Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/114/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa matky: A. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D., zastúpená splnomocnencom: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930, a otca: E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/X H., D., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Pavol Gráčik, advokátska kancelária, so sídlom Farská 40, Nitra, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č. k. -64 zo dňa 03.06.2026 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala zákazu styku otca s maloletou a zákazu priblíženia na vzdialenosť 100 metrov, alternatívne obmedzí styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny pondelok od 15:00-16:30 v prítomnosti tretej osoby.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami (ďalej len „“), ako aj ustanoveniami , a , , a a (ďalej len „“) a , Dohovoru o právach dieťaťa, o rodine.

3. Vecne dôvodil, že skutočnosti, ktorými matka dôvodí podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčujú potrebu nevyhnutnej ingerencie súdu do jestvujúcich pomerov účastníkov v súlade s jej návrhom. Matka dôvodila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia nepriaznivým psychickým stavom dieťaťa, ktorý sa podľa matky prejavuje známkami úzkosti, emočnej nestability, strachom a odmietaním kontaktu s matkou. Mala za to, že dieťa je v starostlivosti otca vystavované extrémnej psychickej záťaži, u dieťaťa aktuálne absentuje stabilita prostredia, bezpečie, izolovaním dieťaťa od matky dochádza k narušeniu vzájomných citových väzieb medzi ňou a dieťaťom. Matka však tieto svoje tvrdenia súdu neosvedčila. Vo vzťahu k návrhu matky, ktorým sa domáha uloženia otcovi povinnosti zákazu priblíženia sa k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, súd vychádzajúc z obsahu spisu ako aj predložených dôkazov dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia písmena h) absentuje jeho základný predpoklad a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity psychického či psychického násilia zo strany otca, resp. hrozby takéhoto násilia, ktorého by sa mal otec dopúšťať voči dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia v

súlade s návrhom matky. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami matky o nevyhnutnosti potreby takéhoto opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej pred protiprávnym konaním otca spočívajúcim v dlhodobom nerešpektovaní právoplatného súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, opakovanom marení výkonu rozhodnutia, účelovom vytváraní prekážok pre realizáciu rodičovských práv matky, zneužívania a psychického týrania dieťaťa, ktorého psychický stav sa podľa vyjadrenia matky zhoršil od času odňatia dieťaťa z jej starostlivosti otcom. Námietky rodičov spochybňujúcich ich rodičovské kompetencie, ich tvrdenia vo vzťahu k psychickému týraniu dieťaťa a jeho manipulácií budú predmetom dokazovania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, a to vo výroku I. z dôvodov podľa , a a . Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že toto neodkladné opatrenie nariadi v zmysle podaného návrhu. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, správne nevyhodnotil predložené dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil. Otec porušil právoplatné rozhodnutie, keď matke neodovzdal maloletú a neumožnil jej kontakt s matkou, hoci ju má matka zverenú do osobnej starostlivosti. Domnieva sa, že takto sa otec snaží vytlačiť matku zo života maloletej. Maloletá pred januárom 2026 riadne navštevovala školu, bola socializovaná a emočne stabilizovaná s matkou. V súčasnosti u otca nenavštevuje základnú školu, nesocializuje sa s rovesníkmi a matka mala za to, že maloletá má celkovo zhoršený psychický stav. Opakované absencie dieťaťa v školskej a dochádza k mimoriadne závažnému zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky maloletej. Izolácia maloletej od školského kolektívu, narušenia povinnej školskej dochádzky a obmedzenie prirodzených sociálnych kontaktov nemožno považovať za bežný rodičovský konflikt. Maloletá pritom nemá schválený individuálny vzdelávací program, nemá povolené individuálne vzdelávanie a matka ako zákonný zástupca s takýmto postupom nikdy neudelila súhlas. Matka podala na otca viaceré trestné oznámenia a má dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť a rovnako tak maloletej. Matka podaním doručeným odvolaciemu súdu 08.07.2026 doplnila svoje odvolanie, v ktorom uviedla, že správaním otca maloletá nesplnila podmienky pre úspešné ukončenie prvého ročníka a bude musieť tento ročník opakovať. Dané bude mať závažné dopady na sociálny a emočný vývoj maloletej, matka tvrdila, že ak by bola maloletá v jej starostlivosti k danému by nedošlo.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec a navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol. Uviedol, že s odvolaním matky zásadne nesúhlasí a považuje ho za účelové, plné nepravdivých informácií a vedené snahou získať maloletú. Otec mal za to, že maloletá nikdy nebola riadne začlenená do vzdelávania vo Viedni, dokonca neovláda nemecký jazyk, a tak nemohla vo vzdelávaní napredovať. Obáva sa hrozby, že matka maloletú unesie do Viedne, ak jej maloletá bude vydaná na styk. Otec nosil maloletú do školy v Leviciach v tých dňoch, kedy ju mal súdom zverenú na styk, maloletá má výrazné medzery v písaní a čítaní, otec ju doma vzdelával a mal za to, že by maloletá absolvovala prvý ročník, ak by matka nezamietla návrh na individuálny študijný plán. Otec uviedol, že na matku podal trestné oznámenie a nie je pravda, že by bol hrozbou pre maloletú. Otec uviedol, že maloletá na výsluchu vypovedala, že s otcom sa cíti bezpečne, nemá tieseň a nechce ísť k matke pre jej zlé správanie k maloletej. Vo svojom vyjadrení opísal viacero konfliktných stretov s matkou.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, matkou maloletého dieťaťa ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie je ako vecne a právne správne potrebné potvrdiť ( )

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa matka

domáhala zákazu styku otca s maloletou a zákazu priblíženia na vzdialenosť 100 metrov, alternatívne obmedzenia styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny pondelok od 15:00-16:30 v prítomnosti tretej osoby.

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2).

13. Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. ). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

18. Záver súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery nebola osvedčená je vecne správny, odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov súdu prvej inštancie a ďalej sa obmedzí len doplnenie dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na matkou uvádzané odvolacie námietky.

19. V prvom rade je potrebné uviesť, že z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu odvolania vyplýva, že podstatou procesnej obrany matky, nie je predbežná a dočasná úprava pomerov účastníkov v zmysle , ale faktické dosiahnutie splnenia povinností, ktoré otcovi už vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Matka svoju argumentáciu stavia predovšetkým na tvrdení, že otec nerešpektuje existujúce rozhodnutie súdu, maloletú jej neodovzdáva a znemožňuje výkon jej rodičovských práv. Takto formulované tvrdenia však obsahovo smerujú k vynúteniu splnenia už uloženej povinnosti, teda k výkonu súdneho rozhodnutia, na ktorý právny poriadok poskytuje osobitné procesné prostriedky v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. . Inštitút neodkladného opatrenia nemožno využívať ako náhradu výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ani na obchádzanie zákonom ustanoveného postupu pri jeho nútenom výkone.

20. Medzi konaním o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých a konaním o nariadenie neodkladného opatrenia je zásadný pojmový a funkčný rozdiel, ktorý pramení z rozdielneho účelu, a teda ide o dva odlišné procesné inštitúty, ktoré nemožno zamieňať. Účelom neodkladného opatrenia podľa a nasl. či a nasl. je rýchla, flexibilná a dočasná úprava pomerov k maloletému dieťaťu v situácii, ktorá neznesie odklad, alebo v prípade, že ide o bezprostrednú hrozbu na živote, zdraví alebo priaznivom vývine maloletého. Neodkladné opatrenie neslúži na definitívne vyriešenie veci samej, ale jeho cieľom je poskytnúť okamžitú ochranu záujmu maloletého, a to do času, kým bude vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Naproti tomu, konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. nenahrádza procesné hľadanie dočasného riešenia, ale predstavuje realizačnú a vynucovaciu fázu v civilnom procese. Jeho výlučným účelom je mocenskými prostriedkami štátu zabezpečiť faktické splnenie povinností, ktoré už boli skôr autoritatívne a záväzne stanovené v existujúcom, vykonateľnom a účinnom titule (či už ide o meritórne rozhodnutie vo veci alebo právoplatne nariadené neodkladné opatrenie). Kým neodkladné opatrenie práva a povinnosti účastníkov konania nanovo (hoci dočasne) konštituuje, výkon rozhodnutia tieto už existujúce práva a povinnosti iba fakticky vynucuje voči tomu, kto dobrovoľne neplní, čo mu súdom bolo uložené.

21. Pokiaľ matka tvrdí, že konanie otca súčasne predstavuje psychické násilie voči maloletej a odôvodňuje uloženie zákazu priblíženia podľa , odvolací osúd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predložené tvrdenia a listinné dôkazy neosvedčujú existenciu takého stupňa bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo priaznivého psychického vývoja maloletého dieťaťa, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Samotná existencia konfliktu medzi rodičmi, rozdiely v názoroch na spôsob výkonu rodičovských práv, ani tvrdené nerešpektovanie súdneho rozhodnutia bez ďalšieho nepostačujú na záver o splnení podmienok podľa .

22. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že tvrdenia matky o zlom psychickom stave maloletej, o údajnej manipulácii dieťaťa zo strany otca, o zanedbávaní školskej dochádzky, ako aj tvrdenia otca, ktorými tieto skutočnosti popiera a poukazuje na postoj maloletej i na okolnosti jej vzdelávania, predstavujú medzi účastníkmi sporné skutkové otázky. Ich spoľahlivé objasnenie si vyžaduje vykonanie rozsiahleho dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, ktoré svojou povahou presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. A preto sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že tieto otázky preto budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedené pod sp. zn. .

23. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že matka neosvedčila existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ani existenciu takého bezprostredného ohrozenia maloletej, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Podstatná časť jej argumentácie smeruje k zabezpečeniu splnenia povinností uložených právoplatným rozhodnutím súdu, na čo právny poriadok ustanovuje osobitné procesné prostriedky výkonu rozhodnutia. Za týchto okolností

nie je osvedčená hrozba žiadnej ujmy, ktorá by si vyžadovala bezprostredný zásah zo strany súdu neodkladným opatrením.

24. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

25. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. . Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s a .

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).