Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/156/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov - matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, F. G., právne zastúpená: JUDr. Darina Kučerová, advokátka, so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, E. I., zastúpený právnym zástupcom: Mgr. Marcel Péli, LL.M., advokát, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. - 102 zo dňa 31. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. - 102 zo dňa 31. marca 2026 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -14 zo dňa 27. júna 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. - 46 zo dňa 23.08.2024, právoplatným dňa 04.09.2024. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. Okresný súd s poukazom na (ďalej aj len ), , , a vykonané dokazovanie, obsah spisu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -57 zo dňa 9. septembra 2025 zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -14 zo dňa 27. júna 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. - 46 zo dňa 23.08.2024, právoplatným dňa 04.09.2024, a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, dôvodiac poukazom na , vzhľadom k tomu, že v danej veci došlo ku zmene pomerov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, nakoľko trestné stíhanie vedené na odbore kriminálnej polície OR PZ TN pod ČVS: ORP-455/1-VYS-T-2024 pre zločin sexuálne zneužívanie bolo dňa 28.04.2025 prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, teda otec maloletej nie je v súčasnej dobe trestne stíhaný, čím zanikol podklad, na ktorom bolo nariadenie neodkladného opatrenia založené, čím odpadol dôvod trvania nariadeného neodkladného opatrenia. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č.k. zo dňa 20.01.2026, právoplatným dňa 27.02.2026, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -57 zo dňa 9. septembra 2025 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K „námietke odvolacieho súdu“ (ods. 9. odôvodnenie napadnutého uznesenia), že v napadnutom

rozhodnutí okresného súdu neboli ozrejmené dôvody, pre ktoré súd rozhodnutie o prerušení trestného stíhania považoval za spĺňajúce výrok „do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného Zboru v Považskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, č.k. ORPZ-PB- OKP-279/2024-OZN“ (č.l. 14 spisu) okresný súd uviedol, že ako vyplýva z prvého odseku odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa OR PZ v Trenčíne ČVS: ORP-455/1-VYS-TN-2024 zo dňa 28.04.2025, dňa 24.06.2024 bolo na odbor kriminálnej polície OR PZ v Trenčíne odstúpené z odboru kriminálnej polície OR PZ v Považskej Bystrici z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti trestné oznámenie oznamovateľky D. E.. Z uvedeného, podľa okresného súdu bolo zrejmé, že trestné konanie vedené na OR PZ v Považskej Bystrici, odbor kriminálnej polície pod č.k. ORPZ -PB-OKP-279/2024-OZN už v súčasnej dobe neprebieha, preto ani trvanie neodkladného opatrenia nemôže byť doslovne fixovaná na toto (v súčasnej dobe už neprebiehajúce) trestné konanie. Takýto výrok neodkladného opatrenia by bol totiž nevykonateľný, nakoľko v súčasnej dobe (hoci je prerušené) trestné konanie prebieha už na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne, odbore kriminálnej polície pod ČVS: ORP-455/1- VYS-TN-2024. Okresný súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax pod sp. zn. R 36/1998, v zmysle ktorej „Prerušenie trestného stíhania podľa [teraz

- pozn. autora] je jedným zo zákonných spôsobov vybavenia veci (hoci na neurčitú dobu) do času, než pominie dôvod prerušenia a v trestnom stíhaní sa pokračuje .“ Z uvedeného tak podľa okresného súdu vyplývalo, že nebol viazaný pri zrušení uznesenia o nariadenom neodkladnom opatrení iba doslovným gramatickým znením nariadeného neodkladného opatrenia, teda, že toto bude trvať „do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na OR PZ v Považskej Bystrici, odbor kriminálnej polície č.k. ORPZ-PB-OKP-279/2024 - OZN,“ nakoľko nariadené neodkladné opatrenie musí reflektovať aj prípadné procesné rozhodnutia vydané v priebehu trestného konania -vrátanie rozhodnutia o odstúpení trestného oznámenia navrhovateľky z odboru kriminálnej polície OR PZ v Považskej Bystrici z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na OR PZ v Trenčíne. 4. Okresný súd v konaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého uznesenie o prerušení trestného stíhania z dôvodu nezistenia skutočností oprávňujúcich viesť trestné stíhanie proti určitej osobe predstavuje zákonný spôsob vybavenia veci. Počas prerušenia trestného stíhania nemožno vykonávať ďalšie úkony, pokiaľ nie je vydané rozhodnutie o pokračovaní v konaní. Okresný súd uviedol, že mu nie je známe vydanie uznesenia o pokračovaní trestného stíhania, a preto vychádzal zo stavu, že v čase rozhodovania nebola zistená osoba páchateľa, ani nebolo osvedčené, že skutok mala spáchať práve osoba otca maloletej A., preto, podľa okresného súdu, neexistujú nové skutočnosti odôvodňujúce ďalšie trvanie neodkladného opatrenia. 5. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že jedinou skutočnosťou svedčiacou tomu, že mal otec maloletej spáchať predmetný čin, je tvrdenie matky a záverečná hodnotiaca správa z DAC náruč, ktorej závery však okresný súd hodnotil vo svetle odborného vyjadrenia F. D. J.. Je preto zrejmé, že vo veci boli za súčinnosti OČTK zistené také nové skutočnosti, ktoré celkom jasne preukazujú zmenu pomerov na strane maloletej, ako aj jej rodičov. Podľa okresného súdu je irelevantná povaha rozhodnutia o prerušení trestného stíhania podľa , teda či sa jedná o procesné rozhodnutie, alebo o rozhodnutie vo veci samej, pretože z jeho obsahu celkom jasne vyplýva podstatná zmena pomerov na strane maloletej, resp. jej otca ako podozrivého zo spáchania trestného činu sexuálneho násilia, čím odpadol dôvod na ďalšie trvanie neodkladného opatrenia. Aj ďalšie svedecké výpovede v konaní osvedčili, že otec maloletej sa k maloletej nikdy nesprával spôsobom, ktorý matka maloletej opísala v trestnom oznámení. Podľa okresného súdu nie je možné v konaní o neodkladnom opatrení, ktoré konanie je vybudované na osvedčovaní (nie obsiahlom dokazovaní) tvrdených skutočností, iba na podklade podaného trestného oznámenia navrhovateľky pristúpiť k tak extenzívnemu zásahu do rodičovských práv otca, akými je zákaz styku otca s maloletou dcérou. Ako je konštatované v závere uznesenia vyšetrovateľa OR PZ v Trenčíne ČVS: ORP-455/1- VYS-TN-2024 zo dňa 28.04.2025, v priebehu vyšetrovania sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by oprávňovali vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Je tak celkom zrejmé, že navrhovateľkou označená osoba - otec maloletej A., nemôže v súčasnej dobe (aj v zmysle zásady prezumpcie neviny) byť nijakým spôsobom sankcionovaná za čin, ktorého spáchanie jej doposiaľ nebolo pričítané. Matka maloletej A., tak vzhľadom na súčasné penzum dôkazov a súčasný stav trestného stíhania vedeného voči otcovi maloletej, neosvedčila ňou uvádzané skutočnosti, odôvodňujúce ďalšie trvanie nariadeného neodkladného opatrenia. 6. Okresný súd konštatoval, že dôsledne zvážil najlepší záujem maloletej, ktorý preň naďalej zostáva prvoradým a najdôležitejším hľadiskom v danej veci a dospel k záveru, že je celkom zrejme v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa vo veku 5 rokov, ak mu je (na neurčitú dobu - do vydania uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní) odopretý plnohodnotný styk s jedným z rodičov. Úloha otca v živote

dieťaťa je vo veku maloletej A. mimoriadne dôležitá a aj krátkodobé odlúčenie otca od maloletej môže mať závažné a nenapraviteľné dôsledky na ich vzájomný vzťah. Ak by okresný súd nezrušil nariadené neodkladné opatrenie, došlo by tým k závažnému zásahu do práva otca na plnohodnotný styk s maloletou dcérou, a to výlučne na podklade matkou uvádzaných a v súvisiacom konaní neosvedčených tvrdení. Okresný súd rozhodol tak, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -14 zo dňa 27. júna 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. -46 zo dňa 23.08.2024, právoplatným dňa 04.09.2024, zrušil. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 7. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka z dôvodov podľa , a a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že súd prvej inštancie rozhodol po tom, čo Krajský súd v Žiline uznesením zrušil jeho predchádzajúce rozhodnutie z 09.09.2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zdôraznila, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí vytkol okresnému súdu, že sa dostatočne neriadil najlepším záujmom maloletého dieťaťa ako dominantným kritériom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, a zároveň poukázal na to, že neodkladné opatrenie možno zrušiť len v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, resp. ak dôjde k preukázanej zmene skutkových pomerov. Namietala, že ani v novom rozhodnutí súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, akým spôsobom prerušenie trestného konania súvisí so zánikom potreby ochrany maloletej. Uviedla, že hoci okresný súd poukázal na správu Náruč, nepreukázal, že by závery uvedené v tejto správe boli vyvrátené, a preto bola naďalej presvedčená, že bez prítomnosti tretej osoby pri styku existovalo riziko ohrozenia maloletej. Ďalej poukázala na vyjadrenie detského centra, v ktorom sa realizovali kontakty otca s maloletou. Tvrdila, že zo správy vyplývalo nevhodné správanie otca voči maloletej, rušenie ostatných klientov zariadenia, ako aj nevhodné správanie voči jej osobe, ktoré malo maloletú negatívne zasahovať. Uviedla tiež, že správanie otca bolo opätovne vyhodnotené ako priestupkové, pričom na podporu svojich tvrdení predložila listiny (č.l. 110 až 115 spisu). 8. V odvolaní uviedla, že nestotožnila sa ani s argumentáciou súdu prvej inštancie vychádzajúcou z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nebolo preukázané, že páchateľom skutku mal byť práve otec maloletej. Uviedla, že dôvodom takéhoto záveru mala byť najmä nízka veková úroveň maloletej a jej obmedzená schopnosť reprodukovať udalosti, nie však skutočnosť, že by bolo preukázané, že sa skutok nestal. Zdôraznila, že riziko ohrozenia maloletej neodpadlo a poukázala pritom aj na závery správy Náruč týkajúce sa vyjadrení maloletej. Tvrdila, že pokiaľ okresný súd viazal ďalšie trvanie neodkladného opatrenia na existenciu trestného konania, nemožno prehliadnuť, že trestné konanie nebolo zastavené, ale len prerušené, čo podľa jej názoru znamenalo, že pochybnosti pretrvávali aj naďalej. Bola presvedčená, že ochrana záujmu maloletého dieťaťa musí mať prednosť pred záujmom rodiča na neobmedzenom výkone rodičovských práv. Poukázala tiež na konanie vedené na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica, pod sp. zn. o zmene úpravy styku, v ktorom podľa jej predpokladu malo byť vykonané aj znalecké dokazovanie. Okresný súd mohol ponechať neodkladné opatrenie v platnosti až do právoplatného skončenia uvedeného konania, čím by bola zabezpečená ochrana maloletej pred prípadným ohrozením. Zdôraznila, že nespochybňuje právo maloletej na kontakt s otcom, avšak považovala za svoju povinnosť maloletú chrániť. Tvrdila, že zo správania otca počas stykov v detskom centre vyplývalo, že jeho pôsobenie nemalo na maloletú pozitívny vplyv a neprospievalo jej zdravému emocionálnemu, psychickému ani sociálnemu vývinu. Opätovne poukázala na potrebu ochrany základných práv detí, ich zraniteľnosť a závislosť, pričom zdôraznila, že pokiaľ nebolo jednoznačne vylúčené nevhodné správanie otca voči maloletej, bolo podľa nej potrebné, aby sa styk realizoval za prítomnosti tretej osoby. Súd prvej inštancie síce svoje rozhodnutie doplnil, avšak dostatočne neodôvodnil, z akých dôvodov považoval ohrozenie maloletej za vylúčené. Zrušenie neodkladného opatrenia, podľa matky, nezodpovedalo najlepšiemu záujmu maloletej A., a preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že neodkladné opatrenie zostane v platnosti až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica, pod sp. zn. , prípadne aby napadnuté uznesenie zrušil ako predčasné. 9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 22.05.2026 (č.l. 120 spisu) uviedol, že počas roka 2025 podporoval obnovovanie kontaktu otca s maloletou a opakovane viedol rodičov k stabilizácii situácie a znižovaniu konfliktu. Zo strany úradu bola otcovi poskytovaná podpora smerujúca k obnoveniu dôvery matky a vytvoreniu bezpečného priestoru pre kontakt s maloletou, a to aj v nadväznosti na prebiehajúce trestné konanie. A. K., konkrétne D. F. I., 6 mesiacov spolupracoval s rodičmi v priebehu minulého roka. Otcovi bolo zároveň odporúčané odborné psychologické poradenstvo, keďže v rámci spolupráce bolo opakovane badateľné, že situáciu emočne nezvláda a reaguje vysoko konfliktne, respektíve aby

využil služby odborného poradenstva aj pre seba osobne. Matka využíva psychologické poradenstvo i v súčasnosti. „Po prerušení trestného stíhania však zo strany otca nedošlo k stabilizácii správania, ale naopak k jeho eskalácii. A to nielen v osobnej rovine, ale i vo forme verejne dostupných dehonestujúcich a znevažujúcich prejavov voči matke maloletej prostredníctvom sociálnych sietí a ďalších elektronických platforiem. Uvedený obsah bol ľahko dohľadateľný i naším úradom a otvorene dostupný verejnosti. Úrad vníma ako závažné, že otec napriek opakovanému deklarovaniu ľútosti vo svojich prejavoch pokračoval. Hoci v rámci doterajších konaní nebolo potvrdené sexuálne deviantné správanie otca vo vzťahu k maloletej, orgán SPODaSK vníma u otca dlhodobo prítomné výrazne maladaptívne a emočne nestabilné vzorce správania, prejavujúce sa najmä opakovanými dehonestujúcimi, impulzívnymi a konfliktnými prejavmi voči matke maloletej, a to aj napriek opakovanej intervencii odborníkov a deklarovanej ľútosti zo strany otca. Uvedené správanie podľa názoru úradu presahuje bežný rámec rodičovského konfliktu a negatívne ovplyvňuje možnosti stabilizácie rodinných vzťahov a bezpečného rodičovského fungovania v prospech maloletej. Ochrana psychického, emocionálneho a fyzického zdravia maloletého dieťaťa má prednosť pred individuálnymi požiadavkami rodiča na výkon rodičovských práv, ak by ich uplatňovanie bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.“ 10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky neobsahuje žiadne nové skutkové, ale ani právne okolnosti a iba opakuje tvrdenia, ktoré už boli predmetom dokazovania. Namietal, že matka nepreukazuje konkrétne ohrozenie maloletej, ale svoju argumentáciu zakladá na hypotetickej možnosti, že k skutku mohlo dôjsť, čo podľa neho nemôže odôvodňovať dlhodobé obmedzovanie jeho rodičovských práv. Poukázal na to, že okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom doplnil odôvodnenie rozhodnutia a správne dospel k záveru, že dôvody neodkladného opatrenia odpadli. Matka nepredložila nové dôkazy ani nespochybnila skutkové zistenia súdu, ale opakovane sa vracala k už preverovaným tvrdeniam. Za neprípustné označil zachovanie neodkladného opatrenia až do skončenia konania vo veci samej, keďže by išlo o fakticky časovo neobmedzené obmedzenie jeho styku s maloletou. K vyjadreniu Detského centra D. a listinám z priestupkového konania uviedol, že nepreukazujú nevhodné správanie otca ani konkrétne ohrozenie dieťaťa, ale najmä pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi. Zdôraznil, že počas konania nebolo preukázané, že by predstavoval pre maloletú aktuálne riziko, pričom s orgánmi spolupracoval a podrobil sa odborným vyšetreniam. Podľa jeho názoru by ďalšie trvanie neodkladného opatrenia už nepredstavovalo ochranu dieťaťa, ale neopodstatnené obmedzovanie jeho rodičovských práv a práva maloletej na rozvoj prirodzeného vzťahu s oboma rodičmi. 11. Otec k doručenému vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že vo svojom vyjadrení reaguje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 22.05.2026, ktoré bolo súdu predložené v konaní týkajúcom sa neodkladného opatrenia vo veci styku otca s maloletou A.. Otec považuje toto vyjadrenie za problematické, najmä preto, že sa v podstatnej časti odkláňa od predmetu konania. Predmetom tohto konania nie je hodnotenie osobnosti otca, jeho emocionálnych reakcií ani jeho vzájomného konfliktu s matkou, ale posúdenie, či naďalej existujú konkrétne a osvedčené dôvody na trvanie neodkladného opatrenia, ktorým bol významne obmedzený jeho kontakt s maloletou. Samotný kolízny opatrovník uvádza, že v doterajších konaniach nebolo potvrdené sexuálne deviantné správanie otca vo vzťahu k maloletej. Ide o zásadné zistenie, od ktorého by sa mala odvíjať ďalšia úvaha smerujúca k obnove a stabilizácii vzťahu medzi otcom a dcérou. Namiesto toho sa však vyjadrenie kolízneho opatrovníka sústreďuje predovšetkým na hodnotenie emocionálnych prejavov otca, jeho komunikácie, verejných vyjadrení a pretrvávajúceho konfliktu medzi rodičmi. Otec nepopiera, že situácia je dlhodobo konfliktná a emočne náročná. Považuje však za prirodzené, že po viac ako dvoch rokoch výrazne obmedzeného kontaktu s vlastným dieťaťom, po závažných obvineniach a opakovaných procesných sporoch reagoval v niektorých situáciách emocionálne. Takéto reakcie však nemožno zamieňať s otázkou rodičovskej spôsobilosti, ani s otázkou ohrozenia maloletého dieťaťa. Samotná frustrácia rodiča, ktorý sa dlhodobo domáha kontaktu so svojím dieťaťom, nemôže byť dôvodom na ďalšie obmedzovanie jeho rodičovských práv. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka zároveň pôsobí jednostranne, keďže podrobne hodnotí správanie otca bez obdobne dôsledného posúdenia správania matky, hoci zo spisu vyplýva, že aj jej konanie malo významný vplyv na vznik a pretrvávanie súčasnej situácie. Ak má byť predmetom hodnotenia rodičovský konflikt, je potrebné hodnotiť konanie oboch rodičov rovnakým metrom. Konflikt medzi rodičmi totiž nemožno automaticky stotožňovať s ohrozením maloletého dieťaťa zo strany jedného z nich. Za osobitne problematické považuje otec časti vyjadrenia, v ktorých kolízny opatrovník používa formulácie o údajnej emocionálnej nestabilite, maladaptívnych vzorcoch správania alebo potrebe odborného poradenstva. Takéto závery navonok pôsobia ako odborné hodnotenie psychického stavu otca, avšak z vyjadrenia nie je zrejmé, z akých konkrétnych odborných podkladov vychádzajú. Vzhľadom na to, že pôvodné podozrenia, ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia, neboli potvrdené, vzniká oprávnená otázka, či sa namiesto hodnotenia skutkových okolností nezačína

hodnotiť samotná osobnosť otca. Kolízny opatrovník venuje značnú pozornosť verejným prejavom a komunikácii otca, avšak nevysvetľuje, akým konkrétnym spôsobom tieto okolnosti negatívne zasahujú do vzťahu medzi otcom a maloletou alebo do výkonu jeho rodičovských práv. Rozhodujúcou otázkou pritom nie je, či otec v priebehu rokov konfliktu použil voči matke, alebo iným osobám kritické, či emotívne formulácie, ale či existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce záver, že nie je schopný vytvárať s maloletou bezpečný, zdravý a prirodzený rodičovský vzťah. Takýto záver však z vyjadrenia kolízneho opatrovníka nevyplýva. Rovnako, podľa otca, absentuje úvaha o dôsledkoch dlhodobého obmedzenia kontaktu medzi otcom a maloletou. Viac ako dva roky bol styk realizovaný v neprirodzenom, kontrolovanom režime, ktorý neumožňoval vytváranie bežných rodičovských väzieb. Pozornosť sa sústreďuje najmä na hodnotenie reakcií otca, zatiaľ čo chýba vyhodnotenie toho, aký dopad môže mať na dieťa dlhodobé obmedzenie kontaktu s jedným z rodičov a neustále vystavovanie rodičovskému konfliktu. 12. Vo vyjadrení otec uviedol, že plne rešpektuje postavenie kolízneho opatrovníka a jeho úlohu pri ochrane záujmov maloletých detí. Práve preto však očakáva objektívne a vyvážené posúdenie všetkých rozhodujúcich okolností. Po rozsiahlych preverovaniach, ktorým sa podrobil a ktoré neviedli k potvrdeniu pôvodných podozrení, by podľa jeho názoru mala byť pozornosť zameraná predovšetkým na obnovu a rozvoj vzťahu medzi otcom a dcérou, nie na hľadanie ďalších dôvodov na jeho spochybňovanie. Pri hodnotení celej veci nemožno prehliadnuť ani plynutie času. Maloletá sa nachádza vo veku, v ktorom sú citové väzby s rodičmi mimoriadne dôležité. Významná časť jej detstva bola poznačená výrazne obmedzeným kontaktom s otcom a každé ďalšie predlžovanie takéhoto stavu znižuje možnosť prirodzeného rozvoja ich vzájomného vzťahu. Ide o čas, ktorý nebude možné neskôr nahradiť ani žiadnym súdnym rozhodnutím. Otec si uvedomuje, že konflikt medzi rodičmi existuje a jeho odstránenie nebude jednoduché. Zároveň je však presvedčený, že záujem maloletej nemožno stotožňovať ani so záujmom jedného z rodičov, ani s pokračovaním stavu, v ktorom je vzťah dieťaťa s otcom dlhodobo sprevádzaný nedôverou, kontrolou a spochybňovaním. Maloletá potrebuje pokojné a stabilné prostredie, v ktorom bude môcť prirodzene rozvíjať vzťah k obom rodičom. Zastáva názor, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka neobsahuje žiadne nové konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pokračovanie mimoriadneho zásahu do jeho vzťahu s maloletou. Rozhodujúcou otázkou zostáva, či existujú preukázané dôvody na ďalšie obmedzovanie kontaktu medzi otcom a dcérou. Otec je presvedčený, že záujem maloletej si v súčasnosti vyžaduje predovšetkým stabilizáciu pomerov, odstránenie dlhodobého napätia a vytváranie priestoru pre budovanie zdravého vzťahu s oboma rodičmi. Navrhol, aby odvolací súd vyjadrenie kolízneho opatrovníka hodnotil v celom kontexte veci a osobitne posúdil, či jeho závery majú priamu súvislosť s predmetom konania a či skutočne poskytujú dostatočný podklad pre ďalšie obmedzovanie kontaktu otca s maloletou. 13. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že jej boli doručené vyjadrenia otca k jej odvolaniu a k stanovisku kolízneho opatrovníka. Obsah týchto podaní je podľa nej v rozpore so skutočným správaním otca voči maloletej. Podľa matky sa otec snaží prezentovať problém ako konflikt medzi rodičmi, pričom prehliada vlastné správanie voči dcére. Tvrdí, že otec sa počas stretnutí snaží maloletú nútiť robiť to, čo chce on, nerešpektuje jej želania a pri nesúhlase ju zastrašuje, zosmiešňuje alebo znevažuje. Takéto správanie podľa matky negatívne vplýva na psychický vývin dieťaťa, znižuje jej sebadôveru a spôsobuje jej neistotu. K tvrdeniam otca o výsledkoch trestného preverovania matka uvádza, že na svojich predchádzajúcich vyjadreniach naďalej trvá. Podľa nej nebolo jednoznačne preukázané, že by sa skutky nestali, pričom konanie bolo ukončené pre nedostatok dôkazov súvisiacich s vekom dieťaťa a možnosťami preverovania. Matka ďalej nesúhlasí s tvrdením, že znevažujúce prejavy na sociálnych sieťach smerovali len voči nej. Tvrdí, že otec zverejnil meno a priezvisko maloletej a vytvoril o nej hanlivý obsah súvisiaci s jej voľnočasovou aktivitou. Takéto konanie podľa nej negatívne zasiahlo nielen dieťa, ale aj ich okolie. Podľa matky otec dlhodobo nerešpektuje osobné hranice maloletého dieťaťa. Keď dcéra vyjadruje potrebu odstupu alebo nesúhlas, reaguje na to nátlakom, pričom sa podľa matky opakovane stalo, že ju fyzicky potrestal. Z toho vyvodzuje, že problém neexistuje len medzi rodičmi, ale aj vo vzťahu otca k dcére, keďže jej nenačúva, nerešpektuje ju a jeho správanie ju zraňuje. Matka uvádza, že po stretnutiach býva maloletá smutná, plače, pýta sa, prečo je otec na ňu zlý, a pred stretnutiami prejavuje stres, odmieta jesť, má problémy so spánkom a nechce vstúpiť do priestorov, kde sa styk realizuje. V poslednom období podľa matky otec počas stretnutí často mlčí, odchádza predčasne a pred dcérou prejavuje nervozitu a nespokojnosť, čo v nej len prehlbuje neistotu. Matka je presvedčená, že správanie otca negatívne ovplyvňuje vytváranie sebahodnoty dieťaťa. Domnieva sa, že otec dcére neposkytuje podporu, rešpekt ani pocit bezpečia, ktoré by mala vo vzťahu s rodičom zažívať. Súhlasí so stanoviskom kolízneho opatrovníka, podľa ktorého musí mať ochrana psychického, emocionálneho a fyzického zdravia maloletej prednosť pred požiadavkami rodičov. Zároveň poukazuje na svoj návrh na

vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by odborne posúdilo vzťahy v rodine a odporučilo ďalší spôsob realizácie styku. Na svojom odvolaní naďalej trvá a zastáva názor, že v najlepšom záujme maloletej je, aby sa styk s otcom naďalej realizoval za prítomnosti tretej osoby vo verejne prístupnom prostredí až do rozhodnutia súdu vo veci samej. 14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce a uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa v spojení s potvrdil. 15. Odvolacia vec vedená pod sp. zn. bola odvolaciemu súdu predložená podľa prezentačnej pečiatky Krajského súdu v Žiline na č.l. 133 spisu dňa 15.07.2026. 16. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov vyslovených vo svojom predchádzajúcom uznesení sp. zn. zo dňa 20. januára 2026, v ktorom sa zaoberal významom prerušenia trestného konania vo vzťahu k rozhodovaniu o ďalšom trvaní neodkladného opatrenia. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že prerušenie konania vo všeobecnosti predstavuje iba dočasné pozastavenie procesného postupu do odstránenia prekážky, ktorá bráni jeho ďalšiemu pokračovaniu. Prerušením nedochádza k zániku samotného konania ani k definitívnemu ukončeniu právnych účinkov dovtedy vykonaných procesných úkonov. Takýto záver zodpovedá aj ustálenej judikatúre, podľa ktorej prerušenie konania nemožno stotožňovať s právoplatným skončením veci, ale ide o zákonom predpokladaný procesný stav trvajúci do času, kým pominie dôvod prerušenia (primerane rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ntv-II 318/1994 a R 36/1998). 17. Odvolací súd preto zotrváva na právnom názore, že samotné rozhodnutie o prerušení trestného stíhania nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by mala účinky právoplatného skončenia trestného konania, alebo ktorá by sama osebe zakladala záver o tom, že dôvody pôvodne odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia zanikli. Prerušenie trestného stíhania totiž nepredstavuje meritórne rozhodnutie o tom, či sa skutok stal, kto ho spáchal, alebo či osoba, voči ktorej smerovalo trestné oznámenie, je zbavená akejkoľvek súvislosti s predmetným skutkom. Ide iba o procesné rozhodnutie vyjadrujúce aktuálny stav poznania orgánov činných v trestnom konaní v konkrétnom štádiu konania. 18. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd nemôže súhlasiť s tou časťou právneho posúdenia súdu prvej inštancie, v ktorej vyvodil z rozhodnutia o prerušení trestného stíhania záver, že došlo k „zákonnému vybaveniu veci“ v takom rozsahu, že možno považovať skutkové okolnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia za definitívne uzavreté. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktoré súd prvej inštancie poukázal. Ústavný súd síce konštatoval, že prerušenie trestného stíhania predstavuje zákonný spôsob vybavenia veci, avšak zároveň zdôraznil, že ide o stav, v ktorom možno v trestnom konaní pokračovať, ak sa podarí zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Práve táto časť rozhodnutia vylučuje možnosť interpretovať prerušenie trestného stíhania ako rozhodnutie, ktorým by bola vec po skutkovej stránke uzavretá. 19. Nemôže odvolací súd súhlasiť ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého možno z prerušenia trestného stíhania vyvodiť, že pre skutok opísaný matkou maloletej „neexistuje páchateľ“, prípadne že bola vylúčená možnosť, že by sa na skutku mohol podieľať otec maloletej. Skutočnosť, že v danom štádiu trestného konania neboli zistené skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, nemožno zamieňať s negatívnym skutkovým záverom o neexistencii skutku, alebo o nevine konkrétnej osoby. Takýto záver by presahoval obsah a účinky rozhodnutia o prerušení trestného stíhania. 20. Odvolací súd však zároveň zdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie významu prerušenia trestného stíhania samo osebe nevedie k záveru o nevyhnutnosti zrušenia napadnutého uznesenia. Pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia podľa , , totiž nie je rozhodujúce iba to, či určitá jednotlivá okolnosť, na ktorú poukázal súd prvej inštancie, je právne významná, ale predovšetkým to, či po nariadení neodkladného opatrenia došlo k takej zmene skutkových okolností, ktorá odôvodňuje záver o odpadnutí dôvodov jeho ďalšieho trvania. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd zdôrazňuje, že rešpektuje zásadu, podľa ktorej odvolacie konanie nemá slúžiť na opakované rušenie rozhodnutí súdu prvej inštancie iba z dôvodu nesprávne formulovaných právnych záverov, pokiaľ je možné skutkový stav zistený súdom prvej inštancie podrobiť vlastnému právnemu posúdeniu a vo veci rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu pristúpil

odvolací súd k samostatnému posúdeniu, či v čase rozhodovania o zrušení neodkladného opatrenia boli splnené zákonné podmienky podľa , . 22. Podľa zákonnej úprav v , , možno neodkladné opatrenie zrušiť, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Predmetom tohto konania, preto nie je opätovné preskúmanie správnosti rozhodnutia, ktorým bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, ani spätné hodnotenie, či v čase jeho vydania boli splnené podmienky na poskytnutie dočasnej súdnej ochrany. Úlohou súdu pri rozhodovaní o jeho zrušení je posúdiť, či dôvody, ktoré v minulosti odôvodňovali potrebu takéhoto zásahu, naďalej pretrvávajú, alebo či v dôsledku následného vývoja skutkových okolností stratili svoju aktuálnosť. 23. V prejednávanej veci, preto odvolací súd nepovažoval za rozhodujúcu samotnú skutočnosť, že trestné konanie bolo prerušené, ale pristúpil ku komplexnému posúdeniu vývoja skutkového a dôkazného stavu po nariadení neodkladného opatrenia. Pre rozhodnutie podľa , , totiž nie je podstatná iba existencia procesného rozhodnutia vydaného v inom konaní, ale predovšetkým posúdenie, či po nariadení neodkladného opatrenia nastali také nové okolnosti, ktoré majú význam pre ďalšie trvanie dôvodov, pre ktoré bola maloletému dieťaťu poskytnutá dočasná súdna ochrana. 24. Po nariadení neodkladného opatrenia došlo k vykonaniu ďalších úkonov, k získaniu nových odborných poznatkov a k zabezpečeniu dôkazných prostriedkov, ktoré v čase pôvodného rozhodovania okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia neboli k dispozícii. Ide najmä o výsledky úkonov vykonaných v rámci trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-455/1-VYS-TN-2024, odborné vyjadrenie F. D. J., znalecký psychologický posudok vyhotovený znalcom F. D. L., záverečnú hodnotiacu správu DAC Náruč, ako aj ďalšie dôkazy vykonané v trestnom a civilnom konaní a listinné podklady. Uvedené dôkazy, ktoré neboli matkou osobitne v odvolaní namietané, ani spochybnené, odvolací súd nehodnotil izolovane, ale v ich vzájomnej súvislosti, so zreteľom na ich obsah, význam a vypovedaciu hodnotu vo vzťahu k aktuálnej potrebe ďalšieho trvania nariadeného neodkladného opatrenia. Ich význam pritom nespočíva v tom, že by nimi bolo definitívne rozhodnuté o vine, alebo nevine otca maloletej, keďže takýto záver nepatrí do právomoci súdu rozhodujúceho o neodkladnom opatrení. Podstatné je, či v štádiu konania okresného súdu, v čase rozhodovania napadnutým uznesením, teda po vykonaní ďalšieho dokazovania a získaní nových poznatkov, teda v čase od nariadenia neodkladného opatrenia, naďalej existuje dostatočne osvedčený stav ohrozenia alebo rizika, ktorý by odôvodňoval pokračovanie, tak závažného zásahu do rodičovských práv otca, akým je obmedzenie jeho kontaktu s maloletou. Odvolací súd, preto pri posudzovaní (ne)dôvodnosti zrušenia neodkladného opatrenia vychádzal z následného vývoja skutkového a dôkazného stavu po nariadení neodkladného opatrenia. Práve tento vývoj je rozhodujúci pre posúdenie, či pôvodne osvedčená potreba intenzívnej ochrany maloletého dieťaťa a obmedzenia výkonu rodičovských práv jedného z rodičov naďalej pretrváva, alebo či v dôsledku nových zistení došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje záver o odpadnutí dôvodov ďalšieho trvania neodkladného opatrenia. 25. Odvolací súd, na tomto mieste opakuje, že rozhodujúcim dôvodom pre posúdenie ďalšieho trvania neodkladného opatrenia rozhodne nie je samotné prerušenie trestného stíhania, ale komplexné vyhodnotenie skutkovej a dôkaznej situácie, ktorá sa vytvorila po jeho nariadení. Až na základe tohto celkového posúdenia možno dospieť k záveru, či dôvody, ktoré v čase nariadenia opatrenia odôvodňovali potrebu dočasnej ochrany maloletej, naďalej pretrvávajú, alebo či vzhľadom na nové zistenia odpadli. 26. Nemôže sa odvolací súd stotožniť so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia, podľa ktorého „ak by okresný súd nezrušil nariadené neodkladné opatrenie, došlo by tým k závažnému zásahu do práva otca na plnohodnotný styk s maloletou dcérou, a to výlučne na podklade matkou uvádzaných a v súvisiacom konaní neosvedčených tvrdení“. Uvedený záver okresného súdu podľa odvolacieho súdu rozhodne nezohľadňuje skutočnosť, že neodkladné opatrenie nebolo nariadené výlučne na základe samotného tvrdenia matky, ale na základe v tom čase osvedčených skutočností, ktoré zakladali potrebu bezodkladného zásahu súdu za účelom ochrany maloletej. Účelom konania o nariadenie neodkladného opatrenia pritom nie je vykonať úplné dokazovanie a definitívne rozhodnúť o skutkových tvrdeniach účastníkov, ale poskytnúť dočasnú ochranu v situácii, keď existuje dôvodná obava z možného ohrozenia práv alebo záujmov maloletého dieťaťa. Samotná skutočnosť, že v následnom konaní neboli tvrdenia matky v rozsahu potrebnom pre ďalšie vedenie trestného stíhania potvrdené, neumožňuje spätne uzavrieť, že pôvodný zásah do výkonu rodičovských práv otca bol založený iba na nepreukázaných tvrdeniach. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia tak okresný súd, ktorý rozhodoval o neodkladnom opatrení a následne i odvolací súd, predsa vychádzali z odlišného štandardu posudzovania, ktorým je osvedčenie potreby dočasnej ochrany, nie preukázanie skutkového stavu v rozsahu vyžadovanom pre rozhodnutie vo

veci samej. Odvolací súd, preto považuje za nezodpovedajúce rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia označiť trvanie nariadeného neodkladného opatrenia ako zásah do práv otca založený „výlučne“ na tvrdeniach matky. Takýto záver by nereflektoval účel a povahu neodkladného opatrenia, ani skutočnosť, že pri jeho nariadení súd reagoval na v tom čase existujúcu mieru osvedčenia rizika vyžadujúceho preventívny zásah. Zároveň však odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o ďalšom trvaní neodkladného opatrenia nemožno vychádzať iba z pôvodného stavu, ktorý existoval v čase jeho nariadenia. Je potrebné zohľadniť následný vývoj veci, nové dôkazné prostriedky a aktuálny stav poznania, pretože dôvodnosť pokračovania neodkladného opatrenia musí byť odôvodnená existenciou aktuálnej potreby ochrany maloletého dieťaťa. Práve táto zmena skutkového a dôkazného stavu, a nie samotná skutočnosť pôvodného nariadenia neodkladného opatrenia, je rozhodujúca pri posudzovaní splnenia podmienok podľa , . 27. Hoci odvolací súd po komplexnom posúdení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie námietky matky nie sú dôvodné v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, považuje za potrebné osobitne sa vysporiadať aj s jednotlivými odvolacími argumentmi matky. Ich posúdenie považuje za potrebné nielen z hľadiska úplnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia, ale aj za účelom preukázania, že sa zaoberal všetkými podstatnými tvrdeniami odvolateľky, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie vo veci. 28. Odvolací súd zároveň uvádza, že hoci v niektorých častiach nepovažuje právne závery súdu prvej inštancie za úplne správne, najmä pokiaľ ide o význam samotného prerušenia trestného stíhania a jeho procesné účinky, tieto nedostatky nemajú vplyv na vecnú správnosť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Po zohľadnení všetkých skutkových okolností, ktoré nastali po nariadení neodkladného opatrenia, a po vyhodnotení aktuálneho stavu veci dospel odvolací súd k záveru, že výroková časť napadnutého uznesenia je vecne správna, keďže v čase rozhodovania boli splnené podmienky podľa , na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. 29. Za potrebné považuje odvolací súd uviesť, že argumentácia matky obsiahnutá v odvolaní vychádza zo správneho východiska, podľa ktorého v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti musí byť prvoradým hľadiskom najlepší záujem maloletého dieťaťa, a že samotná skutočnosť, že trestné konanie bolo prerušené, neznamená automaticky odstránenie všetkých pochybností alebo vylúčenie potreby ochranného zásahu. 30. Matke možno, podľa odvolacieho súdu, prisvedčiť v tom, že uznesenie o prerušení trestného stíhania nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým by bolo definitívne potvrdené, že skutok, ktorý bol podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, sa nestal, prípadne že otec maloletej nemôže byť osobou, ktorá by svojím konaním predstavovala riziko pre maloletú. Prerušenie trestného stíhania podľa vyjadruje iba aktuálny stav poznania orgánov činných v trestnom konaní a nepredstavuje meritórne rozhodnutie o skutku alebo osobe páchateľa. Nemožno, ale súhlasiť s tým, aby bola potreba ochrany maloletého dieťaťa posudzovaná výlučne podľa stavu výsledku trestného konania. Civilné konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sleduje odlišný účel a súd v ňom nie je viazaný tým, či bolo alebo nebolo v trestnom konaní vznesené obvinenie konkrétnej osobe, prípadne či bolo trestné konanie ukončené. Úlohou súdu v civilnom konaní je samostatne posúdiť, či existuje aktuálne riziko pre maloleté dieťa a či je naďalej potrebná dočasná ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia. 31. Na druhej strane však odvolací súd nemôže prisvedčiť ani argumentácii matky v tej časti, v ktorej z existencie nevyvrátených pochybností automaticky vyvodzuje potrebu ďalšieho trvania neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že určité podozrenie nebolo úplne vylúčené, ešte neznamená, že sú splnené podmienky na pokračovanie v intenzívnom zásahu do rodičovského práva druhého rodiča. Neodkladné opatrenie nemožno chápať ako sankciu voči rodičovi, ale ako dočasný prostriedok ochrany dieťaťa, ktorého ďalšie trvanie musí byť odôvodnené trvajúcou existenciou rizika. Odvolací súd, preto nesúhlasí ani s tým, že by okresný súd, berúc do úvahy danú skutkovú situáciu, mal ponechať neodkladné opatrenie v platnosti až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica, sp. zn. . Takýto postup, za daného skutkového stavu a vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie odvolacím súdom, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, by v podstate znamenal viazanie trvania neodkladného opatrenia na výsledok iného konania bez toho, aby bola individuálne posúdená aktuálna potreba takéhoto zásahu. Účelom neodkladného opatrenia totiž nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a ani automaticky pretrvávať až do ukončenia ďalších konaní medzi rodičmi. Pokiaľ ide o poukaz matky na závery správy Náruč (odvolanie č.l. 108 rub spisu), správy detského centra a ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa správania otca počas realizácie kontaktov s maloletou, tak odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti nemožno bagatelizovať a musia byť predmetom komplexného hodnotenia.

Samotná existencia negatívne hodnotených situácií počas kontaktov však musí byť posudzovaná v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, najmä s ohľadom na to, či tieto okolnosti zakladajú aktuálne riziko ohrozenia maloletej v rozsahu odôvodňujúcom pokračovanie, resp. obmedzenia styku otca s maloletou. Záver o ďalšom trvaní neodkladného opatrenia, preto, v tomto štádiu konania, nemožno založiť výlučne ani na pôvodnom podozrení, ani výlučne na skutočnosti, že trestné konanie nebolo právoplatne ukončené. Rozhodujúce je komplexné vyhodnotenie všetkých okolností existujúcich v čase rozhodovania o zrušení opatrenia, vrátane následného vývoja dokazovania a aktuálneho posúdenia, či je zásah do výkonu rodičovských práv otca ešte primeraný a nevyhnutný na ochranu najlepšieho záujmu maloletej. 32. Odvolací súd sa osobitne zaoberal aj vyjadrením matky zo dňa 02.07.2026 (č.l. 130 spisu) predloženým v odvolacom konaní, ako aj stanoviskom kolízneho opatrovníka zo dňa 22.05.2026, pričom obsah oboch podaní dôsledne vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s obsahom celého spisového materiálu. Ani jedno z týchto vyjadrení však neobsahuje také nové skutkové okolnosti, ani také nové osvedčené skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť záveru okresného súdu o tom, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, už netrvajú v intenzite odôvodňujúcej jeho ďalšie zachovanie. Matka vo svojom vyjadrení opätovne poukazovala na priebeh realizovaných stretnutí otca s maloletou, na spôsob jeho komunikácie s maloletou, na svoje obavy o jej psychickú pohodu, ako aj na negatívne prejavy, ktoré podľa nej maloletá vykazuje pred kontaktmi s otcom a po nich. Zároveň zotrvala na svojom presvedčení, že otec nerešpektuje osobnosť maloletého dieťaťa, jeho potreby ani hranice, pričom za najvhodnejší spôsob realizácie styku naďalej považuje kontakt za prítomnosti tretej osoby až do rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd tieto tvrdenia rozhodne nepovažuje za právne bezvýznamné a už vôbec ich nijakým spôsobom nezľahčuje. Ide však o okolnosti, ktoré môžu mať význam pri komplexnom posudzovaní výkonu rodičovských práv a povinností, kvality rodičovských kompetencií, vzťahovej väzby medzi otcom a maloletou, ako aj pri rozhodovaní o konečnej úprave styku, ktorých dôkazný význam bude potrebné posúdiť až po vykonaní úplného dokazovania, v konaní vo veci samej. Rovnako odvolací súd dôsledne vyhodnotil aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý poukázal na dlhodobo konfliktné a emočne nestabilné správanie otca, jeho nevhodnú komunikáciu smerom k matke, ako aj na potrebu zabezpečenia ochrany psychického, emocionálneho a fyzického zdravia maloletej. Odvolací súd neprehliada význam týchto zistení a už vôbec nie postavenie kolízneho opatrovníka ako subjektu povereného ochranou práv a záujmov maloletého dieťaťa, napriek tomu stanovisko kolízneho opatrovníka, vzhľadom na jeho obsahové znenie samo osebe nepredstavuje v okolnostiach prejednávanej veci, pre odvolací súd rozhodný dôkaz pre rozhodnutie, ale je jedným z dôkazov, ktoré odvolací súd hodnotil v spojení so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi a zistenými okolnosťami prípadu. 33. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že pre rozhodnutie podľa , bolo rozhodujúce výlučne posúdenie, či aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu naďalej pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, teda či je dostatočne osvedčené, že bez ďalšieho trvania tohto výnimočného procesného inštitútu hrozí maloletému dieťaťu A. bezprostredné alebo reálne ohrozenie jeho života, zdravia alebo iných právom chránených záujmov. Neodkladné opatrenie nemožno zachovávať len z dôvodu existencie rodičovského konfliktu, pretrvávajúcej nedôvery medzi rodičmi, alebo z opatrnosti pre prípad, že by sa negatívne okolnosti mohli v budúcnosti opätovne vyskytnúť. Jeho ďalšie trvanie musí byť vždy odôvodnené konkrétnymi a aktuálne osvedčenými skutočnosťami preukazujúcimi potrebu bezprostrednej súdnej ochrany. V prejednávanej veci bol dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -14 zo dňa 27. júna 2024 existujúci vysoký stupeň osvedčenia podozrenia z konkrétne opísaného konania otca voči maloletej, ktoré v tom čase odôvodňovalo potrebu okamžitej a dočasnej ochrany dieťaťa. Pri rozhodovaní podľa , , však súd neposudzuje opätovne správnosť dôvodov, ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia, ale skúma, či tieto dôvody naďalej pretrvávajú. Z obsahu vyjadrenia matky a ani zo stanoviska kolízneho opatrovníka nevyplývali také nové konkrétne skutkové zistenia, ktoré by osvedčovali, že pôvodne identifikované riziko vo vzťahu k maloletej pretrváva aj v súčasnosti, a to v intenzite odôvodňujúcej ďalšie trvanie neodkladného opatrenia. Tvrdenia matky vychádzajú predovšetkým z jej subjektívneho hodnotenia správania otca a z interpretácie prejavov maloletej po realizovaných kontaktoch. Stanovisko kolízneho opatrovníka síce poukazuje na pretrvávajúce maladaptívne komunikačné vzorce otca, jeho konfliktné správanie voči matke a nevhodnú prezentáciu na sociálnych sieťach, avšak ani tieto zistenia bez ďalšieho neosvedčujú existenciu takého aktuálneho a bezprostredného správania sa otca k maloletej, ktoré by odôvodňovalo zachovanie neodkladného opatrenia. Tak, ako odvolací súd uviedol už vyššie, tieto skutočnosti, ktoré odvolací súd vníma a vyhodnocoval v rámci svojho rozhodnutia, môžu byť

významné pri komplexnom posúdení osobnosti otca, jeho rodičovských kompetencií, či vhodnosti ďalšieho nastavenia výkonu rodičovských práv a povinností, samy osebe však nedosahujú takú mieru konkrétnosti a intenzity osvedčenia, aby odôvodňovali záver, že zákonné podmienky pre ďalšie trvanie neodkladného opatrenia sú aj naďalej splnené. 34. Za tejto procesnej situácie odvolací súd dospel k záveru, že vyjadrenia matky ani stanovisko kolízneho opatrovníka nevytvárajú dostatočný skutkový a právny podklad pre zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu. Ich obsah môže byť významný pre ďalšie konanie vo veci samej, nemôže však bez existencie konkrétnych a aktuálne osvedčených skutočností odôvodňovať ďalšie trvanie neodkladného opatrenia, ako výnimočného procesného prostriedku dočasnej ochrany. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že dôvody nariadenia neodkladného opatrenia boli konkrétne vymedzené v uznesení Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica, č. k. -14 zo dňa 27. júna 2024. Predmetom konania o zrušení neodkladného opatrenia, preto nie je preskúmavanie nových okolností, ktoré by prípadne mohli odôvodňovať vydanie iného, alebo nového neodkladného opatrenia, ani dodatočné rozširovanie, či modifikovanie dôvodov, na ktorých bolo pôvodné rozhodnutie založené. Súd v tomto konaní podľa , skúma výlučne to, či okolnosti, ktoré odôvodňovali nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, naďalej trvajú, alebo či v zmysle odpadli. Keďže z obsahu vyjadrenia matky a ani zo stanoviska kolízneho opatrovníka, podľa zistení odvolacieho súdu, tak ako uviedol už vyššie, nevyplývajú skutočnosti spochybňujúce záver o odpadnutí dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, nemohli tieto vyjadrenia privodiť odlišný právny záver vo veci, ktorý sa premietol do vecne správneho výroku rozhodnutia okresného súdu, teda zostali bez vplyvu na posúdenie splnenia podmienok pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa , . 35. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami matky, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). 36. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolateľka v odvolacom konaní neuviedla také skutočnosti, ani nepredložila také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť konečného záveru súdu prvej inštancie o potrebe zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. Hoci odvolací súd nepovažoval za správne všetky právne úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa významu prerušenia trestného stíhania, po vlastnom posúdení aktuálneho skutkového stavu a vyhodnotení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že výrok napadnutého uznesenia, ktorým bolo zrušené neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -14 zo dňa 27. júna 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -46 zo dňa 23. augusta 2024, je vecne správny, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil. 37. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že jeho závery vychádzajú výlučne z individuálnych okolností prejednávanej veci týkajúcej sa mal. A., z aktuálneho skutkového a dôkazného stavu existujúceho v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ako aj z osobitného procesného rámca konania o zrušení neodkladného opatrenia podľa , . Rozhodujúcim predmetom posúdenia nebolo abstraktné hodnotenie otázky styku rodiča s maloletým dieťaťom, ani všeobecné vyhodnotenie účinkov trestného konania na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletú A., ale výlučne posúdenie toho, či v konkrétnej veci po nariadení neodkladného opatrenia nastali také skutkové zmeny, ktoré odôvodňovali záver o odpadnutí dôvodov jeho ďalšieho trvania. Odvolací súd preto uvádza, že právne závery prijaté v tomto rozhodnutí sú neoddeliteľne späté s konkrétnymi skutkovými okolnosťami tejto veci a nemožno im priznávať všeobecnú normatívnu povahu, ani ich bez ďalšieho, aplikovať na iné konania, v ktorých by existoval odlišný skutkový stav, iné dôkazné podklady, alebo odlišná potreba ochrany maloletého dieťaťa. Ich význam sa obmedzuje výlučne na posúdenie splnenia zákonných podmienok pre ďalšie trvanie, resp. zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k mal. A. v prejednávanej veci. 38. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených platí, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení , , zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzala. 39. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 40. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.