Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/80/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu Mgr. Alexandry Osadskej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k podľa písmeno c/, písmeno d/, písmeno c/ , o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 09.07.2026, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 20. augusta 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa písmeno c/ sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) napadnutým uznesením zamietol podľa návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14.04.2022, sp. zn. , právoplatným dňa 23.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 23.08.2022, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa .

Súd I. stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 14.04.2022 a právoplatným dňa 23.08.2022 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 23.08.2022 .V písomnom návrhu dôvodil tým, že po účinnosti novely dňom 06.08.2024 sa zmenili podmienky trestnosti skutku tak, že sú pre neho priaznivejšie. Argumentoval tým, že moderné princípy právneho štátu vychádzajú prísne z materiálneho poňatia právneho štátu a pripúšťajú, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho môže a musí odchýliť v prípade, keď to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť, či niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku, ktorý záver zaujal Ústavný súd ČR v náleze z 12.11.2013. Odsúdený sa preto domnieval, že je možné povoliť obnovu konania v jeho prospech, pretože spoločenské pomery sa zmenili tak, že štátna moc už tak prísne netrestá skutok, pre ktorý bol odsúdený, čo je potrebné zohľadniť. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 01.08.2025 vo veci C-544/23, s poukazom na ktoré rozhodnutie je podľa odsúdeného možné povoliť obnovu konania v jeho prospech. Zároveň uviedol, že ak bude možné podať z uvedených dôvodov dovolanie, je možné z týchto dôvodov akceptovať aj obnovu konania, pretože inak by sa mohli práva na zmenu právoplatného rozhodnutia domáhať iba odsúdení, ktorým plynie lehota na podanie dovolania, čo by bolo v rozpore s chráneným princípom právnej istoty ako aj zásadou rovnosti zakotvenou v SR, vo vzťahu k čomu poukázal na postup Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod . Súd I. stupňa na verejnom zasadnutí konanom o podanom návrhu na povolenie obnovy konania vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a oboznámením podstatnej časti spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky

sp.zn. z 14.04.2022, právoplatným dňa 23.08.2022 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 23.08.2022, bol odsúdený uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k písmeno c/, písmeno d/, písmeno c/ s poukazom na ust. písmeno b/, písmeno j/ na tom skutkovo základe, že : „od presne nezistenej doby roku 2018 do 16.12.2020 po predchádzajúcej vzájomnej dohode si bez povolenia MZ SR zadovážili pre vlastnú potrebu, ale aj pre ďalšie osoby, za účelom predaja a výmeny za iné drogy alebo veci, omamné a psychotropné látky, a to pervitín, heroín a rastliny rodu Cannabis (konopa) a to tým spôsobom, že po zabezpečení finančnej hotovosti na nákup drog, išli spoločne na vozidle používanom obžalovaným A. B. do mesta Sereď, Galanta a ich okolia, kde jeden z obžalovaných drogy zakúpil, pričom druhý obžalovaný ho čakal v aute, následne tieto previezli do C. D. a prechovávali v mieste ich bydliska a najmä obžalovaný E. F. predával pervitín po 10,00 € za jednu dávku, prípadne vymenil alebo dal, a to minimálne A. G., A. A., H. I., A. G., J. K., pričom dňa 16.12.2020 pri domovej prehliadke v rodinnom dome na L. M. N. XX O. C. D., ktorý obýva obžalovaný F., boli zaistené: zelený plastový obal s obsahom sušeného konope, s hmotnosťou 182 mg a obsahom THC 16,1 % hmotnostných, čo zodpovedá najmenej jednej obvykle jednorazovej dávke drogy, vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 347 mg a obsahom THC 20,8 % hmotnostných, čo zodpovedá najmenej dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy, pri osobnej prehliadke obžalovaného E. F. boli zaistené: papierová skladačka s obsahom 75 mg práškového materiálu, v ktorom sa nachádzal heroín s priemerným zastúpením 12 % hmotnostných, čo možno považovať za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, dve alobalové skladačky o hmotnosti 153 mg kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou 23,1 % hmotnostných, čo predstavuje dve obvykle jednorazové dávky drogy, dve vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope s hmotnosťou spolu 1,150 g s priemerným zastúpením THC 11,9 % hmotnostných, čo zodpovedá najmenej piatim obvykle jednorazovým dávkam drogy a pri prehliadke osobného motorového vozidla značky P. P., EČ: C. XXXXX, používanom obžalovaným A. B., bola nájdená papierová skladačka s obsahom 155 mg práškového materiálu s priemerným zastúpením heroínu 12,6 % hmotnostných, čo možno považovať za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona číslo o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok rastliny rodu Cannabis konopa a heroín (diacetylmorfín) sú v zmysle tohto zákona zaradené do I. skupiny omamných látok“.Za to mu bol uložený trest odňatia slobody 10 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia vecí - mobilného telefónu a elektrickej váhy a aj ochranný dohľad na dobu 18 mesiacov. Uviedol, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný, ale s novým obsahom. V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. Skutočnosťou predtým neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými a konkrétnymi dôkazmi, keďže úlohou súdu, konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania a v kontradiktórnom procese, nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie odsúdeným iba tvrdených a nie aj konkrétnym dôkazom preukázaných nových skutočností. Za nové skutočnosti alebo dôkazy pritom nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov. Účelom obnovy konania totiž nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či správne procesne postupoval ako ani to, či skutok správne právne kvalifikoval. Pri obnove konania sa výlučne posudzuje iba tá otázka, či existujú nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli orgánom, ktoré vo veci rozhodovali, skôr známe a či také skutočnosti alebo dôkazy by mohli, či už samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné, než pôvodné rozhodnutie o vine a treste, ktorého sa môže dotýkať obnova konania. v ustanovení písmeno b/ určuje, že sa skutočnosťou skôr neznámu sa okrem objektívne existujúcemu javu, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže

mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci (v zmysle vyššie uvedeného) rozumie aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania ako ani na verejnom zasadnutí nedôvodil žiadnou novou skutočnosťou ani dôkazom v zmysle objektívne existujúceho javu podľa , ale mal za to, že povolenie obnovy konania v prejednávanej veci odôvodňuje zmena právnej úpravy a to od 06.08.2024 účinná novela , vykonaná , a tento svoj názor opierajúc od prísne materiálneho poňatia právneho štátu s tým, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia. Súd I. stupňa sa v prejednávanej veci sa nestotožnil s týmto názorom obhajoby, že v jej v písomnom návrhu uvedená argumentácia by súdu umožňovala rozširovať podmienky pre povolenie obnovy konania, definované v ako procesnom predpise, podľa ktorého je súd povinný postupovať ako ani rozširovať podmienky uplatňovania časovej pôsobnosti trestnoprávnych noriem hmotných. Túto totiž upravuje priamo SR v a je aj výslovne obsiahnutá v ustanovení , podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Tak, ako vyplýva z ustanovenia , neskorší ako pre obžalovaného priaznivejší, možno aplikovať iba do konečného rozhodnutia o trestnom čine, t.j. do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní a preto zmena právnej úpravy po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku, hoc pre odsúdeného priaznivejšia, je z hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná a nemôže preto zakladať dôvod na jeho revíziu prostredníctvom povolenia obnovy konania. Jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to za ďalších konkrétnych podmienok), je ten, ak Ústavný súd SR svojim rozhodnutím podľa SR (ktoré by bolo považované za skutočnosť skôr neznámu podľa a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, s SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V prejednávanej veci odsúdeného však nejde o tento prípad, pretože Ústavný súd SR po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. žiadnym svojím rozhodnutím, vydaným podľa SR, nevyslovil nesúlad žiadneho ustanovenia , podľa ktorého bola posudzovaná trestnosť trestného činu, z ktorého spáchania bol odsúdený uznaný vinným a podľa ktorého mu bol zaň ukladaný trest. S poukazom na uvedené skutočnosti tak súd I. stupňa zistil, že odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodňuje výlučne zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho ho rozsudku v prejednávanej veci, ktorá zmena právnej úpravy nie je v zmysle ustanovenia novou skutočnosťou (a ani dôkazom) súdu skôr neznámou, na základe ktorej by bolo možné obnovu konania v prejednávanej veci povoliť a podaným návrhom na povolenie obnovy konania sa tak domáha neprípustnej revízie odsudzujúceho právoplatného rozsudku. Odsúdený svoj názor o povinnosti súdu obnovu konania povoliť s poukazom na novelu účinnú od 06.08.2024 ako pre neho priaznivejšiu odvodzoval aj od argumentácie Súdneho dvora Európskej únie vo svojom rozsudku č. C-544/23 z 01.08.2025, ktorým rozhodol o prejudiciálnej otázke, predloženej mu Najvyšším správnym súdom SR v konaní o kasačnej sťažnosti vo veci tzv. správneho trestania. Súd I. stupňa uviedol, že mu je citované rozhodnutie známe, pričom je nepochybné, že ide o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v inej než prejednávanej veci, dokonca nejde ani o rozhodnutie v trestnom konaní, ale o rozhodnutie v správnom súdnom konaní o opravnom prostriedku - podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť je však opravným prostriedkom podľa , ktorého podmienky uplatnenia podľa , ako aj jej charakter ako opravného prostriedku sú od podmienok obnovy konania podľa vzhľadom na účel, ktorý tento mimoriadny opravný prostriedok sleduje, zásadne rozdielne, pričom aj pre osobitosti správneho súdneho konania vo vzťahu k trestnému konaniu ani len analogické použitie argumentácie Súdneho dvora Európskej únie v citovanom rozsudku neprichádza do úvahy. Tak, ako súd už vyššie opakovane uviedol, účelom povolenia obnovy konania nie je preskúmavanie správnosti alebo zákonnosti právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, pretože nejde o „ďalší“ opravný prostriedok proti odsudzujúcemu rozsudku.

Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa, sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti odôvodnenej obhajcom uviedol, že moderné princípy právneho štátu vychádzajú prísne z materiálneho poňatia právneho štátu a pripúšťajú, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale že sa od neho môže a musí odchýliť v prípade, keď to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť, či niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnou právnom poriadku ako významnom celku a poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 12.11.2013. Poukázal ďalej na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 544/23, ktorý dospel k záveru, že článok 49 Charty základných práv Európskej únie a zásada lex posterior mitius v ňom obsiahnutá sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na správne súdne konanie o opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť, teda, že najvyšší správny súd, konajúc v druhej a poslednej inštancii o tejto kasačnej sťažnosti, má prihliadnuť na zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa administratívneho deliktu posudzovaného v základnom konaní administratívnym orgánom, ktorá nastala až po tom, čo bolo vydané rozhodnutie správneho súdu nižšej inštancie ním preskúmavané, ktoré je právoplatné. Domnieva sa, že je možné povoliť obnovu konania v jeho prospech aj s poukazom na toto rozhodnutie, pretože v ňom uvedené právne závery je možné zovšeobecniť aj pre trestné právo. Ak bude možné podať z uvedených dôvodov dovolanie, je možné z uvedených dôvodov akceptovať aj obnovu konania, pretože inak by sa mohli zmeny právoplatného rozhodnutia domáhať len odsúdení, ktorým plynie lehota na podanie dovolania, čo by bolo v rozpore s chráneným princípom právnej istoty, ako aj zásadou rovnosti zakotvenou v článku 12 ods. 1 a dané uviedol k postupu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod . Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa písmeno a/, písmeno b/ správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Plnením prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa nesplnenie podmienok obnovy konania v prejednávanej veci, ustanovených v , zistil správne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je v súlade s ustanovením , pretože obsahuje všetky, pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného podstatné skutočnosti, ktoré súd I. stupňa považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú, úvahy, na základe ktorých skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, v hore naznačenom smere posudzoval a s ktorými sa aj nadriadený súd stotožňuje a poukazuje na ne ako na vecne správne a zákonné.

Nadriadený súd tak, ako i súd prvého stupňa, predovšetkým konštatuje, že konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom prvého, resp. druhého stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997). Účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, pričom v prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle , alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov ( písmeno a/ ), resp. situácia predpokladaná v ustanovení písmeno b/ , ktorá reaguje primárne na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému, ktoré bolo neskôr v osobitnom type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené za nesúladné s a priamo negatívne ovplyvnilo postavenie odsúdeného. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne, ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah. Až po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v druhej etape a to v tom smere, či by tieto mohli samy o seba alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi, viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok a až v prípade, že sú tieto obe uvedené podmienky splnené kumulatívne, súd môže povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade návrh zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov.

Nadriadený súd v nadväznosti na citovaný právny výklad a po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že odsúdený ani v písomnom odôvodnení sťažnosti neuviedol také skutočnosti, aby mal nadriadený súd k dispozícii také relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne úvahy, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok obnovy konania spochybniť správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, ako aj správnosť právnych úvah (zvlášť ), na základe ktorých skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, posudzoval jeho návrh.

Argumentácia odsúdeného pre povolenie obnovy konania bola primárne založená na jeho tvrdení, že novela predstavuje novú skutočnosť v intenciách ustanovenia . V tejto súvislosti nadriadený súd okrem správnych úvah súdu I. stupňa poukazuje aj na to, že uvedený výklad je podporený aj judikatúrou Ústavného súdu SR, podľa ktorej použitie retroaktivity v trestnom konaní je síce v súlade s ústavnou zásadou v SR povinné, avšak moment, ktorý jej aplikáciu ohraničuje, je vynesenie rozsudku vo veci samej ( zo 07. novembra 2024). Ako už bolo uvedené vyššie, jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy po právoplatnosti rozsudku odôvodňuje povolenie obnovy konania je len tzv. derogačný nález ústavného súdu, t. j. situácia, ak Ústavný súd SR svojím rozhodnutím podľa SR vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok, s SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. K zmene , ktorou odsúdený odôvodňuje svoj návrh, došlo zásahom , a to ani v jeho prechodných ustanoveniach, neupravujú zásah do právoplatného rozhodnutia súdu v dôsledku zmeny v jednotlivých ustanoveniach , a aj ustanovenia a upravujú postup výlučne v dôsledku zániku trestnosti činu podľa , čo nie je prípad odsúdeného. S poukazom na skutočnosť, že Ústavný súd SR po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. žiadnym svojím rozhodnutím podľa SR nevyslovil nesúlad žiadneho z ustanovení , podľa ktorého bola posudzovaná trestnosť činu a podľa ktorého bol odsúdenému uložený trest, nadriadený súd konštatuje, že táto výnimka sa na prípad odsúdeného nevzťahuje, a teda uvedené nepredstavuje skutočnosť skôr neznámu v intenciách ustanovenia . Navyše k danému sa aktuálne vyjadril aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 30.09.2025, sp. zn. IV. ÚS/503/2025 a to vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/2023, keď uviedol, že dôvodom na obnovu konania nie je zmena zákona v otázke podstatnej pre pôvodné rozhodnutie, ktorá bola vykonaná po jeho právoplatnosti v bežnom legislatívnom procese, pričom v danej veci označená judikatúra Súdneho dvora EÚ by mohla byť takto použitá len vo vzťahu k prieskumu pôvodného právoplatného meritórneho rozhodnutia v dovolacom konaní podľa . To však neplatí v konaní o obnove trestného konania. Vo veci návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Ústavný súd Slovenskej republiky 18. decembra 2025 (vec vedená pod C-853/25) s otázkou, či sa má sa posledná veta Charty základných práv Európskej únie a v nej obsiahnutá zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu vykladať tak, že napriek

tomu, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy je dovolanie v rámci trestného konania mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu s trojročnou lehotou na jeho podanie pre odsúdeného, že súd rozhodujúci o dovolaní má povinnosť uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení dovolaním napadnutého súdneho rozhodnutia, krajský súd udáva, že ide o vec v danom štádiu konania na Súdnom dvore bez rozhodnutia o danej prejudiciálnej otázke. Aj v prípade rozhodnutia o uplatnení priaznivejšej právnej úpravy, pôjde o rozhodnutie v konaní o dovolaní a nie o dôvod na povolenie obnovy konania. Navyše znenie prejudiciálnej otázky nesmerovalo k tomu, či priaznivejšia právna úprava je dôvodom dovolacieho konania, ale či má súd rozhodujúci o dovolaní povinnosť uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení dovolaním napadnutého súdneho rozhodnutia.

Podľa 193 odsek 1 písmeno c/ nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a iné rozhodnutie o návrhu odsúdeného v jeho prospech, sťažnosť odsúdeného podľa písmeno c/ zamietol, pretože nie je dôvodná. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.