Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-1638-2020.pdf
PDF · 92.1 KB
Case nature
Subarea
13Ek/1638/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: GeCom, s.r.o., Hviezdoslavova 6082/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 36 705 268, v konaní právne zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO:35 557 192, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX, XXX XX C., o vymoženie 30 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ján Sokol so sídlom exekútorského úradu B. Němcovej 30, 040 01 Košice, IČO: 31275010, sp. zn. 267EX 507/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/1638/2020 zo dňa 08.04.2026, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 08.04.2026 uznesenie, ktorým námietky oprávneného voči upovedomeniu súdneho exekútora, JUDr. Jána Sokola, sp. zn. 267EX 507/20 vydaného dňa 06.11.2025, zamietol. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči upovedomeniu podal oprávnený námietky, v ktorých nesúhlasil so zastavením exekúcie.
2/ Aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/, ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku, posúdil vyšší súdny úradník námietky oprávneného ako nedôvodné. Poukázal na zmysel a účel zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, ktorým je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Pokračovať v exekúcii možno len pri existencii skutočného majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, ktorý je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Zákonodarca preferuje zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami a taktiež ukladá exekútorovi povinnosť prispôsobiť rozsah lustrovaného majetku výške vymáhaného nároku. Prioritu zisťovania majetku ustanovuje § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej i len „Vyhláška 68/2017 Z.z.“) nasledovne: účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, evidencie Sociálnej poisťovne, pohľadávky povinného podľa centrálneho registra
exekúcií, obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel, iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného Vykonanými lustráciami súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnych nehnuteľností. Nemá otvorené účty v bankách, nie je vedený v obchodnom registri, živnostenskom registri, registri finančných agentov ani v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Povinný poberá iba rodičovský príspevok, dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Z takýchto príjmov nie je možné vykonávať zrážky. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať jeho nemajetnosť. Vyšší súdny úradník zdôraznil, že oprávnený pri podaní námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti môže oprávnený argumentovať len tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, avšak takéto tvrdenia je aj povinný preukázať.
3/ Oprávnený vo svojich námietkach neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by dostatočne preukazovali existenciu exekvovateľného majetku. K námietke nespísania hnuteľného majetku vyšší súdny úradník uviedol, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť, sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa Vyhlášky. Prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach vyjadril len svoju nespokojnosť s postupom súdneho exekútora, nepoukázal však na existenciu reálne exekvovateľného majetku povinného. Vyšší súdny úradník preto uzavrel, že súdny exekútor postupoval správne, keď po uplynutí lehoty piatich rokov od začatia exekúcie, t.j. odo dňa 28.10.2020 kedy mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pristúpil dňa 06.11.2025 k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 61n ods.1 písm. d/ Exekučného poriadku, nakoľko sa mu nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky oprávneného ako dôvodné podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
4/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu oprávnený sťažnosť. Mal za to, že zastavenie exekučného konania je v celom rozsahu nedôvodné, pretože povinný disponuje, resp. môže disponovať majetkom, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Zopakoval, že súdny exekútor bezdôvodne nepristúpil k vykonaniu miestnej obhliadky trvalého bydliska povinného za účelom zistenia zexekvovateľného majetku povinného. Dohady súdu v bode 10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o existencii, resp. neexistencii majetku povinného bez vykonania súpisu hnuteľného majetku len preukazujú, že zo strany súdneho exekútora nebol náležite zistený skutkový stav a súd na základe takto zisteného, resp. nezisteného skutkového stavu vydal napadnuté rozhodnutie. Aplikácia výkladu ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, že na zastavenie exekúcie postačuje relatívna nemajetnosť povinného, je podľa neho v rozpore so zásadou proporcionality a výrazne ho znevýhodňuje. Oprávnený bol už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie stranou, ktorej práva boli porušené tým, že povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím. Podaním návrhu mu vznikla povinnosť uhradiť trovy exekučného konania (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia). Podľa výkladu súdu má následne znášať aj trovy exekútora, a to z dôvodu tzv. relatívnej nemajetnosti povinného – bez ohľadu na jej skutočný stav – hoci exekútor bol v konaní nečinný. S tvrdením súdu o splnení podmienok na zastavenie exekúcie sa nestotožnil, keďže exekúcia bola zastavená v dôsledku pochybenia exekútora, ktoré nemožno pričítať na ťarchu oprávneného ani použiť ako dôvod na zastavenie konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5M Cdo 35/2012, podľa ktorého „by nebolo správne ani spravodlivé, aby nečinnosť súdneho exekútora bola pričítaná na ťarchu oprávneného“. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd podľa § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie.
5/ Súdny exekútor k sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s výrokom napadnutého uznesenia a argumentáciou súdu v ňom obsiahnutou. Majetkové pomery povinného sa do dnešného dňa nezmenili. Preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Dňa 17.07.2026 doplnil súdu ďalšie lustrácie, z ktorých
vyplýva, že povinný nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie (naposledy bol evidovaný v období od 31.10.2023 do 02.07.2024), od 01.04.2006 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ktorá je vyplácaná pre 5 spoločne posudzovaných osôb. Povinný nemá zriadený účet majiteľa cenných papierov.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
10/ Podľa § 61n ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2).
11/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv.
13/ Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd nad rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený, ktorý disponuje exekučným titulom má právo domáhať sa jeho splnenia, a to aj núteným spôsobom. Neznamená to však, že jeho pohľadávka musí byť v každom prípade v exekúcii uspokojená. Exekučný poriadok stanovuje výnimky, kedy nedôjde k naplneniu účelu exekučného konania, t.j. uspokojeniu vymáhaného nároku oprávneného ako veriteľa, ale k jeho ukončeniu bez toho,
aby bol nárok splnený. Medzi také zákonné výnimky patria najmä nemajetnosť povinného, insolvenčné konanie na majetok povinného, smrť povinného, ktorý zanikol bez právneho nástupcu alebo ak bolo dedičské konanie po ňom zastavené pre nemajetnosť (§ 61n ods. 1 Exekučného poriadku). V danom prípade nedošlo k uspokojeniu oprávneného, pretože súdnemu exekútorovi sa v zákonom stanovenej lehote nepodarilo zistiť majetok ani príjmy, ktoré by bolo možné postihnúť a zároveň by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora. Zároveň zákonodarca stanovil, že pri exekúcii zastavenej upovedomením súdneho exekútora, platí trovy podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený (§ 199c ods. 1 v spojení s § 61n ods. 3 Exekučného poriadku).
14/ Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí výhradne do kompetencie súdneho exekútora. V predmetnej exekúcii bolo teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného, a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor vykonal lustrácie, na základe ktorých zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Keďže od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Je však nevyhnutné uviesť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku je nezistenie exekúciou postihnuteľného majetku v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Taký záver rešpektuje zmysel a účel ustanovení Exekučného poriadku, vychádza i z odbornej literatúry (Števček, M., Kotrečová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2018) a ako správny ho potvrdzuje i judikatúra Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 507/2024 z 02.10.2024).
15/ Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by súpisom mohla zistiť existencia hodnotných hnuteľných vecí, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami.
16/ Súd má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom
pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.
17/ Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Stav nemajetnosti nie je nemenný, a pokiaľ sa oprávnený domnieva, že sa do budúcna zmení v jeho prospech (povinný nadobudne exekvovateľný majetok alebo bude mať exekúciou postihnuteľné príjmy), nič mu nebráni podať si nový návrh na vykonanie exekúcie. Pre toto exekučné konanie však platí, že pre relatívnu nemajetnosť povinného, v dôsledku ktorej sa za 5 rokov trvania exekúcie nepodarilo uspokojiť pohľadávku oprávneného, bol súdny exekútor povinný postupovať podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/1638/2020 zo dňa 08.04.2026 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).