Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-37-2026.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Subarea
5C/37/2026
Uznesenie
Okresný súd Roňava v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., 2/ DL – Solutions s.r.o., so sídlom Malohontská 1532/15, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 55 706 207, obaja zastúpení : JUDr. Ján Čipka, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX F., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj “žalobcovia“) návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 24.07.2026 žiadali, aby súd zakázal žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v banke Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 a na bankovom účte IBAN: IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v banke Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 a to až do výšky 76 800,- eur. Zároveň navrhli, aby im súd uložil podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov konania (ďalej aj len „návrh“).
2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že žalobca v 1. rade na základe zmlúv o pôžičke poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalobca v 1. rade dňa 02.03.2026 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5 000 eur so splatnosťou najneskôr dňa 13.03.2026, dňa 10.03.2026 mu poskytol pôžičku vo výške 7 500 eur so splatnosťou najneskôr dňa 20.03.2026, dňa 22.04.2026 mu poskytol pôžičku vo výške 2 000 eur so splatnosťou najneskôr dňa 22.05.2026, dňa 03.06.2026 mu poskytol pôžičku vo výške 25 000 eur so splatnosťou najneskôr dňa 03.07.2026 a napokon dňa 02.07.2026 mu poskytol pôžičku vo výške 6 300 eur, ktorá mala byť splácaná v týždenných splátkach po 300 eur, počnúc dňom 09.07.2026. Žalobca v 1. rade tak žalovanému celkovo poskytol pôžičky v sume 45 800 eur. Napriek uplynutiu dohodnutých lehôt splatnosti, resp. splatnosti jednotlivých týždenných splátok, žalovaný žalobcovi v 1. rade doposiaľ neuhradil žiadnu časť dlžnej sumy. Finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bezhotovostne na jeho účet číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 31.300 eur bezhotovostne na účet číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
3. Z návrhu ďalej vyplýva, že žalobca v 2. rade na základe zmluvy o pôžičke a ručiteľskom vyhlásení poskytol E. G. E., so sídlom H. XXXX/X, XXX XX D., IČO: 56 822 405 pôžičky tak, že dňa 03.03.2026 poskytol sumu 10 000 eur, splatnú najneskôr dňa 03.04.2026, dňa 06.03.2026 poskytol sumu 3 500 eur, splatnú najneskôr dňa 06.04.2026, a dňa 16.03.2026 poskytol sumu 17 500 eur, splatnú najneskôr dňa 16.04.2026. Žalobca v 2. rade tak žalovanému ako dlžníkovi poskytol pôžičky v celkovej výške 31 000 eur. Napriek uplynutiu dohodnutých lehôt splatnosti žalovaný žalobcovi v 2. rade nevrátil
z poskytnutých pôžičiek žiadnu časť dlžnej sumy. Finančné prostriedky žalobca v 2. rade poskytol žalovanému bezhotovostne na jeho účet číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
4. V odôvodnení návrhu žalobcovia tvrdili, že žalovaný pripojil k zmluve o pôžičke svoje ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého ručí za splnenie všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke v plnom rozsahu a to celým svojim majetkom. Žalovaný zároveň prejavil súhlas, že žalobcovia sú oprávnení domáhať sa plnenia priamo voči žalovanému, ako ručiteľovi bez toho, aby boli povinní najskôr vyzvať dlžníka. Poukázali na to, že majú vedomosť o tom, že žalovaný má zriadené účty číslo IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v banke Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 a bankový účet IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v banke E. E., G., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653.
5. Žalobca v 1. rade uviedol, že je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu v 2. rade. Snažil sa so žalovaným skontaktovať, ale je nedostupný, nemá o ňom informáciu ani jeho najbližšia rodina, matka a ani jeho priateľka. Z dôvodu, že žalovaný je nekontaktný nadobudol žalobca v 1. rade podozrenie, že prísľuby vrátenia pôžičky z jeho strany neboli nikdy reálne, že využil omyl žalobcu v 1. rade pri poskytovaní pôžičiek v tom smere, že mu tieto pôžičky vráti. Z dôvodu podozrenia žalobca v 1. rade dňa 23.07.2026 podal trestné oznámenie na žalovaného na Okresnom riaditeľstve PZ Rožňava. Poukázal tiež na to, že z verejne prístupných zdrojov zistil, že v obci a katastrálnom území F. G. D. nevlastní žalovaný žiadnu nehnuteľnosť a vlastníkom rodinného domu, v ktorom má žalovaný evidovaný trvalý pobyt je podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre obec Štítnik a k. ú. F. osoba menom C. H., trvale bytom B. XXX/X F. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX.
6. Podľa žalobcov vyššie uvádzané okolnosti preukazujú, že zo strany žalovaného nie je ochota finančné prostriedky vrátiť. Tento, podľa zistení žalobcov, nedisponuje žiadnym majetkom. Mali za to, že môže mať disponibilný zostatok finančných prostriedkov na bankových účtoch, na ktoré žalobca v 1. rade posielal žalovanému finančné prostriedky. Mali tak za to, že v záujme zabezpečenia týchto finančných prostriedkov je preto dôvodné, aby súd vydal neodkladné opatrenie.
7. Na osvedčenie dôvodnosti návrhu žalobcovia predložili listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné :
8. Z predloženej SMS komunikácie medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným (č.l. 3-8) súd okrem iného zistil, že medzi ním a žalovaným prebiehala vzájomná komunikácia týkajúca sa aj priebežného zasielania finančných prostriedkov žalobcom v 1. rade žalovanému. Z obsahu správ vyplýva, že žalobca v 1. rade mal žalovanému zasielať finančné prostriedky za podmienok dohodnutých medzi nimi, pričom v jednotlivých správach bola špecifikovaná konkrétna výška zasielanej sumy, číslo účtu, na ktorý mali byť finančné prostriedky poukázané, ako aj deň, kedy malo k úhrade dôjsť. Zo SMS komunikácie zároveň vyplýva, že žalovaný s takto navrhovanými podmienkami vyslovil súhlas.
9. Z potvrdení I. J. (č.l. 9 – 13) súd zistil, že žalobca v 1. rade dňa 02.03.2026 previedol na žalovaného 5 000 eur, dňa 10.03.2026 previedol na žalovaného 7 500 eur, dňa 22.04.2026 previedol na žalovaného 2 000 eur, dňa 03.06.2026 previedol na žalovaného 25 000 eur a dňa 02.07.2026 previedol na žalovaného 6 300 eur.
10. Zo zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia zo dňa 03.03.2026 (č.l. 14) súd okrem iného zistil, že zmluvné strany DL – Solutions s.r.o., t.j. žalobca v 2. rade ako veriteľ a AutoPrime s.r.o. ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke vo výške 10 000 eur, pričom v tejto zmluve žalovaný ako ručiteľ vyhlásil ,že ručí za splnenie všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich z tejto zmluvy v plnom rozsahu, a to celým svojim majetkom.
11. Zo zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia zo dňa 06.03.2026 (č.l. 15) súd okrem iného zistil, že zmluvné strany DL – Solutions s.r.o., t.j. žalobca v 2. rade ako veriteľ a AutoPrime s.r.o. (IČO: 56 822 405) ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke vo výške 3 500 eur, pričom v tejto zmluve žalovaný ako ručiteľ vyhlásil ,že ručí za splnenie všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich z tejto zmluvy v plnom rozsahu, a to celým svojim majetkom.
12. Zo zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia zo dňa 16.03.2026 (č.l. 16) súd okrem iného zistil, že zmluvné strany DL – Solutions s.r.o. ako veriteľ a AutoPrime s.r.o. ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke vo výške 17 500 eur, pričom v tejto zmluve žalovaný ako ručiteľ vyhlásil ,že ručí za splnenie všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich z tejto zmluvy v plnom rozsahu, a to celým svojim majetkom.
13. Z potvrdení I. J. (č.l. 17-18) vyplýva, že žalobca v 2. rade dňa 03.03.2026 previedol na účet spoločnosti AutoPrime s.r.o. sumu 10 000 eur a dňa 16.03.2026 sumu 17 500 eur.
14. Z potvrdenia o podanom trestnom oznámení (č.l. 19) súd zistil, že žalobca v 1. rade dňa 23.07.2026 podal na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu podozrenia spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s požičaním finančných prostriedkov pre C. B. a spoločnosť AutoPrime s.r.o..
15. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti AutoPrime s.r.o. (IČO: 56 822 405).
16. Z výpisu z obchodného registra tiež vyplýva, že žalobca v 1. rade je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti DL – Solutions s.r.o. (žalobca v 2. rade).
17. Z listu vlastníctva číslo XXX pre obec Štítnik a k. ú. F. súd zistil, že výlučným vlastníkom rodinného domu, v ktorom má žalovaný evidovaný trvalý pobyt, je osoba menom C. H., trvale bytom B. XXX/X F. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX.
18. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 324 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
22. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
24. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
25. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
26. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
27. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia postupom podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, pričom po preskúmaní predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že takémuto návrhu žalobcov nemožno vyhovieť.
28. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie patria medzi tzv. zabezpečovacie inštitúty v civilnom procese, ktorých zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v ich schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať.
29. Pokiaľ sa jedná o vzťah medzi týmito dvomi zabezpečovacími inštitútmi, tento je založený na vzťahu subsidiarity neodkladného opatrenia k opatreniu zabezpečovaciemu. Preto platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
30. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Preto už vyššie uvedená podmienka subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu (legislatívne vyjadrená v § 324 ods. 3 CSP) bude splnená najmä vtedy, ak je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, t. j. v prípade, ak žalobca nebude uplatňovať voči žalovanému právo na peňažné plnenie (napr. pri určovacej žalobe alebo pri žalobe na nepeňažné plnenie), prípadne sa nariadenia neodkladného opatrenia nebude domáhať z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
31. Len výnimočne bude možné nariadenie neodkladného opatrenia pripustiť aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, a to vtedy, ak by navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázal, že dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde pritom spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorú by bolo možné efektívne záložné právo zriadiť, napr. ak by po zriadení záložného práva zabezpečovacím opatrením žalobca nezískal postavenie prednostného záložného veriteľa, a teda by existovala vysoká miera rizika, že jeho nárok nebude uspokojený.
32. Účelom rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia nie je judikovať závery súdu vo veci samej, avšak zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je bezodkladne upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nemožno stotožňovať s posudzovaním dôvodnosti žaloby vo veci samej. Je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami.
33. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
34. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia predbežne osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a žalovaným, založeného predovšetkým úverovou zmluvou, ako aj existenciu ručiteľského záväzku žalovaného, z ktorého mu vyplýva povinnosť splniť svoje peňažné záväzky. Zároveň bolo predbežne osvedčené, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade postupne poukázali na účet žalovaného, respektíve na účet spoločnosti AutoPrime s.r.o., v ktorej je žalovaný jediným konateľom a jediným spoločníkom, peňažné prostriedky v celkovej výške 76 800 eur.
35. Podľa tvrdení žalobcov žalovaný neprejavuje ochotu poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Z predložených tvrdení a dôkazov zároveň vyplýva, že komunikácia medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade bola v minulosti realizovaná aj prostredníctvom SMS správ, pričom jej obsah a spôsob vzájomnej komunikácie svedčia o pomerne korektnom a neformálnom charaktere ich vzájomného kontaktu. Žalobca v 1. rade si so žalovaným v SMS komunikácií tyká, žalovaný okrem iného mu ďakuje za úhrady, z čoho možno usudzovať priateľský vzťah medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v čase písania jednotlivých SMS správ. Formálna komunikácia medzi týmto osobami sa týkala iba podmienok priebežného zasielania finančných prostriedkov žalobcom žalovanému. V tejto súvislosti sa preto možno dôvodne domnievať, že motívom, ktorý žalobcu v 1. rade viedol k podaniu trestného oznámenia na žalovaného, je skutočnosť, že žalovaný so žalobcami prestal komunikovať, respektíve že svoju komunikáciu s nimi obmedzil spôsobom, ktorý potenciálne môže u žalobcov vyvolávať dôvodnú pochybnosť o ochote žalovaného riešiť vzniknutý záväzkový vzťah a pristúpiť k splneniu svojich povinností.
36. Žalobcovia tiež tvrdia, že žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom, hoci majú za to, že môže mať disponibilný zostatok finančných prostriedkov na bankových účtoch, na ktoré žalobca v 1. rade posielal žalovanému finančné prostriedky a zároveň majú v úmysle žalovať žalovaného žalobou o splnenie peňažného záväzku.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení je pre účely rozhodovania v tomto konaní potrebné zdôrazniť, že žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia celkom zrejme sledujú predovšetkým zabezpečenie svojich peňažných pohľadávok voči žalovanému. Takto sledovaný účel však podľa názoru súdu nemožno dosiahnuť prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže právny poriadok na zabezpečenie peňažných pohľadávok poskytuje osobitný inštitút zabezpečovacieho opatrenia. Ako už bolo uvedené, neodkladné opatrenie možno nariadiť iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uvedené ustanovenie vyjadruje vzájomný vzťah subsidiarity medzi týmito dvoma procesnými inštitútmi, pričom ak možno ochranu práv a sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením rovnako účinne ako neodkladným opatrením, musí mať prednosť práve zabezpečovacie opatrenie. 38. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom, pričom súčasne pripúšťajú možnosť existencie disponibilného zostatku finančných prostriedkov na bankových účtoch žalovaného, na ktoré boli zo strany žalobcu v 1. rade poukazované finančné prostriedky, je zrejmé, že peňažné prostriedky vedené na bankových účtoch žalovaného, pokiaľ existujú, predstavujú majetkovú hodnotu spôsobilú byť predmetom sudcovského záložného práva. Preto nič nebráni tomu, aby v prospech žalobcov mohlo byť zriadené sudcovské záložné právo práve k týmto finančným prostriedkom. Súd preto nevidel dôvod na to, aby žalovanému bolo uložené obmedzenie formou neodkladného opatrenia spočívajúce v zákaze nakladania s finančnými prostriedkami na jeho bankových účtoch, ak žalobcovia sami tvrdia, že tieto prostriedky môžu existovať a zároveň tieto predstavujú spôsobilý predmet záložného práva. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že žalobcami sledovaný účel nie je dôvodné realizovať prostredníctvom neodkladného opatrenia, ale nimi sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zároveň nebolo preukázané, že by dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránili iné konkrétne dôvody.
39. Záverom súd s odkazom na ustálenú judikatúru (viď. napr. R 20/1998, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo/5/2005, a i.) dáva tiež žalobcom do pozornosti, že existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného (ale ani zabezpečovacieho) opatrenia, keď táto len osvedčuje dôvodnosť nároku. Len samotné osvedčenie dôvodnosti nároku (a to bez ohľadu na jeho výšku a dôvod vzniku) ale na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keď ďalšou podmienkou ich nariadenia súdom je osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo (ako v prejednávanom prípade) osvedčenie skutočností, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia na majetok žalovaného mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť uvedenou
skutočnosťou najmä jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Bezprostredné nebezpečenstvo nie je možné vyvodiť z toho, že žalovaný nereaguje na výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy, prípadne s ním nekomunikuje, keď samotná táto skutočnosť ešte nesvedčí o úmysle žalovaného zbavovať sa svojho majetku a žalovaný môže mať i iné dôvody, prečo doposiaľ svoj záväzok neuhradil (napr. spochybňuje platnosť záväzkového vzťahu, dlh považuje za splnený, a pod.).
40. Súd tak konštatuje, že žalobcami sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má pred neodkladným opatrením prednosť, pričom nebolo preukázané, že by dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránili iné konkrétne dôvody. Zároveň žalobcovia podľa názoru súdu dostatočne neosvedčili obavu, že by prípadná exekúcia na majetok žalovaného mohla byť zmarená. Keďže neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcov ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol.
41. Obiter dictum súd uvádza, že žalobcovia sa v predmetnom konaní zároveň domáhali uloženia povinnosti podať na žalovaného žalobu vo veci samej. Súd v tejto súvislosti uvádza, že mu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mal žalobcom ukladať povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže z obsahu návrhu ani z predložených tvrdení nevyplývajú žiadne právne alebo faktické prekážky, ktoré by žalobcom bránili domáhať sa svojho nároku žalobou, ktorú môžu podať samostatne bez potreby takéhoto súdneho konštatovania v súdnom rozhodnutí. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, bol by mu súd priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanému však podľa obsahu spisu žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto za danej situácie bolo na mieste v zmysle § 257 CSP a v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava. (§ 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)