Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cb/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, IČO 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Kubániho č. 16, IČO 36 857 033 proti žalovanému: U. C., W.. XX.XX.XXXX, L. Y. T. C. F. Č.. XXX, IČO 40 212 912, zastúpený: JUDr. Ján Čipka, advokát so sídlom Hnúšťa, Ul. Partizánska č. 197, IČO 37 896 164 o zaplatenie 8 852,40 Eur s prísl.

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 662,- Eur spolu s úrokmi z omeškania:

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 222,- Eur od 30. 04. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 05. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 06. 2017 do zaplatenia

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 07. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 08. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 09. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 10. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 11. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 12. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 01. 2018 do zaplatenia

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 28. 02. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 03. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248- Eur od 30. 04. 2018 do zaplatenia, 6Cb/1/2020 -2-

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 05. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 06. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 07. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 08. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 09. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 10. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 11. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 12. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 01. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 28. 02. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 03. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 04. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 05. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 06. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 07. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 08. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 09. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 10. 2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 73,10 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 8 852,40 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 852,40 Eur od 03.10.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 11.10.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX, (ďalej len Zmluva o úvere ), na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 11 904,- Eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 248,- Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý podľa ustanovení Zmluvy o úvere tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere. 1.1 Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z predloženého prehľadu splácania. Listom zo dňa 15.09.2016 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok. Súčasne mu oznámil, že v dôsledku nesplácania splátok je žalobca oprávnený v súlade s príslušnými ustanovenia Zmluvy o úvere zosplatniť všetky záväzky zo Zmluvy o úvere. Keďže žalovaný neuhradil dlhované splátky, tieto sa podľa Zmluvy o úvere stali splatnými dňa 02.10.2016. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s čl. 12 ods. 12.3 Zmluvy o úvere.

1.2 Celková suma dlhu žalovaného predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené a predstavuje sumu 7 662,- Eur. Žalovaný doteraz uhradil sumu 4 242,- Eur. Tieto skutočnosti nebolo medzi stranami sporu sporné. 1.3 V súlade s čl. 12 ods. 12.1 Zmluvy o úvere si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 595,20 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 595,20 Eur, spolu vo výške 1 190,40 Eur. 1.4 Celková žalovaná suma potom predstavuje sumu 8 852,40 Eur (7 662,- Eur + 1 190,40 Eur). 2/ Vo veci rozhodol Okresný súd Rimavská Sobota vydaním platobného rozkazu zo dňa 20.11.2020, sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Odpor odôvodnil tým, že nepopiera, že dňa 11.10.2015 uzavrel so žalobcom Zmluvu o úvere, popiera však, že Zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti podľa svojho živnostenského oprávnenia. Zamestnanec žalobcu ho pri uzatváraní Zmluvy vyzval na predloženie potvrdenia o príjme a vzhľadom na to, že jeho príjem plynul zo živnosti , uviedol túto skutočnosť. Účel poskytnutého úveru nesúvisel s jeho živnostenským oprávnením, poskytnuté prostriedky využil pre svoje osobné potreby ako fyzická osoba. Pri uzatváraní Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Príjem z úveru neuviedol ani vo svojom účtovníctve. Vzhľadom na uvedené má za to, že predmetný úver je potrebné posudzovať podľa ustanovení , pričom s poukazom na ust. citovaného zákona je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a aplikovať naň právnu úpravu aj vo vzťahu k premlčaniu práva. Pokiaľ by mal súd za to, že nejde o spotrebiteľský záväzkový vzťah je toho názoru, že konanie žalobcu pri uzatváraní Zmluvy nemôže požívať právnu ochranu podľa ust. Obch. zák. Zo znenia Zmluvy je zrejmé, že reálne bola žalobcom žalovanému poskytnutá len suma 3 600,- Eur a ak by bolo pripustené, že úver mal byť 11 904,- Eur a odmena za jeho poskytnutie 8 304,- Eur, ktorá odmena sa započítala hneď pri poskytnutí úveru na výšku úveru, tak takáto odmena je zjavne neprimeraná poskytnutému úveru a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odmena za poskytnutie úveru oproti poskytnutému úveru predstavuje 230,7 % - tné úročenie. Po splatení sumy 3 600,- Eur mal žalovaný záujem opakovane čerpať úver, avšak mu to nebolo umožnené s odôvodnením, že úver môže opakovane čerpať až po splatení celej sumy úveru v nominálnej výške 11 904,- Eur. Táto skutočnosť potom odôvodnila postoj žalovaného k veci tak, že ďalšie finančné prostriedky žalobcovi už nezaplatil, pretože úhradou sumy 4 242,- Eur, ktorá suma predstavuje vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov aj spolu so 17,6 % úrokom, považoval žalovaný nároky žalobcu za uspokojené a svoje povinnosti dlžníka za splnené. Na záver odôvodnenia odporu žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku pre splátky, ktorých splatnosť nastala štyri roky pred uplatnením si práva žalobcom na súde. Ďalej k

námietke premlčania uviedol, že pokiaľ na základe oznámenia zo dňa 15.09.2016 pristúpil žalobca k zosplatneniu všetkých zostávajúcich splátok, je toho názoru, že tak urobil vo vzťahu k splátke, ktorá nebola zaplatená riadne a včas ako prvá, t.j. vo vzťahu k splátke splatnej dňa 30.02.2016 (poznámka súdu: takýto deň neexistuje a správne malo byť uvedené 29.02.2016). Rovnako ak by žalobca namietal, že k zosplatneniu došlo až neskôr, nie je sporné, že k tomuto jeho konaniu došlo najneskôr vo vzťahu k splátke splatnej dňa 30.08.2016. K uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvných pokút žalovaný uviedol, že aj voči týmto nárokom vznáša námietku premlčania, keď z predložených faktúr vyplýva ich splatnosť dňa 25.08.2016 a dňa 25.09.2016. Ďalej uviedol, že ak by súd mal za to, že nárok na zaplatenie zmluvných pokút nie je premlčaný, navrhuje aby súd využil svoje moderačné právo a uplatnené nároky na zmluvné pokuty ako neprimerané vysoké, znížil. 3/ Podaný odpor súd postupom podľa ust. (ďalej len ) doručil zástupcovi žalobcu s tým, že mu umožnil sa k nemu vyjadriť. Zástupca žalobcu sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.06.2021, v ktorom k tvrdeniu žalovaného, že úver žiadal ako fyzická osoba a že účel úveru nesúvisel so živnostenským podnikaním uviedol, že tvrdenia žalovaného sú v rozpore so Žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa 05.10.2015 a so Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 11.10.2015. Na základe Žiadosti o úver žalovaný požiadal o poskytnutie úveru ako "FO- podnikateľ" čo vyplýva z bodov I. a III. Žiadosti, v ktorých sa uvádzajú údaje o žiadateľovi ako o podnikateľskom subjekte. Z bodu V. Žiadosti o úver vyplývajú údaje o účele, na ktorý žiadateľ žiada úver. V Žiadosti o úver je účel čerpania úveru označený ako "prevádzkový". Zo Žiadosti o úver ďalej vyplýva prehlásenie nachádzajúce sa priamo nad podpisovou doložkou pre žiadateľa o úver v znení: " podpisom žiadateľ prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Rovnako z čl. 1 bodu 1.1 Zmluvy o úvere vyplýva, že úver sa poskytuje na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka a ďalej z čl. 10 bodu 10.1 písm. f/ a g/ Zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník prehlasuje, že o úver požiadal pre účel spojený s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti a všetky údaje uvedené v tejto zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Žalovaný v odpore neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by popierala obsah Žiadosti o úver. Z tvrdení žalovaného nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a dôveryhodným spôsobom preukazovali zmenu súčasného postoja žalovaného oproti roku 2015, kedy bola Žiadosť o úver podaná a kedy došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere. Podľa vlastného tvrdenia žalovaného o tom, že požadoval aj čerpanie revolvingu, čo mu nebolo umožnené, je možné usudzovať, že v čase žiadosti o čerpanie revolvingu si bol vedomý obsahu Zmluvy o úvere, poznal ju a snažil sa získať ďalšie peňažné prostriedky na jej základe. Ak by obsah Zmluvy nezodpovedal prejavenej vôli žalovaného pred jej uzavretím a v čase jej uzavretia, nežiadal by žalovaný na základe tejto Zmluvy o úvere o poskytnutie ďalšieho úveru - revolvingu a najneskôr v čase, kedy žiadal o revolving, by spochybňoval obsah Zmluvy o úvere. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by popierali prejav jeho vlastnej vôle v čase uzavretia Zmluvy o úvere. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého. " jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti požitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Žalovaný pritom neuviedol žiadne práve relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Žalovaný uvádza, že úver využil na súkromné účely, ktorý účel nekonkretizuje a uvádza ho len všeobecne. K žalovaným tvrdenému a vypočítanému úročeniu predmetného úveru vo výške 230,7 % žalobca poukázal na štandardný vzorec výpočtu úrokovej sadzby, podľa ktorého výška úrokovej sadzby predmetného úveru predstavuje 34,85 % p.a. a nepredstavuje neprimeranú hodnotu. Na záver žalobca uviedol, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere banky mohli poskytovať v rámci spotrebiteľských vzťahov aj úvery za úroky vyššie ako je úrok v prípade úveru poskytnutého žalovanému. Regulácia úrokov je upravená v Nar. vlády č. v a . V zmysle tejto právnej úpravy maximálna hodnota úroku pri spotrebiteľskej zmluve ku dňu 11.10.2015 mohla byť až 41, % ročne (2 x 20,80 %), čo je viac ako úrok v prípade Zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu, pričom žalobca vychádzal zo "súhrnných informácií o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 (pozn. v zmysle Vyhl. MF SR č. boli údaje za 3. štvrťrok 2015 zverejnené až v posledný pracovný deň v októbri 2015, t. j. ku dňu

11.10.2015 boli aplikovateľné údaje za 2. štvrťrok 2015). K vznesenej námietke premlčania žalobou uplatneného nároku žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovanú sumu tvoria neuhradené splátky, ktoré boli podľa splátkového kalendára splatné od 30.05.2017 do 30.10.2019, preto je žaloba podaná včas, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. 4/ Vyjadrenie žalobcu k odporu, keďže bolo konajúcej sudkyni predložené deň pred pojednávaním, súd doručil zástupcovi žalovanému dňa 21.06.2021 s tým, že tento bude mať možnosť sa k nemu vyjadriť už priamo na pojednávaní konanom dňa 22.06.2021. 5/ Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.06.2021, na ktoré sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý sa ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, dostavil sa žalovaný a jeho zástupca. 5.1 Zástupca žalovaného na pojednávaní v rámci svojho prednesu zotrval na podanom odpore a dôvodoch v ňom uvedených a doplnil, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhuje využitie moderačného práva súdu a zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty na sumu 2 x 10,- Eur. 5.2 Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súrne potreboval úver a vzhľadom na to, že všetkým vodičom ukončili zamestnanecké zmluvy, museli si všetci vodiči, t.j. aj on, vybaviť živnostenské oprávnenie. Úver potreboval a keďže iný príjem nemal, musel pre účely poskytnutia úveru ako príjem predložiť príjem zo živnosti. Pani, s ktorou uzatváral Zmluvu o úvere mu povedala, že je úplne jedno, či je zamestnanec alebo živnostník. Vysvetlila mu, že revolving je opakovaný úver, ktorý mu bude znova poskytnutý už bez potreby nového dokladovania príjmu. Keďže mu ďalší úver neposkytli, prestal úver splácať. 6/ Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalovaného prečítaním podstatného obsahu žiadosti o úver zo dňa 05.10.2015, Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.10.2015, vrátane splátkového kalendára, prehľadu úhrad žalovaného, pokusu o zmier zo dňa 15.09.2016, faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 595,20 eur, faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 595,20 eur, súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 a výpisu zo živnostenského registra na žalovaného. 7/ Podľa ust. § 2 ods. 1 Obch. zák. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastním mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. 8/ Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. zák., podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

9/ Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. zák., táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 10/ Podľa ust. § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11/ Podľa ust. § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 12/ Podľa ust. § 392 ods. 1 vety prvej Obch. zák., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti) 13/ Podľa ust. § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 14/ Súd vec na základe citovaných zákonných ustanovení právne posúdil nasledovne: 15/ Je nesporné, že strany boli v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 228898-42306 uzavretej dňa 11.10.2015. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť žalovanému úver v nominálnej výške 11 904,- Eur. Žalovaný bol v Zmluve úvere označený údajom o mene, priezvisku, sídle, IČO-m ako aj údajom o zápise v živnostenskom registri Okresného úradu Rimavská Sobota, reg.č. 609-7777, spis č. OŽP-Z/2011/00694-2. Z čl. 1 bodu 1.1 Zmluvy o úvere vyplýva, že úver sa poskytuje dlžníkovi na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Úver mal byť splácaný v 48 mesačných splátkach vo výške 248,- Eur. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá v sume 8 304,- Eur a predstavovala úroky za poskytnutie úveru a bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Po započítaní odmeny oproti nominálnej výške úveru bol rozdiel vo výške 3 600,- Eur vyplatený žalovanému na jeho bankový účet. Úver mal byť splácaný v 48 mesačných splátkach po 248.- Eur podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu Zmluvy o úvere. Podľa splátkového kalendára splátky boli splatné ku 30. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 30.11.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 30.10. 2019.

16/ Zo žiadosti o úver zo dňa 05.10.2015 vyplýva, že žalovaný označený ako "FO-podnikateľ" požiadal o tzv. "profi" úver, pričom sa identifikoval ako podnikateľ vykonávajúci podnikanie od 01.03.2011, zapísaný v živnostenskom registri v Rimavskej Sobote. K žiadosti doložil okrem iného daňové priznania za roky 2013 a 2014, ako aj živnostenský list. Účel čerpania úveru bol vyznačený ako "prevádzkový". 17/ Súd výzvou zo dňa 20.04. 2021 vyzval zástupcu žalobcu, aby v súdom určenej lehote doplnil svoje skutkové tvrdenia v časti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zo spisu vyplýva, že žalovanému bol odoslaný Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 15.09.2016. Z tejto listiny vyplýva možnosť budúceho zosplatnenia všetkých záväzkov dlžníka. Ak k vyhláseniu predčasnej splatnosti ku dňu 02.10.2016, ako to žalobca tvrdí v žalobe, došlo osobitným právnym úkonom, tento žiadal súd predložiť. Súd taktiež žiadal, aby žalobca bližšie špecifikoval v akej výške a akým spôsobom (identifikácia účtu žalovaného nielen číslom ale aj druhom) poskytol úver žalovanému. Zástupca žalobcu na výzvu súdu ohľadne zosplatnenia úveru nereagoval. 18/ Z úplného výpisu zo živnostenského registra na žalovaného súd zistil, že žalovaný ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere t.j. 11.10.2015 vykonával podnikateľskú okrem iného v predmete podnikania

- poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla so začiatkom vzniku oprávnenia od 01.03.2011, čo je dátum totožný s dátumom uvedeným

žalovaným v Žiadosti o úver. Uvedený predmet podnikania má žalovaný kontinuálne aktívny od vzniku oprávnenia až doteraz, t.j. aj v čase uzavretia súdenej Zmluvy o úvere. 19/Zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom dňa 11.10. 2015 sa riadi ustanoveniami § 497a nasl. Obch. zák.,. Ide o obchodný záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi (§ 261 ods.1 Obch. zák. ), čo je zrejmé z toho, že žalovaný bol v zmluve identifikovaný ako podnikateľ a účel poskytnutého úveru bol dohodnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti, pričom žalobca je rovnako podnikateľ a má v predmete podnikania poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Navyše účel úveru bol žalovaným v Žiadosti o úver zo dňa 05.10.2015 vymedzený ako prevádzkový. Skutočnosť, že žalovaný podniká ako vodič na základe živnostenského oprávnenia, pričom podnikanie vykonáva na cudzom motorovom vozidle (kamióne) nemá žiadny právny význam na právne poúdenie toho, že žalovaný má postavenie podnikateľa v zmysle ust. § 2 od. 2 písm. b/ Obch. zák. a v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obch. zák. vykonáva podnikanie ako sústavnú činnosť vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. 20/ K tvrdeniam žalovaného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere nekonal ako podnikateľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a čo sa týka účelu úveru, tento nesúvisel s jeho podnikaním, pretože poskytnuté prostriedky využil len pre svoje osobné potreby ako fyzická osoba súd uvádza, že toto tvrdenie žalovaného nebolo súdu preukázané žiadnym dôkazom, ba dokonca v rámci tohto tvrdenia žalovaný vôbec ani nekonkretizoval súkromný účel použitia poskytnutého úveru, ostal uvedený len vo všeobecnej rovine. Žalovaný rovnako ako žalobca má okrem tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, pričom žalobca si ju aj splnil predložením listinných dôkazov (Žiadosť o úver a Zmluva o úvere), z ktorých explicitne vyplýva, že žalovaný žiadal o úver ako podnikateľ a to na účel výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaný na svoje tvrdenia, ktorými popiera, že o úver žiadal ako podnikateľ na výkon svojej podnikateľskej činnosti neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy, čiže svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Tvrdeniu žalovaného, že údaje o ňom ako podnikateľovi a vymedzenie účelu úveru na výkon jeho podnikania sa dostali do Zmluvy o úvere len na základe toho, že potreboval deklarovať svoj príjem a keďže iný príjem ako príjem zo živnosti nemal, predložil príjem zo živnosti, súd neuveril, pretože pri vypĺňaní Žiadosti o úver a rovnako aj Zmluvy o úvere sa vyžadovalo aktívne konanie žalovaného, ktorý k Žiadosti o úver predložil daňové priznanie a živnostenský list a súčasne podpísal Žiadosť o úver ako aj Zmluvu o úvere, v ktorých listinách je výslovne vo viacerých článkoch uvedené, že žiada o úver ako podnikateľ a úver bude použitý za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti, pričom súčasne v Žiadosti o úver žalovaný prehlásil, že žiada o úver na podnikateľské účely a si je vedomý právnych následkov nepravdivosti tohto prehlásenia a rovnako v Zmluve o úvere prehlásil, že všetky údaje v zmluve aj jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Tu súd poukazuje na elementárnu zodpovednosť zmluvnej strany, ktorá keď vstúpi do záväzkového vzťahu je viazaná právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tohto záväzkového vzťahu (Pacta sunt servanda). Žalovaný netvrdil a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by Zmluvu o úvere neuzavrel slobodne a vážne, alebo že by tento právny úkon nebol zrozumiteľný. V tomto smere súd poukazuje na to, že sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa výkladu právnych úkonov vyjadrených slovami, že tieto je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, pričom výklad vôle

nemôže byť v rozpore s jazykovým prejavom a prihliada sa na vôľu vyjadrenú v čase robenia právneho úkonu. Z vyjadrenia samotného žalovaného v odpore vyplýva, že opakovane žiadal žalobcu

o poskytnutie revolvingu, ktorý mu však nebol poskytnutý, (pre nesplnenie zmluvných podmienok) z čoho súd vyvodil záver, že žalovaný sa správal a konal podľa uzavretej Zmluvy o úvere a nespochybňoval účel poskytnutia úveru na základe nej. Tento účel začal spochybňovať až v rámci tohto súdneho sporu, v ktorom si žalobca uplatňuje zaplatenie dlžných splátok úveru a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo súd považuje za účelový postoj žalovaného v snahe vyhnúť sa zaplateniu zvyšnej sumy dlžných splátok úveru. V súvislosti s argumentáciu žalovaného, že predmetný úver je potrebné považovať s poukazom na ust. za bezúročný a bez poplatkov súd uvádza, že žalovaný nijako nekonkretizoval, pre aký dôvod (akú chýbajúcu náležitosť Zmluvy o úvere) má byť predmetný úver posudzovaný ako bezúročný a bez poplatkov. K použitiu úveru na súkromné účely žalovaného súd uvádza, že je síce možné, že žalovaný poskytnutý úver použil na súkromné účely, túto skutočnosť však žalobcovi pri uzatváraní Zmluvy o úvere neuviedol. Rozhodujúce je podľa názoru súdu, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o úvere veriteľovi deklaroval účel poskytnutého úveru spojený s vykonávaním jeho podnikateľskej činnosti. Nebolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa pred uzavretím Zmluvy o úvere skúmať, na čo žalovaný v skutočnosti úver použije a takéto skúmanie ani nebolo v možnostiach veriteľa. Žalovaný poskytnutím úveru na výkon podnikania alebo zamestnania, ako aj jednoznačným uvedením jeho identifikačných podnikateľských údajov nespĺňal definíciu spotrebiteľa v zmysle o spotrebiteľských úveroch, preto potom súd predmetný záväzkový vzťah nemohol posudzovať ako spotrebiteľský úverový vzťah podľa 21/ Pokiaľ zástupca žalovaného pre prípad, že súd bude Zmluvu o úvere posudzovať ako obchodnoprávny vzťah uviedol, že potom s poukazom na ust. Obch. zák. nemôže tento právny vzťah požívať právnu ochranu, keď odmena za poskytnutie úveru vo výške 8 304,- Eur predstavuje 230,7 % úročenie a je celkom zjavne neprimeraná poskytnutému úveru, čo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku súd uvádza, že s touto právnou argumentáciou sa nestotožňuje a nepovažuje dohodnuté úročenie poskytnutého úveru vyplývajúce z čl. 4 bodu 4.1 Zmluvy o úvere za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nemôže požívať právnu ochranu. umožňuje dohodu zmluvných strán v tom smere, že úroky za poskytnutie úveru si dohodnú pevnou sumou so splatnosťou vopred ako to vyplýva z čl. 4 bode 4.1 Zmluvy úvere. 21/1 Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na základné ustanovenia Zmluvy o úvere a to: 21/2 Bod 1.1, ktorý vymedzuje predmet Zmluvy o úvere. V uvedenom bode sa veriteľ (súd pri citovaní Zmluvy o úvere sa bude pridržiavať označenia strán uvedených v Zmluve o úevre, pričom veriteľom sa rozumie žalobca a dlžníkom žalovaný) zaviazal, že poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške 11 904,- Eur v lehote do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu zmluvy. Dlžník súčasne deklaroval súhlas o poskytnutie úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom. Tu súd poukazuje, že z počtu a výšky splátky uvedenej v bode 2.1. Zmluvy o úvere musel byť žalovanému (dlžníkovi) jasný mechanizmus (dohodnutý spôsob) poskytnutia úveru. Inak povedané, pri počte splátok 48 x 248,- Eur je zrejmé, že odmena za poskytnutie úveru bola započítaná ako súčasť istiny. 21/3 V prípade, ak uvedenú skutočnosť dlžník nepostrehol a nedal si ju do spojitosti s bodom 2. Zmluvy o úvere, musela mu byť zrejmá zo znenia bodu 4.1. Zmluvy o úvere v spojitosti s bodom 9.1 Zmluvy o úvere. Konkrétne v bode 4.1. Zmluvy o úvere sa dlžník (za poskytnutie úveru) zaviazal veriteľovi zaplatiť zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavovala 8 304,- Eur a bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Bod 9.1. (započítanie) pomenoval jasne, že strany sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy ku dňu poskytnutia úveru, a to pohľadávky dlžníka podľa článku 1.1 (rozumej výšky istiny vo výške poskytnutého úveru 11 904,-Eur) oproti pohľadávke veriteľa podľa článku 4.1. Zmluvy o úvere (rozumej odmenu vo výške 8 304,- Eur , ktorú sa zaviazal uhradiť dlžník , a to ku dňu poskytnutia úveru). Rozdiel vo výške 3 600,- Eur ku dňu poskytnutia úveru mal byť uhradený veriteľom na dohodnutý účet dlžníka. Súd podotýka, že sa tak aj stalo a z priloženého prehľadu platieb je zrejmé, že žalobca poukázal žalovanému dňa 13.10.2015 sumu vo výške 3 600,-Eur. Preto poukázanie na reálne čerpanie vo výške 3 600,- Eur bez súvislosti s inými ustanoveniami Zmluvy o úvere je nepochopením (ignorovaním) vyššie citovaných ustanovení Zmluvy o úvere o dohodnutom spôsobe poskytnutia/plnenia úveru. 21/4 V zmysle vyššie uvedeného súd určil výšku odmeny, ktorá v zmysle ust. bodu 4.1 Zmluvy o úvere predstavuje úrok za poskytnutie úveru, pri zachovaní dĺžky splácania (48 mesiacov - 4 roky) vo výške 17,43 % ročne ( vychádzal z istiny 11 904,- Eur, kde hodnota 8 304,- Eur tvorí 69,75 %/4 roky ).

Uvedenú výšku súd považoval za určujúcu hodnotu pre jej posúdenie, z hľadiska prípustnosti, podľa ust. § 265 Obch. zák. 21/5 Pre potreby korektného posúdenia dohodnutej odmeny v podobe úroku z úveru určeného pevnou sumou, súd uvedenú hodnotu porovnal s výškou najvyššej prípustnej odmeny určenej slovenským právnym poriadkom, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské vzťahy. Konkrétne s poukazom na ust. v spojitosti s ust. a Nar. vlády č. 21/6 V zmysle ust. Nar. Vlády č. , ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto Nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 21/7 V zmysle ust. Nar. Vlády č. 87/1995 Z.z, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 21/8 Za týmto účelom si súd vychádzal zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 (v čase uzavretia zmluvy boli zverejnené súhrnné informácie, v zmysle ust. Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. , posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky za 2. štvrťrok, za 3. štvrťrok bola zverejnená súhrnná informácia až dňa 30.10.2015, t.j. už po uzavretí Zmluvy o úvere, preto súd vychádzal z informácii za 2. štvrťrok) a zistil, že v uvedenom období boli poskytované spotrebiteľské úvery (pri zmluvnej viazanosti nad 1 do 5 rokov) v priemernej výške RPMN 13,50 %, čo s použitím ust. Nar. vlády č. predstavuje najvyššiu prípustnú výšku odmeny 27,00 % p.a. (13,50 % x 2). 22/ Porovnaním vyššie uvedených hodnôt súd zistil, že výška odmeny (mechanizmus výpočtu súd popísal v predchádzajúcich odsekoch) 17,43 % je nižšia, ako najvyššia prípustná odmena určená pre spotrebiteľské vzťahy. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje, že pre porovnanie zvolil právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľské vzťahy preto, aby deklaroval, že zmluvná odmena spĺňa kritéria prípustnosti podľa spotrebiteľského práva (ako štátom prísne regulovaného právneho odvetvia). Z vyššie uvedeného, preto súd prijal záver, že v prípade, ak nie je zmluvná odmena v rozpore so spotrebiteľským právom, nemôžeme o danej odmene (v podnikateľskom vzťahu, pre ktorý je charakteristická väčšia zmluvná voľnosť) hovoriť, resp. konštatovať, že je rozpore s ust. Obch. Zák. t.j. zásadami poctivého obchodného styku. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. 22/1 Okolnosti a podmienky, za ktorých vznikla Zmluva o úvere a bola plnená nenasvedčujú tomu, že žalovaný bol šikanovaný. Účastníci uzavreli Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov na podnikanie, spôsobom jasne a zrozumiteľne v Zmluve o úvere uvedeným. Súd konštatuje, že žalobca je v postavení podnikateľa, ktorého podnikateľským záujmom je poskytovanie finančných prostriedkov, bolo preto v jeho záujme, aby poskytoval služby spôsobom, aby maximalizoval svoj zisk tým, že by bol konkurencieschopný a bolo ho možné poskytnúť, čo najväčšiemu množstvu záujemcov. Pričom žalovaný bol práve tým, ktorý po zvážení svojich potrieb, vyjadril podpisom zmluvy ochotu využiť túto službu. Cena (odmena) sa tvorila dohodou a bolo prirodzené, že každá so zmluvných strán sledovala svoj cieľ. Žalobca chcel poskytnúť produkt s čo najvyšším ziskom a žalovaný chcel získať úver s čo najvýhodnejšími podmienkami. Porovnaním s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami je potrebné konštatovať, že dohodnutá odmena zodpovedala obvyklej/ priemernej odmene akú poskytovali iné subjekty v obdobných záväzkových vzťahoch. Strany sporu si v rámci zmluvného a predzmluvného procesu dohodli podmienky úveru a jeho cenu. Na základe výsledkov tohto dohodovacieho procesu súd dospel k záveru, že žalobca nekonal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 23/V konaní nebolo sporné, že žalovaný doteraz na poskytnutý úver uhradil celkom sumu 4 242,- Eur, čo mal súd preukázané aj predloženým prehľadom úhrad vykonaných žalovaným. Keďže žalovaný úver prestal splácať a dostal sa do omeškania porušil svoju základnú zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z Obch. zák. Žalobca písomne upozornil žalovaného (dňa 15.09.2016), že má nedoplatok na splátkach úveru a pokiaľ tieto nebudú uhradené v lehote troch dní, bude veriteľ nútený postupovať podľa bodu 2 oznámenia, t. j. vyvolať predčasnú splatnosť úveru. Uvedené upozornenie na základe jeho

obsahu však nemožno považovať za právny úkon, ktorým by veriteľ vyvolal predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. 12 bodu 12.3 písm. b/ Zmluvy o úvere. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil doklad o uskutočnení takéhoto právneho úkonu. Súd preto vychádzal zo zistenia, že právo na zosplatnenie nebolo účinne uplatnené a poskytnutý úver sa nestal ku dňu 02.10.2016 predčasne splatný. Žalovaný bol preto naďalej povinný uhrádzať splátky úveru podľa splátkového kalendára v mesačných splátkach. Keďže posledná (48.) splátka bola splatná dňa 30.10. 2019, v súčasnosti takto možno za splatný považovať nedoplatok v celej uplatnenej sume 7 662,- Eur (poskytnutý úver vo výške 11 904,- Eur mínus už doteraz už zaplatená suma 4 242,- Eur). Následne súd vychádzajúc z predloženého prehľadu úhrad vykonaných žalovaným priradil vykonané úhrady na jednotlivé splátky úveru podľa splátkového kalendára počínajúc od najstaršie splatnej splátky, t.j. od splátky splatnej dňa 30.11.2015 a dospel k záveru, že zaplatenou sumou 4 242,- Eur boli zaplatené v plnej výške 248,- Eur všetky mesačne splátky splatné do 30.03.2017. Prvou čiastočne neuhradenou splátkou v sume 222,- Eur bola splátka splatná dňa 30.04.2017 a následne ďalšími neuhradenými splátkami v plnej výške 248,- Eur boli všetky ďalšie splátky splatné od 30.05.2017 do 30.10.2019, čo spolu predstavuje priznanú sumu 7 662,- eur ( 222,- Eur + 30 mesiacov x 248,- Eur). 23/ Priznaný nárok na zaplatenie dlžných splátok úveru súd nepovažoval za premlčaný, keď priznaná suma predstavuje dlžné splátky úveru splatné od 30.04.2017 do 30.10.2019 a žaloba došla na súd dňa 29.09.2020, t.j. nárok bol uplatnený včas, počas plynutia 4 ročnej premlčacej doby plynúcej od splatnosti najskôr splatnej splátky, preto aj všetky ostatné neskoršie splatné splátky, nie sú premlčané. 24/ Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých splátok úveru až dňom nasledujúcim po splatnosti tej - ktorej splátky. Z uvedeného dôvodu súd podľa ust. Obch. zák. a ust. Nar. vlády č. žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,00 % ročne, pričom základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania so zaplatením všetkých priznaných splátok bola vo výške 0,00 % a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. 25/ Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 1 190,40 Eur ( 2 x 595,20 Eur) súd uvádza, že tieto boli uplatnené len odkazom na ustanovenie čl. 12 ods. 12.1 Zmluvy o úvere bez toho, že by žalobca špecifikoval, aká konkrétna právna povinnosť bola konaním žalovaného porušená. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, keďže zo žaloby nebolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností sa zaplatenia zmluvnej pokuty domáha (nešpecifikoval o omeškanie, s ktorou, resp. s ktorými splátkami úveru ide a ako dlho toto omeškanie s jednotlivou splátkou trvalo). Takto nebolo možné posúdiť, či nárok na zmluvnú pokutu mohol podľa Zmluvy o úvere a zákona vôbec vzniknúť. V tejto časti preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj vrátane uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania z vyfakturovaných zmluvných pokút. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v prípade ak by tento nárok nezamietal pre jeho nepreukázanie, došlo by k jeho zamietnutiu pre premlčanie, keďže obidve zmluvné pokuty boli vyfakturované faktúrami splatnými dňa 25.08.2016 a dňa 25.09.2016, pričom žaloba došla na súd dňa 29.09.2020, t.j. už po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby. 26/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v podľa v spojitosti s tak, že súd priznal žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní v prevažnej miere úspech (86, %) nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ako strane, ktorá mala v konaní v prevažnej miere neúspech a to vo výške rozdielu medzi úspechom žalobcu 86,55 % a neúspechom žalobcu 13,45 %, t.j. vo výške 73,10 % (86,55 % - 13,45 %). 27/ Podľa ust. o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 85/ Podľa ust. je žalovaný povinný prisúdenú sumu zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ods. 1, ). -12-

Právo podať odvolanie n e m a j ú tí, ktorí sa tohto práva vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.