Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/70/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Lenky Kvasnicovej, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B. - D., zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom Nábr. sv. Cyrila 47, Prievidza proti žalovaným 1) Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom Búdkova 3555/36, Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO 17 335 345, 2) A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, B., zastúpenému JUDr. René Nguyenom, advokátom, so sídlom Moyzesova 471/1, Partizánske, IČO 50 152 289 a 3) F. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, B., zastúpenému RADOSLAV TOTH/law firm, s. r. o., so sídlom Košická 11, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO 50 449 184, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. -129 zo dňa 14. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1), 2) a 3) m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu žalobcu (výrok I.) a žalovaným 1), 2) a 3) voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výroky II., III. a IV.) Právne vec posúdil podľa (ďalej len „“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovaným 1), 2) a 3) domáhal určenia, že zmluva č. XXXXX/XXXX-XXXXXXX/XX-XX o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom - nehnuteľnostiam v k. ú. B. parc. reg. CKN č. XXX/XXX (zrejme chyba v písaní, správne malo byť XXXX/XXX), č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/ X, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX XXX/XXXX, vyhotoviteľa Patricius Sova - GEOSKTEAM, Košovská cesta 1, Prievidza, dňa 21.08.2019, overeným Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom pod č. XXX/XXXX dňa 28.08.2019 z pozemku parc. EKN č. XXX, uzatvorená medzi žalovaným 1) a žalovaným 2) je neplatná v časti týkajúcej sa predmetov prevodu parc. reg. CKN č. XXX/XXX (zrejme chyba v písaní, správne malo byť XXXX/XXX), CKN č. XXXX/X, ako aj neplatnosti všetkých nadväzujúcich právnych úkonov súvisiacich s týmito pozemkami a náhrady trov konania.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie podanú žalobu vyhodnotil z procesného hľadiska ako žalobu podľa a zisťoval, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Na tomto mieste sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných 1) až 3), ktorí tvrdili, že aj v prípade vyhovenia žalobe by žalovaný 1) nemal žiadnu povinnosť predmetné pozemky odpredať žalobcovi. Rozhodnutie žalovaného 1) o tom, ako nakladal so svojím majetkom, je treba

považovať za konanie vlastníka, realizované v rámci jeho zákonom vymedzených kompetencií. Žalovaný 1) v rámci svojho oprávnenia vydáva ako samostatná právnická osoba rozhodnutia o nakladaní s pozemkami štátu a úprava tohto jeho oprávnenia zakladá jeho právo na základe vlastného vyhodnotenia rozhodovať v rámci svojej právomoci, čo však nezakladá konkrétnu povinnosť naložiť s predmetnými pozemkami takým spôsobom, ako sa domáha žalobca, ktorý v spore ničím nepreukázal skutočnosť, že by povinnosť žalovaného 1) previesť pozemky do vlastníctva žalobcu mala akúkoľvek prioritu vyplývajúcu z konkrétneho právneho predpisu (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12.12.2013). Žalobca nezvolil správny typ žaloby pre uplatnenie ním tvrdeného nároku. Podaná žaloba nerieši spornosť vzťahu strán sporu, a preto nie je procesne prípustná. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dostatok svojho naliehavého právneho záujmu, a teda ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie zamietol žalobu bez toho, aby pristúpil k jej posudzovaniu z hľadiska hmotného práva.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa , a a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že postup sudcu vzbudzuje obavy o zákonnosť rozhodnutia a jeho pomer k veci, keď na jednej strane na pojednávaní uviedol, že vec je jednoduchá, pričom následne si požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku z dôvodu komplikovanosti veci. Rozhodnutie neodôvodňuje, prečo bola žaloba zamietnutá a zužuje sa len na zhrnutie argumentácie jednej a druhej strany a obsahuje len štyri vety odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia sa neodvoláva na úvahy, postupy sudcu a riadne odôvodnenie, prečo takto rozhodol. Rozsudok nemá základné atribúty, ktoré na neho kladie . Odôvodnenie nie je zrozumiteľné, presvedčivé, jasné, výstižné. Konanie je tak postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní preukázal, že na určení má naliehavý právny záujem. Dôvody sú jasne a zrozumiteľne uvedené v žalobe, ale súd sa so žiadnym z nich nevysporiadal. Okrem toho žaloba neobsahovala žiaden žalovaný nárok, ktorý mal spočívať v uzavretí zmluvy s ním. Ide o právny omyl napadnutého rozhodnutia. V konaní jasne preukázal, ako žalovaný 1) porušil zákon, keď nakladal so svojím majetkom, že konal mimo jeho zákonných kompetencií a v rozpore s princípom právnej istoty a právneho štátu. Úplne nesprávny je právny záver, že žalovaný 1) ako samostatná právnická osoba rozhoduje o nakladaní s pozemkami štátu, a že s nimi môže naložiť ľubovoľne. V žalobe sú obsiahnuté konkrétne právne predpisy, ktoré žalovaný 1) porušil. Má za to, že v tejto súvislosti je naplnený odvolací dôvod podľa , pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zdôraznil, že žalovaný 1) musí pri nakladaní s majetkom štátu prísne vychádzať z ústavných princípov a platných zákonov. Traktovanie súdu o tom, že uvedené nezakladá konkrétnu povinnosť naložiť s predmetnými pozemkami (tu ide o právny omyl, nenakladá sa s pozemkami, ale s vlastníckym právom k nim) tak, ako žiada, je právne bezvýznamné a nad rámec žalobného návrhu. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca ďalej v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vyčíta, že v odôvodnení rozhodnutia úplne absentuje argumentácia týkajúca sa absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy, resp. jej časti. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že neuplatnil správny typ žaloby pre ním tvrdený nárok. Podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, čiže nevzniesol nárok, ale podal určovací typ žaloby. Podľa judikatúry môže mať na určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem aj osoba, ktorá nie je adresátom, príjemcom, ani účastníkom právneho úkonu. Tieto skutkové okolnosti v konaní preukázal a vysvetlil, prečo žiada určiť neplatnosť dotknutej zmluvy. Namiesto toho sa prvostupňové rozhodnutie zaoberá nevhodnosťou typu žaloby o jeho nároku. Ide tu o nesprávne právne posúdenie súdu. Poznamenal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha, prečo nie je aktívne vecne legitimovaný, resp. prečo nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

5. Žalovaný 1) k podanému odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne vo všetkých výrokoch.

6. Žalovaný 2) k podanému odvolaniu uviedol, že s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu súhlasí a žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol vydaný na základe úplného zistenia skutkového stavu, vykonaných dôkazov, riadneho procesného postupu a vec bola správne právne posúdená. Pokiaľ žalobca namietal odvolací dôvod podľa , poznamenal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k takej procesnej vade došlo, alebo že by mala dopad na vecné rozhodnutie. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnutý rozsudok neobsahuje riadne odôvodnenie a základné atribúty rozhodnutia. Rozsudok obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho odôvodnenia vyplýva, na základe akých skutkových a právnych úvah

bola žaloba zamietnutá. Skutočnosť, že sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaných, neznamená, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené. Nesúhlasil ani s tvrdením, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem. Žalobca v predmetnej veci žiadny naliehavý právny záujem nepreukázal. Nedošlo k žiadnemu ohrozeniu alebo porušeniu jeho práva, ktoré by odôvodňovalo potrebu ochrany. Vyjadril súhlas s právnym názorom súdu, že ani v prípade vyhovenia predmetnej žalobe by sa právne postavenie žalobcu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam žiadnym spôsobom nezlepšilo. Z toho dôvodu nepovažuje žalobcom predložený typ žaloby za účinný, a to aj s prihliadnutím na o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v nadväznosti na . V danom prípade by súd síce mohol rozhodnúť o neplatnosti predmetnej zmluvy, pričom takéto rozhodnutie by bolo potrebné zapísať do katastra nehnuteľností záznamom. V danom prípade už medzičasom došlo k ďalším právnym zmenám týkajúcim sa danej nehnuteľnosti, čo komplikuje otázku, aký vplyv by malo rozhodnutie súdu na osoby, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania. Právne účinky rozhodnutia sa viažu len na účastníkov konania a ich právnych nástupcov. Dodal, že žalovaný 1) nepostupoval svojvoľne a neporušil ani žiadne právne predpisy. Bezodplatný prevod pozemkov v prospech žalovaného 2) bol uskutočnený na základe zákonného reštitučného konania, ktorého výsledkom bolo právoplatné rozhodnutie o priznaní reštitučného nároku. Žalobca počas konania neoznačil žiadne konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré by žalovaný 1) svojím postupom porušil.

7. Žalovaný 3) plne súhlasil so závermi súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poznamenal, že žalobca nie je účastníkom zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1) a žalovaným 2), ani účastníkom zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2) a žalovaným 3). Táto okolnosť má zásadný význam z hľadiska procesnej legitimácie. Keďže žalobca nie je zmluvnou stranou uvedených zmlúv, nemá právny záujem na ich napadnutie, a teda mu chýba táto základná procesná podmienka. Z toho dôvodu nie je žaloba podaná v súlade s procesnými predpismi a nemôže byť z hľadiska procesnej legitimácie akceptovaná. Žalobca tiež nepreukázal naliehavý právny záujem na podanie žaloby. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi vzniklo akékoľvek ohrozenie alebo porušenie práva, ktoré by mu vyhovujúcim rozsudkom mohlo byť napravené. Obnovenie právneho stavu, ktoré žalobca požaduje, by mu ani následne nezakladalo nárok na kúpu sporných nehnuteľností, keďže neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému 1) povinnosť uprednostniť žalobcu pri prevode týchto nehnuteľností. Naopak, žalovaný má podľa Nariadenia vlády SR č. povinnosť pri predaji pozemkov prednostne prihliadať na potrebu uspokojenia reštitučných nárokov. Tieto nároky oprávnene nadobudol žalovaný 2). Postup žalovaného 1) je tak v súlade s platnou právnou úpravou a neexistuje žiadna povinnosť uprednostniť žalobcu. Žalobcov právny nárok je absolútne vylúčený a jeho prípadné požiadavky sú bez právneho základu. Podotkol, že prevod vlastníckeho práva medzi žalovaným 2) a ním bol realizovaný v súlade s platnými právnymi predpismi.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa a potvrdiť ako vecne správny.

9. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a žalobca ako odvolateľ ich ani netvrdil.

10. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ) a

nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ustanovení a ).

11. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli (teda nemuseli) mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil žiadne také vady v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by bolo možné podradiť pod odvolací dôvod podľa . Pokiaľ žalobca namietal absenciu náležitostí napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, najmä nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, nejasnosť odôvodnenia a absenciu úvah, ktorými sa súd prvej inštancie pri jeho vyhotovovaní spravoval, uvedené nedostatky napĺňajú odvolací dôvod podľa .

13. Pod obsahom práva na spravodlivý proces ( ) je potrebné vnímať možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonom zodpovedajúce konanie súdu a iných orgánov Slovenskej republiky. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktoré porušenie tak znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

14. Odvolací súd v danom prípade neidentifikoval taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z pohľadu vznesených, vyššie uvedených, odvolacích námietok možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je síce stručne, ale dostatočne odôvodnené, je zrozumiteľné, presvedčivé. Z dotknutého rozhodnutia je zrejmé, ako súd žalobu procesne posúdil, čím sa ako prvým zaoberal, sú v ňom uvedené teoretické aspekty naliehavého právneho záujmu a ich aplikácia na súdenú vec. Súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, prečo žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem a v nadväznosti na tento svoj záver uviedol aj svoju úvahu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky kladené ustanoveniami na jeho odôvodnenie. Odvolací súd tak námietky žalovaného, napĺňajúce odvolací dôvod podľa , vyhodnotil ako neopodstatnené. Pokiaľ žalobca namietal, že konajúca sudkyňa na pojednávaní uviedla, že vec je jednoduchá, pričom následne požiadala predsedu súdu o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia pre jej zložitosť, odvolací súd uvádza, že dôvod, pre ktorý zákonný sudca žiada o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia, nie je z hľadiska postupu súdu v konaní nijak významný, nemá na konanie ani na rozhodnutie vo veci žiaden vplyv a nesvedčí o pomere zákonného sudcu k prejednávanej veci. Žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia je len administratívny úkon zákonného sudcu, ktorým žiada o predĺženie zákonom stanovenej lehoty na písomné vyhotovenie už vyhláseného a stručne zdôvodneného rozhodnutia, ktorým je momentom jeho vyhlásenia viazaný.

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

16. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Dokazovanie, vykonané súdom prvej inštancie, postačuje na zistenie skutočností relevantných pre primárne posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

17. Odvolací dôvod podľa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne právne posúdil žalobu žalobcu podľa a správne sa na prvom mieste zaoberal otázkou, či má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobcu korešponduje s teoretickými východiskami i s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Na zdôraznenie správnosti záverov prezentovaných súdom prvom inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je to, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právo existuje, resp. neexistuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Prívlastok naliehavý znamená, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

20. V danom prípade nie je žalobcovo právo ohrozené, ani nie je jeho právne postavenie neisté. Vyhovujúci určovací rozsudok by nebol pre žalobcu žiadnym spôsobom užitočný. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom žalobca vidí ohrozenie svojho práva, či svoju právnu neistotu. Právne úkony žalovaných 1) a 2) a žalovaných 2) a 3) sa právneho postavenia žalobcu vôbec nedotýkajú. Je potrebné si uvedomiť, že aj keby súd dospel k záveru, že právny úkon urobený medzi žalovaným 1) a žalovaným 2) je neplatný, následkom čoho by bol neplatný i právny úkon urobený medzi žalovaným 2) a žalovaným 3), obnovilo by sa pôvodné vlastnícke právo Slovenskej republiky, ktorej majetok spravuje žalovaný 1). Právne postavenie žalobcu by tým však nijak nebolo dotknuté. Žalobcovo právne postavenie by bolo dotknuté vtedy, ak by mal pôvodný vlastník povinnosť vlastnícke právo k dotknutým pozemkom previesť na žalobcu. Takáto povinnosť žalovaného 1) však v konaní preukázaná nebola. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal dopadom vyhovujúceho rozsudku na právnu sféru žalobcu. Odvolacia námietka žalobcu, že žaloba neobsahovala žalobný nárok spočívajúci v uzavretí zmluvy s ním, tak nie je vôbec opodstatnená. Bez vyhodnotenia následkov vyhovujúceho rozhodnutia nie je možné dospieť k správnemu posúdeniu existencie naliehavého právneho záujmu. Aj keď žalobca akokoľvek s napadnutými právnymi úkonmi nesúhlasí a považuje ich za neplatné, neznamená to, že má automaticky naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento by mal až vtedy, keby sa dotknuté právne úkony dotýkali jeho právnej sféry, t. j. bol by nimi dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch a požadovaným určením by sa odstránila spornosť a právna neistota medzi stranami sporu, čo však v danom prípade nebolo preukázané. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, následkom čoho je zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou. Pokiaľ teda žalobca vyčíta súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí neuviedol argumentáciu týkajúcu sa absolútnej neplatnosti dotknutého právneho úkonu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie tak urobiť ani nemohol, keďže k skúmaniu platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov ani nepristúpil z dôvodu zistenia nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

21. S poukazom na uvedené, za zistenia, že nebol naplnený žiadny zo žalobcom namietaného odvolacieho dôvodu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalovaným 1) až 3), ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).