Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Sa-7-2020.pdf
PDF · 80.97 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: A. K., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX V. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej - oznámenia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.2.2020 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou zo dňa 12.5.2020 domáhala voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor výpočtu invalidných dôchodkov (v priebehu konania ako žalovanú označila Sociálnu poisťovňu - ústredie), preskúmania zákonnosti oznámenia žalovanej zo dňa 10.2.2020 č. XXX XXX XXXX X, ktorým jej bolo oznámené, že suma invalidného dôchodku jej bola určená v súlade s právnymi predpismi a zodpovedá získanému obdobiu dôchodkového poistenia a vymeriavacím základom (hrubým zárobkom) získaným v rozhodujúcom období, zhodnotených na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Jednotlivé vymeriavacie základy (hrubé zárobky) jej boli zhodnotené správne, podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia), vystavených jednotlivými dodávateľmi.
2.
V žalobe namietala, že v roku 2018 požiadala pobočku Sociálnej poisťovne v Trnave o potvrdenie odpracovaných rokov aj s uvedením organizácii, pričom zo Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave jej bol doručený list - potvrdenie o odpracovaných rokoch a dňoch zo dňa 25.4.2018, v ktorom sa podľa jej tvrdení uvádzajú skreslené informácie a chýbajú tam započítania odpracovaných rokov za obdobie 4 rokov a 110 dní. Poukázala na to, že v tomto zápočte je uvedená doba materskej dovolenky, ale žiadne odpracované roky v Domove Penzión pre dôchodcov, so sídlom Terézie Vansovej 5 v Trnave, v ktorom bola zamestnaná v období od 15.6.1989 do 30.4.1994. Tvrdila, že táto doba jej nebola započítaná pri výpočte výšky dôchodku priznaného dňa 6.6.2002, nakoľko podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave bola zamestnancom v tomto penzióne od 1.10.1993 do 12.5.1994, a teda dôchodok nemala vypočítaný správne.
3.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.7.2020 uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júna 2002 bol žalobkyni žalovanou priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 27. marca 2002
podľa zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ďalším rozhodnutím žalovanej, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2012 a č. 695 402 7355 0 zo dňa 26. júla 2012 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 15. apríla 2011 podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zák.č. 461/2003 Z.z.) v znení neskorších predpisov, pretože bol vyšší ako vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok. Žalobkyňa voči týmto rozhodnutiam opravný prostriedok nepodala, a preto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť.
4.
Podaním zo dňa 27. januára 2020, doručeným žalovanej, ústredie dňa 28. januára 2020 označenom ako „Sťažnosť a žiadosť o prepočítanie dôchodku a jeho navýšenie“ sa žalobkyňa domáhala zhodnotenia obdobia zamestnania od 15. júna 1989 do 30. apríla 1994 a tiež zhodnotenia zamestnania, kde pracovala v rokoch 2002 až 2019. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že žalobkyňou namietané obdobia zamestnania jej pre invalidný dôchodok boli zhodnotené, pričom uvedená skutočnosť jej bola vysvetlená listom zo dňa 10.2.2020. Znamená to, že doba zamestnania od 15. júna 1989 do 30. apríla 1994, ako aj doba zamestnania od 18. septembra 2002 do 3. októbra 2002, od 1. júla 2006 do 14. januára 2008, od 19. januára 2009 do 14. apríla 2011 boli žalobkyni zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia) predložených zamestnávateľmi. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Obdobie od 15. apríla 2011 do 1. apríla 2021 bolo žalobkyni zhodnotené ako pripočítané obdobie, tzv. „dopočet“ v súlade s § 73 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala žiadne nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku, nie je právny dôvod na zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
5.
Krajský súd preskúmal oznámenie žalovanej, ktoré má charakter opatrenia orgánu verejnej správy a nemá konštitutívny účinok, jeho spôsobilosť byť predmetom zákonnosti súdmi v správnom súdnictve zaviedol až Správny súdny poriadok (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP), vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, keď vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 21.6.2021, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo uvedené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
6.
Podľa § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa v § 72 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 73 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Podľa § 263a ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 529/2006 Z.z. ak sú súčasne splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
7.
V prvom rade správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 21/08, v ktorom je uvedené, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo sprostredkovanie práva a povinnosti. V ďalšom Náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 91/2016 sa ďalej uvádza, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý
nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.
8.
Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že Sociálna poisťovňa jej nezhodnotila obdobie zamestnania od 15. júna 1989 do 30. apríla 1994 ako aj zamestnania kde pracovala v rokoch 2002 až 2019, a preto žiadala vykonať prepočet jej invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júna 2002 (týmto jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 27.3.2002 podľa zák.č. 100/1988 Zb.) a rozhodnutím žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2012 a číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. júla 2012 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 15.4.2011 podľa zák.č. 461/2003 Z.z., pretože bol vyšší ako vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok. Voči týmto rozhodnutiam žalobkyňa opravný prostriedok nepodala, a preto jednotlivé rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Samotný spôsob výpočtu invalidného dôchodku je uvedený v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 26. júla 2012. V oznámení žalovanej zo dňa 10.2.2020 bolo konštatované, že žalobkyňa k 15. aprílu 2011, t.j. ku dňu vzniku invalidity získala 8 817 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 7 292 dní, t.j. spolu 16 109 dní. Rok dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 365 dní dôchodkového poistenia, a preto žalobkyňa získala 44,1343 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, keď presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia.
9.
Z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júna 2012 a ktorý je obsahom pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňou namietaná nezapočítaná doba zamestnania od 15. júna 1989 do 30. apríla 1994, ako aj doba zamestnania od 18. septembra 2002 do 3. októbra 2002, od 1. júla 2006 do 14. januára 2008, od 19. januára 2009 do 14. apríla 2011 boli zhodnotené podľa evidenčných listov predložených zamestnávateľmi, a teda zo strany žalovanej bola vzatá do úvahy preukázateľne evidovaná doba potrebná pre účely vzniku nároku na invalidný dôchodok, ktorého výšku určila na základe dôkazov, ktorými disponovala. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že pochybnosti žalobkyne o správnosti výpočtu jej invalidného dôchodku, bez predloženia relevantných dôkazov na podporu jej tvrdení, nezakladajú dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov uvádzaných v samotnom oznámení žalovanej. Znamená to, že žalobkyňa súdu nepredložila žiadne listinné doklady, ktorými by preukázala, že by jej nejaké obdobie dôchodkového poistenia nebolo zo strany žalovanej zhodnotené a ani neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť postupu žalovanej v predmetnej veci.
10.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 191 SSP zamietol.
11.
V konaní úspešnej žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.