Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sfk/37/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): 5CDI, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šebastovská 150, Košice, IČO: 36 197 882, právne zastúpený: JUDr. Ján Spišák, advokát so sídlom Idanská 17, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100467630/2021 z 22. marca 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. -94 z 13. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Košice (ďalej len ,,správca dane“ a spolu so žalovaným ako „daňové orgány“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2017, o výsledkoch ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102321154/2019 z 8. októbra 2019 (ďalej len „protokol“). 2. Správca dane následne na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. 101718026/2020 z 11. novembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.964,76 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2017. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že na základe zistených skutočností a hodnotení dôkazov zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane, čím podľa správcu dane porušil v nadväznosti na a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“). Rozdiel v sume DPH bol žalobcovi vyrubený v dôsledku nepriznania práva na odpočítanie DPH z dodania tovaru od dodávateľa - obchodnej spoločnosti L+Real, s.r.o., naposledy so sídlom Záhradná 22, Košice, IČO: 45 714 371 (dobrovoľne vymazaná dňa 01.07.2017 - jej právnym nástupcom bola spoločnosť Bazostav, s.r.o., naposledy so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 45 509 204, ex offo vymazaná dňa 31.10.2023; ďalej ako „dodávateľ“), faktúry č. 20170101 až č. 20170104 s rovnakým predmetom dodania - „za materiál podľa dodacích listov“. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100467630/2021 z 22. marca 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

4. Podľa daňových orgánov v danej veci boli deklarované dodania tovarov len formálne, pričom k vecnému plneniu medzi dodávateľom a žalobcom nedošlo. II. Konanie pred správnym súdom 5. Správnou žalobou z 13. júna 2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. Žalobca taxatívne vymenoval dôvody zakladajúce zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy správnym súdom v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bez explicitného tvrdenia existencie niektorého z nich v prejednávanej veci. Následne žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery správcu dane sú správne. V plnom rozsahu odkázal na dôvody uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, kde namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov ohľadom neuznania práva žalobcu na odpočítanie DPH. 7. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. -94 z 13. februára 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa . 8. Správny súd uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe iba citoval jednotlivé dôvody zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa až g) , vyjadril iba všeobecný nesúhlas so závermi daňových orgánov o nepriznaní práva na odpočítanie dane a odkázal na odvolanie podané v administratívnom konaní. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. septembra 2021 a v zmysle jeho záverov uviedol, že pokiaľ je žalobný bod uplatnený vo všeobecnej rovine a fakticky sa obmedzuje na púhe vyjadrenie nesúhlasu so závermi orgánu verejnej správy, bez uvedenia pádnych protiargumentov, môže súd na tento žalobný bod reagovať iba porovnateľnou mierou konkrétnosti. Následne všeobecne uviedol zákonné podmienky odpočítania DPH a opísal povinnosti subjektu, ktorý si chce odpočítať DPH

- povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. 9. Správny súd konštatoval, že v preskúmavanej veci nebola daná žiadna z výnimiek viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa , preto bol povinný preskúmať len tie námietky žalobcu, ktoré boli vymedzené riadne v správnej žalobe. Správny súd tak posudzoval iba námietku žalobcu, v ktorej vyjadril všeobecný nesúhlas so záverom daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie DPH a uzavrel, že žalobca opomenul uviesť, ako pochybnosti správcu dane vyvrátil a ako dodanie tovaru od dodávateľskej spoločnosti relevantne preukázal, resp. že by správca dane dostatočne nespochybnil dodanie stavebného materiálu. III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa a . Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. 11. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné námietky:

- napadnutý rozsudok je formálny a arbitrárny a ani sám žalovaný vo svojom vyjadrení ničím nevyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu,

- správca dane nepostupoval v priebehu výkonu kontroly úplne v úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom, inak by nemohol dospieť k vyčísleniu rozdielu dane z pridanej hodnoty podľa nesprávne vyhodnotených listinných dôkazov. Zamestnanci správcu dane pritom obdržali kompletnú dokumentáciu ohľadne dodávateľských faktúr, a to vrátane ich príloh,

- sťažovateľ cituje ustanovenia , daňového poriadku, výňatky z judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veci práva zdaniteľných osôb na odpočítanie DPH a daňového podvodu,

- poukazuje na skutočnosť, že správny súd sa v napadnutom rozsudku ani nemohol vysporiadať s formálnymi tvrdeniami správcu dane o tom, že deklarované dodania tovarov v rozhodnom zdaňovacom období sú len formálne. Zistil totiž, že z účtovnej agendy odovzdanej sťažovateľom ku kontrole Kriminálnemu úradu finančnej služby v Košiciach, ktorý ju mal odstúpiť na kontrolu správcovi dane, chýbali do konca daňovej kontroly dva šanóny práve s bankovými výpismi a pokladničnými dokladmi za rok 2017. Zároveň namieta, že doposiaľ (pozn. do doby vyhotovenia kasačnej sťažnosti) mu správca dane nevrátil účtovníctvo za rok 2017. 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení boli podľa názoru žalovaného vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami , ako aj daňového poriadku. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. 13. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) dňa 27. júna 2025. Vec bola náhodným výberom pridelená do ôsmeho

senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni JUDr. Anite Filovej. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 14. Najvyšší správny súd ako súd kasačný ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli právne obdobné, skutkovo súvisiace veci identických účastníkov konania, týkajúce sa iných zdaňovacích období a v podstate rovnakého skutkového stavu. V uvedených konaniach Najvyšší správny súd rozhodol rozsudkami sp. zn. z 30. apríla 2026 (zdaňovacie obdobie júl 2017) a sp. zn. zo 17. júna 2026 (zdaňovacie obdobie september 2017), argumentáciu sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú a podané kasačné sťažnosti zamietol. 16. Kasačný súd tak v súlade s poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 30. apríla 2026 (zdaňovacie obdobie júl 2017). S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza (s prípadnými upresneniami v hranatých zátvorkách). „17. V prvom rade kasačný súd uvádza, že z textu podanej kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, v akom postupe správneho súdu vidí sťažovateľ porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keď napadnutý rozsudok len všeobecne označuje ako arbitrárny a formálny. Rovnako tak neobjasňuje, v čom malo spočívať porušenie zásady postupovať počas daňovej kontroly v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a aký mala tvrdená vada konania dopad na procesné práva sťažovateľa v daňovom konaní. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti možno vyabstrahovať len jedinú adresnú a konkrétnu námietku, a to vytýkanie správnemu súdu, že aplikoval nesprávne, pretože nebola daná totožnosť predmetu konania, čím malo dôjsť k naplneniu sťažnostného dôvodu podľa [v preskúmavanom prípade táto námietka uplatnená nebola, nakoľko na napadnutý rozsudok v tu posudzovanej veci následne správne súdy podľa odkazovali]. Vo zvyšku je kasačná sťažnosť len citáciou ustanovení Daňového poriadku, a judikatúry vo veci neuznania odpočítania dane pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, resp. účasť na podvode, ktoré nie sú nijakým spôsobom prepojené, resp. naviazané na závery žalovaného či správneho súdu v posudzovanej veci. 18. K obsahu kasačných sťažností tohto charakteru sa kasačný súd vyjadril už v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.04.2023, keď uviedol: ,,Kasačnému súdu záverom nedá nespomenúť, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je plná všeobecných formulácií týkajúcich sa povinností správnych orgánov a správneho súdu v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu a vydávaním a odôvodňovaním rozhodnutí a tomu zodpovedajúcich rovnako všeobecných konštatácií sťažovateľa, že v danom prípade si správne orgány a správny súd tieto povinnosti nesplnili. Takéto závery sťažovateľa sú však svojou povahou skôr len všeobecnými ponosmi či vyjadreniami nespokojnosti sťažovateľa s rozhodnutiami správnych orgánov a správneho súdu. V kasačnej sťažnosti takmer úplne absentuje snaha o reakciu na konkrétne závery správneho súdu, prípadne vady napadnutého rozsudku krajského súdu a zistenia správcu dane ako aj žalovaného v predmetnej právnej veci... ...podaná kasačná sťažnosť mala povahu paušálneho univerzálneho podania na kasačný súd, ktorý nebol vôbec konkretizovaný na prejednávanú vec, a to ani skutkovo ani právne. Kasačná sťažnosť s ohľadom na jej formuláciu je tak hraničná z pohľadu zrozumiteľnosti ako aj (ne)zmätočnosti, že vzbudzuje pochybnosti o cieli podania, účelovo predlžovať súdne konanie v predmetnej veci bez záujmu o úspech v nej. Kasačný súd preto zvažoval možnosť postupu podľa v spojení s , keď môže odmietnuť kasačnú sťažnosť z dôvodu zjavne šikanózneho charakteru alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. S ohľadom na celkovú dĺžku kasačného konania však kasačný súd nepristúpil k odmietnutiu kasačnej sťažnosti a meritórne ju posúdil. V duchu starorímskeho vigilantibus iura scripta sunt kasačný súd v predmetnej veci dodáva, že spôsob formulácie kasačnej sťažnosti a vágnosť námietok v nej obsiahnutých sa nepochybne odrazili aj v charaktere a konkrétnosti odpovedí, ktoré od kasačného súdu sťažovateľ získal, za čo nesie zodpovednosť práve sťažovateľ ( ).“ 19. Je pravdou, že aj kasačná sťažnosť podaná v prejednávanej veci bola formulovaná na samej hranici preskúmateľnosti. Spôsob jej koncipovania kopíroval metódy použité žalobcom pri vyhotovovaní správnej žaloby, ku ktorej vyhodnoteniu správny súd celkom správne uzavrel, že ak je žalobný bod uplatnený vo všeobecnej rovine a fakticky sa obmedzuje len na vyjadrenie nesúhlasu so závermi orgánu

verejnej správy, bez uvedenia pádnych protiargumentov, môže súd na tento žalobný bod reagovať iba porovnateľnou mierou konkrétnosti. Identické platí aj pri posudzovaní kasačnej sťažnosti, ktorá má slúžiť predovšetkým na nápravu výnimočných najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí a riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry so svojím nezameniteľným vplyvom na posilňovanie princípu právnej istoty (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, komentár k druhej vete ). Kasačný súd pri takto koncipovanej kasačnej sťažnosti s ohľadom na viazanosť sťažnostnými bodmi musí konštatovať, že sťažovateľ relevantne nespochybnil právne posúdenie správneho súdu. [...] 27. K argumentácii sťažovateľa, že pri výkone daňovej kontroly nemal správca dane k dispozícii účtovné dokumenty za rozhodné zdaňovacie obdobie, kasačný súd uvádza, že takéto rozširovanie argumentácie je uplatnením novoty v konaní pred kasačným súdom v zmysle . Novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. Sťažovateľ uvedenou námietkou v správnej žalobe neoperoval, a preto sa správny súd takto smerovanou argumentáciou ani nemohol zaoberať, keďže posudzoval správnu žalobu len v rozsahu vymedzenom samotným sťažovateľom. Každopádne, ak tieto sťažovateľom označené ako „správcovi dane neodovzdané šanóny“ mali obsahovať doklady na preukázanie ním tvrdených skutočností či úhrad faktúr, mal na to daňový subjekt poukázať už v priebehu daňového konania, brániť sa ich existenciou a prípadne zabezpečiť ich dostupnosť správcovi dane. Argumentácia sťažovateľa sa v tomto ohľade však javí len ako snaha o prenášanie zodpovednosti za vlastnú pasivitu počas daňovej kontroly na iný orgán štátnej správy (v tomto prípade Kriminálny úrad finančnej služby v Košiciach). Zároveň neuniklo pozornosti kasačného súdu, že sťažovateľ si v tejto súvislosti protirečí, keď na druhej strane v kasačnej sťažnosti deklaruje, že zamestnanci správcu dane obdržali kompletnú dokumentáciu ohľadne dodávateľských faktúr, vrátane ich príloh.“ 17. V nadväznosti na vyššie uvedené sa kasačný súd s citovaným právnym posúdením obsiahnutým v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 30. apríla 2026 stotožnil, majúc za správne závery správneho súdu viažuce sa na nekonkrétnosť žalobných bodov, keď táto okolnosť sama osebe odôvodňovala zamietnutie správnej žaloby sťažovateľa. Argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti tak nebola spôsobilá spochybniť závery správneho súdu, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 18. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa, keď napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa ako nedôvodnú zamietol. 19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania ( v spojení s a ). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.