Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10S-33-2026.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Subarea
10S/33/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CeDiTra, a.s., so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 56 388 080, zastúpeného: Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, konajúca v mene Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, registračné číslo OC340214, proti žalovanému: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 1200/631/2026/SPS zo dňa 09. 02. 2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07. 04. 2026 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 07. 04. 2026, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 1200/631/2026/SPS zo dňa 09. 02. 2026 (ďalej len „opatrenie“), ktorým sa žalovaný zdržal ďalšieho konania smerujúceho k uzatváraniu zmlúv o poskytnutí dotácie alebo k vytváraniu záväzkov z verejných prostriedkov v súvislosti s predchádzajúcou Výzvou žalovaného na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie pre projekty priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja v oblasti robotiky a automatizácie PK 2/2025 zo dňa 16. 06. 2025 (ďalej len „výzva“).
2. Súčasťou žaloby (časť žaloby G, body 61 - 73) bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku (ďalej len „návrh“) podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). V odôvodnení návrhu žalobca uviedol, že opatrenie mu spôsobuje závažnú škodu tým, že ho núti do reálneho uzatvorenia zmluvy financovať celý projekt z vlastných zdrojov nad rámec schváleného rozpočtu a tým ohrozuje realizáciu celého projektu. Podľa tvrdení žalobcu mu závažná škoda hrozí aj tým, že projekt má byť realizovaný v určitých vopred určených fázach a dotácia môže byť využitá iba na úhradu v schválenom rozpočte definovaných oprávnených výdavkov, ktoré musia byť žalobcom vynaložené najneskôr do 31.12.2027. Pokiaľ by žalobca do uvedeného termínu oprávnené výdavky nevynaložil, nárok na dotáciu mu nevznikne. Každým
ďalším dňom omeškania s uzatvorením zmluvy sa podľa žalobcu zvyšuje riziko, že žalobca nedosiahne plánovanú výšku oprávnených výdavkov projektu, čoho následkom bude stav, kedy mu dotácia nebude uhradená, pričom čím neskôr bude zmluva uzatvorená, tým vyššie je riziko vzniku ujmy. Neskoršie prípadné zrušenie opatrenia súdom nemusí byť spôsobilé oprávnené výdavky skutočne vynaložiť a dotáciu načerpať. Závažná ujma pritom podľa žalobcu hrozí aj štátu, pretože z medializovaných informácií vyplýva, že žalovaný mieni využiť finančné zdroje na iné programy. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že v prípade žalobcovho úspechu v súdnom konaní hrozia štátu dodatočné finančné výdavky zo štátneho rozpočtu, ktoré by inak neboli vznikli, keby žalovaný nevydal opatrenie. Rovnako by podľa žalobcu priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, keďže by nehrozilo dvojité odčerpanie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu, ďalšiemu narastaniu škody na strane žalobcu a zabezpečila by sa ochrana záujmu na riadnej podpore priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja.
3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 01. 07. 2026, kedy súčasne s vyjadrením bol súdu doručený aj na vec sa vzťahujúci administratívny spis. Žalovaný k samotnému návrhu uviedol, že napadnutým opatrením nehrozí žiadny následok predpokladaný v § 185 písm. a) SSP. Žalobca vo svojom návrhu podľa žalovaného neuviedol a nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa a neosvedčil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný preto žiadal návrh žalobcu zamietnuť.
4. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
5. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
6. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v § 184 až § 189 SSP má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 379/2024). Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné, keďže na jeho základe sa pozastavujú účinky právoplatného, a teda vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v súdnom konaní považuje za zákonné (obdobne aj Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 5. 2017, sp. zn. III. ÚS 364/2017). Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou, kedy návrh na jeho priznanie by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu podľa § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. Pri dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2022, sp. zn. II. ÚS 457/2022). Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil (obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, bod 5, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021, bod 7)
7. Od preukázania hrozby závažnej ujmy, ako jedného zo zákonných materiálnych znakov, závisí, či správny súd prizná žalobe odkladný účinok alebo návrh na jeho priznanie zamietne. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť hypotetická, príp. nepatrná, musí byť priama a musí mať závažný dopad na subjektívne práva. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022, bod 34).
8. So zreteľom na citovanú rozhodovaciu činnosť pristúpil správny súd k posudzovaniu dôvodnosti návrhu, ktorého podstata spočíva v tvrdeniach o vzniku závažnej ujmy v podobe ohrozenia realizácie
celého projektu, keďže žalobca by ho musel financovať len z vlastných zdrojov, čo podľa neho v danom prípade nie je možné.
9. Podľa správneho súdu sa žalobca svojou argumentáciu výlučne obmedzil na otázku úspešnosti realizácie projektu, ktorého úspech spája s poskytnutím dotácie od žalovaného. Žalobca sa pritom nijak nevenoval podstatnej otázke, a to tej, či v prípade, že k realizácii projektu pre neposkytnutie dotácie nedôjde (alebo by k jeho realizácii mohlo dôjsť za financovia zo žalobcových vlastných zdrojov), je dôvodný predpoklad vzniku závažnej ujmy na majetkových právach žalobcu, rizika vzniku neúmerných záväzkov, závažná ujma na dobrom mene žalobcu, ohrozeniu jeho postavenia na trhu, prípadne jeho celkovej existencie, a to s poukazom aj na aktuálnu finančnú a majetkovú situáciu žalobcu.
10. Z predloženej dokumentácie žalobcom, konkrétne zo samotnej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie vyplýva, že na poskytnutie tejto formy pomoci nie je právny nárok a že dotácia sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí dotácie. Žalobca v návrhu neuviedol, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí dotácie. Za daného skutkového stavu preto nie je možné vyvodiť ani teoretickú možnosť legitímneho očakávania žalobcu pre poskytnutie dotácie, na základe ktorého by žalobca následne prispôsoboval štruktúru svojej činnosti, kedy by jeho celková existencia bola závislá len na poskytnutí dotácie od žalovaného.
11. Správny súd preto zo samotného návrhu nemohol nijak vyvodiť príčinnú súvislosť medzi neposkytnutím dotácie žalobcovi pre konkrétny výskumný projekt a následným vznikom závažnej ujmy, hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, čo sú základné hmotnoprávne podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. Opätovne je nutné pri tejto príležitosti pripomenúť, že návrh na priznanie odkladného účinku je vo výlučnej dispozičnej sfére žalobcu a od vymedzenia relevantných dôvodov a ich preukázania na základe predložených dôkazov závisí v konečnom dôsledku aj rozsah odôvodnenia uznesenia správneho súdu o tomto návrhu (bod 6 uznesenia). Nie je úlohou správneho súdu nahrádzať povinnosť žalobcu a predpokladať možné dopady do jeho sfér v prípade ponechania účinkov napadnutého rozhodnutia.
13. Správny súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k relevantnému preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonom stanovenej kumulatívnej podmienky. Následný rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom ako ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku správny súd ďalej neskúmal. V konaní preto neboli naplnené materiálne dôvody podľa citovaných ustanovení SSP na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatného a vykonateľného opatrenia vydaného žalovaným.
14. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
15. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).