Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sf/10/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100957283/2026 zo dňa 27. februára 2026, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10. apríla 2026 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.04.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100957283/2026 zo dňa 27.02.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 103365494/2025 zo dňa 20.08.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobkyni určená daň podľa pomôcok podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v sume 25.090 eur za zdaňovacie obdobie september 2020. Žalobkyňa navrhuje súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe súčasne navrhla, aby správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnila tým, že v prípade, ak správnej žalobe nebude priznaný odkladný účinok, bude musieť uhradiť daň v sume 25.090 eur, ktorou nedisponuje. Poukázala na to, že aktuálne bude musieť zaplatiť daň z pridanej hodnoty určenú ďalšími rozhodnutiami správcu dane v celkovej výške 101.124,58 eur. Žalobkyňa uviedla, že dňa 20.03.2026 podala žiadosť o povolenie odkladu platenia dane v zmysle daňového poriadku a že dňa 20.12.2024 uhradila sumu 9.713,19 eur, ako daň z pridanej hodnoty, ktorú si požičala od otca a podľa jej názoru by sa predmetná suma mala započítať na úhradu dane z pridanej hodnoty. Čiže zaplatila daň z pridanej hodnoty v rozsahu, ktorý považuje ona za správny. Žalobkyňa poukázala na svoje osobné pomery: je matkou samoživiteľkou dvoch maloletých detí, o ktoré sa stará, jej partner tragicky zomrel v roku 2023, bývajú u jej rodičov, je dobrovoľne nezamestnaná a pokúša sa nájsť si prácu. Uviedla rozpis svojich mesačných platieb, a to: splátka obci Most pri Bratislave za maloletých: 93 eur; obedy maloletých: 24 eur; platby za elektrinu a vodu v nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve maloletých: 379,83 eur, platba za elektrinu v nehnuteľnosti v jej vlastníctve v sume 21,15 eur; poplatok za psa v sume 200 eur a krmivo pre psa v sumr 65 eur; telekom: 160,49 eur; zdravotná poisťovňa: 121,92 eur; poistka: 36 eur; poplatok za domov seniorov za matku zomretého partnera: 610 eur; potraviny: 400 eur; pohonné hmoty: 250 eur; drogéria: 50 eur; oblečenie a obuv pre deti: 50 eur; tréningy detí: 50 eur; zdravotná starostlivosť a lieky:

50 eur. Žalobkyňa ďalej uviedla, že za maloletého syna uhradila 50.000 eur, ktoré boli uplatnené v dedičskom konaní po zomrelom otcovi jej detí, ale do dnešného dňa jej peňažné prostriedky neboli vrátené. K napadnutému rozhodnutiu žalovaného a aj rozhodnutiu správcu dane žalobkyňa uviedla, že sú nepreskúmateľné, neodôvodnené, arbitrárne a ako celok právne nesprávne, pričom v samotnom daňovom konaní boli porušené jej práva, a preto sú tieto rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, ústavne a euro nekonformné.

3. Žalobkyňa uviedla k osvedčeniu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, lebo fungovanie žalovaného by priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebolo nijakým spôsobom ohrozené, nakoľko neuhradená daň neovplyvní jeho chod. Zmysel a účel napadnutého rozhodnutia nebude priznaním odkladného účinku žiadnym spôsobom dotknutý do doby právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, keďže daňovým subjektom je fyzická osoba. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko napadnutým rozhodnutím bola vo vzťahu k štátnemu rozpočtu uložená zanedbateľná suma, ktorá však nie je zanedbateľná vo vzťahu k žalobkyni. V konečnom dôsledku, ak by správny súd správnej žalobe nevyhovel a nezrušil by napadnuté rozhodnutie, nebude to mať na verejný záujem žiadny negatívny dopad a žalobkyňa bude musieť rozhodnutie správneho súdu rešpektovať a uhradiť daň. Napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu správneho súdnictva. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že záujmy štátu sú chránené, keďže Daňový úrad Bratislava dňa 13.05.2024 vydal rozhodnutia, ktorými zriadil daňové záložné práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne.

4. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby poukázala na judikatúru, zdôraznila potrebu uplatnenia ústavného princípu proporcionality pri posudzovaní existencie hrozby závažnej ujmy. Taktiež na potrebu zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorý podľa jej názoru nemožno podriadiť formálnym či účelovým požiadavkám verejnej správy. V tejto súvislosti uviedla, že v prípade nepriznania odkladného účinku by bola povinná uhradiť sumu 25.090 eur, ktorou však nedisponuje, lebo je s deťmi odkázaná na finančnú a materiálnu pomoc rodiny a preto považuje napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane za neprimerane tvrdé. Vzhľadom na jej finančné pomery nie je objektívne schopná predmetnú daň v uvedenej výške uhradiť a podľa jej názoru jej bola daňová povinnosť určená nesprávne.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31.07.2026 navrhol zamietnuť žalobu. S návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí, žiada ho zamietnuť, lebo samotná výška daňovej povinnosti uložená žalobkyni sama o sebe bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobkyne. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa na preukázanie existencie hrozby značnej majetkovej škody či hrozby iných nenapraviteľných následkov uviedla v žalobe svoje výdavky a že je nezamestnaná bez príjmu zo závislej činnosti, ale nepredložila dôkazy na osvedčenie tvrdenej hrozby závažnej ujmy, iného vážneho nenapraviteľného následku. Čiže neosvedčila splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný uviedol, že žalobkyni nebol povolený odklad platenia dane podľa § 57 daňového poriadku.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

12. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je potrebné naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4. hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo s jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne stanovuje podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.

13. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

14. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

15. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.06.2018).

16. S prihliadnutím na správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovaného a pripojeným administratívnym spisom, nezistil správny súd zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov pre žalobkyňu, predpokladaných v a hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva ani z administratívneho spisu. Žalobkyňa dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe riadne nepreukázala. Ako dôvod pre vyhovenie jej návrhu uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí, o ktoré sa stará a aktuálne býva u svojich rodičov, pričom je matkou samoživiteľkou, dobrovoľne nezamestnaná. Uviedla tiež, že musí vynakladať rozsiahle náklady na vyživovanie seba, ako aj dvoch maloletých detí, musí vynakladať nemalé finančné prostriedky na zachovanie majetku maloletých detí. Žalobkyňa tvrdila, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma a značná finančná škoda. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jej aktuálnu ekonomickú situáciu (napríklad uvedením aktuálneho stavu účtov, vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí, osobné motorové vozidlo a pod.). Z návrhu teda nie je zrejmá celková majetková situácia žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jej tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, finančnej škody, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu tohto rozhodnutia na majetkovú sféru žalobkyne. Bez povšimnutia súdu neostalo, že žalobkyňa síce tvrdí nepriaznivú ekonomickú situáciu a nedostatok finančných prostriedkov na úhradu predmetnej daňovej povinnosti, zároveň však v rámci svojho návrhu uvádza celý rad pravidelných mesačných výdavkov, ktorých výšku, odôvodnenosť, ako aj nevyhnutnosť nijako nepreukázala. Ide napríklad o výdavky na poplatok za psa vo výške 200 eur, krmivo pre psa vo výške 65 eur mesačne, telekomunikačné služby vo výške 160,49 eur, pohonné hmoty vo výške 250 eur, poplatok za domov seniorov za matku zomretého partnera v sume 610 eur, ako aj ďalšie uvádzané výdavky. Z predložených tvrdení pritom nie je zrejmé, v akom rozsahu ide o nevyhnutné životné náklady žalobkyne a maloletých detí, a v akom rozsahu ide o výdavky, ktoré by bolo možné vzhľadom na tvrdenú nepriaznivú finančnú situáciu žalobkyne obmedziť alebo odložiť. Hrozbu vzniku žalobkyňou tvrdenej závažnej ujmy by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobkyne, ktorú však súdu nepreukázala. Samotná výška uloženej daňovej povinnosti neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať.

18. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Pokiaľ žalobkyňa zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré eventuálne (hypoteticky) môžu nastať, z takýchto dôvodov nemôže návrh obstáť ako dôvodný. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodložené tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.

19. K argumentácií žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť predmetom prieskumu zo strany súdu až vo veci samej, nie však v štádiu posudzovania existencie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , ktoré ustanovenie predstavuje určitú formu predbežnej ochrany v danom konaní. Správny súd sa pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže zaoberať námietkami, ktoré k meritu veci smerujú a v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

20. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobkyňa a nie je povinnosťou súdu nahrádzať jej aktivitu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na nej, aby hroziacu finančnú škodu správnemu súdu dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jej práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčila hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčila ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v .

21. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobkyňa túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčila. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

22. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v , správny súd posúdil návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný a v súlade s návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .