými by podporil svoje tvrdenia o existencii zákonom predpokladaných následkov.

18. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

19. K skúmaniu druhej hmotnoprávnej podmienky, ktorou je absencia rozporu s verejným záujmom súd z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky ani nepristúpil.

20. Vyššie uvedený prístup k posúdeniu hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy v dôsledku vážnych pochybností o platnosti záväzného aktu Európskej únie, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia, deklarovaný v uvedenom uznesení Ústavného súdu SR (ods. 13. odôvodnenia tohto uznesenia), je podľa správneho súdu potrebné aplikovať aj v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku podľa .

21. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej vážnej a nenapraviteľnej ujme. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie ,

musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

22. Dôvod priznania odkladného účinku vymedzený v má povahu osobitného prípadu ničotnosti preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané na podklade neplatného právne záväzného aktu EÚ. Pôjde v zásade o sekundárne pramene práva EÚ (nariadenia, smernice alebo rozhodnutia orgánov EÚ) /, 1. vydanie, 2018, s. 926 - 930: M. Fečík/

23. Žalobca v návrhu neuviedol, a následne ani nepreukázal, žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že napadnuté rozhodnutie reálne vychádza z právne záväzného aktu Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, v súlade s dikciou cit. . Žalobca jednoznačne napadá vnútroštátne právo, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, pričom nespochybňuje samotné právo EÚ a platnosť konkrétneho záväzného aktu.

24. Keďže žalobca neosvedčil existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ani podľa .

25. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu so záujmom Európskej únie pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

26. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s zamietol.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).