Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-79-2026.pdf
PDF · 105.79 KB
Case nature
Subarea
11Co/79/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, o návrhu žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. - E. XX, proti žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. - E. XX, na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.06.2026, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/35/2026-21 zo dňa 04.06.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu - spoločného obydlia na adrese C. D. - E. XX, XXX XX C. D. (prvý výrok), ktorú povinnosť obmedzil na dobu 3 (troch) mesiacov od doručenia uznesenia žalovanému (druhý výrok), vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému úmyselne sa k nej nepriblížiť na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a v ktorej sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov alebo prostredníctvom tretích osôb, návrh zamietol (tretí výrok) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). 1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §324 ods. 1, §325 ods. 1,2, §326 ods.1,2, §328 ods.1,2, §329 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“). Konštatoval, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným okresnému súdu dňa 03.06.2026 sa žalobkyňa domáhala, aby súd neodkladným opatrením nariadil žalovanému 1/ povinnosť dočasne nevstupovať do spoločného obydlia na adrese C. D. – E. XX, XXX XX C. D., 2/ zdržať sa priblíženia k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, 3/ zdržať sa akéhokoľvek jej kontaktovania, a to osobne telefonicky, písomne alebo prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, ako aj prostredníctvom tretích osôb, 4/ zakázal dočasne žalovanému styk s maloletými deťmi F. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej a aby 5/ nariadil žalovanému povinnosť platiť jej preddavok na výživné pre maloleté deti v sume 100,- Eur mesačne na každé dieťa (spolu 300,- Eur mesačne), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania návrhu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 1.2 Okresný súd uznesením č.k. 14C/35/2026-16 zo dňa 03.06.2026 vylúčil na samostatné konanie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa dočasného zákazu styku žalovaného s maloletými deťmi a v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému prispievať na výživu maloletých detí, pretože tieto nároky sa týkajú výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, teda vecí
starostlivosti súdu o maloletých, o ktorých sa koná a rozhoduje v konaní podľa zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku. 1.3 Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia, žijú v rodinnom dome v spoločnej domácnosti na adrese C. D. XX. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti F. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX. Na Okresnom súde Zvolen aktuálne prebieha konanie o rozvod ich manželstva pod sp.zn. 9P/76/2026, pričom termín pojednávania je určený na 19.06.2026. Ich spoločné obydlie je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa však nedisponuje inou nehnuteľnosťou, ani finančnými prostriedkami na okamžité zabezpečenie náhradného bývania. Vzhľadom na prežité násilie a akútny strach o život a zdravie navrhla dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného formou dočasného zákazu vstupu do tohto obydlia, keďže ochrana zdravia a života má prednosť pred právom vlastníckym. Domáce násilie zo strany žalovaného má dlhodobý charakter a jeho intenzita sa stupňuje. 1.3.1 Dňa 21.04.2026 žalovaný prešiel žalobkyni automobilom po nohe a z miesta ušiel; tento útok si vyžiadal okamžité lekárske ošetrenie. Násilie vyvrcholilo dňa 23.05.2026, kedy ju žalovaný v spoločnom obydlí fyzicky napadol: udrel ju do tváre, opakovane udieral do hlavy, sotil na zem a ťahal po nej za vlasy a nohu. Maloleté deti boli priamymi svedkami oboch fyzických útokov, čo u nich vyvolalo obrovský strach, plač a psychickú traumu. Žalovaný sa správa nepredvídateľne a agresívne v prítomnosti detí, čím je vážne ohrozený ich priaznivý psychický, citový a morálny vývin. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že by žalovaný mohol svoju agresiu v budúcnosti nasmerovať aj priamo voči maloletým deťom, prípadne ich zneužiť na psychický nátlak voči jej osobe. V dôsledku uvedených útokov utrpela žalobkyňa zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, hospitalizáciu, operáciu a práceneschopnosť. Lekár jej diagnostikoval v prvom prípade pomliaždenie členka, v druhom prípade blowout fraktúru dolnej steny pravej orbity s následnou operačnou liečbou. 1.3.2 Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila kópie lekárskych správ z Nemocnice AGEL Zvolen zo dňa 21.04.2026 a zo dňa 24.05.2026, dve ambulantné správy z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.ROOSEVELTA Banská Bystrica zo dňa 24.05.2026, prepúšťaciu správu F.D.ROOSEVELTA Banská Bystrica zo dňa 31.05.2026 a fotodokumentáciu zranení. 1.4 Okresný súd nahliadnutím do spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 9P/76/2026 zistil, že žalovaný sa návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2026 domáha rozvodu manželstva so žalobkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ku ich maloletým deťom; vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 19.06.2026. Z návrhu okresný súd zistil, že ho podal manžel pre časté manželské nezhody, ktoré spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné otázky ich spolužitia; konflikty prerastali do čoraz častejších nezhôd a hádok a aj fyzických útokov, ktoré viedli postupne k ochladnutiu vzťahu. 1.5 Okresný súd z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. D. – E. zistil, že výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom 40, postaveného na pozemku parcelné číslo CKN XXX je žalovaný; dopytom na OR PZ Zvolen, oddelenie dopravy dňa 04.06.2026 zistil, že prípad zo dňa 21.04.2026, ktorý uvádzala žalobkyňa v návrhu, kedy žalovaný mal žalobkyni prejsť po nohe, je evidovaný pod č. ORPZ: ZV ODI-2026/006120 a je v štádiu šetrenia. 1.6 Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, predloženými žalobkyňou, ako aj výpisom z LV č. XXX pre k.ú. C. D. – E., spisom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 9P/76/2026 a úradným záznamom zo dňa 04.06.2026 súd prvej inštancie vychádzal zo základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania s tým, že z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup, stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. 1.7 Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm. e) C.s.p., ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do spoločného obydlia, v ktorom býva spolu so žalobkyňou, ďalej neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm. h) C.s.p., ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a napokon podľa §325 ods. 2 písm. g) C.s.p., ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne, a to osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov alebo prostredníctvom tretích osôb.
1.7.1 Žalobkyňa odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov opakovanými fyzickými útokmi žalovaného, ktoré v nej vyvolávajú obavu o život a zdravie. Zo skutkových tvrdení, uvedených v návrhu a z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, žijú v spoločnej domácnosti spolu so svojimi maloletými deťmi, pričom medzi manželmi prebieha konanie o rozvod manželstva, vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 9P/76/2026. Žalobkyňa osvedčila násilné správanie žalovaného voči nej, ktoré má opakovaný charakter, keď dňa 21.04.2026 mala utrpieť v dôsledku konania žalovaného zranenie, vyžadujúce si lekárske ošetrenie; následne dňa 23.05.2026 malo dôjsť v spoločnom obydlí k ďalšiemu fyzickému útoku žalovaného voči žalobkyni, pri ktorom ju tento mal udrieť do tváre, opakovane udierať do hlavy, sotiť ju na zem a ťahať za vlasy a nohu, v dôsledku ktorého žalobkyňa mala utrpieť závažné zranenie – blowout fraktúru dolnej steny pravej očnice, ktoré si vyžiadalo hospitalizáciu, operačný zákrok a následnú práceneschopnosť. Oba incidenty sa odohrali za prítomnosti maloletých detí. 1.7.2 Týmto žalobkyňa osvedčila naliehavosť predbežnej úpravy dočasného zákazu žalovaného vstupovať do spoločného obydlia. Okresný súd vzal na vedomie skutočnosť, že spoločné obydlie je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, avšak žalobkyňa osvedčila, že nedisponuje inou nehnuteľnosťou ani finančnými prostriedkami, potrebnými na okamžité zabezpečenie náhradného bývania. Vzhľadom na opakované fyzické útoky, ich stupňujúcu sa intenzitu a závažnosť následkov týchto útokov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a telesnú integritu a že jej pomery vyžadujú bezodkladnú súdnu ochranu. 1.7.3 Preto návrhu v časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do spoločného obydlia, vyhovel, aplikujúc §325 ods. 2 písm. e) C.s.p.. Účelom tohto ustanovenia je dočasne eliminovať kontakt osoby dôvodne podozrivej z násilia s osobou, voči ktorej toto násilie smeruje. Násilím sa rozumie každé konanie, ktorého následkom je, že obeť vykonáva niečo proti svojej vôli, je jej bránené konať podľa vlastnej vôle alebo je u nej vyvolávaný strach, pocit ohrozenia či iná forma psychického nátlaku. Civilný sporový poriadok nekvantifikuje mieru, intenzitu ani frekvenciu násilia, potrebnú na nariadenie neodkladného opatrenia; zmyslom tejto právnej úpravy je predovšetkým predchádzať ďalšiemu stupňovaniu násilného správania a poskytnúť ohrozenej osobe okamžitú a účinnú ochranu ešte pred tým, ako by mohlo dôjsť k závažnejším následkom na jej živote, zdraví alebo psychickej integrite. 1.7.4 Pri zohľadnení všetkých okolností prípadu mal okresný súd za osvedčené, že existuje dôvodná obava z ďalšieho násilia voči žalobkyni, preto považoval za potrebné dočasne obmedziť žalovaného vo výkone jeho užívacieho práva k predmetnej nehnuteľnosti a uložiť mu povinnosť nevstupovať do rodinného domu, ktorý predstavuje obydlie žalobkyne. Takýmto opatrením sa žalobkyni poskytuje ochrana pred možným opakovaním násilného konania a vytvárajú sa podmienky na pokojné a bezpečné užívanie obydlia. Vzhľadom na charakter konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zákonom stanovenú krátku lehotu na rozhodnutie nebolo jeho úlohou podrobne zisťovať všetky okolnosti vzniku konfliktov medzi účastníkmi ani definitívne posudzovať mieru zavinenia jednotlivých strán. Pre rozhodnutie bolo podstatné posúdiť, či žalobkyňa hodnoverne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu dôvodnej obavy z ďalšieho ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity, čo mal okresný súd v danom prípade za splnené. 1.7.5 Preto návrhu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do spoločného obydlia prvým výrokom vyhovel, avšak obmedzil jeho trvanie na dobu 3 mesiace od jeho doručenia žalovanému. Túto lehotu považoval za dostatočnú na to, aby si žalobkyňa vyriešila otázku svojho bývania. Okresný súd zdôraznil, že časovo neobmedzený zákaz vstupu žalovaného do nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom, by bez ďalšieho dokazovania neobmedzene zasahoval do jeho vlastníckeho práva. 1.8 V ďalšej časti návrh žalobkyne (na uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov podľa §325 ods. 2 písm. h) C.s.p. a povinnosti zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne podľa §325 ods. 2 písm. g) C.s.p.) okresný súd zamietol, pretože dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. 1.8.1 Žalobkyňa síce osvedčila existenciu fyzických útokov zo strany žalovaného, ku ktorým malo dôjsť v spoločnom obydlí strán, avšak neuviedla ani neosvedčila také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť potrebu uloženia ďalších obmedzení, spočívajúcich v zákaze približovania sa alebo v zákaze kontaktovania. Z návrhu ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by sa žalovaný po uvedených incidentoch pokúšal žalobkyňu vyhľadávať mimo spoločného obydlia, sledovať ju, obťažovať ju telefonicky, prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov alebo prostredníctvom tretích osôb, prípadne sa k nej opakovane približovať na verejnosti spôsobom vyvolávajúcim obavu o jej bezpečnosť. Okresný súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že nariadeným
neodkladným opatrením podľa §325 ods. 2 písm. e) C.s.p. bolo žalovanému uložené dočasne nevstupovať do spoločného obydlia, v ktorom žalobkyňa býva, čím sa do značnej miery eliminuje riziko bezprostredného kontaktu medzi stranami sporu a žalobkyni sa poskytuje ochrana v mieste, kde k tvrdeným incidentom dochádzalo. Za situácie, keď žalobkyňa neosvedčila ďalšie konkrétne okolnosti nasvedčujúce, že žalovaný by ju mohol ohrozovať aj mimo spoločného obydlia alebo prostredníctvom komunikačných prostriedkov, by nariadenie ďalších obmedzení predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného. 1.9 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §256 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný a žalovaný bol čiastočne úspešný v zamietajúcej časti rozhodnutia.
2. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu okresného súdu v časti, ktorým okresný súd zakázal vstupovať do rodinného domu, odvolanie žalovaný z dôvodov, že tam má trvalý pobyt, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi a nemôže ísť za nimi na svoj pozemok, že je výlučným vlastníkom, nie je agresor, skôr naopak a nemá iný byt. Navrhol odvolaciemu súdu prehodnotiť neodkladné opatrenie, pretože išlo o jeho sebaobranu voči žalobkyni a vec sa vyšetruje.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení označila odvolanie za účelové, nepravdivé a podané výlučne s cieľom pokračovať v zastrašovaní žalobkyne a ich maloletých detí. Žalovanému ona nebráni v styku s maloletými deťmi ani mu nebráni v jeho rodičovských právach, žalovaný sa pravidelne s deťmi stretáva, berie si ich k sebe na víkendy a rovnako s nimi trávi čas aj počas týždňa. Trvalý pobyt má výlučne evidenčný charakter a nezakladá právo na porušovanie telesnej a psychickej integrity ostatných členov domácnosti. Zásah súdu vo forme zákazu vstupu do domu bol nevyhnutný z dôvodu ochrany bezpečnosti žalobkyne, pričom kontakt otca s deťmi mimo spoločného obydlia je zachovaný. 3.1 Skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, ho neospravedlňuje ohľadom domáceho násilia. Judikatúra súdov SR judikuje, že v kolízii medzi vlastníckym právom agresora a právom obete na život, zdravie a osobnú bezpečnosť, musí dostať prednosť ochrana zdravia a života obete. Právo vlastniť majetok nikoho neoprávňuje paralyzovať a terorizovať svoju rodinu. 3.2 Tvrdenie o sebaobrane žalovaného označila za absurdné a v ostrom rozpore s objektívnymi dôkazmi. Žalovaný ju fyzicky napadol takým brutálnym spôsobom, že jej spôsobil trieštivú zlomeninu očnice, ktoré si vyžiadali okamžitú hospitalizáciu na chirurgickom oddelení a operačný zákrok. V danej veci podala na žalovaného trestné oznámenie pre dlhodobé fyzické napádanie a vulgárne správanie o čom predložila Potvrdenie zo dňa 05.06.2026, vydané Obvodným oddelením Policajného zboru Detva. 3.3 poprela tvrdenie žalovaného, že nemá iný byt: žalovaný má zabezpečené bývanie u svojich rodičov, u ktorých sa zdržiaval aj pred incidentom. Jeho snaha vrátiť sa do spoločného obydlia je motivovaná výlučne snahou pokračovať v psychickom tlaku a kontrole nad žalobkyňou. 3.4 Navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť. K vyjadreniu predložila potvrdenie o podaní trestného oznámenia a odkázala na ňou predložené k návrhu lekárske správy.
4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.
6. Podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného; mal za to, že súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri postupovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.).
8. V zmysle platnej právnej úpravy, neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane za účelom zabránenia ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§330 ods. 1 C.s.p.); neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§333 C.s.p.). Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.
9. Odvolanie nie je dôvodné; odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil a rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti ustanovenia §220 ods. 2 C.s.p. 9.1 Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné prehodnotiť, pretože on má v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom, trvalý pobyt, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi a nemôže ísť za nimi na svoj pozemok, on nie je agresor a nemá iný byt. 9.2 Podľa vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovanému nebráni v styku s maloletými deťmi ani v jeho rodičovských právach a žalovaný sa s deťmi pravidelne stretáva, berie si ich k sebe na víkendy a rovnako s nimi trávi čas aj počas týždňa. Uvedené potvrdzuje aj zistenie odvolacieho súdu v registri Okresného súdu Zvolen ohľadom štádia konania o rozvode manželstva strán sporu. Dňa 12.08.2026 okresný súd vo veci sp.zn. 9P/76/2026 pojednával a rozhodol rozsudkom, strany sporu rozviedol, ohľadom maloletých detí schválil rodičovskú dohodu; rozsudok zatiaľ nie je písomne vyhotovený, ani zápisnica opísaná (od rozhodnutia uplynulo 24 hodín, zákonné lehoty opatrovnícky súd neporušil). 9.3 Krajský súd zhodne s vyjadrením žalobkyne má za to, že trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá právo na porušovanie telesnej a psychickej integrity ostatných členov domácnosti; v prejednávanej veci zásah súdu v podobe zákazu vstupu do rodinného domu bol nevyhnutný z dôvodu ochrany bezpečnosti žalobkyne, pričom kontakt otca s deťmi mimo spoločného obydlia je zachovaný. 9.4 Nedôvodná je aj námietka žalovaného, že je vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej mu súd zakázal vstup. V kolízii medzi vlastníckym právom žalovaného a právom žalobkyne na zdravie, život a osobnú bezpečnosť má nepochybne prednosť ochrana zdravia a života pred vlastníckym právom. 9.5 Aj ďalšia námietka žalovaného nie je pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení dôvodná: žalobkyňa nepochybne utrpela zranenia, vyžadujúce si lekársky operačný zásah a hospitalizáciu, žalovaný doposiaľ nepoprel, žeby jej tieto zranenia nespôsobil; okolnosti budú predmetom vyšetrovania pred orgánmi činnými v trestnom konaní; žalobkyni je potrebné poskytnúť súdnu ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. 9.6 Žalovaný tvrdil, že nemá inú možnosť bývania, ako v rodinnom dome, do ktorého vstup mu okresný súd zakázal na dobu troch mesiacov. Žalobkyňa poprela toto tvrdenie a uviedla, že žalovaný býva u svojich rodičov, u ktorých sa zdržiaval aj pred incidentom; žalovaný uvedené nepoprel. Odvolacia námietka je nedôvodná.
10. Krajský súd sa stotožňuje v celom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie; žalobkyňa odvolanie nepodala, žalovaný napadol výroky ukladajúce mu zákaz vstupu do rodinného domu. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia prvým a tretím výrokom uznesenia vyhovel; krajský súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné; krajský súd potvrdil uznesenie (§387 ods.1,2 C.s.p.), pretože mal za to, že cieľ sledovaný návrhom na vydanie neodkladného opatrenia bol splnený.
11. Žalovaný svojím odvolaním nenapadol výrok o trovách konania, krajský súd ho preskúmaval ako výrok závislý (§379 písm. a/ C.s.p.). Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania, krajský súd jeho rozhodnutie aj v tomto výroku potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol v dôsledku neúspechu žalovaného v odvolacom konaní v súlade s §255 ods.1 C.s.p. v spojení s §396 ods.1 C.s.p..
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.